Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/101/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa

- manžela: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.T.Z. X, Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, so sídlom Hrnčírikova 1/B, Partizánske, proti manželke: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, Bratislava, zastúpená advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o. so sídlom Partizánska 2, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, B. E., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/a, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania F. E., nar. XX.XX.XXXX a I. E., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

II. Súd zveruje maloletého Q. E., nar. XX.XX.XXXX a maloletú B. E., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke.

III. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletého Q. E., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250 euro mesačne a na maloletú B. E., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250 euro mesačne vždy k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc doručením tohto rozsudku.

V. Súd upravuje styk otca s maloletými deťmi v bežnom kalendárnom roku s výnimkou prázdnin a sviatkov každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 16.00 hod do utorka do 20.00 hod a od piatka od 16.00 hod do nasledujúceho pondelka do 16.00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod do štvrtka do 20.00 hod. 2

VI. Počas sviatkov a prázdnin súd upravuje styk otca s maloletými deťmi každý párny kalendárny rok od 01.07. od 18.00 hod do 15.07. do 18.00 hod a od 01.08. od 18.00 hod do 15.08. do 18.00 hod, -každý nepárny kalendárny rok od 15.07. od 18.00 hod do 31.07. do 18.00 hod a od 15.08. od 18.00 hod do 31.08. do 18.00 hod, -každý nepárny kalendárny rok počas jesenných prázdnin od 18.00 hod dňa predchádzajúceho prvému dňu jesenných prázdnin do 18.00 hod posledného dňa jesenných prázdnin, -každý nepárny kalendárny rok počas polročných prázdnin od 20.00 hod dňa predchádzajúceho prvému dňu polročných prázdnin do 20.00 hod posledného dňa polročných prázdnin, -každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin od 18.00 hod piatka predchádzajúceho prvému dňu jarných prázdnin do 20.00 hod nedele posledného dňa jarných prázdnin,

-každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od 18.00 hod dňa predchádzajúceho začiatku veľkonočných prázdnin do 20.00 hod dňa nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku, -každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 16.00 hod do 25.12. do 18.00 hod, -každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 25.12. od 16.00 hod do 28.12. do 18.00 hod, -každý párny kalendárny rok od 28.12. od 18.00 hod do 03.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod, -každý párny kalendárny rok od 03.01. od 18.00 hod do 08.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.

VII. Otec si deti prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matke.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.06.2019 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom narodeným z manželstva na čas po rozvode. V návrhu uviedol, že s manželkou sa zoznámili v roku 1999 po ukončení jeho vysokoškolského štúdia v X., kde zostal pracovať do roku 2000. Následne sa spoločne presťahovali do Bratislavy, kde začali žiť v spoločnej domácnosti. Spočiatku pracovali obaja u rovnakého zamestnávateľa, venovali sa spoločne športovým aktivitám, trávili spolu veľa voľného času. V roku 2006 uzavreli manželstvo, z ktorého sa postupne narodili dve deti. V čase, keď manželka po materských dovolenkách nastúpila opäť do zamestnania začalo dochádzať citovému ochladeniu a vymiznutiu vzájomných prejavov lásky. Napriek tomu sa snažili nájsť si k sebe späť cestu aj formou psychologickej intervencie, čo zostalo bez kladného výsledku. Každý z manželov si viac-menej riešil všetky životné situácie sám. Koncom roka 2018 manžel nadviazal známosť s inou ženou, ktorý vzťah prerástol do partnerstva. V dôsledku uvedeného nie sú manželia schopní napĺňať účel manželstva a nemajú ani záujem na obnovení manželského spolužitia. Na čas po rozvode 3

manželstva navrhoval manžel zveriť obe deti do starostlivosti matke s tým, že na deti bude platiť výživné vo výške 250 € na každé dieťa a bude oprávnený sa s deťmi stretávať v bežnom kalendárnom roku s výnimkou prázdnin a sviatkov každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 16.00 hod do utorka do 20.00 hod a od piatka od 16.00 hod do nasledujúceho pondelka do 16.00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod do štvrtka do 20.00 hod, počas sviatkov a prázdnin súd upravuje styk otca s maloletými deťmi každý párny kalendárny rok od 01.07. od 18.00 hod do 15.07. do 18.00 hod a od 01.08. od 18.00 hod do 15.08. do 18.00 hod, každý nepárny kalendárny rok od 15.07. od 18.00 hod do 31.07. do 18.00 hod a od 15.08. od 18.00 hod do 31.08. do 18.00 hod, každý nepárny kalendárny rok počas jesenných prázdnin od 18.00 hod dňa predchádzajúceho prvému dňu jesenných prázdnin do 18.00 hod posledného dňa jesenných prázdnin, každý nepárny kalendárny rok počas polročných prázdnin od 20.00 hod dňa predchádzajúceho prvému dňu polročných prázdnin do 20.00 hod posledného dňa polročných prázdnin, každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin od 18.00 hod piatka predchádzajúceho prvému dňu jarných prázdnin do 20.00 hod nedele posledného dňa jarných prázdnin, každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od 18.00 hod dňa predchádzajúceho začiatku veľkonočných prázdnin do 20.00 hod dňa nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku, každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 16.00 hod do 25.12. do 18.00 hod, každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 25.12. od 16.00 hod do 28.12. do 18.00 hod, každý párny kalendárny rok od 28.12. od 18.00 hod do 03.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod, každý párny kalendárny rok od 03.01. od 18.00 hod do 08.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželky, právnych zástupcov účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov a to najmä sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletých detí, potvrdeniami o osobných a majetkových pomeroch účastníkov ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné:

3. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa (ďalej len „“) je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Bratislave na B. R..Č.. X, pričom na uvedenej adrese má manželka dodnes bydlisko.

4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn Q. a dňa XX.XX.XXXX dcéra B..

5. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní súdu zotrvala na písomne podanom návrhu. Poukázala na to, že manželstvo uzavreli účastníci po viacročnej známosti. Manželstvo bolo harmonické do doby, kedy manželka po materských dovolenkách nastúpila opäť do práce. V tom čase už nepracovali u rovnakého zamestnávateľa, boli viac zaneprázdnení, mali málo spoločných aktivít, citovo sa začali odcudzovať. V roku 2018 nadviazal navrhovateľ mimomanželský vzťah, ktorý trvá doposiaľ. V marci 2019 sa odsťahoval od manželky a detí a odišiel bývať k svojej priateľke, kde žije doposiaľ. S deťmi má naďalej vzťah dobrý, pravidelne sa s nimi stretáva, na každé dieťa platí výživné vo výške 250 € a navyše uhrádza aj mimoriadne jednorazové výdaje. Takýto model starostlivosti by otec detí chcel zachovať aj do ďalšieho obdobia. 4

6. Odporkyňa - manželka s rozvodom manželstva súhlasila, uviedla, že ich manželstvo je dlhodobo rozvrátené, nevidí nádej na obnovenie ich manželského spolužitia. Priebeh manželstva popísala rovnako ako navrhovateľ. Potvrdila, že po narodení detí a jej opätovného zaradenia do pracovného procesu začalo medzi manželmi dochádzať k citovému odcudzovaniu. Navštívili aj manželskú poradňu, keďže v tom čase mali ešte vôľu manželské problémy vyriešiť. Výsledok však nebol pozitívny. V roku 2018 naviazal manžel mimomanželský vzťah. Vtedy sa dohodli, že manžel opustí spoločnú domácnosť, k čomu došlo v marci 2019. Od uvedeného času už manželsky spolu nežili, spoločnú domácnosť viac neobnovili. S deťmi navštívili psychologickú poradňu aby našli najvhodnejší spôsob ako deti čo najšetrnejšie na zmenu v rodine pripraviť. Deti sú v súčasnosti so situáciou uzrozumené, styk otca s deťmi prebieha v rozsahu ako je uvedený v návrhu otca. Otec žije naďalej v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá je bezdetná, deti si ju obľúbili a nemajú problém v jej domácnosti aj prespávať.

7. Matka maloletých detí uviedla, že Q. je žiakom prvého ročníka osemročného gymnázia D. O. V. B., chodí na atletiku, lezecký krúžok a literárno-dramatický krúžok. Za atletiku a lezecký krúžok hradí poplatok mesačne vo výške 60 € za literárno-dramaticý krúžok v Základnej umeleckej škole 105 € ročne. Syn nosí okuliare, je krátkozraký, iné zdravotné problémy nemá. Dcéra je tretiačka na Základnej škole B.J., chodí tiež na literárno-dramatický krúžok a výtvarný krúžok, na oba sa platí ročný poplatok 105 €. Dcéra je zdravá. Ostatné výdaje na deti pozostávajú z bežných poplatkoch na ZRPŠ, obedy, hygienické potreby, ošatenie, stravu, školské potreby. Matka pracuje v obchodnej spoločnosti L. F. Q..J..H.. ako C., jej čistý mesačný príjem predstavuje 430 € mesačne. Okrem príjmu z pracovného pomeru iný zdroj príjmu nemá, nepodniká, nie je konateľkou ani spoločníčkou v žiadnej obchodnej spoločnosti, nemá vo výlučnom vlastníctve žiadne nehnuteľnosti.

8. Otec detí je dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Má vysokoškolské vzdelanie (STU). Jeho posledným zamestnávateľom bola obchodná spoločnosť M. C. Q..J..H.., kde pracoval ako X.. Pracovný pomer skončil dohodou v marci 2019. Momentálne pracuje na istom projekte bez zmluvného základu. Po ukončení projektovej činnosti mu bude priznaná odmena, ktorá sa mu už aj v súčasnosti priebežne vypláca, na záver bude doúčtovaná. Od doby, kedy otec opustil spoločnú domácnosť platí na každé dieťa výživné vo výške 250 € mesačne, okrem toho platí synovi krúžky a telefón a dcére krúžky a životné poistenie.

9. Matka na pojednávaní súdu uviedla, že súhlasí s návrhom otca na úpravu rodičovských práv a povinnosti k deťom tak, že obe deti budú zverené jej do osobnej starostlivosti, obaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec bude platiť výživné na každé dieťa po 250 € mesačne a styk otca s deťmi bude upravený v zmysle návrhu otca, keďže uvedený model stretávania prebieha od marca 2019 a tak deťom ako aj rodičom sa osvedčil.

10. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností k deťom v zmysle zhodného návrhu rodičov.

11. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 5

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Z uvedených ustanovení, ale aj z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušenia manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

13. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálny a pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu. Medzi takýmto správaním účastníkov a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť a mal preto za preukázané, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, účastníci s rozvodom súhlasili, a preto návrhu navrhovateľa - manžela vyhovel.

14. Zákon predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, Zákon o rodine v § 24 ukladá povinnosť zároveň s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých deti.

15. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode ( ). 6

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 24 ods. 3,4,5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

7

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude na čas po rozvode dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom na to, že so zverením maloletých detí do starostlivosti matky súhlasili všetci účastníci konania (matka, otec, kolízny opatrovník) a takýto model starostlivosti funguje už rok, súd rozhodol tak, že maloletého Samuela a

barboru zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o deti.

17. O úprave rodičovských práv a povinností v časti styku otca s deťmi súd rozhodol tak, že tento bol upravený v zmysle návrhu otca (špecifikovaný v bode 1. odôvodnenia rozsudku), nakoľko s ním súhlasila aj matka, ktorá zároveň prehlásila, že styk v takýchto intervaloch prebieha od doby, kedy otec opustil spoločnú domácnosť.

18. V konaní nebola sporná ani výška výživného, ktorú bude otec platiť na maloleté deti vo veku 12 a 9 rokov. Deti majú bežné mesačné výdavky na školské a mimoškolské aktivity, hygienické potreby, stravu, ošatenie, lekársku starostlivosť, bývanie, dopravu. Súd zaviazal otca povinnosťou platiť výživne na maloleté deti, na každé dieťa po 250,- € mesačne, ktorú sumu súd považoval za primeranú veku detí aj ich odôvodneným potrebám. Napriek tomu, že otec momentálne nevedel listinným dokladom preukázať zdroj svojho príjmu, z výpovede jeho právnej zástupkyne vyplynulo, že istý zdroj príjmu má. Vzhľadom na jeho vzdelanie, prax a vek je súd toho názoru, že v možnostiach a schopnostiach otca je zabezpečiť si zdroj príjmu tak, aby bol schopný plniť si svoju základnú povinnosť, ktorou je vyživovacia povinnosť voči svojim deťom.

19. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahový zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

8

20. O zastupovaní a správe majetku maloletých detí súd rozhodol tak, že zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, nakoľko zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (, ).

9

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (