Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-27-2019.pdf
PDF · 93.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Cb/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby SR, Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, P.O.BOX 100, IČO: 30 416 094, proti žalovanej: Vladimír Schneidgen STAVES, právny nástupca - Marta Schneidgenová, miesto podnikania Krušovská 2093/61, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 882 941, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5 261,19 eura od 16.09.2019 do 26.02.2020 a zo sumy 1 818 eur od 16.09.2019 do 27.02.2020 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V časti o zaplatenie sumy 7 132,47 eura súd konanie zastavuje.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žalovaná je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume l6,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania o zaplatenie sumy 7 132,47 eura s úrokmi z omeškania nepriznáva.
VI. Súd žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania o zaplatenie sumy 10 721,64 eura s úrokmi z omeškania proti žalobkyni v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
l./ Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia v sume 17 854,11 eura s 8% ročným úrokom z omeškania od 16.09.2019 do zaplatenia s tým, že ide o bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalovanej za obdobie od 01.07.2018 do 27.05.2019, nakoľko dňa 25.07.2000 bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov č. 42a/2000 - N, na základe ktorej sa stal nájomcom nebytových priestorov špecifikovaných v zmluve Vladimír Schneidgen STAVES, pričom prenajímateľom týchto priestorov bol Arttep a.s. Stupava, avšak na základe ukončených súdnych sporov sa vlastníkom nehnuteľností v kat.úz. D. zapísaných na LV č. XXX, XXXX a XXXX stala žalobkyňa. Nájomca nebytových priestorov síce zomrel dňa XX.XX.XXXX, avšak žalobkyňa sa o tejto skutočnosti dozvedela až v r. 2019, pričom zo strany žalovanej bola dňa 26.04.2018 doručená žiadosť o ukončenie časti nájmu a to predajného skladu o výmere 159 m2 a následne listom zo dňa 27.09.2018 žalovaná zaslala žalobcovi žiadosť o ukončenie časti nájmu predajného skladu o výmere 159 m2 ako aj
skladu o výmere 146 m2. Dňa 09.05.2019 bola žalobcovi doručená žiadosť spoločnosti STAVEBNINY SCHNEIDGEN s.r.o. Topoľčany o ukončenie nájmu a dňa 27.05.2019 došlo medzi sporovými stranami k protokolárnemu odovzdaniu všetkých nebytových priestorov užívaných žalovanou. Keďže nájom nebytových priestorov zanikol zo zákona dňom 08.05.2017 smrťou nájomcu, tak žalovaná nebytové priestory užívala naďalej bez nájomnej zmluvy, pričom do 30.06.2018 uhrádzala nájomné, avšak nezaplatila vystavené faktúry na nájomné za obdobie od 01.07.2018 do 30.06.2019 spolu vo výške 19 693,88 eura, pričom dobropisom na sumu 1 839,77 eura bol nedoplatok znížený na sumu 17 854,11 eura.
2./ Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 06.12.2019 uznala nárok žalobkyne v rozsahu 7 079,19 eura a to z titulu náhrady za užívanie nebytových priestorov voľné plochy o výmere 550 m2, sklad o výmere 146 m2 a murovaný sklad o výmere 70 m2 za tretí štvrťrok 2018 v sume 2 284,47 eura, náhrady zaužívanie voľných plôch 550 m2 a murovaného skladu 70 m2 za štvrtý štvrťrok 2018 v sume 1 818 eur, náhrady za užívanie voľných plôch 550 m2 a murovaného skladu 70 m2 za prvý štvrťrok 2019 v sume 1 818 eur a náhrady za užívanie voľných plôch 550 m2 a murovaného skladu 70 m2 za obdobie od 01.04.2019 do 27.05.2019 v sume 1 158,72 eura s tým, že je ochotná uvedenú sumu žalobkyni zaplatiť. Potvrdila, že zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá dňa 25.07.2000, pričom žalobkyňa sa stala vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy a k zániku nájomného vzťahu došlo smrťou nájomcu, v podnikaní ktorého pokračovala žalovaná. Potvrdila, že za užívanie nebytových priestorov platila žalobkyni až do 30.06.2018, avšak k uvedenému dátumu vypratala predajný sklad o výmere 159 m2 a ďalej ho neužívala a taktiež k 30.09.2018 vypratala murovaný sklad o výmere 146 m2. Poprela užívanie nebytových priestorov v takom rozsahu, ako tvrdila žalobkyňa s poukazom na to, že prevádzka bola postupne premiestnená do nehnuteľností v kat.úz. D. zapísaných na LV č. XXXX patriacich jej synovi B. O..
3./ Žalobkyňa písomným vyjadrením zo dňa 20.12.2019 potvrdila, že k zániku nájmu došlo dňa 08.05.2017 smrťou nájomcu ako aj skutočnosť, že žalovaná platila za užívanie všetkých nebytových priestorov až do 30.06.2018, avšak tvrdenia žalovanej o vyprataní časti nebytových priestorov ešte pred ich odovzdaním dňa 27.05.2019 považovala za sporné a nepreukázané a žiadala, aby žalovaná uviedla, od akého dátumu došlo k ukončeniu odberu vody a elektrickej energie v prenajatých nebytových priestoroch a o tomto predložila aj dôkazy. Pred prvým pojednávaním žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 7 132,47 eura z dôvodu, že žalovaná uvedenú sumu zaplatila splátkami v dňoch 26.02. a 27.02.2020, avšak naďalej sa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 10 721,64 eura s 8% ročným úrokom z omeškania od 16.09.2019 do zaplatenia ako aj zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 7 132,47 eura od 16.09.2019 do 27.02.2020.
4./ Žalovaná ohľadne námietok žalobkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 30.01.2020 uviedla, že je povinnosťou žalobkyne preukázať vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej z titulu užívania priestorov a na preukázanie svojho tvrdenia, že od 01.07.2018 neužívala časť priestorov predložila screenshot z Facebooku o tom, že predajňa bola presťahovaná do iných priestorov. Pokiaľ ide o platenie nákladov za elektrinu a vodu, poukázala na skutočnosť, že nikdy neplatila žiadnu spotrebu vody a elektriny, keďže žalobca jej tieto náklady nikdy neúčtoval a odberné miesta boli písané na žalobkyňu, keďže spotreba bola takto meraná pre celý areál, kde bolo viacero nájomcov. Spotrebu elektriny a vody vždy platila žalobkyňa a tieto náklady žalovanej nefakturovala ani neprefakturovala. Na pojednávaní žalovaná predložila doklady o zaplatení sumy 7 079,19 eura jednotlivými splátkami v dňoch 25.02.2020 a 26.02.2020 a zároveň rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Topoľčanoch zo dňa 28.03.2018 o vydaní súhlasu s uvedením do prevádzky priestorov predajne stavebného materiálu spoločnosťou STAVEBNINY SCHNEIDGEN s.r.o. Topoľčany na ul. Krušovskej 2093 v Topoľčanoch, čím preukazovala tvrdenie, že k 30.06.2018 už neužívala časť nebytových priestorov, za ktoré sa žalobkyňa domáhala zaplatenia bezdôvodného obohatenia.
5./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými vyjadreniami sporových strán ako aj s dokladmi nimi produkovanými a zistil, že dňa 25.07.2000 bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov č. 42a/2000 - N, na základe ktorej prenajímateľ Arttep a.s. Stupava nájomcovi Vladimírovi Schneidgenovi STAVES Topoľčany prenajal nebytové priestory v Topoľčanoch na ul. Krušovskej 2093/61 za účelom zriadenia skladu materiálu a kancelárií, pričom doba nájmu bola dohodnutá od 01.08.2000 s tým, že sa končí dňom predaja objektu. Ročné nájomné bolo dojednané vo výške 154 720,-Sk bez DPH a malo sa platiť v štvrťročných splátkach, pričom v dodatku č. 12/2012 - N v zmluve o nájme zo dňa 31.10.2012 bola výška nájomného zmenená na sumu 19 693,89 eura ročne s tým, že za predajný sklad
o výmere l59 m2 bolo dohodnuté nájomné 10 556,01 eura, za voľné plochy o výmere 550 m2 nájomné v sume 5 522 eur, za sklad o výmere 146 m2 nájomné v sume 1 865,88 eura a za murovaný sklad o výmere 70 m2 v sume 1 750 eur ročne. Nájomné malo byť hradené v štvrťročných splátkach po 4 923,47 eura bez DPH. Ukončením súdnych sporov sa vlastníkom nehnuteľností v kat.úz. D. zapísaných na LV č. XXX, XXXX a XXXX stala žalobkyňa, ktorá následne nájomné za nebytové priestory od 01.07.2013 fakturovala nájomcovi A. O.. Nájomca však dňa 08.05.2017 zomrel, ale jeho právnym nástupcom sa stala Marta Schneidgenová tak, ako to vyplýva z výpisu zo Živnostenského registra (č.l. 81), pričom listom zo dňa 23.04.2018 požiadala žalobkyňu o ukončenie časti nájmu a to predajného skladu o výmere 159 m2 ku dňu 30.06.2018 a ďalším listom zo dňa 27.09.2018 žalovaná oznámila žalobkyni skutočnosť, že nájomca A. O. zomrel a ona je jeho právnym nástupcom, pričom požiadala o ukončenie časti nájmu ku dňu 30.06.2018 a to nájmu týkajúceho sa predajného skladu o výmere 159 m2 ako aj skladu o výmere 146 m2. Listom zo dňa 07.05.2019 spoločnosť STAVEBNINY SCHNEIDGEN s.r.o. Topoľčany požiadala žalobkyňu o ukončenie nájmu nebytových priestorov užívaných na základe nájomnej zmluvy uzavretej nájomcom Vladimírom Schneidgenom z dôvodu, že vypratala všetky objekty patriace do tejto nájomnej zmluvy a dňa 27.05.2019 došlo k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu predmetných nebytových priestorov žalobkyňou od žalovanej.
6./ Žalobkyňa faktúrou č. 2018125 zo dňa 02.07.2018 fakturovala žalovanej sumu 4 923,47 eura za užívanie nebytových priestorov za tretí štvrťrok 2018, faktúrou č. 2018174 zo dňa 02.10.2018 sumu 4 923,47 eura za užívanie nebytových priestorov za štvrtý štvrťrok 2018, faktúrou č. 2019023 zo dňa 19.01.2019 sumu 4 923,47 eura za užívanie nebytových priestorov za prvý štvrťrok 2019 a faktúrou 2019076 zo dňa 03.04.2019 sumu 4 923,47 eura za užívanie nebytových priestorov za druhý štvrťrok 2019. Na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov k 27.05.2019 žalobkyňa faktúrou č. 2019127 zo dňa 29.07.2019 dobropisovala žalovanej sumu 1 839,77 eura za užívanie nebytových priestorov za obdobie od 28.05.2019 do 30.06.2019, čím sa predtým fakturovaná suma 19 693,88 eura znížila na sumu 17 854,11 eura, ktorú si žalobkyňa následne vymáhala v súdnom konaní.
7./ Listami zo dňa 11.06.2019 a 14.07.2019 žalovaná oznámila žalobkyni, že v dôsledku skončenia nájmu nebytových priestorov smrťou nájomcu a ich následného užívania zo strany žalovanej je táto ochotná uhradiť žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spolu v sume 7 132,47 eura a to za užívanie voľných plôch o výmere 550 m2 do 31.05.2019, za užívanie skladu 146 m2 do 30.09.2018 a za užívanie murovaného skladu 70 m2 do 31.05.2019. Na uvedené podania žalovanej reagovala žalobkyňa listami zo dňa 02.07.2019 a 08.08.2019, pričom požadovala, aby žalovaná za obdobie od 01.07.2018 do 27.05.2019 uhradila bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 17 854,11 eura.
8./ Bankovými dokladmi obe strany na pojednávaní dokladovali, že žalovaná dňa 25.02.2020 zaslala na účet žalobkyne z titulu úhrady bezdôvodného obohatenia sumu 1 158,72 eura, sumu 1 818 eur a sumu 2 284,47 eura, ktoré boli na účet žalobkyne prijaté dňa 26.02.2020 a dňa 26.02.2020 sumu 1 818 eur, ktorá bola na účet žalobkyne prijatá dňa 27.02.2020.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému, zmluvou o nájme. Podľa ods. 3 zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas na ktorý sa nájom uzaviera.
Podľa § 14 písm. b/ zákona č. 116/1990 Zb. ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods.1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobré možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
9./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná dôvodne, i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné, že zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou dňa 25.07.2000 vznikol nájomný vzťah medzi prenajímateľom Arttep a.s. Stupava a nájomcom Vladimír Schneidgen, v ktorom po ukončení súdnych sporov a nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet nájmu pokračovala žalobkyňa, ktorá faktúry za úhradu nájomného zasielala nájomcovi a tieto faktúry boli riadne platené až do 30.06.2018. Medzitým však došlo k zániku nájmu zo zákona v zmysle § 14 písm. b/ zákona č. 116/1990 Zb. a to dňom 08.05.2017 v dôsledku smrti nájomcu, pričom žalovaná ako jeho právny nástupca ďalej pokračovala v užívaní nebytových priestorov i bez nájomnej zmluvy a tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná od 01.07.2018 až do odovzdania nebytových priestorov dňom 27.05.2019 neuhradila faktúry za užívanie týchto priestorov vystavené žalobkyňou, čím na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko užívaním nebytových priestorov a neuhrádzaním faktúr nedošlo na jej strane k zmenšeniu majetku, ku ktorému by inak došlo, ak by žalovaná platila náhradu za užívanie nebytových priestorov fakturovanú žalobkyňou. Na strane žalovanej teda vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré jej vzniklo užívaním nebytových priestorov a neplatením náhrady za užívanie žalobkyni, avšak spornou zostala otázka výšky bezdôvodného obohatenia v dôsledku protikladných tvrdení sporových strán, v akom rozsahu a dokedy žalovaná nebytové priestory užívala. Podľa jej tvrdenia užívala sklad o výmere 159 m2 do 30.06.2018, sklad o výmere 146 m2 do 30.09.2018, voľné plochy o výmere 550 m2 a sklad o výmere 70 m2 do 27.05.2019 a v tomto smere poukázala na žiadosti o ukončenie nájmu zo dňa 23.04.2018, 27.09.2018 a 07.05.2019 ako aj ďalšie doklady preukazujúce, že k presťahovaniu predajne došlo k 30.06.2018 a žalovaná preto uznávala nárok žalobcu iba do výšky 7 079,19 eura (predtým sa jej uznanie nároku týkalo sumy 7 132,47 eura, nakoľko bezdôvodné obohatenie u časti nebytových priestorov bolo počítané až do 31.05.2019 a nie do 27.05.2019, kedy skutočne došlo k protokolárnemu odovzdaniu priestorov). Žalovaná v priebehu konania zaplatila na účet žalobkyne splátkami spolu sumu 7 079,19 eura a prejavila ochotu uhradiť aj úroky z omeškania z týchto splátok, avšak na druhej strane žalobkyňa požadovala uhradenie aj zvyšnej časti bezdôvodného obohatenia v sume 10 721,64 eura s príslušenstvom tvrdiac, že žalovaná nebytové priestory v celom rozsahu užívala až do 27.05.2019. Žalobkyňa však svoje tvrdenia o užívaní nebytových priestorov žalovanou v takomto rozsahu nepodoprela žiadnymi dôkazmi a teda podľa názoru súdu neuniesla dôkazné bremeno (čl. 8 Civilného sporového poriadku) na svoje tvrdenie, že žalovaná užívala všetky nebytové priestory až do 27.05.2019 a to v období od 01.07.2018 až do uvedeného dátumu, čím na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 17 854,11 eura. Keďže žalobkyňa na svoje tvrdenie neprodukovala žiaden relevantný dôkaz a naopak zo strany žalovanej boli predložené dôkazy o tom, že časť nebytových priestorov užívala do 30.06.2018, časť do 30.09.2018 a zvyšok do 27.05.2019 (žiadosti o ukončenie nájmu podávané žalovanou resp. jej synom, screenshot z Facebooku ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva), tak podľa názoru súdu žaloba žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bola dôvodná len do sumy 7 079,19 eura, pričom uvedená suma bola zaplatená žalovanou na účet žalobkyne v dňoch 26.02. a 27.02.2020. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobkyni nárok už iba na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých splátok zaplatených žalovanou v priebehu konania a preto súd s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 2 ObZ a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5 261,19 eura od 16.09.2019 do 26.02.2020 sa zo sumy 1 818 eur od 16.09.2019 do 27.02.2020, pričom počiatok lehoty na zaplatenie úrokov z omeškania od 16.09.2019 bol stanovený v zmysle § 563 OZ na základe listu žalobkyne zo dňa 08.08.2019 (č.l. 21), ktorým vyzvala žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote 30 dní od doručenia výzvy a táto bola doručená právnemu zástupcovi žalovanej dňa 16.08.2019.
10./ V časti o zaplatenie sumy 7 132,47 eura žalobkyňa zobrala žalobu späť pred prvým pojednávaním a preto súd podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP v tejto časti konanie zastavil. Zároveň súd vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže nemal za preukázané tvrdenie žalobkyne o užívaní nebytových priestorov v plnom rozsahu žalovanou v období od 01.07.2018 do 27.05.2019, ale len v tokom rozsahu, ako zodpovedalo zaplateniu sumy 7 079,19 eura zo strany žalovanej. Z vyššie uvedených dôvodov súd nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za preukázaný len do sumy 7 079,19 eura s príslušenstvom, pričom istina nároku bola žalovanou uhradená pred rozhodnutím súdu a preto žalobkyni mohli byť priznané už iba úroky z omeškania z uvedenej sumy tak, ako sú špecifikované vo výroku I. rozsudku, v časti o zaplatenie sumy 7 132,47 eura bolo konanie zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11./ Keďže žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a jej žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, tak súd podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona zaviazal žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku v sume 16,50 eura podľa § položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko žalovaná v tejto časti konania nemala úspech a nebola od poplatku oslobodená.
12./ O náhrade trov konania o zaplatenie sumy 7 132,47 eura rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania v tejto časti nepriznal, i keď v zásade by mala nárok na náhradu trov konania, pretože žalovaná procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti uhradením istiny vo výške 7 079,19 eura, avšak žalobkyňa náhradu trov konania nepožadovala a zároveň súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej náhradu trov konania o zaplatenie sumy 10 721,64 eura, keďže žalovaná v tejto časti konania mala plný úspech vo veci a preto jej prináleží nárok na náhradu trov konania v tejto časti v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.