Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9Pc/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci navrhovateľky ako oprávnenej osoby: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, A., zastúpená advokátkou Mgr. Vladimírou Chudou, so sídlom Winterova 2, Piešťany, proti otcovi ako osobe povinnej platiť výživné: L.. O. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje s účinnosťou od 25.10.2021 povinnosť otca prispievať na výživu oprávnenej V. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3.000 Sk mesačne na sumu 250 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.

II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 25.10.2021 do 23.02.2024 v sume 2.822,58 eur sa otcovi povoľuje splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach po 78,50 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. - 15 zo dňa 05.12.2005 v dotknutej časti.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2021 sa navrhovateľka ako oprávnená plnoletá osoba domáhala zvýšenia výživného, naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k.18C/104/2005 - 15 dňa 05.12.2005 (v návrhu nesprávne uvedené 19.12.2005). Návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že uvedeným rozsudkom bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti v sume 3.000 Sk mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci. Od posledného určenia výšky výživného ubehlo 16 rokov, v tom čase mala tri roky. V roku 2021 ukončila štúdium na Bilingválnom gymnáziu vo Vrbovom s priemerom 1,00, s výborným prospechom zložila štátnu skúšku z anglického jazyka úroveň C-2 a získala Cambridge certifikát úroveň C-2. Od septembra začala študovať na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave, čím sa jej podstatne zmenili a narástli náklady spojené so štúdiom. Štúdium je veľmi náročné. Vyžaduje si dennú prípravu a takisto intenzívnu prácu počas víkendov. Naozaj nemá časový priestor na prípadnú brigádnickú prácu ako to od nej žiada otec, ktorý sám počas svojho vysokoškolského štúdia nikdy na brigáde nebol. Celú starostlivosť o navrhovateľku zabezpečuje matka. Otec pracuje ako stavebný inžinier - statik, projektant, je vlastníkom s. r. o. a na internete sú uvedené jeho príjmy pre firmu VISUAL MSC vo výške 36.000 eur za minulý rok (pozn. súdu r. 2020), jedná sa však len o jeho príjem priznaná. Jeho skutočný príjem z podnikania je ťažko určiteľný. Matka je poberateľkou plného invalidného dôchodku vo výške 427 eur. Matka pracovala ako právnička, po narodení navrhovateľky kvôli vážnym zdravotným problémom pracovať nemohla. Posedný h sedem rokov pracuje na skrátený úväzok v Balneologickom múzeu v Piešťanoch, v Pamätnej izbe Ivana Kraska. Matkin čistý mesačný

príjem je vo výške 530,50 eur mesačne. Preto navrhla zvýšiť výživné od podania návrhu na sumu 300 eur mesačne.

2. Dňa 09.02.2022 doručila navrhovateľka potvrdenie o príjme matky, rozpis mesačných a ročných nákladov spojeným s bývaním, s prevádzkou motorového vozidla, výdavky navrhovateľky, náklady na pomôcky do školy, mimoriadne výdavky v roku 2021, a zdravotné výdavky.

3. Otec sa k podanému návrhu vyjadril dňa 10.02.2022, pričom navrhol zvýšiť výživné v prospech oprávnenej dcéry na sumu 150 eur mesačne. Uviedol že na výživu dcéry prispieva aktuálne sumou 150 eur mesačne od septembra 2021. Pred tým prispieval od čau jej štúdia na strednej škole sumou 130 eur, pričom 100 eur uhrádzal k rukám matky a zvyšnú časť uhrádzal dcére pri osobnom stretnutí v hotovosti. Jeho životná úroveň mu dovoľuje hradiť výživné v maximálnej výške 150 eur. Suma 300 eur by pre neho predstavovala likvidačnú čiastku, nemohol by plniť ostatné záväzky, ktorými je viazaný a ostatné vyživovacie povinnosti. Od posledného určenia vyživovacej povinnosti nastali na jeho strane nasledovné zásadné zmeny pomerov: pribudli mu ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. bola schválená dohoda rodičov (otca s matkou detí D. Š., rod. G. v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode), v ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu, vtedy šesťročného O. sumou 150 eur mesačne a na takmer päťročného Š. sumou 100 eur mesačne. Okrem toho mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému O. U., v čase vyjadrenia 4 ročné dieťa, s ktorého matkou žije v spoločnej domácnosti, výživné nebolo určené súdnym rozhodnutím. Celková výška výživného, ktoré poskytuje svojim deťom, presahuje 30 % z jeho čistého príjmu. Bez zohľadnenia vyživovacej povinnosti k mal. O. ide o (150+150+100) 400 eur mesačne, s O. 500 eur mesačne. Akékoľvek zvýšenie nad 150 eur u plnoletej V. by pre neho predstavovalo neúnosnú finančnú záťaž. Jeho aktuálne pravidelné mesačné výdavky bez zohľadnenia základných výdavkov - strava, lieky, oblečenie, domácnosť, PHM a bez mimoriadnych výdavkov - sú: úver štátny fond rozvoja a bývania v sume 114,85 eur, zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2019 v sume 108,97 eur, zmluva o pôžičke zo dňa 04.01.2021 v sume 100 eur, energie ZSE 50 eur, SPP 55 eur, vývoz odpadu žúmp 68 eur, pohonné hmoty od 85 eur do 150 eur, a poistné vo Wustenrot 116,80 eur ročne.

V čase jeho vyjadrenia - február 2022 - žije s partnerkou a 4 deťmi (z toho dve sú v týždennej striedavej starostlivosti) v rodinnom dome, v obci Š., 15 km vzdialeného od H.D., ktorý nadobudli do podielového spoluvlastníctva za finančnej pomoci oboch rodín a ich celoživotných úspor. Keďže partnerka pracovala v Trenčíne, deti navštevujú školy v Trenčíne, čo spôsobuje významné navýšenie nákladov na pohonné hmoty. Dom sa nachádza v rozostavanom stave (bez fasády, plota, spevnených plôch) a za pomoci finančných pôžičiek od rodiny, ktoré ako rodina splácame, dokázali vykonať nevyhnutné minimum, aby mohol byť dom skolaudovaný a deti mali vytvorený domov. Vnútorné vybavenie domu taktiež vypovedá o zlej finančnej situácii rodiny (pôvodné, doma rekonštruované nábytky). Na jeho dokončenie už niekoľko rokov nemá prostriedky a kým sa situácia na trhu práce nestabilizuje a deti nebudú môcť plnohodnotne navštevovať školy, vzhľadom na ich nízky vek, je situácia v rodine bezvýchodisková. Akýkoľvek nadštandard, za čo sa u nás považujú aj krúžky deťom, športové pomôcky a pod. hradia výlučne z prostriedkov, ktoré deti dostávajú od ostatnej rodiny ku sviatkom. Ostatné deti v našej domácnosti (okrem dcéry navrhovateľky) nosia výlučne darované a požičané oblečenie. Aktuálne neexistuje spôsob, ako zvýšiť' životnú úroveň jeho dcéry bez toho, aby to malo priamy dopad na základné potreby ostatných detí.

V domácnosti žije s partnerkou, spoločným 4 ročným synom O., 14 ročným synom M. a dvomi 7 ročnými dvojičkami partnerky v týždennej striedavej starostlivosti. Spolu s partnerkou majú vyživovacie povinnosti spolu k 7 deťom. Od vypuknutia pandemickej situácie partnerka bola vzhľadom na zavreté školy mnohokrát nútená čerpať pandemickú OČR a starať sa o menšie tri deti, ktoré nemali kde umiestniť. Táto situácia spôsobila jej „nespoľahlivosť“ pre danú pracovnú pozíciu, čo viedlo k ukončeniu pracovného pomeru a následnej evidencii na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Rodina sa nachádza v kritickej situácii, kedy prevažnú časť dní niektoré z menších detí nemôže navštevovať škôlku/školu (neustále sa opakujúce karantény, vysoká chorobnosť detí v čase respiračných ochorení), a preto je potrebné sa o tieto deti nepretržite starať (bez možnosti čerpať OČR vzhľadom na ukončený pracovný pomer). Situáciu sa snažil dcére vysvetliť, že ich rodina nezvládne hradiť vyššiu sumu ako ním navrhovaných 150 eur. Tiež dcére navrhoval, aby aspoň polovicu prázdnin skúsila čiastočne pokryť brigádami. Dcéra kategoricky odmieta túto cestu. Na základe toho - po tom, ako mu oznámila, že v piatky nemá vyučovanie

- jej ponúkol, že by l deň v týždni pomohla so strážením jej brata O. (za čo by ju aj finančne ohodnotil

a podporil ich vzájomný súrodenecký vzťah). Dcéra na túto ponuku nereagovala. Preto navrhol zvýšiť výživné na 150 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po oboznámení sa s návrhom oprávnenej dcéry a vyjadrením povinného otca vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, spisovým materiálom Okresného súdu Trnava sp. zn. , listinami predloženými otcom k zárobkovým pomerom jeho partnerky JUDr. O. U. od 01.01.2020, rodnými listami maloletých detí, ktorých nie je otcom, ale ich matkou je O. U., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, doplnením vyjadrenia otca zo dňa 29.04.2022, podaním navrhovateľky zo dňa 14.02.2023 k zvýšeným výdavkom na stravu a lieky v dôsledku diagnostikovanej intolerancii na kravské mlieko a vaječný bielok, daňovým priznaním partnerky otca za rok 2022, aktuálnym rozpisom nákladov oprávnenej osoby s rozhodnutím o plate matky od 01.09.2023 a rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku matky od 01.01.2024, školným a poplatkami spojenými so štúdiom na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave na akad. Rok 2021/2022, daňovým priznaním VISUAL MSC s. r. o. za rok 2022, daňovým priznaním otca za rok 2022, lustráciou otca v Sociálnej poisťovni od septembra 2005 do rozhodnutia súdu 23.02.2024, lustráciou otca v registri obyvateľov, výpisom z obchodného registra k VISUAL MSC s. r. o., ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Z lustrácie príjmu matky navrhovateľky mal súdu preukázané, že matka je od 05.02.2019 zamestnancom Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch s dosahovaným príjmom od začatia súdneho konania s priemernou hrubou mzdou zohľadňujúcou vyššie mzdy v mesiaci jún a november za rok 2022 v sume 822 eur brutto a vyššie mzdy v mesiaci júl a december za rok 2023 v sume 821 eur brutto. Zároveň je matka navrhovateľky poberateľkou invalidného dôchodku aktuálne v sume 554,30 eur (netto). 6. Z lustrácie osoby povinného v registri obyvateľov mal súd preukázané, že otec má štyri vyživovacie povinnosti k plnoletej V., a k maloletým deťom: O., nar. XX.XX.XXXX, Š., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX.

7. Z lustrácie príjmu povinného otca od právoplatného rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. dňa 05.12.2005 mal súd preukázané, že otec bol vedený v Sociálnej poisťovni od 01.07.2005 ako samostatne zárobkovo činná osoba s vymeriavacím základom od 6.900 Sk/229 eur, od októbra 2006 do júna 2007 v sume 7.600 Sk/252,27 eur, od júla 2007 v sume 10.501/348,57 eur, a od augusta 2008 s vymeriavacím základom zníženým na sumu 8.100 Sk/268,87 eur, od januára 2009 v sume 295,50 eur, od januára 2010 v sume 319,58 eur, od júla 2010 v sume 371,66 eur do apríla 2013 v sume 393 eur v hrubom. Od 08.10.2013 do 30.09.2015 otec odvádzal odvody z vymeriavacieho základu od 400 eur do 412 eur v hrubom. V období od 30.09.2015 do 01.07.2018 otec nebol vedený v Sociálnej poisťovni ako osoba dosahujúca príjem, z ktorého by si plnil odvodové povinnosti. Od 01.07.2018 bol otec vedený ako zamestnanec v spoločnosti VISUAL MSC s. r. o., s prerušením od 10.10.2018 do 01.02.2019. Otec dosahuje ako zamestnanec VISUAL MSC s. r. o. hrubý príjem zodpovedajúci vymeriavaciemu základu, z ktorého si platí poistné, v zásade od 151,50 eur do 185,60 eur mesačne. Otec je v čase rozhodovania súdu tiež samostatne zárobkovo činná osoba, kde od 01.10.2021 vykazuje príjem od 546 eur v hrubom do 652 eur v hrubom v januári 2024.

8. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. - 15 dňa 05.12.2005 mal súd preukázané, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode bola maloletá V. zverená do osobnej starostlivosti matky s jej oprávnením maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd zároveň uložil povinnému otcovi prispievať na výživu vtedy maloletého dieťaťa sumou 3.000 Sk eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. V čase rozhodovania súdu manželia nežili v spoločnej domácnosti jeden rok, nehospodárili spoločne a intímne sa nestýkali po dobu 3 rokov. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že otec pracoval ako živnostník s čistým priemerným mesačným zárobkom od 10.000 Sk do 12.000 Sk t. j. od 331,94 eur do 398,32 eur, rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť, matka do 30.11.2005 pracovala ako administratívna sila a poberala invalidný dôchodok, jej príjem bol celkovo vo výške 464,71 eur (14.000 Sk). Otec býval v podnájme v H., inú známosť nemal.

9. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

15. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery dieťaťa a podobne. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť. Pri určovaní výživného súd vychádza z pomerov, aké tu sú v čase podania návrhu, najneskôr však z pomerov, aké sú v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia.

19. Je zrejmé, že postupom času sa v dôsledku rôznych okolností tak na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby reálne podmienky odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k zmene pomerov na jednej, prípadne na oboch stranách, z dôvodov subjektívnych alebo objektívnych, je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny súdneho rozhodnutia v dôsledku zmeny rozhodujúcich kritérií v porovnaní so stavom zisteným súdom v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, pričom pohľadávka oprávneného dieťaťa je prednostnou pohľadávkou, ktorú si povinná osoba musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky. Priorita vyživovacej povinnosti je daná záujmom dieťaťa chráneným aj medzinárodnými dohovormi. Preto súd v rámci preukazovania výdavkov povinnej osoby vyhodnotí charakter zistených výdavkov, konkrétne či vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno tieto považovať za nevyhnutné. Pokiaľ súd niektoré výdavky povinného rodiča neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k

ich vynaloženiu nedošlo. Podľa ustálenej súdnej praxe sa výška súdom určeného výživného pohybuje spravidla v rozmedzí 20 % až 30 % príjmu povinného rodiča, keď súd prihliadne na odôvodnené potreby dieťaťa ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká (dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov).

20. Z vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu po porovnaní s pomermi a zistených stavom v čase ostatného rozhodovania súdu najmä v konaní sp. zn. , dospel súd k právnemu záveru, že návrh plnoletej oprávnenej navrhovateľky na zvýšenie súdom určenej povinnosti otca prispievať na jej výživu, je dôvodným, keď od posledného rozhodnutia súdu, ktorým bola upravená povinnosť otca prispievať na výživu dcéry sumou 100 eur mesačne došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane oprávneného dieťaťa, ako aj k podstatnej zmene pomerov na strane matky, a najmä na strane povinného otca. Od posledného právoplatného rozhodnutia súdu (05.12.2005) uplynulo do dňa rozhodovania súdu v tomto konaní (23.02.2024) viac ako 18 rokov. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky sa za podstatnú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku samotného uplynutia času, a v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti. Preto už samotné uplynutie doby viac ako 18-tich rokov treba považovať za takú zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, ktorá i bez preukázania konkrétnych jednotlivých výdavkov na výživu odkázaného dieťaťa indikuje potrebu zvýšenia výživného. Zmena pomerov bola výrazná všetkých účastníkov a určená suma výživného 3.000 Sk/99,58 eur mesačne značne nezodpovedala aktuálnym pomerom všetkých troch účastníkov, čo sa nevyhnutne prejavilo v rozhodnutí súdu o zvýšení výživného o viac ako 100 % z pôvodne určenej sumy.

21. Ako bolo uvedené vyššie, z maloletého trojročného dieťaťa s bežnými pravidelnými odôvodnenými mesačnými výdavkami sa v dôsledku uplynutia času stala navrhovateľka - študentka vysokej školy. Navrhovateľka je aktuálne študentkou 2. ročníka odbor aplikovaná biológia na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Na pojednávaní dňa 16.02.2023 navrhovateľka vypovedala, že študovala na Farmaceutickej fakulte na Univerzite Komenského od septembra 2021, školu musela zmeniť z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, trpela gastritídou, začala trpieť intoleranciou na mlieko a vajca. Okrem toho na štúdium mama nemala dostatok finančných prostriedkov, nedostala ani internát, musela bývať na priváte. V prvom ročníku bývala na internáte v Bratislave, uhrádzala 47,50 eur mesačne, následne sa internát začal prerábať. Za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia je povinnosťou navrhovateľky zaplatiť ročné školné, ktoré bolo v akademickom roku 2023/2024 v sume 850 eur, ale v akad. roku 2024/2025 už v sume 2.000 eur, ktoré navrhovateľka nemá. Navrhovateľka vypovedala o svojich výdavkoch v čase podania návrhu na zvýšenie výživného, ktoré zvýšené výdavky boli spojené so štúdiom v Bratislave a zhoršeným zdravotným stavom, keď výdavky na stravu uvádzala v sume 320 mesačne z dôvodu kupovania bezlaktózových potravín a potravín bez vajec. Dňa 20.02.2024 navrhovateľka predložila súpis aktuálnych mesačných výdavkov: strava vrátane stravy v škole 312,40 eur, doprava do školy A. - H., H.

- Š. (laboratórium) 150 eur, hygienické potreby 30 eur, náklady na lieky/vitamíny, ktoré v januári boli v sume 91 eur, vyšetrenie zraku a okuliare kúpa raz za dva roky. Pomôcky do školy ustálila v sume 160 eur ročne. Navrhovateľka mala za to, že suma potrebná na pokrytie jej mesačných potrieb je vo výške 786,84 eur. Súd považoval za dôvodné výdavky navrhovateľky na stravu v časti v sume 212 eur mesačne, s tým, že sa súd nestotožnil s nákladmi navrhovateľky na vitamíny v sume 91 eur ako výdavku, ktorý by mala navrhovateľka každý mesiac. Tiež navrhovateľkou uvádzaný výdavok na dopravu do školy v sume 150 eur súd vzal do úvahy v nižšej časti, nakoľko táto suma nezodpovedá aktuálnym cenám autobusovej prepravy. Z rozhodovacej praxe však mal súd za ustálené, že výdavky na stravu, drogériu, ošatenie, pomernú časť z nákladov na bývanie, pri zohľadnení výdavkov navrhovateľky týkajúcich nákladov na školské pomôcky a dopravu navrhovateľky do školy, prevyšujú u plnoletej 22 ročnej osoby sumu 500 eur mesačne. Z uvedeného mal súd za nesporné, že na strane oprávneného plnoletého dieťaťa došlo od posledného rozhodnutia súdu k podstatnej zmene pomerov.

22. Súd sa zaoberal tiež osobnými a zárobkovými pomermi matky, s ktorou navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti, keďže aj matka sa podieľa na úhrade výdavkov plnoletej dcéry a mal preukázané, že matkin príjem zodpovedá súčtu invalidného dôchodku (554,30 eur) a príjmu zo zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme, kde funkčný plat bez zohľadnenia vyššieho príjmu dvakrát ročne (v lete a v zime) predstavuje 733,62 eur brutto, (v čistom cca 653 eur mesačne), teda úhrn príjmov matky predstavuje cca 1.200 eur v čistom. Z uvedeného mal súd za nesporné, že aj na strane matky plnoletého dieťaťa došlo od posledného rozhodnutia súdu k podstatnej zmene pomerov.

23. K osobným pomerom povinného otca: z vykonaného dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že aj na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov. Nesporná bola zmena osobných pomerov u povinného otca, keď od posledného rozhodnutia súdu v decembri 2005 bol otec druhýkrát ženatý, XX.XX.XXXX, z tohto manželstva pochádzajú dve nové vyživovacie povinnosti otca, pričom otec sa dňa XX.XX.XXXX rozviedol s tým, že maloleté deti, O. a Š., boli zverené do osobnej starostlivosti ich matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu, v roku 2015, v sume 150 eur a 100 eur mesačne. Taktiež bolo nesporné, že otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, O. U., s ktorou má spoločné dieťa, maloletého O. a partnerka otca má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, v roku 2022 vo veku 14 rokov starého mal. M. a 7 ročné dvojičky.

24. K majetkovým a zárobkovým pomerom povinného otca: na pojednávaní dňa 23.02.2024 otec predložil daňové priznanie spoločnosti VISUAL MSC s. r. o. za rok 2022, v ktorej pôsobí ako jediný štatutárny orgán, konateľ a je tiež jediný spoločník. Otec na otázky súdu vypovedal, že daňové priznanie nepredložil súdu skôr ako krátkou cestou na pojednávaní, lebo daňové priznanie podával neskôr, potom na to zabudol, a nevedel, na ktorý súd to má podať. Na výzvu súdu, aby odprezentoval predložené daňové priznanie, otec vypovedal, že sa v podstate v týchto papieroch nevyzná. Je to na tej istej úrovni ako predtým. Obraty a zisk. Zisk si nevypláca, navyšuje základné imanie. Aktuálne základné imanie spoločnosti je netuší aké. Je len obyčajný človek. Z nahliadnutia do obchodného registra Okresného súdu Trnava mal súd preukázané, že základné imanie spoločnosti je 5.000 eur, nebolo navýšené od 19.07.2012. Otec zotrval na tom, že jeho čistý mesačný príjem aj so živnosťou je okolo 1.000 eur. Na otázku súdu, aký je rozdiel medzi tržbou a ziskom spoločnosti VISUAL MSC s. r. o., otec uviedol, že zisk bol okolo 680 eur. Na otázku súdu, aký má príjem otec zo živnosti, otec uviedol, že taký, ako je uvedené v dňovom priznaní, kde by mal byť uvedený na 4.strane čistý ročný príjem 3.821 eur. Takto tvrdeným a dokazovaným zárobkovým pomerom otca súd neuveril. Už v konaní sp. zn. v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností rodičov k maloletej Anite otec na pojednávaní dňa 05.12.2005 vypovedal, že jeho čistý mesačný príjem je 10.000 Sk až 12.000 Sk, teda od 331,94 eur do 398,32 eur. V tom čase mal otec uvádzaný vymeriavací základ v Sociálnej poisťovni, teda príjem v hrubom vo výške 6.900 Sk, t. j. 229 eur. Tiež na otázku súdu, aby otec ozrejmil mimoriadne vymeriavacie základy za marec a apríl 2019 ako zamestnanca vo VISUAL MSC s. r. o, kedy mal uvádzaný príjem 2.350 a 2.378 eur v hrubom, otec najprv uviedol, že už si to nepamätá, asi pracoval na nejakej zákazke. Na doplňujúcu otázku súdu, či otec v tom období nebral náhodou nejaký úver, pre ktorý by potreboval napr. v banke dokladovať príjem pre poskytnutie úveru, otec uviedol, že je možné, že v tom čase bral na firmu úver, na kúpu auta, mohlo to byť to auto staršie, ročník 2017, za 10.000 eur so splátkou 230 eur.

25. Z takto tvrdených a dokazovaných zárobkových pomerov otca súd mal za to, že listiny predložené otcom nie sú hodnoverné a relevantné na posúdenie jeho možností, schopností a skutočných zárobkových pomerov. Súd mal za to, že otec je schopný po aktuálnej inflácii cien tovarov a služieb dosahovať vo VISUAL MSC s. r. o. príjem z podnikania ročne vo výške min. 42.205 eur, ktorá suma je uvedená v daňovom priznaní spoločnosti za rok 2022 ako výnos z hospodárskej a finančnej činnosti s tým, že akékoľvek náklady, uplatňované v daňovom priznaní za účelom zníženia základu dane pre výpočet dane, sú výdavky, ktoré v skutočnosti refinancuje koncový klient - zákazník spoločnosti. Otec je tak podľa záverov súdu schopný dosahovať mesačný obrat rovnajúci sa zisku v jednoosobovej spoločnosti vo výške min. 3.500 eur mesačne a z podnikania ako živnostník min. v sume 500 eur mesačne v čistom. Otec na pojednávaní dňa 23.02.2024 vypovedal, že zo živnosti mu vyplývajú príjmy 12.610 eur ročne, výdavky 8.788 eur ročne, pričom otec ozrejmil, že „výdavky v sume 8.788 eur sú subdodávky projekčných prác od ostatných odborníkov napr. požiarna ochrana, armatúra, statika, kúrenie, elektroinštalácia, bleskozvod, prípojky, ktoré potom preplatí klient. Niekedy to ide na priamo, niekedy cez neho“. Pokiaľ otec pravdepodobne v marci a apríli 2019 riešil kúpu motorového vozidla na spoločnosť, čím zdôvodnil vymeriavací základ v týchto mesiacoch vo výške 2.350 eur a 2.378 eur, pričom nasledujúce mesiace mal príjem ako zamestnanec vlastnej spoločnosti vo výške 0 eur a od decembra 2020 do januára 2024 od 150 eur v hrubom po 201 eur v hrubom. Súd k tomu uvádza, že kúpa v tom čase 2 - 3 ročného motorového vozidla, za sumu 10.000 eur a so splátkou 230 eur mesačne, so zadlžovaním sa otca (kúpa na úver), nemá prednosť pred plnením si vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére.

26. V zmysle § 63 ods. 1 zákona o rodine, ak si rodič nesplní povinnosť predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného

príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo predstavuje 20-násobok sumu 268,88 eur (5.377,60 eur). Otcom predkladané účtovné listiny, daňové priznania za rok 2022 k spoločnosti a k svojej osobe, otec sám nevedel alebo nechcel vysvetliť. Súd tak mal za to, že v možnostiach a schopnostiach otca je dosahovať mesačne príjem v čistom okolo 4.000 eur, na ktorom sa podieľajú na uspokojovaní svojich odôvodnených potrieb zo zákona celkovo štyri jeho vlastné deti.

27. Zhodnotením odôvodnených potrieb plnoletej navrhovateľky, ako aj schopností, možností a majetkových pomerov otca s prihliadnutím na zárobkové pomery matky plnoletej dcéry, za súčasného vzatia na zreteľ ďalších troch vyživovacích povinností otca k maloletým synom, došiel súd k záveru, že podaný návrh oprávnenej osoby je v časti dôvodný, nakoľko došlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinného otca, k podstatnej zmene pomerov na strane matky a k podstatnej zmene pomerov na strane oprávnenej navrhovateľky, pričom nezanedbateľnou skutočnosťou bolo uplynutie viac ako 18 tich rokov od poslednej úpravy výživného, preto i v dôsledku plynutia času došlo k zvýšeniu pravidelných mesačných výdavkov navrhovateľky s poukazom na zmenu vývoja životných nákladov a infláciu cien služieb a tovarov. Súd tak rozhodol o zvýšení povinnosti otca prispievať na výživu plnoletej navrhovateľky zo sumy 3.000 Sk na sumu 250 eur mesačne, odo dňa podania návrhu, keď mal za to, že je v možnostiam, schopnostiach a majetkových pomeroch otca podieľať sa touto sumou na výžive navrhovateľky. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol, keď súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala, že by otec dosahoval alebo bol schopný dosahovať vyšší príjem ako 4.000 eur v čistom mesačne.

28. Takto určené zvýšené výživné v prospech navrhovateľky dosahuje max. 25 % zo súdom ustáleného čistého príjmu povinného otca, pokiaľ by súd postavil na roveň odôvodnené potreby 22 ročnej plnoletej navrhovateľky a odôvodnené potreby troch maloletých detí otca, aktuálne vo veku takmer 15 rokov, 13 rokov a 6 rokov (4 x 250 eur = 1.000 eur, čo predstavuje 25 % z 4.000 eur). Súd dáva do pozornosti povinnému otcovi, že v čase, kedy plnil 14-ročnej navrhovateľke výživné vo výške 100 eur mesačne, sa dňa 16.12.2015 v konaní pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. , u v tom čase 6-ročného maloletého O., zaviazal dobrovoľne prispievať na výživu tohto dieťaťa sumou 150 eur mesačne. Odôvodnenie, že maloletý O. má poruchu reči - dysfáziu a preto navštevoval špeciálnu školu a logopéda, preto mala matka tohto maloletého dieťaťa vyššie výdavky, súd zhodnotil ako v prvom rade nepreukázané, v druhom rade neaktuálne v čase začatia súdneho konania (2021) a v čase rozhodovania súdu (2024). Súd mal za to, že otec robí rozdiely v plnení si svojej vyživovacej povinnosti k svojim deťom v závislosti od kvality vzťahu s konkrétnym dieťaťom. Uvedené bolo zreteľne pozorovateľné aj na pojednávaní dňa 23.02.2024 pri vyjadrovaní sa povinného otca k plnoletej V. a k zmene jej vysokoškolského štúdia z Univerzity v Bratislave s prechodom na Univerzitu v Trnave, keď otec počas konfrontácie s právnou zástupkyňou matky k výdavkom navrhovateľky v súvislosti so štúdiom uviedol, že „ak na to dcéra nemá, nemala ísť na takú školu“.

29. Nedoplatok na zročnom výživnom pri zohľadnení dobrovoľného plnenia vyššieho výživného zo strany otca v sume 150 eur mesačne už pred začatím súdneho konania (pomerná časť za mesiac 10/2021 v sume 22,58 eur, a za mesiace november 2021 až február 2024 júl 2022 v sume 2.800 eur) spolu 2.822,58 eur súd umožnil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu troch rokov, teda v 36-tich mesačných splátkach po 78,50 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením si povinnosti aj len v jednej splátke. Doba splatenia zročného výživného je maximálna možná doba, keďže po jej uplynutí je fakticky dôvodným domáhať sa prehodnotenia výšky naposledy určeného výživného. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k.

- 15 zo dňa 05.12.2005 v dotknutej časti týkajúcej sa výživného.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa v znení neskorších predpisov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keď súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania a preto si každý z účastníkov znáša trovy konania sám; účastníci o náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.