Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/61/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. Advokátskou kancelkáriou Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ D. J.-J., so sídlom M. T. XXXX/X, XXX XX W., O.: XX XXX XXX a 2/ O. S., nar. XX. 4. XXXX, E. XXXX/X, XXX XX W., zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 1 042,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -317 zo dňa 26. 09. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 216 Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 216 Eur od 06. 04. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Voči žalovanej 2/ okresný súd žalobu zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. a , (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 58,56 % a že žalovaná 2/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že „podanou žalobou žalobca žiadal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade plnenia, ktoré poskytol z garančného fondu ako poistné plnenie za škodu, ktorú spôsobila žalovaná v II. rade dňa 18.11.2013. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 18.11.2013 žalovaná II. ako vodička osobného motorového vozidla Citroen narazila do vozidla Opel patriaceho v čase dopravnej nehody H. E. a spôsobila mu na tomto vozidle škodu. Vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla Citroen, ktorým bola spôsobená škoda ku dňu 18.11.2013 bol žalovaný I.. Rovnako žalovaný I. nespochybnil, že v čase dopravnej nehody, t.j. 18.11.2013 nemal uzatvorenú zmluvu o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rovnako nikto zo strán sporu nespochybňoval výplatu poistného z poistného garančného fondu žalobcom. Žalobca poskytol poistné z garančného fondu v súlade s ustanovením § 24 ods. 2, písm. b/, v zmysle ktorého z garančného fondu je poskytnuté poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Pokiaľ ide o žalovaného v I. rade tento spochybňoval a namietal celkovú výšku škody a náklady, ktoré boli vyplatené nezmluvnému servisu Marián Tary - Autokarosáreň s tým, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalec vo veci podal znalecký posudok, kde jednoznačne uviedol, že oprava vozidla vykonaná Autoservisom Marián Tary - Autokarosáreň nebola opravou vozidla uvedením do pôvodného stavu a takúto opravu nie je možné považovať za opravu vozidla. Tým, že Autoservis Marián Tary - Autokarosáreň nevymenil výstuhu nárazníka ani plastový kryt nárazníka, ale tieto diely ponechal pôvodné, poškodené poistnou udalosťou zo dňa 18.11.2013, vozidlo po oprave nespĺňa

bezpečnostné parametre určené výrobcom. Takýto poškodený nárazník neplní dostatočne svoju funkcie a pri ďalšom náraze zozadu by došlo k väčším škodám na vozidlách a ohrozeniu zdravia pasažierov na vozidle. Celkové náklady uvedenej opravy vykonanej Autoservisom Marián Tary - Autokarosáreň zisteným spôsobom vyčíslil na čiastku 216,-- € s DPH. Škodu na vozidle v zmysle vyhlášky MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku č. vyčíslil na čiastku 842,-- € s DPH, avšak podľa znaleckého posudku táto škoda, ktorá skutočne poškodenému vznikla odstránená nebola. Vzhľadom k týmto záverom znaleckého dokazovania súd potom priznal žalobcovi plnenie v čiastke 216,-- €, teda v sume, ktorú preukázateľne servis vynaložil ako náklad na odstránenie poškodenia motorového vozidla Opel u poškodeného H. E.. Aj, keď podľa znaleckého posudku skutočná škoda bola vyššia, nie je možné priznať takúto škodu, pretože Autoservisom Marián Tary bola vykonaná skutočne len oprava v rozsahu 216,- €. To, že poverená poisťovňa na likvidáciu poistnej udalosti zanedbala a nesplnila svoje povinnosti v dôsledku čoho preplatili opravu a škodu, ktorá vznikla na vozidle Opel vlastnícky patriaceho H. E. nemôže byť na ťarchu žalovanému v I. rade, ktorý porušil zákonnú povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle ustanovenia Zákona o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Žalovaný I. si bol porušenia tejto povinnosti vedomý, avšak nebol ochotný uhrádzať sumu požadovanú žalobcom s tým, že už v priebehu konania preukázal, že namietal celkovú čiastku pri likvidácii spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa. Keďže v priebehu konania bolo zistené, že skutočné náklady servisu vykonávajúceho opravu poškodeného motorového. vozidla predstavujú čiastku 216,-- €, súd v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného I., ktorý mal povinnosť zo zákona uzavrieť poistnú zmluvu na zaplatenie sumy 216,-- € spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 6.4.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. V konaní žalobca preukázal, že vyzval žalovaného I. na vyplatenie škody poskytnutej poškodenému z garančného poistného fondu a teda, že vznikol žalobcovi nárok s poukazom na ustanovenie na vyplatenie toho čo bolo oprávnene vyplatené na základe poistnej udalosti. Túto dlžnú sumu mal žalovaný I. zaplatiť do 5.4., teda dňom nasledujúcim od 6.4.2014 bol v omeškaní a prináleží žalobcovi v , ktorý k prvému dňu omeškania predstavoval súdom priznanú čiastku 5,25% ročne. Pokiaľ ide o zvyšok nároku uplatňovaného voči žalovanému I. v tejto časti žalobu s poukazom na závery znaleckého dokazovania ako nedôvodnú zamietol.Pokiaľ ide o žalobu žalobcu voči žalovanej v II. rade, súd žalobu voči žalovanej v II. rade v celom rozsahu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ktorú žalovaná v II. rade namietala. V konaní mal súd za to, že žalovaná II. ako vodička osobného motorového vozidla, s ktorým bola spôsobená škoda, nie je pasívne vecne legitimovaná v zmysle ustanovení zákona o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Podľa ustanovenia tohto zákona povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten kto je v dokladoch zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla. V ostatných prípadoch je ten kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. V prípade motorového vozidla Citroen, ev.č. ZV 436 CM bol držiteľom, vlastníkom a osobou zapísanou v dokladoch vozidla žalovaný I.. Žalovaná v II. rade bola priateľkou žalovaného I. a v uvedený deň jej žalovaný I. poskytol toto vozidlo na prepravu. Pri ceste týmto motorovým vozidlom spôsobila dopravnú nehodu v dôsledku čoho vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle H. E.. Keďže žalovaná v II. rade nemala podľa zákona povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, nevzťahuje sa na ňu ustanovenie , , kde kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Pokiaľ teda kancelária - žalobca poskytol toto plnenie z garančného fondu a má nárok na náhradu toho čo za takúto zodpovednú osobu plnil podľa ustanovenia , tento nárok má voči žalovanému I. ako osobe zodpovednej za škodu, pretože sa jedná o osobu bez poistenia zodpovednosti v zmysle ustanovenia . Z týchto dôvodov, keďže nemal preukázané, že žalovaná II. je nositeľkou hmotnoprávnych povinností vyplývajúcich zo zákona o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, žalobu voči žalovanej II. pre nedostatok pasívnej, vecnej legitimácie zamietol“.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolala a v odvolaní uviedla, že odvolanie podáva proti výroku II. a výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, pretože nárok žalobkyne voči žalovaným je nárokom na náhradu plnenia, ktoré za nich plnila poškodenému podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ). V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní

poukázala na ust. a uviedla, že okresný súd nepostupoval správne, keď jej priznal len nárok predstavujúci vynaložené náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, pretože v zmysle ust. má nárok na náhradu toho čo plnila za osobu zodpovedajúcu za škodu v zmysle Zdôraznila, že právo žalobkyne proti tomu kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho čo za neho plnila je regresným nárokom a nie právom na náhradu škody a žalobkyňa si uplatnila regresný nárok. Žalobkyňa v odvolaní ďalej poukázala na znalecký posudok vypracovaný v konaní, kde znalec uviedol, že „opravou vozidla, ktorú vykonal autoservis Marián Tary - Autokarosáreň nebolo vozidlo uvedené do pôvodného stavu aký malo pred poistnou udalosťou zo dňa 18. 11. 2013, preto náklady na opravu nepredstavujú výšku škody na osobnom motorovom vozidle poškodeného. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní zdôraznila, že má za to, že pre rozhodnutie súdu je potrebné vypočítať škodu na osobnom motorovom vozidle poškodeného tak, ako je určené vyhláškou MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku č. , príloha č. 6, kapitola C- stanovenie výšky škody na vozidlách. Výška škody sa podľa vyhlášky vypočíta ako takzvaná skutočná škoda. Pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pri výpočte skutočnej škody musí byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou. Podľa uvedenej vyhlášky je na stanovenie výšky skutočnej škody rozhodujúca cena vozidla v čase poškodenia. Pri určení nákladov na opravu sa vychádza z technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla a cien náhradných dielov a normohodín na úrovni autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu. Takto vypočítaná výška škody na vozidle Opel Vectra ev. č. W predstavuje k rozhodnému dátumu, teda ku dňu 18. 11. 2013 sumu 842 Eur s DPH. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla, že takýto výpočet škody, uvedený v znaleckom posudku akceptovala, pričom predpokladala, že okresný súd bude postupovať v intenciách záverov znaleckého posudku, kde je okrem spôsobu výpočtu uvedená aj samotná výška škody. Rovnaký záver ustálil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. . V nadväznosti na uvedené žalobkyňa v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie ju svojim rozhodnutím poškodil, nakoľko pri rozhodovaní nezohľadnil zhoršenie technického stavu poškodeného motorového vozidla, čím postupoval v rozpore s ust. v spojení s ust. .

2.1 Žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že pokiaľ okresný súd zamietol žalobu voči žalovanej 2/ nepostupoval správne, pretože voči vodičovi je potrebné vychádzať z rovnakého právneho základu ako voči držiteľovi motorového vozidla, teda ide o nárok na náhradu plnenia, ktoré žalobkyňa za nich oboch plnila poškodenému. Žalobkyňa poskytla poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa , na základe čoho má žalobkyňa právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa na náhradu toho, čo za neho plnila ( ) Ustanovenie je vo vzťahu k umožňuje prevádzkovať motorové vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, tzn. že k jazde je možné použiť iba motorové vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. Pokiaľ je motorové vozidlo uvedené v poistnej zmluve poistené a pokiaľ je k nemu uzatvorená poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia škody týmto vozidlom poistení všetci, ktorí pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu. Poistenie sa vzťahuje tak na prevádzkovateľa motorového vozidla ako aj na vodiča motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Vymedzenie osôb zodpovedných za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je riešené hlavne v ustanoveniach a až 431 a túto všeobecnú právnu úpravu žiadnym spôsobom nemodifikuje. Zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla je upravená v ust. a zodpovednosť vodiča v ust. . Vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými, z ktorého obsahu vyplýva v zmysle uplatnené právo žalobkyne požadovať voči tretej osobe náhradu toho, čo za ňu plnila, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Právo žalobkyne je v predmetnej veci dané reťazou aplikácie ustanovení , a , ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobkyne. Na podporu svojich tvrdení poukázala žalobkyňa v odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24. 06. 2015, kde sa uvádza: „Ustanovenie , veta prvá v spojení s ustanovením je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu voči každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má

teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi.“ V závere odvolania žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho podľa ust. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že žalobkyňa v odvolaní uvádza rovnaké skutočnosti ako v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal. Rozsudok súdu prvej inštancie označila žalovaná 2/ za správny, a to predovšetkým vo vzťahu k záveru, že nie je pasívne legitimovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

4. Žalovaný 1/ sa písomne k obsahu odvolania žalobkyne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne podľa ust. a ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zrušil a podľa ust. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa ust. , kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

7. Podľa ustanovenia , veta prvá , kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

8. Podľa ustanovenia , (ďalej „“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

9. Podľa ustanovenia a , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobkyne, ktorá v odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza vo vzťahu k žalovanej 2/ z nesprávneho právneho posúdenia veci a pokiaľ ide o čiastočné zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/, žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

11. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobkyne týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia otázky pasívnej legitimácie žalovanej 2/ súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17. 08. 2016, kde Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že závery krajského súdu (poznámka odvolacieho súdu: v inej, ale v podstate totožnej veci), ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle právo postihu proti tomu u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu a že ustanovenie veta prvá v spojení s ust. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila, a teda má právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi“, sú správne, pričom ich nemožno považovať za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrátne; takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. 06. 2015. V nadväznosti na uvedené Ústavný súd SR v predmetnom náleze ďalej uviedol, že bolo vecou zákonodarcu, že okruh regresne zodpovedných osôb vymedzil spôsobom, aký vyplýva zo , čo v prípade plnenia škody kanceláriou podľa znamená, že hoci osobou, ktorá je povinná povinné

zmluvné poistenie uzatvoriť je držiteľ motorového vozidla, (resp. aj ďalšie osoby podľa ), právo regresného postihu sa rozširuje i na iné osoby definované ako tie, ktoré zodpovedajú poškodenému za škodu.

11.1 Z uvedeného je zrejmé, že záver súdu prvej inštancie vyjadrený v odseku 21 jeho odôvodnenia o tom, že „keďže žalovaná 2/ nemala podľa povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu, nevzťahuje sa na ňu ust. , a teda nie je v danom spore pasívne legitimovaná, nie je správny, pričom je v rozpore s rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, a to konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. 06. 2015 a s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. -15 zo dňa 17. 08. 2016. Z uvedeného ďalej vyplýva, že je dôvodne zo strany žalobkyne pokiaľ ide o posúdenie pasívnej legitimácie žalovanej 2/ v spore uplatnený odvolací dôvod podľa ust. .

12. Rovnako za nesprávne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému 1/ vo zvyšku zamietol, pretože takýto záver súdu prvej inštancie nekorešponduje so záverom vyplývajúcim zo Znaleckého posudku č. 4/2017, vypracovaného Ing. Romanom Blišťanom, znalcom z odboru: Doprava cestná, odvetvie: Nehody v cestnej premávke, Technický stav cestných vozidiel, Odhad hodnoty cestných vozidiel (č. l. 229 a nasl. spisu), z ktorého vyplýva, že „opravou vozidla, ktorú vykonal autoservis „Marian Tary - Autokarosáreň “ nebolo vozidlo uvedené do pôvodného stavu, aký malo pred poistnou udalosťou zo dňa 18. 11. 2013, preto náklady na opravu vo výške 216 Eur nepredstavujú výšku škody na vozidle. V uvedenej súvislosti znalec v predmetnom znaleckom posudku uviedol, že má za to, že pre rozhodnutie súdu je potrebné vypočítať škodu na vozidle, tak ako je to určené vyhláškou MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku č. , príloha č. 6, kapitola C - stanovenie výšky škody na vozidlách. Výška škody podľa vyhlášky sa vypočíta ako tzv. skutočná škoda. Takto vypočítaná výška škody na vozidle Opel Vectra, e. č. ZV817CA, VIN:WOLOJBF19Y1096750 predstavuje k rozhodnému dňa 18. 11. 2013 čiastku 842 Eur s DPH. V rozpore s uvedeným záverom znaleckého dokazovania okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v priebehu konania bolo zistené, že skutočné náklady servisu vykonávajúceho opravu poškodeného motorového vozidla predstavujú sumu 216 Eur, preto v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 216 Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 06. 04. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia; vo zvyšnej časti uplatňovaného nároku žalobu voči žalovanému 1/ s poukazom na závery znaleckého posudku zamietol.

12.1 Po prejednaní odvolania žalobkyne vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku voči žalovanému 1/ zamietol, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku voči žalovanému 1/ s poukazom na závery znaleckého posudku nesprávne zamietol, pretože z vyššie citovaných záverov predmetného znaleckého posudku naopak, tak ako je vyššie uvedené, vyplýva, že žalobkyni by mala titulom regresného nároku prináležať suma 842 Eur a nie suma 216 Eur, tak ako jej prisúdil súd prvej inštancie. Z uvedeného ďalej vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá skutkovému stavu zistenému vykonaným dokazovaním, to znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je dôvodne zo strany žalobkyne uplatnený odvolací dôvod v zmysle ustanovenia .

13. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie bude v súlade s vyššie uvedeným zopakovať dokazovanie vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne, vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na základe vykonaného dokazovania ustáliť vo vzťahu k uplatnenému regresnému nároku skutkový stav a otázku pasívnej legitimácie žalovanej 2/ opätovne právne posúdiť. Následne opätovne vo veci s akcentom na v odvolaní namietané skutočnosti rozhodnúť s tým, že v novom rozhodnutí o veci samej rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia aj o trovách tohto odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).