Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-6-2020.pdf
PDF · 104.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu TREND service s.r.o., Rozvojová 2, 040 01 Košice, IČO: 36 212 652, zast. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 614,21 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 2.7.2019 č.k. 26Cb/76/2018-226, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd, alebo súd prvej inštancie) zaviazal rozsudkom žalovaného zaplatiť žalobcovi 614,21 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 339,79 eur od 21.2.2018 do zaplatenia a zo sumy 274,42 eur od 7.6.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, odôvodnenou následovne:
- Dňa 9.1.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle MERCEDENS-BENZ A150, EČV: P rok výroby 2009, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo spoločnosti X. spol. s r.o. so sídlom T. hrdinov XXX, XXX XX P.. Škodová udalosť bola dňa 9.1.2018 ohlásená žalovanému, u ktorého má poškodený uzatvorené havarijné poistenie. Škodová udalosť bola registrovaná u žalovaného pod č. 9565289519, opravené bolo v TREND service s.r.o., Rozvojová 2, 040 01 Košice, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu 2.030,95 eur bez DPH (2.437,14 eur s DPH), ktorá suma bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2018013. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 8.2.2018 bolo poistenému oznámené, že dňa 5.2.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565289519. Poistné plnenie predstavovalo sumu 1.525,19 eur. Neuznaná suma 339,79 eur bola vlastníkom motorového vozidla, t.j. spoločnosťou SLOVCEM, spol. s.r.o. postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 12.2.2018.
- Dňa 23.3.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle FORD FIESTA, EČV: O rok výroby 2016, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo P.. T. C., trvale bytom P. XX, XXX XX O. - T.. Škodová udalosť bola dňa 25.3.2018 ohlásená žalovanému, u ktorého má poškodená
uzatvorené havarijné poistenie. Škodová udalosť bola u žalovaného registrovaná pod č. 9850870417. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v TREND service s.r.o. Rozvojová 2, Košice. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 1.411,91 eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 2018055. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.5.2018 bolo žalovaným oznámené, že dňa 22.5.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, podľa ktorého poistné plnenie predstavovalo 1.137,49 eur. Neuznaná suma 274,42 eur bola vlastníkom poškodeného motorového vozidla postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 31.5.2018.
3. Žalovaný sa v odpore proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica bránil tým, že:
- faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a neeviduje ju v svojom účtovníctve.
- návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 CSP.
- namieta existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu argumentujúc absolútnou neplatnosťou zmlúv o postúpení.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a ako nesporné medzi stranami sporu uzavrel, že:
- dňa 9.1.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle MERCEDENS-BENZ A150, EČV: P rok výroby 2009, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo spoločnosti X.pol. s r.o., P.. Škodová udalosť bola dňa 9.1.2018 ohlásená žalovanému, zaregistrovaná ako poistná udalosť č. 9565289519, motorové vozidlo bolo opravené v servise žalobcu, náklady na opravu boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 2018013 vo výške 2.437,14 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 8.2.2018 žalovaný oznámil, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a spolu bolo priznaných 2.029,39 eur, od tejto sumy bola odpočítaná DPH v sume 338,23 eur (výška škody bez DPH predstavovala 1.691,16 eur), od ktorej bola odpočítaná spoluúčasť 165,97 eur, poistné plnenie predstavovalo 1.525,19 eur. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 12.2.2018 postúpil poškodený pohľadávku žalobcovi.
- dňa 23.3.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle FORD FIESTA, EČV: O rok výroby 2016, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo P.. T. C.. Škodová udalosť bola dňa 25.3.2018 riadne ohlásená u žalovaného, zaregistrovaná ako poistná udalosť č. 9850870417, motorové vozidlo bolo opravené v servise žalobcu, náklady na opravu boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 2018055, vystavenou na sumu 1.411,91 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 31.5.2018 bolo žalovaným oznámené, že dňa 22.5.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a rozdiel v plnení predstavuje priznaná suma za prácu a lakovanie (plnenie bolo poskytnuté podľa kontrolného výpočtu) v sume 274,42 eur. Spolu bolo priznaných 1.137,49 eur. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky uzavretou dňa 31.5.2018 postúpil poškodený pohľadávku žalobcovi.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 788 a nasl. zák. č. 40/1964 Z.z. (Občiansky zákonník
6. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nárokov žalobcu z poistných zmlúv vychádzal z § 788 OZ a dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade s čl. 9 bod 1 a 2 zmluvných dojednaní. Žalovaný aj pri nezmluvnom neautorizovanom servise /čl. 9 bod 2 písm. c) zmluvných dojednaní/ uvádza akceptovateľnú cenu normohodiny 25,00 eur bez DPH. Žalobca pri oprave auta FORD FIESTA uplatnil cenu za jednu normohodinu 25,00 eur bez DPH a pri oprave auta MERCEDENS-BENZ A150 uplatnil cenu za jednu normohodinu 26,00 eur bez DPH. Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. V konaní mal za preukázané, že v iných opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu týchto prác vyššia od cien žalobcu. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia splnili všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. So žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel v konaní vyplynulo, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané, preto určenie ceny za normohodinu opravárenských prác žalovaných sumou 20,00 eur vrátane DPH je nedôvodné. Súd prvej inštancie argumentoval, že žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise. Súd prvej inštancie tak nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že predmetnými faktúrami boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu predmetných vozidiel. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti
o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie uzavrel, že skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody. Žalovaný nepreukázal súdu, že by v zmysle čl. 9 bod 2 písm. c) zmluvných dojednaní písomne informoval poisteného o tom, aké náklady bude považovať za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. Krátenie poistného plnenia tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v zmluvných dojednaniach. Z faktúr za opravy, ktorých prílohu tvorí kalkulácia žalobcu, teda jednoznačne vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodených motorových vozidiel. Keďže žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 9565289519 (5.2.2018), dostal sa do omeškania (dňom 21.2.2018) so zaplatením sumy 339,79 eur a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Rovnako sa dostal do omeškania aj pokiaľ ide o poistnú udalosť č. 9850870417 (dňom 7.6.2018). Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca má nárok aj na úrok z omeškania a to v súlade s § 517 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z..
7. Námietku žalovaného o absolútnej neplatnosti uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávok súd prvej inštancie zhodnotil ako nedôvodnú. Argumentoval, že majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, sú určité, zrozumiteľné a platné, strany zmluvy sú riadne označené, postúpené pohľadávky sú jednoznačne identifikovateľné uvedením čísiel poistných udalostí a čísiel faktúr. Súd neuveril ani tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetné faktúry a to z dôvodu, že tieto boli riešené v oznámeniach o poistnom plnení, kde ich žalovaný sám uvádza a odvoláva sa na ne.
8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP a priznal ho v konaní plne úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
10. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, ktorý je výsledkom svojvôle súdu prvej inštancie a v svojej podstate trpí aj nepreskúmateľnosťou. Dôvodí, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Opätovne zdôraznil, že podľa uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávky poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 OZ. Poukázal aj na absenciu konkrétneho prejavu vôle poškodených ako postupcov, týkajúceho sa postúpenia samotných pohľadávok a na rozpornosť, nepresnosť predmetu postúpení, ktorá spočíva v skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúcich z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, opakujúc už v podstave argumenty uvádzané v priebehu prvoinštančného konania.
12. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci; Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
15. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.2.2020 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. 210 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
17. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.
18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, a k námietkam žalovaného v odvolaní udáva:
19. Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila povinnosť žalovaného na náhradu škody poškodeným, keď ku vzniku poistnej udalosti vznikla škoda. Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov dopravnej nehody patril poškodeným voči poisťovateľovi, teda žalovanému. Medzi poškodenými a žalovaným (teda poisťovateľom) vznikol záväzkový vzťah na náhradu škody z poistenia motorových vozidiel, v rámci ktorého sa určoval len rozsah škody, ktorá mala byť poistenému plnená (§ 442 OZ, § 797 ods. 2 OZ). Keďže škoda bola riešená vykonaním opravy (t.j. navrátením veci do pôvodného stavu) výška škody teda predstavuje výšku nákladov na to vynaložených, premietnutých do vyššie uvedených faktúr.
20. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
22. O formálnych náležitostiach písomne uzavretej zmluvy (ktorou zmluva o postúpení musí byť) platia ustanovenia § 40 OZ a všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. OZ.
23. Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek určitá pohľadávka ak je nepochybné, z akého vzťahu vyplýva (aj keď nemusí byť správne pomenovaná). Zmluvy o postúpení uzatvorili poškodení ako pôvodní veritelia so žalobcom ako postupníkom, ktorý tým nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Postúpená pohľadávka bola v postúpeniach jasne a zrozumiteľne špecifikovaná, a to v ich bode 1.2. Postúpené bolo aj príslušenstvo pohľadávky, čo zmluvné strany v zmluve vymienili (predmetom postúpenia môže byť nepochybne aj pohľadávka budúca).
24. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že predmetom postúpenia mali byť v skutočnosti záväzky poškodených voči žalobcovi (nie pohľadávky); v dôsledku čoho sú zmluvy absolútne neplatné. Poškodení, ktorí sú vlastníkmi vozidiel poškodených a následne opravovaných v dôsledku poistných udalostí, postúpili na žalobcu nároky na náhradu škody vzniknuté v dôsledku poistných udalostí a nie svoje záväzky.
25. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že v aplikačnej praxi je potrebné zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov, keďže tieto sa uskutočňujú so zámerom vyvolať riadne právne účinky.
26. Ustanovenie § 35 OZ vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, a to, že východiskom pre výklad prejavu vôle je jeho slovné vyjadrenie. Ak je jeho slovné vyjadrenie (ako prejav vôle) nejakým spôsobom nepresné alebo rozporné, potom je potrebné pri jeho výklade aplikovať výkladové pomôcky ustanovené v OZ.
27. Odvolací súd konštatuje, že špecifikácia postúpenej pohľadávky (pokiaľ ide o žalovaným namietanú nepresnosť a neurčitosť) je dostatočne určitá, opísaná spôsobom vylučujúcim jej zameniteľnosť a nie je daný žiadny zákonný dôvod pre vyslovenie jej absolútnej neplatnosti.
28. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP).
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 215 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1,2 CSP).
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).