Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_2T-18-2023.pdf
PDF · 98.72 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/18/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. Zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.02.2024 vo Zvolene, takto
rozhodol:
ml. A. B. nar. 24.02.2003 vo Zvolene, trvale bytom C. XXX/XX, C. D., občan SR
j e v i n n ý ,
dňa 20.10.2017 v čase asi o 07.00 h v obci Sása - časť E. X, F. G., spoločným konaním s už odsúdenou H. A., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, fyzicky napadli príslušníkov OO PZ Zvolen práp. I. J. C., nar. XX.XX.XXXX, ČOZ: XXXXXX a práp. K. L., nar. XX.XX.XXXX, ČOZ: XXXXX, ktorí na uvedenom mieste vykonávali na základe písomnej žiadosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 19.10.2017 previerku k miestu pobytu osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že obvinený ml. A. B. po príchode hliadky po tom, ako vyskočil z okna obytnej búdy, raz päsťou udrel poškodeného práp. I. J. C., ktorý stál vonku pod oknom do oblasti ľavého ucha, následne počas toho, ako sa práp. I. J. C. voči nemu snažil použiť hmaty, chvaty a údery sebaobrany a založiť mu služobné putá, ho ml. A. B. najmenej raz uhryzol do oblasti prstov pravej ruky, následne na miesto pribehla H. A., ktorá kričala, aby ml. A. B. pustili, pričom najmenej raz udrela päsťou do oblasti chrbta práp. I. J. C. a snažila sa ho odstrčiť od ml. A. B., v čom jej rukami bránil práp. K. L., na ktorého sa H. A. opakovane zaháňala rukami, pričom poškodeného práp. K. L. zasiahla do oblasti pravej ruky, následne sa otočila a zobrala do rúk drevené poleno dĺžky 70 cm a priemeru 7 cm, ktorým sa zahnala smerom na oboch policajtov v úmysle ich udrieť, pričom poleno držala nad hlavou v oboch rukách, no po výzve práp. K. L., ktorý na ňu namieril služobnú zbraň, od ďalšieho konania upustila, čím obvinený ml. A. B. spôsobil poškodenému práp. I. J. C., nar. XX.XX.XXXX, pomliaždenie tváre v oblasti uhla sánky vpravo, povrchovú neveľkú hryznú ranu v oblasti základného článku a bázy 3. prsta pravej ruky a 2 mm veľkú eróziu na rohovke ľavého oka, na ktoré znalec stanovil primeranú dobu PN 6 dní a dobu liečenia 5 dní,
t e d a
spoločným konaním použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,
č í m s p á c h a l
prečin útok na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 323 ods. 1 Tr. zákona s použitím, § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 119 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod č. 3 Pv 213/18/6611-71 dňa 22.02.2023 na Okresný súd Zvolen obžalobu na obžalovaného pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.
Súd vykonal vo veci konanie proti obžalovanému ako proti ušlému a to na základe opatrenia zo dňa 13.04.2023 a to z dôvodu dlhodobého pobytu obžalovaného na neznámom mieste.
Obžalovaný A. B. v prípravnom konaní vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu uviedol, že k nim na E. prišli policajti na aute. On bol dnu, kde bývajú. Bál sa, že ho zoberú do domova, kde má ísť, preto vyskočil cez okno von, kde bol jeden policajt v uniforme. Možno bol nechtiac buchol ako vyskočil. Policajt ho chytil a hodil na zem, on sa bránil a uhryzol ho do ruky. Ďalej uviedol, že nevie čo urobila jeho sestra H., lebo bol na zemi dolu tvárou. Na záver uviedol, že je mu ľúto čo sa stalo, nebude už utekať.
Svedok - poškodený I. J. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň išli s kolegom za maloletým, na ktorého bolo vyhlásené pátranie. Už predtým prebehli nejaké pokusy a mali vedomosť, že zvykol utekať cez zadné okno, tak sa dohodli, že tam pôjdu hneď ráno. On vystúpil z auta skôr, prešiel cez les k zadnému oknu unimobunky a tam čakal a kolega zatiaľ išiel autom po ceste, pričom vedeli, že prichádzajúce auto je vidieť z tohto obydlia. Potom započul ženský hlas, ktorý kričal „A., uteč“ a potom videl, ako obžalovaný vyskočil z okna a zazrel ho. Obžalovaného vtedy chytil a buď vtedy ako vyskakoval alebo keď ho chytil, ho obžalovaný udrel päsťou. Tento pohyb nebol náhodný. Obžalovaného následne musel celý čas držať, stále sa trhal, mykal, robil všetko, aby utiekol. Takto ako sa ho snažil držať, tak sa dostali cca 20 metrov od obydlia smerom k lesu, lebo tam chcel utiecť. Obžalovaného nechcel biť, vedel, že má iba 14 rokov, obžalovaný sa však stále vzpieral a hádzal. Aj keď mal vtedy 100 kg, obžalovaný s ním hádzal ako s vrecom, tak ho musel nakoniec trochu priškrtiť a prisadol ho. Medzitým prišli aj ďalší M.. Ako obžalovaného prisadol, tak ho nejaká žena búchala do chrbta a potom počul, že kolega, ktorý bol za ním, vytiahol zbraň a povedal smerom ku nej nejakú výzvu, vtedy sa otočil a videl, že má v ruke papek cca 70 cm dlhý. Na ďalšie otázky svedok uviedol, že v čase skutku mal na sebe kompletnú uniformu, obžalovanému aj oznámil prečo je tam, potom ako bol spútaný. Predtým na to nebol priestor ani čas, ale medzitým samozrejme boli výzvy, kedy mu hovoril, aby neutekal a aby upustil od svojho konania. Obžalovaného stotožnili až na OO PZ, pričom už vtedy keď vyskakoval cez okno počul ako na neho kričia „A. bež“. Aj počas incidentu ho ostatní oslovovali A.. Obžalovaný sa ho snažil udrieť do hlavy päsťami a minimálne jeden krát ho udrel. Potom, keď už ležal na zemi tak sa ho snažil hrýzť a nejako sa vytrhnúť. V jednom momente, keď sedel na ňom sa snažil mu vytrhnúť zbraň z puzdra, tak že ju chytil a ťahal ju.
Svedok K. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išli na miesto s kolegom I. C. a vedeli zo skúseností, že keď prichádza auto, tak A. vtedy vyskočí z okna a utečie do lesa. Dohodli sa s kolegom, že vystúpi skôr z auta a on potom príde na osobnom motorovom vozidle, keď mu kolega zavolá. Keď prišiel autom na miesto a ako vystúpil, tak zozadu počul krik a keď tam prišiel, tak videl, že kolega zápasí s A. B.. On mu následne pomáhal so zákrokom a zavolali aj posily, lebo sa tam začalo zhromažďovať veľa miestnych obyvateľov. On bol bol napadnutý A. N.. Nakoniec sa im podarilo založiť obžalovanému putá a eskortovať ho na oddelenie. Na ďalšie otázky uviedol, že sa od kolegu dozvedel, že ako obžalovaný vyskočil, tak ho hneď udrel päsťou do tváre, na čo nestihol reagovať. Obžalovaný kládol výrazne aktívny odpor, snažil sa ich oboch udierať, metal sa. Nevidel ako obžalovaný uhryzol poškodeného, venoval sa ostatným obyvateľom, len počul ako skríkol „ nehryz ma“. Použil aj hrozbu služobnej zbrane, nebolo to však voči obžalovanému. Na obžalovanom na to, ako sa bránil, tak na oddelení nevidel zranenia, ani na tvári ani na končatinách. Voči obžalovanému neboli použité kopy ani nič iné, snažili sa ho s kolegom dostať do páky.
Svedkyňa C. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej syn. V čase skutku nebola doma a keď sa dozvedela, že syna a dcéru H. zobrali policajti išla na políciu. Keď tam prišla, videla, že syn bol riadne dobitý, tvár mal červenú. Videla, že má modrinu na tvári pod ľavým okom a inde si zranenia nevšimla. Hovoril, že ho bolia rebrá. Ďalej uviedla, že si myslí, že to nie je pravda, že sa to tak stalo, syn vyskočil, lebo sa bál. Mala vedomosť, že policajti prišli pre syna, lebo nechodil do školy, mal veľa vymeškaných hodín a bolo aj rozhodnutie, že má ísť do Reedukačného centra. Ona ho tam sama neodviedla, lebo to s ním nezvládala. Sama s umiestnením do Reedukačného centra súhlasila, chcela, aby bol vyškolený. Sama kvôli nemu sedela 18 mesiacov kvôli zanedbaniu povinnej školskej dochádzky. O skutku jej syn povedal, že chcel utiecť, ale chytili ho a držali. Nevie kde sa v súčasnosti syn nachádza.
Svedkyňa H. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vtedy prišli dvaja policajti a brat A. vyskočil z okna. Ona vtedy bola dnu, videla cez okno ako ho chytili policajti a bili ho, jeden ho dokonca aj škrtil. O cca 10-15 minút na to vyskočila von cez to isté okno. Brat vyskočil z okna, lebo počul auto. Videla ako brata policajti chytili, do tváre mu dávali pecky. Brat policajtov nijako nenapadol, nič im neurobil. Prítomná na mieste bola ona, O. A. a B. P.. Ona nijako nezasahovala, len zodvihla drevo a potom ho zahodila. Toto urobila preto, lebo zavadzalo v ceste. Ďalej uviedla, že brat bol celý dobitý, oko mal doškrabané, ruky, bol celý krvavý, mal aj modriny, tieto mal na oku aj na rukách. Mal napuchnutú celú tvár. Za uvedený skutok bola aj ona trestne stíhaná, dostala podmienku.
Svedkyňa O. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej brat. Bolo okolo 7:00 hod., bola vo vnútri, keď videla prichádzať policajné auto a vyšla von. V tom čase mala pri matke a bratovi príves, kde bývala. Videla ako A. uteká do kríkov a policajti utekali za ním. Potom videla, ako ho policajti spacifikovali, jeden sedel na ňom a udieral ho a ten druhý na ňu vytiahol zbraň. Ona len chcela, aby ho neudierali. Obžalovaný sa snažil zabrániť tomu, aby mu založili putá, metal sa, tak si policajt na neho sadol. Najskôr bol voči nim tvárou a potom ležal na bruchu. Obžalovaný len plakal. Ostatní tam všetci iba tak stáli, potom tam pribehol J. N. a zavolal druhú hliadku polície. Ona prišla vtedy, keď už bol obžalovaný spacifikovaný na zemi a policajt na ňom sedel. Druhý policajt držal v ruke zbraň a mieril na ňu a sestru H. A., ktorá stála pri nej. Nevidela, že by niekto napadol hliadku polície. Pri nich bolo také drevo, guľatina, túto sestra zodvihla a odhodila, lebo stálo v ceste a bolo šmykľavo. Na policajtoch zranenia nevidela, možno to bolo preto, lebo si všímala iba A. a ten mal oči podliate krvou, krv mu tiekla z nosa a úst, mal na sebe veľmi špinavé veci. Brat začal utekať, keď videl policajtov, lebo mal ísť do reedukačného centra. Na ďalšie otázky uviedla, že nevidela ako sa obžalovaný dostal z prívesu, videla iba ako obžalovaný utekal a policajti bežali za ním. Počula, že za ním kričali, aby zastal, ale čo urobil obžalovaný si v tom zmätku nepamätá. Tiež uviedla, že nevie, kde sa v súčasnosti brat nachádza.
Svedkyňa B. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je suseda obžalovaného. V ten deň robila poriadok a cez okno videla auto, vyšla von a vtedy videla, že obžalovaný ležal na tráve na bruchu a policajt kľačal pri ňom a držal ho jednou rukou akoby za krk. Potom videla, že ho dali do auta. Išla mu krv z úst a mal červené oko. Jeho sestry tam kričali, že ho dobili. Počula ako hovorili policajtom, že ho majú zobrať, ale nie biť. Nevidela, že by niekto napadol policajtov.
Svedok J. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný bol jeho sused, t.č. nevie, kde sa zdržiava. Ďalej uviedol, že býva neďaleko hlavnej cesty od Sásy do osady a vtedy videl, ako prebehla hliadka PZ okolo domu, tak sa išiel pozrieť. Keď tam prišiel, už iba videl, že chlapec leží na zemi a policajt sedel na ňom, sedel mu na krku. Vtedy policajtovi povedal, že je to maloletý chlapec, že mu nič neurobí a išiel zavolať domov ďalšiu hliadku. Obžalovaný ležal vtedy na bruchu a policajt mu kolenom kľačal na krku. Nevie čo tomu predchádzalo, keď prišiel už bol obžalovaný spútaný. Počul hlasy policajtov, aby bol ticho, aby si ľahol na zem. H. A. tam nevidel. Obžalovaný nerobil nič, snažil sa vytrhnúť. Potom ako zavolal políciu a vrátil sa tam, obžalovaný bol už na nohách. Odišiel preč, keď prišla druhá hliadka polície. Na obžalovanom nevidel zranenia, ležal na zemi tvárou k zemi a druhýkrát keď už stál, tak bol otočený smerom k autu.
Svedkyňa – poškodená J. Q. N. P. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že MV SR si ako poškodený náhradu škody neuplatňuje, nakoľko tento nárok je vymáhaný v exekučnom konaní, ale žiadna škoda vymožená nebola. Spolu bolo poškodenému I. C. priznané titulom bolestného 771,75 Eur.
Znalkyňa I. J. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na záveroch znaleckého posudku, nič sa nezmenilo. U obžalovaného boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti dané, on ani v čase vyšetrenia nepoprel, čo urobil.
Znalec I. R. D. tiež zotrval na záveroch znaleckého posudku a uviedol, že emočné afektívne reagovanie u obžalovaného je intenzívnejšie na podklade živého temperamentu, kde v záťažových situáciách môže reagovať impulzívne a vzhľadom k tomu, že osobnosť v rámci sebaregulácie bola v čase skutku výrazne nezrelá, tak v takýchto situáciách svoje konanie neprispôsobuje sociálnym, morálnym a právnym pravidlám, ktoré by boli očakávateľné vzhľadom k jeho veku. Inteligenčný potenciál sa u obžalovaného pohybuje v pásme mentálnej subnormy.
Znalec I. I. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na podanom znaleckom posudku tak, ako bol písomne podaný. Poškodený utrpel dňa 20.10.2017 zranenia popísané v znaleckom posudku. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tomu čo uviedol poškodený. V prípade poškodenia rohovky je to ako poškriabanie na koži a hojí sa spontánne, ale je niekoľko dní veľmi bolestivé.
Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku boli čítané : znalecký posudok MUDr. Jarmily Opáthovej č. 1/2018 (č.l. 174-193), znalecký posudok Mgr. Františka Nociara č. 01/2018 (č.l. 194-210), znalecký posudok Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o. Zvolen č. 19/2018 (č.l. 212-231), znalecký posudok Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o. Zvolen č. 19/2018 (č.l. 233-239) a podľa § 269 Tr. poriadku sa čítali listinné dôkazy.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný svoju vinu v zásade nepopieral, uviedol, že je mu ľúto čo sa stalo. Útok na poškodeného I. J. C. odôvodňoval tým, že ho udrel nechtiac pri tom ako vyskočil z okna a uhryzol ho, lebo sa bránil. Bál sa, že pôjde do Reedukačného centra, chcel utiecť. Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný aj výpoveďou poškodeného I. J. C., ktorý jednoznačne uviedol, že obžalovaný ho udrel päsťou, pričom tento pohyb nebol náhodný. Obžalovaný sa stále trhal, mykal, robil všetko, aby utiekol. Potom keď obžalovaný ležal na zemi tak sa ho snažil hrýzť a nejako sa vytrhnúť. V jednom momente, keď sedel na ňom sa snažil mu vytrhnúť zbraň z puzdra tak, že ju chytil a ťahal ju. Výpoveď poškodeného je podporená aj výpoveďou svedka - jeho kolegu, ktorý s ním vykonával služobný zákrok K. L., ktorý síce nevidel prvý úder, ktorým obžalovaný atakoval poškodeného, ale potvrdil, že videl ako kolega zápasí s A. B.. On mu následne pomáhal so zákrokom a zavolali aj posily, lebo sa tam začalo zhromažďovať veľa miestnych obyvateľov. Obžalovaný kládol výrazne aktívny odpor, snažil sa ich oboch udierať, metal sa. Počul tiež ako poškodený skríkol „nehryz ma“. Znalec I. I. L. potvrdil, že mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tomu ako ho popísal poškodený. Pokiaľ svedkyňa H. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ona nijako nezasahovala, len zodvihla drevo, lebo zavadzalo v ceste a potom ho zahodila, táto výpoveď je v priamom rozpore s tým, čo uviedla v prípravnom konaní, keď sa ku skutku priznala v plnom rozsahu a následne bola riešená v samostatnom konaní, v ktorom jej tiež bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Súd neuveril výpovediam svedkov B. P., O. A. a J. N., ktorí uvádzali, že nevideli, že by niekto zaútočil na policajtov, keďže je jednak z ich výpovedí zrejmé, že ani jeden z nich nebol prítomní pri skutku v čase keď obžalovaný vyskakoval z okna a udrel poškodeného, prišli až potom a tiež z dôvodu, že nemôže byť pravdou, že nikto policajtov nenapadol, keďže sám obžalovaný priznal, že aj potom ako ležal na zemi snažil sa hrýzť poškodeného a H. A. tiež v prípravnom konaní priznala útok na policajtov vykonávajúcich zákrok. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak ako mu bol kladený za vinu v obžalobe, keď tento použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a to v spolupáchateľstve s H. A., ktorá už bola za uvedené konanie právoplatne odsúdená.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.
Vo vzťahu k ukladanému trestu súd uvádza, že súd v prípade obžalovaného mohol ukladať trest vo výmere jeden rok až päť rokov, pri mladistvom obžalovanom znížený na polovicu, t.j. vo výmere 6 mesiacov až dva roky šesť mesiacov. U obžalovaného súd vzhliadol poľahčujúcu okolnosť a to, že pred
spáchaním skutku viedol riadny život a zároveň možno ako poľahčujúcu okolnosť priznať obžalovanému aj to, že sa priznal ku skutku a tento oľutoval, hoci pri údere poškodeného ako dôvod uvádzal ho buchol nechtiac. Priznal však, že poškodeného uhryzol. V tejto súvislosti súd prihliadol k tomu, že aj v zmysle záverov znaleckého posudku je obžalovaný schopný zapamätať si podstatu prežitých udalostí v hrubých rysoch, reprodukcia môže byť skreslená a reprodukcia detailov je nespoľahlivá. Priťažujúcu okolnosť nevzhliadol. Súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, t.j. na samej spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov. Súd mal aj vzhľadom na závery znaleckého posudku MUDr. Jarmily Opáthovej (str. 15) za to, že nie sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 95 Tr. zákona a obžalovaný ml. A. B. je za spáchanie skutku trestne zodpovedný, keď zo záverov znalkyne vyplýva, že u obžalovaného je právne povedomie dostatočné, primerané veku. Spektrum sociokulturálnych a morálne etických zábran na verbálnej úrovni dostatočne vytvorené. Slabšie je emočné stotožnenie s ním. Sféra záujmov a hodnôt je adekvátna, prevažne pudovo orientovaná. Základné črty disociality, asociality a antisociality nie sú prítomné v zreteľnej miere. Podľa názoru súdu neboli v danom prípade splnené ani podmienky na upustenie od potrestania, resp. podmienečné upustenie od potrestania obžalovaného, keďže jednou z podmienok tohto rozhodnutia je, že mladistvý prejavuje účinnú snahu po náprave a tiež, že možno dôvodne očakávať, že už prejednanie pred súdom postačí na jeho nápravu, čo však v prípade obžalovaného, ktorý sa t.č. skrýva napriek tomu, že má vedomosť o tom, že je voči nemu vedené trestné konanie a je z uvedeného dôvodu vedené voči nemu konanie ako proti ušlému nebolo splnené.
O náhrade škody samostatným výrokom nerozhodoval, nakoľko si poškodení náhradu škody neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.