Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Cob-150-2019.pdf
PDF · 104.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/150/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Agro Ostrov, s.r.o., 072 55 Ostrov 56, IČO: 36 573 906, proti žalovanému: EKO OR, s.r.o., Hospodársky dvor Gyňov, 044 14 Gyňov, IČO: 36 599 425, zastúpenému CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, v konaní o zaplatenie 113.247,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 31.1.2019 sp.zn. 8Cb/130/2017-98 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zastavení časti o zaplatenie 9.229,99 eur, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 104.017,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 55.525,72 eur od 31.8.2015 do 12.1.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.095,56 eur od 14.1.2016 do 15.11.2017, vo výške 8 % ročne zo sumy 3.095,56 eur od 17.11.2017 do 18.12.2017, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 20.12.2017 do 14.1.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 16.1.2018 do 13.2.2018, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18.134,40 eur od 1.10.2015 do 13.2.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 17.908,68 eur od 15.2.2018 do 1.3.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 16.600,- eur od 2.3.2018 do 20.3.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 14.999,97 eur od 22.3.2018 do 4.11.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 13.999,97 eur od 6.11.2018 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 46.545,- eur od 1.12.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 32.961,- eur od 1.10.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 10.512,- eur od 1.10.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.
II. O d m i e t a odvolanie proti výroku - v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 9.229,99 eur; žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 104.017,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 55.525,72 eur od 31.8.2015 do 12.1.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.095,56 eur od 14.1.2016 do 15.11.2017, vo výške 8 % ročne zo sumy 3.095,56 eur od 17.11.2017 do 18.12.2017, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 20.12.2017 do 14.1.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 16.1.2018 do 13.2.2018, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18.134,40 eur od 1.10.2015 do 13.2.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 17.908,68 eur od 15.2.2018 do 1.3.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 16.600,- eur od 2.3.2018 do 20.3.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 14.999,97 eur od 22.3.2018 do 4.11.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 13.999,97 eur od 6.11.2018 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 46.545,- eur od 1.12.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05
% ročne zo sumy 32.961,- eur od 1.10.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 10.512,- eur od 1.10.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 15.8.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 113.247,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18.134,40 eur od 1.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 5.095,56 eur od 31.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 46.545,- eur od 1.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 32.961,- eur od 1.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 10.512,- eur od 1.10.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť mu trovy konania. Uviedol, že na základe ústnych objednávok dňa 9.3.2015 dodal žalovanému tovar, cenu tovaru vo výške 18.134,40 eur fakturoval žalovanému faktúrou č. N. splatnou dňa 30.9.2015, ktorú žalovaný neuhradil a to ani len čiastočne. Ďalej uviedol, že na základe ústnych objednávok dňa 16.3.2015 dodal žalovanému tovar, cenu tovaru 55.525,72 eur fakturoval žalovanému faktúrou č. N. splatnou dňa 30.8.2015, z ktorej neuhradená časť predstavuje 5.095,56 eur. Taktiež v zmysle žaloby na základe ústnych objednávok dňa 23.3.2015 dodal žalovanému tovar, cenu tovaru vo výške 46.545,- eur fakturoval žalovanému faktúrou č. N. splatnou dňa 30.11.2015, ktorú žalovaný neuhradil a to ani čiastočne. Ďalej žalobca uviedol, že na základe ústnych objednávok v dňoch 10.4.2015
- 15.4.2015 dodal žalovanému tovar, cenu tovaru vo výške 32.961,- eur fakturoval žalovanému faktúrou č. N. splatnou dňa 30.9.2015, ktorú žalovaný neuhradil ani čiastočne a napokon na základe ústnych objednávok dňa 27.3.2015 dodal žalovanému tovar, ktorého cenu vo výške 10.512,- eur fakturoval žalovanému faktúrou č. N. splatnou dňa 30.9.2015 a ani túto žalovaný neuhradil.
3. Podaním zo dňa 5.4.2018 (č.l. 47 - 50 spisu) vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 1.600,03 eur späť, v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Uviedol, že po podaní žaloby mu žalovaný uhradil na faktúru N. dňa 16.11.2017 sumu 2.000,- eur, dňa 19.12.2017 sumu 1.095,56 eur, dňa 15.1.2018 sumu 1.000,- eur a dňa 14.2.2018 rovnako sumu 1.000,- eur a okrem toho mu na faktúru č. N. uhradil žalovaný dňa 14.2.2018 sumu 225,72 eur a dňa 1.3.2018 sumu 1.308,68 eur, pričom tieto čiastočné úhrady zohľadnil už v rámci úpravy petitu žaloby v podaní zo dňa 6.3.2018. Čo sa týka späťvzatia v časti o zaplatenie 1.600,03 eur, k tomuto uviedol, že dňa 21.3.2018 mu žalovaný na faktúru č. N. uhradil túto sumu a preto žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 105.017,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 55.525,72 eur od 31.8.2015 do 13.1.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.095,56 eur od 14.1.2016 do 16.11.2017, vo výške 8 % ročne zo sumy 3.095,56 eur od 17.11.2017 do 19.12.2017, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 20.12.2017 do 15.1.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 16.1.2018 do 14.2.2018, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18.134,40 eur od 1.10.2015 do 14.2.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 17.908,68 eur od 15.2.2018 do 1.3.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 16.600,- eur od 2.3.2018 do 21.3.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 14.999,97 eur od 22.3.2018 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 46.545,- eur od 1.12.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 32.961,- eur od 1.10.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 10.512,- eur od 1.10.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť mu trovy konania.
4. Na pojednávaní dňa 31.1.2019 žalobca uviedol, že dňa 5.11.2018 mu žalovaný uhradil 1.000,- eur na faktúru č. F. s tým, že v tejto časti berie žalobu späť a žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 104.017,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 55.525,72 eur od 31.8.2015 do 13.1.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.095,56 eur od 14.1.2016 do 16.11.2017, vo výške 8 % ročne zo sumy 3.095,56 eur od 17.11.2017 do 19.12.2017, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 20.12.2017 do 15.1.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 16.1.2018 do 14.2.2018, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18.134,40 eur od 1.10.2015 do 14.2.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 17.908,68 eur od 15.2.2018 do 1.3.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 16.600,- eur od 2.3.2018 do 21.3.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 14.999,97 eur od 22.3.2018 do 5.11.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 13.999,97 eur od 6.1.2018 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 46.545,- eur od 1.12.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 32.961,- eur od 1.10.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 10.512,- eur od 1.10.2015 do zaplatenia. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že medzi stranami neexistovala dohoda o kúpnej cene a tiež, že faktúry podľa viacerých rozhodnutí súdov nie sú
dohodou o cene. Žalovaný tiež uviedol, že na faktúrach a výdajkách nie je podpis štatutárneho orgánu žalovaného.
5. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd konanie v časti o zaplatenie 9.229,99 eur zastavil (dňa 6.3.2018 späťvzatie v časti o zaplatenie 6.629,96 eur, dňa 5.4.2018 späťvzatie v časti o zaplatenie 1.600,03 eur a dňa 31.1.2019 späťvzatie v časti o zaplatenie 1.000,- eur). O čiastočnom späťvzatí rozhodol v rozhodnutí vo veci samej. Súhlas žalovaného so späťvzatím súd nezisťoval, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, za ktorého stavu by na prípadný nesúhlas v súlade s ust. § 146 ods. 1 veta druhá C.s.p. neprihliadal.
8. Sumarizujúc skutočnosti uvedené v odsekoch 12. až 15. rozsudku súdu prvej inštancie súd uzatvára, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli platne kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodal žalobca žalovanému tovar a žalovaný tovar prevzal a nadobudol k nemu vlastnícke právo. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu nesplnil úplne, pričom zostávajúca neuhradená časť kúpnej ceny tovaru predstavuje 104.017,97 eur - teda žaloba bola čo do istiny pohľadávky dôvodná. Z dôvodov uvedených v odseku 14. tohto rozsudku súd mal za to, že procesná obrana žalovaného, že žalobca nepreukázal, že sa s ním na výške cien podľa faktúr dohodol a že k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami nedošlo, je účelová.
9. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 10. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 11. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 12. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 13. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. 14. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 15. Keďže žalovaný neplnil svoje záväzky voči žalobcovi v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania, žalobca je preto oprávnený požadovať od neho úroky z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia dlžnej sumy. Keďže žalovaný v priebehu konania uhradil časť pohľadávky, úroky z omeškania priznal súd vždy z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania s úhradou kúpnej ceny až do zaplatenia. Za deň, kedy bola kúpna cena tovaru (resp. jej časť) pripísaná v prospech účtu žalobcu, žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania nezaviazal, pretože tento deň už žalovaný s úhradou v omeškaní nebol a v tejto časti príslušenstva pohľadávky súd žalobu zamietol. Úroky z omeškania žalobcovi priznal v sadzbe podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. t.j. v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Súčasne súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- eur podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 16. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s ust. § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Keďže žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 9.229,99 eur späť v dôsledku úhrad vykonaných žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalovaný a teda žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania. V ostatnej časti žalobca bol v konaní de facto plne úspešný (žalobu súd zamietol len v rozsahu príslušenstva pohľadávky, v ktorom si žalobca uplatnil úrok z omeškania aj za deň, v ktorom bola kúpna cena pripísaná v prospech jeho účtu a posledný deň omeškania, za ktorý mu prislúcha nárok na úroky z omeškania je teda deň pred týmto dňom), súd rozhodol, že má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.
19. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že medzi žalovaným a žalobcom nebola nikdy uzatvorená žiadna zmluva a neexistoval tak medzi nimi ani žiaden záväzkový vzťah. To, že by medzi žalobcom a žalovaným mala byť uzatvorená kúpna zmluva, žalobca ani nijakým spôsobom nepreukázal a teda neuniesol o tejto skutočnosti dôkazné bremeno.
20. Medzi stranami nikdy nedošlo k uzatvoreniu dohody o výške kúpnej ceny za takýto údajne dodaný tovar alebo spôsobe jej určenia. Pokiaľ by sa teda žalobca a žalovaný skutočne dohodli na dodaní tovaru (čo však takisto preukázané nebolo), je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že nakoľko by pri takejto dohode absentovala podstatná náležitosť kúpnej zmluvy podľa vyššie citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka, teda cena alebo spôsob jej určenia, takáto údajná dohoda o dodaní tovaru by nebola kúpnou zmluvou.
21. Súd svoj názor, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva ako aj dohoda o výške kúpnej ceny v rozsudku odôvodnil najmú existenciou zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá mala zabezpečovať aj údajné pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré boli uplatnené v tomto súdnom konaní.
22. Žalovaný poukazuje zároveň na zjavnú nesprávnosť rozsudku vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania.
23. Konajúci súd tak rozsudkom priznal žalobcovi úroky z omeškania vo väčšom rozsahu než na aké mal (v prípade, že by k omeškaniu žalovaného skutočne došlo) podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. nárok.
24. Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu nasledovne: „Krajský súd v Košiciach odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice-okolie, sp.zn. 8Cb/130/2017 zo dňa 31.1.2019 zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Košice-okolie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Košiciach priznáva odvolateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.“
25. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.2.2020 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., pričom o termíne vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.
26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým i právnym posúdením veci a preto odvolaním napadnutý rozsudok vecne správny potvrdil podľa § 378 ods. 1 a 2 C.s.p..
27. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné uviesť:
28. Predmetom sporu je zaplatene faktúr, ktorým žalobca žalovanému vyfakturoval rôzny tovar, ktorý žalovaný prevzal a faktúry žalobcu neuhradil.
29. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá žiadna zmluva a tak medzi nimi nebol ani žiadny zmluvný vzťah.
30. V spise sú založené hodnoverné dôkazy o tom, že žalovaný žalobcom vyfakturovaný tovar riadne prevzal.
31. Žalovaný nepredložil súdu žiadne hodnoverné dôkazy o tom, že uvedený tovar neprevzal, resp. tovar vrátil žalobcovi.
32. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhované dôkazy.
33. Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v rámci tzv. prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 C.s.p.). Súd v civilnom procesne nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu. Ak teda súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení.
34. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, čím neúplne zistil skutkový stav, nakoľko proces dokazovania v súdnom konaní slúži k preukázaniu skutkových tvrdení uplatnených v žalobe (resp. obrane žalovaného proti žalobe) s tým, že súd prvej inštancie je vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku vyjadreného v žalobnom petite oprávnený rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov je potrebné pre meritórne rozhodnutie vykonať, a preto ak zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe alebo ostatných podaniach žalobcu, či jeho prednesoch na pojednávaní, bez pochybností vyplýva, že uplatnený nárok je po právnej stránke nedôvodný, žalobcom navrhnuté dôkazy nevykoná.
35. Rovnako je neodôvodnená námietka žalovaného ohľadne omeškania s úhradou faktúr ako aj výškou úroku z omeškania.
36. Súd prvej inštancie správne posúdil omeškania žalovaného s úhradou faktúr ako aj výškou úroku z omeškania.
37. K uvedeným zisteniam súdu prvej inštancie nemá odvolací súd čo dodať, pretože by len zopakoval správne zistenia súdu prvej inštancie.
38. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 9.229,99 eur, súd prvej inštancie nepochybil, ak konanie o zaplatenie uvedenej sumy zastavil (§ 145 ods. 2 C.s.p.).
39. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
40. Žalovaný podal odvolanie aj proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
41. V tejto časti nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaného.
42. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
43. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšjúcej časti podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.
44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).