Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-2-2017.pdf
PDF · 100.99 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu: Slovenská republika - Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava proti žalovanej: R.. F. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Ď. XXXX/X, Z. zastúpená: JUDr. Petrom Škultétym, advokátom, so sídlom Na vŕšku 8, 814 99 Bratislava o určenie neplatnosti holografného závetu takto,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.01.2017 domáhal, aby súd určil, že závet spísaný dňa 19.09.2002, na základe ktorého poručiteľ M. O. odkázal všetok svoj majetok žalovanej je neplatný. Podľa názoru žalobcu je nepravdepodobné, že závet spisoval a podpisoval vlastnou rukou poručiteľ nakoľko po preskúmaní všetkých predložených listinných dôkazov sa podpisy na týchto listinách nezhodujú s podpisom na závete. Žalobcovi bolo dňa 28.11.2016 doručené Uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 46D/776/2015, Dnot 6/2016 zo dňa 05.10.2016, ktorým súd dedičské konanie po poručiteľovi M. O. prerušil a odkázal žalobcu na podanie žaloby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto Uznesenia. Žalobca podanou žalobou namieta neexistenciu formálnych náležitostí holografického závetu konkrétne typ písma na závete a typ písma na dokumentoch, ktoré boli napísané vlastnou rukou poručiteľa sa nezhoduje a vykazuje rozličné znaky. Na odborné zistenie sporných skutočností navrhol žalobca prizvať do konania znalca za účelom zistenia, či bol alebo nebol predložený závet napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa a taktiež za účelom zistenia času spísania a podpísania závetu. Na podporu svojich tvrdení zdôraznil, že dedička predložila sporný závet až po siedmych rokoch po zastavení pôvodného dedičského konania, pričom na pojednávaní konanom dňa 09.05.2016 uviedla, že závet mala k dispozícii už pred smrťou poručiteľa, pričom pri predbežnom šetrení dedičstva taktiež neuviedla existenciu tohto závetu.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 02.03.2017, pričom na podporu svojich tvrdení navrhla vypočuť svedkyne S. M. a R.. S. Z.. Taktiež uviedla, že ak súd bude považovať za dôvodné v konaní ustanoviť znalca nemá voči tomuto námietky.
3. V rámci repliky žalobca uviedol, že výsluch svedkýň navrhovaných žalovanou je nadbytočný, nakoľko tieto svedkyne boli vypočuté v rámci dedičského konania o čom je spísaná zápisnica zo dňa 03.10.2016 pričom zdôraznil, že ani jedna z navrhovaných svedkýň nebola osobne ani pri spisovaní a ani pri odovzdávaní závetu do rúk žalovanej.
4. Súd vo veci nariadil najskôr predbežné prejednanie sporu na ktoré sa dostavili obe strany sporu, pričom zhodne uviedli, že trvajú na znaleckom dokazovaní za účelom zistenia skutočnosti, či podpis poručiteľa na závete je alebo nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa. Súd zároveň oznámil stranám sporu, že navrhovaný dôkaz a to výsluch svedkýň súd nevykoná, nakoľko tieto boli vypočuté pred notárkou JUDr. Soňou Böhmovou dňa 03.01.2016, pričom dedičský spis je pripojený a teda je súčasťou tohto spisu.
5. Uznesením č.k. 16C/2/2017-63 zo dňa 09.08.2018 súd ustanovil znalca Mgr. Miroslava Koutného, znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), pričom úlohou znalca bolo zodpovedať na otázky, či bol predložený holografný závet napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa M. O. pričom taktiež mal uviesť vlastné zistenia. Strany sporu boli zároveň vyzvané súdom, aby na výzvu znalca predložili potrebné predmety prípadne mu podali potrebné vysvetlenia.
6. Dňa 06.09.2018 bol tunajšiemu súdu doručený list od znalca Mgr. Miroslava Koutného, ktorým oznámil súdu, že znalecký posudok je schopný vypracovať v lehote 5 mesiacov od predloženia originálu spornej písomnosti a dostatočného množstva porovnávacieho materiálu. Ako vhodný porovnávací materiál žiadal zaslať 15-20 ukážok originálov so sporným podpisom a písmom druhovo zhodných podpisov a písma poručiteľ M. O. na akýchkoľvek úradných listinách, ktorých dôveryhodnosť nie je spochybniteľná a ktoré vznikli v období spornej písomnosti.
7. Následne súd vyzval žalobcu, právneho zástupcu žalovanej ako aj notárku JUDr. Soňu Böhmovú, aby doručili súdu originály akýchkoľvek písomností , ktoré vlastnoručne podpísal poručiteľ prípadne oznámili dôvod pre ktorý tak nemôžu urobiť.
8. Žalobca listom doručeným súdu dňa 19.12.2018 oznámil súdu, že listiny potrebné pre znalecké dokazovanie predložiť nevie, keďže listiny boli založené žalovanou po ich predložení do dedičského spisu sp.zn. 46D/776/2015. Z tohto dôvodu navrhol, aby bol súdom zapožičaný dedičský spis znalcovi.
9. Žalovaná na základe výzvy súdu predložila vodičský preukaz poručiteľa, cestovný pas poručiteľa z roku 1960, 1967, 1987, 1991, 2001.
10. Súdom ustanovený znalec listom zo dňa 23.04.2019 oznámil súdu, že mu boli doručené písomnosti za účelom ich posúdenia, pričom z obdobia vzniku spornej písomnosti boli znalcovi predložené len tri písomnosti z ktorých nie je možné jednoznačne potvrdiť, že ich vyhotovil M. O.. Ako ďalej uviedol, písmo na týchto písomnostiach je vzájomne neporovnateľné a bolo predložené v neskúmateľne nekvalitných kópiách. Znalec opätovne požiadal, aby mu boli zaslané originály ukážok v počte 15- 20 kusov so sporným podpisom a písmom druhovo zhodných podpisov a písma M. O. na akýchkoľvek úradných listinách.
11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 28.02.2020 na ktoré sa žalobca nedostavil, pričom predvolanie zobral na vedomie osobne na pojednávaní nariadenom na 06.12.2019. Svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom pripojeného dedičského spisu sp. zn. 46D/576/2007, obsahom listín predložených stranami sporu (Zápisnica o predbežnom vyšetrení zo dňa 14.01.2018, Zápisnica o pre jednaní novoobjaveného dedičstva zo dňa 16.02.2016, Zápisnica z prejednania dedičstva zo dňa 03.10.2016, kópie Testamentu zo dňa 19.09.2002, Žiadosti o potvrdenie národnosti zo dňa 27.09.2001, Zmluvy o bežnom účte zo 01.10.2002, Zmluvy o bežnom účte zo dňa 22.08.2001, Zmluvy o termínovanom vkladovom účte zo dňa 24.03.2006, originály cestovných dokladov, kópia preukazu zahraničného Slováka, originál Zmluvy o bežnom účte zo dňa 01.10.2002, originál Zmluvy o bežnom účte zo dňa 22.08.2001 a originál Zmluvy o termínovanom vkladovom účte zo dňa 24.03.2006) a zistil nasledovný skutkový stav:
13. Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 46D/576/2007 zo dňa 15.01.2008 súd konanie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi M. O. zastavil z dôvodu nemajetnosti poručiteľa.
14. Zo Zápisnice vo veci zistenia stavu a obsahu závetu spísanej JUDr. Soňou Böhmovou na notárskom úrade dňa 16.02.2016 vyplýva, že žalovaná predložila notárke závet poručiteľa M. O., ktorý mal byť spísaný dňa 19.09.2002. Z obsahu zápisnice zároveň vyplýva, že listina bola odovzdaná otvorená, nič na nej nebolo prečiarknuté alebo opravené, nebola v nej spozorovaná žiadna závada, pričom išlo o holografný závet napísaný a podpísaný poručiteľom.
15. Z obsahu Zápisnice spísanej dňa 16.02.2016 na Notárskom úrade JUDr. Soni Böhmovej je zrejmé, že žalovaná podala dňa 03.12.2015 návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, ktorým boli účty vedené v Tatra banka a.s.. Z obsahu závetu, ktorý žalovaná predložila vyplýva, že poručiteľ závetom odkázal celý svoj hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok závetnej dedičke t.j. žalovanej. Tá vyhlásila, že tento v celom rozsahu uznáva.
16. V Zápisnici zo dňa 09.05.2016 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Böhmovej žalovaná prehlásila, že závet dostala od poručiteľa v roku 2002, ktorý až do odovzdania na Notársky úrad mala doma v úschove. Od roku 2002 poručiteľovi poskytovala byt a stravu . Taktiež prehlásila, že od poručiteľa dostala darom peniaze na účet približne okolo 28.000,-DEM. Na otázku zástupkyne štátu prečo pri predbežnom šetrení neuviedla majetok poručiteľa a to účty v Tatra banke, a.s., zároveň so závetom uviedla, že tak urobila z nevedomosti, pričom si myslela, že začne s týmito účtami konať banka. Až v roku 2015, keď jej prišla výzva na zaplatenie nedoplatku na účte, ktorý bol vedený iba na žalovanú bolo zistené, že v banke sú vedené účty po poručiteľovi s kladným zostatkom, na ktorých má dispozičné právo aj závetná dedička. Žalovaná ako závetná dedička zároveň navrhla, aby boli vypočuté ako svedkyne R.. S. Z. a S. M.. Svedkyňa M. uviedla, že mala vedomosť o existencii závetu avšak na vlastné oči ho nevidela a svedkyňa S. Z. pred notárom uviedla, že poručiteľ jej závet ukázal, pričom si pamätala , že bol napísaný tlačeným písmom.
17. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.10.2016 sp.zn. 46D/776/2015 bolo konanie o dedičstve prerušené a žalobca bol odkázaný, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podal na Okresný súd Bratislava II žalobu o určenie neplatnosti závetu. Predmetné Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2016 a žaloba bola doručená súdu dňa 12.01.2017.
18. Poverený zástupca žalobcu v prednese pred súdom uviedol, že žaloba je dôvodná, pričom znalec nezodpovedal na otázky súdu z dôvodu nedostatku porovnávacieho materiálu. Z tohto dôvodu navrhol, aby súd vyžiadal zo spoločnosti Tatra banka a.s. Zmluvy o zriadení bežného účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX, Zmluvu o zriadení termínovaného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a Zmluvu o vklade na bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré žalobca zadovážiť nevie. Taktiež požiadal súd o zváženie možnosti ustanovenia iného znalca, keďže už ustanovený znalec uviedol existenciu vecných prekážok, ktoré mu bránia vo vykonaní znaleckého dôkazu. Zástupca žalobcu zároveň požiadal súd o súčinnosť pri zadovážení dôkazov a to vyžiadaním listín z Liečebne sv. Františka, kde mal byť poručiteľ umiestnený.
19. Právny zástupca žalovanej v prednese pre súdom poukázal na skutočnosť, že žalobca doposiaľ nepreukázal žiadnym dôkazom svoje tvrdenia týkajúce sa neplatnosti závetu. Žalovaná disponuje jediným dokladom, ktorý je podpísaný poručiteľom, konkrétne ide o doklad z roku 1978 z čoho je zrejmé, že tento je vzhľadom na vyjadrenie znalca pre posúdenie pravosti podpisu nepoužiteľný. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
20. Súd požiadal Liečebňu sv. Františka v Bratislave o poskytnutie listín, na ktorých sa nachádza podpis M. O., za účelom predloženia listín znalcovi na posúdenie pravosti podpisu. Dňa 10.02.2020 súd obdržal odpoveď, z obsahu ktorého vyplýva, že disponujú jediným dokladom na ktorom sa nachádza podpis poručiteľa a tým je fotokópia preukazu zahraničného Slováka.
21. Dňa 14.02.2020 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď z Tatra banka a.s. spolu s ktorou boli konajúcemu súdu zaslané originály Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX, Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o termínovanom vkladovom účte č. XXXXXXXXXX.
22. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) , poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice.
23. Podľa § 476 ods. 2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
24. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
25. Súd v konaní postupoval podľa § 191 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
26. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca bol na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu zanechaného poručiteľom M. O., ktorý zomrel dňa 08.06.2007 odkázaný Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.10.2016 č.k. 46D/779/2015-55, Dnot 6/2016 na súd. Súd následne konanie o dedičstve prerušil.
27. Pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu, je potrebné tiež uviesť, že ak bol účastník dedičského konania v súlade s ustanovením § 192 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) odkázaný podať na súde žalobu o určenie spornej skutočnosti, nejde o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 CSP. Podanie takejto žaloby totiž umožňuje osobitný predpis a jej podanie nie je závislé na preukázaní naliehavého právneho záujmu ako ustanovenie § 137 CSP predpokladá.
28. Podľa ustanovenia § 194 ods.1,2 CMP, ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude v lehote podaná, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
29. Postupom podľa tohto ustanovenia sa rieši v civilnom sporovom konaní predbežná otázka, významná pre konanie o dedičstve, či už ide o spornú skutočnosť, na ktorej závisí zistenie okruhu dedičov alebo zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Rozhodnutím podľa citovaného ustanovenia možno uložiť aj podanie návrhu na určenie platnosti či neplatnosti závetu, pretože určenie, či závet je, či nie je platný, je súčasne určením existencie či neexistencie tohto závetu, a teda jedným z predpokladov pre posúdenie, či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa.
30. Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu (§ 37, § 38, § 39, § 40 od. 1), ako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami § 476 až § 479 Občianskeho zákonníka. Jednou z podstatných náležitostí závetu je, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Nerešpektovanie tejto požiadavky spôsobuje v zmysle ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnosť závetu. Zákonná požiadavka, aby závet obsahoval dátum jeho podpísania sa pritom vzťahuje na všetky závety bez ohľadu na to, či ide o vlastnoručný závet, o závet alografný alebo pojatý do notárskej zápisnice.
31. V prejednávanej veci závet poručiteľa M. O. je písaný rukou, listina o závete obsahuje na konci závetu rukou písaný dátum 19.sep.2002, ktorý sa nachádza nad podpisom poručiteľa. To znamená, že pred podpisom poručiteľa je uvedený dátum jeho spísania ako aj samotný text závetu z obsahu ktorého vyplýva, že poručiteľova vôľa je, že stanovil univerzálnym dedičom jeho majetku R.. F. W., I..XX.XX.XXXX, bytom Ď. U..X, XXX XX Z.. Zároveň je v závete uvedené, že poručiteľ robí toto rozhodnutie pri plnom vedomí. Je potrebné zdôrazniť, že Občiansky zákonník síce neurčuje miesto, kde sa má dátum podpísania na listine o závete nachádzať, vždy však musí byť uvedený v závete (§ 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a závet sa má dovŕšiť podpisom závetcu ( v prípade závetu podľa § 476b, § 476c podpismi svedkov). V danej veci podľa názoru súdu ustanoveniu § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka posudzovaný závet vyhovuje, keďže dátum podpísania závetu sa nachádza nad podpisom poručiteľa.
32. Pokiaľ ide o formálnu stránku, sú ustanovenia Občianskeho zákonníka o forme závetu donucujúcej (kogentnej) povahy. Nedodržanie predpísaných formálnych požiadaviek má za následok neplatnosť závetu. Holografný závet je platným právnym úkonom iba vtedy, ak bol v ňom uvedený deň, mesiac a
rok, kedy bol podpísaný, napísaný vlastnou rukou poručiteľa. Dátum, kedy bol závet podpísaný, ako už z uvedeného vyplýva, musí byť uvedený priamo v závete; inak je neplatný. Dátum 19.sep.2002, je dátum kedy bol závet spísaný. Táto skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola.
33. Žalobca počas konania či už dedičského alebo konania o určenie neplatnosti závetu namietal pravdepodobnosť, že závet spisoval a podpísal vlastnou rukou poručiteľ. Podľa jeho názoru sa podpisy na testamente a na ostatných listinách, ktoré boli predložené nezhodujú.
34. Obe strany sporu navrhli v konaní vykonať znalecké dokazovanie za účelom posúdenia pravosti podpisu poručiteľa na závete. Keďže sa stranám sporu ani za súčinnosti súdu pri zadovažovaní dôkazov nepodarilo zabezpečiť pre znalca takí počet originálov ( 15- 20 listín v originály z rozhodného obdobia), ktoré by postačovali na zodpovedanie otázok položených znalcovi v konaní, nebolo možné tento navrhovaný dôkaz vykonať. Napriek tomu je súd toho názoru, že v konaní predložený závet bol nepochybne spísaný rukou, je v ňom riadne uvedený dátum kedy bol spísaný a je podpísaný. Na tomto mieste súd poznamenáva, že pre platnosť vlastnoručného holografného závetu (§ 476a) sa vyžaduje po formálnej stránke, aby ho závetca napísal sám v celom znení vlastnou rukou, uviedol v ňom deň, mesiac a rok, kedy ho podpísal a na konci pripojil svoj podpis. Súd je toho názoru, že u vlastnoručného závetu zákon nevyžaduje, aby bol zriadený v prítomnosti svedkov, ani to, aby podpis závetcu bol úradne overený. Pri holografnom závete musia byť však všetky náležitosti (celý text) závetu napísaný vlastnou rukou poručiteľa. V konaní nebolo preukázané, že by bol v závete napísaný text prípadne dátum uvedený niekým iným než poručiteľom.
35. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
36. Súd vynesie rozsudok na základe svojho zisteného skutkového stavu. Zistený skutkový stav je takým stavom, o ktorom nie sú rozumné a dôvodné pochybnosti - súd môže mať určité pochybnosti - nesmú však byť zásadnej povahy.
37. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
38. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
39. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil súdu dôkazy, ktoré by viedli k zisteniu skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné a rozumné pochybnosti, keď nepreukázal ním uvádzané tvrdenia súd pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia §476 ods. 2 a § 476a Občianskeho zákonníka určil, že závet zriadený dňa 19.09.2002 poručiteľom M. O. je platný v celom rozsahu.
40. Ohľadne trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej vo veci právo na plnú náhradu trov konania, keďže v konaní mala v plnom rozsahu úspech.
41. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.