Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Csp-32-2019.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a. s., Bratislava, Žižkova 11, IČO 36 854 140, proti žalovaným: 1/ I. V., B.. XX.XX.XXXX, L. Z. W. a 2/ H. V., G.. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. X. - G., W. B.. XXXX/XXA, o zaplatenie 27.882,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 27.882,55 eur, úrok vo výške 3.038,61 eur, úrok z omeškania 13,47 eur a vo výške 5% ročne zo sumy 49.437,99 eur od 22.03.2016 do 31.03.2016, zo sumy 49.345,47 eur od 01.04.2016 do 27.04.2016, zo sumy 49.252,79 eur od 28.04.2016 do 30.05.2016, zo sumy 49.160,01 eur od 31.05.2016 do 16.02.2017, zo sumy 23.012,40 eur od 17.12.2017 do zaplatenia a zo sumy 4.870,15 eur od 22.03.2016 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobcovi priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.672,50 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 21.03.2019 (doplnenou písomným podaním z 14.05.2019) domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by boli žalovaní zaviazaní k zaplateniu istiny vo výške 27.882,55 eur, ďalej zmluvného úroku 3.038,61 eur, úroku z omeškania 13,47 eur a úroku z omeškania 5% ročne od 22.03.2016 až do zaplatenia a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalovaným bol poskytnuté hypotekárne úvery v sume 50.000 eur (I.) a 5.000 (II.) eur, žalovaní opakovane porušovali zmluvné podmienky, preto banka oba úvery zosplatnila, následne začala výkon záložného práva, z výťažku z dobrovoľnej dražby bola žalobcovi poukázaná suma 26.147,61 eur, ktorú sumu započítal na istinu úveru I. Dlžná suma z úveru I. ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 52.227,91 eur (z toho 49.437,99 eur na istine, 2.784,16 eur na úrokoch a 5,76 eur na úroku z omeškania). Dlžná suma z úveru II. ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 5.312,31 eur (z toho 4.870,15 eur na istine, 254,45 eur na úrokoch a 7,71 eur na úroku z omeškania). Do toho času zaplatili žalovaní na úveroch sumy 7.605,25 a 1.380,15 eur.
(2) Žalovanej 2/ bola žaloba s prílohami doručená riadne dňa 13.05.2019, žalovaný žalobu neprevzal na pošte v úložnej dobe, preto mu bola doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žaloba tak bola žalovanému 1/ doručená dňa 17.02.2020.
(3) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa
súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
(4) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
(5) K žalobe sa žalovaní nevyjadrili, žalovaný 1/ písomne podaním z 15.05.2019 uviedol, že sa mieni vyjadriť k žalobe cestou povereného advokáta v následnej primeranej lehote. Do termínu pojednávania tak neurobil, na pojednávanie nariadené dňa 02.03.2020 sa žalovaní nedostavili.
(6) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(7) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(8) Zmluvou o poskytnutí úveru č. 275041 (I.) zo dňa 12.04.2013 žalobca (banka) žalovaným poskytol hypotekárny úver vo výške 50.000 eur s úrokom 5,46% ročne na kúpu nehnuteľnosti. Úver mali žalovaní splatiť do 30 rokov v mesačných splátkach po 282,64 eur, vždy k 20. dňu mesiaca. Zmluvou o poskytnutí úveru č. 278338 zo dňa 12.04.2013 žalobca (banka) žalovaným poskytol hypotekárny úver vo výške 5.000 eur s úrokom 5,29% ročne na kúpu nehnuteľnosti. Úver mali žalovaní splatiť do 30 rokov v mesačných splátkach po 27,73 eur, vždy k 20. dňu mesiaca. Návratnosť úverov bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 12.04.2013. Banka listami zo dňa 19.02.2016 upozornila žalovaných na omeškanie so splácaním úveru I. v sume 1.375,29 eur s výzvou na bezodkladnú úhradu a s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, následne listami zo dňa 23.03.2016 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 21.03.2016. Listami zo dňa 12.02.2016 upozornila banka žalovaných na omeškanie so splácaním úveru II. v sume 411,91 eur s výzvou na bezodkladnú úhradu a s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, následne listami zo dňa 23.03.2016 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 21.03.2016. Listami zo dňa 18.05.2016 oznámila banka ovaným čatie výkonu záložného práva.
(9) Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaní uzavreli predmetnú zmluvu ako spotrebitelia, právny predchodca žalobcu je podnikateľ a úvery poskytuje opakovane (dodávateľ), žalovaní sú fyzické osoby, ktoré preukázateľne nekonali v tomto vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ). Na daný právny vzťah sa síce s poukazom na § 1 ods. 3 písm. a/ a c/ nevzťahujú ustanovenia (v čase uzavretia zmluvy účinného) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ), ide však o vzťah spotrebiteľský a podlieha režimu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ).
(10) Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
(11) Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
(12) Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(13) Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom od 01.11.2008) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
(14) Úvery boli veriteľom (bankou) riadne zosplatnené, omeškanie dlžníkov (žalovaných) bolo preukázané písomnou výzvou, aj v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti poukazom na porušenie obchodných podmienok, pričom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti umožňovalo veriteľovi dojednanie v bode IV.5 OP.
(15) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. (v znení platnom do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(16) V danom prípade strany uzavreli zmluvy o hypotekárnom úvere. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca predložil súdu obe zmluvy z 12.03.2013, v zmysle ktorých bol žalovaným poskytnutý účelový úver vo výške 55.000 eur. Žalovaní nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovali. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca na pojednávaní potvrdil, že uplatnená čiastka na úroku z úveru bola vyčíslená do zosplatnenia sumou spolu 3.038,61 eur. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaní riadne úver nesplácali, úvery boli zosplatnené dňom 21.03.2016. Žalobca má nárok na úrok z úveru do času zosplatnenia úveru, na úrok z omeškania ako sankciu za neplnenie peňažnej povinnosti aj v následnom období. Preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, zároveň priznal aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v percentuálnej sadzbe v súlade so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaní sa s vrátením úveru preukázateľne dostali do omeškania.
(17) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(18) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(19) Súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalovaným v plnom rozsahu a v súlade s čl.17 CSP („Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“) rozhodol zároveň, keďže ide o vec „jednoduchého právneho posúdenia“, o výške trov. Žalobcovi priznal voči žalovaným náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 1.672,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)