Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Pc-13-2019.pdf
PDF · 79.98 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: V. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. A., K. XXXX/X, Y.. Č.. Q. K., Y. XXX, proti osobám povinným-odporcom: 1/ M. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. S.Ý., H. XXX/XX a 2/ Z. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. A., K. XXXX/X, o určenie výživného takto
rozhodol:
Odporkyňa 1/ je povinná platiť navrhovateľke výživné v sume 50 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc od 14.11.2019.
Dlh na zročnom výživnom vznikol odporkyni 1/ za obdobie od 14.11.2019 do 29.02.2020 v sume 178,33 eur. Súd povoľuje odporkyni 1/ dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 15 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Odporca 2/ je povinný platiť navrhovateľke výživné v sume 50 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc od 14.11.2019.
Dlh na zročnom výživnom vznikol odporcovi 2/ za obdobie od 14.11.2019 do 29.02.2020 v sume 178,33 eur. Súd povoľuje odporcovi 2/ dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 15 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 14.11.2019 (po doplnení písomným podaním z 09.12.2019) sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by určil obom odporcom - jej rodičom výživné sumou po 50 eur mesačne od septembra 2019. Návrh odôvodnila tým, že rodičia jej od septembra 2019 neprispievajú na štúdium ani na bývanie. Býva na internáte, na bývanie potrebuje 25 eur, na stravu, oblečenie a hygienu 130 eur a do školy 50 eur mesačne. Popri štúdiu si nevie zabezpečiť potrebné financie. Príjem zo študentskej brigády 162 eur mesačne jej na pokrytie potrieb nestačí. Doplnila náklady za lieky predpísané psychiatrom 40 eur a cestovné 20 eur mesačne.
(2) Odporcom bol návrh riadne doručený. Matka navrhovateľky sa k nemu nevyjadrila, nedostavila sa bez vážneho dôvodu na pojednávanie, v konaní bola nečinná. Otec navrhovateľky súhlasil s návrhom. (3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci: (4) Navrhovateľka študuje v X. Y. J. štúdia strednej školy, je nemajetná, z dohody o brigádnickej činnosti (20 hodín mesačne) si zarobí asi 200 eur. Počas školského týždňa býva na školskom internáte (25 eur mesačne), stravu si zabezpečuje sama (70 eur mesačne). Pre vzťahové problémy s rodičmi nebýva
ani u jedného z rodičov, kvôli tomu aj navštevuje mesačne psychiatra, má predpisované lieky (40 eur mesačne). Cez víkendy býva u priateľa. K zárobkovým a majetkovým pomerom svojej matky (odporkyne 1/) sa nevedela vyjadriť - býva v rodinnom dome po nebohom manželovi, má ďalšie deti vo veku XX M. X V..
(5) Otec navrhovateľky (odporca 2/) sa vyjadril, že príjem má v súčasnosti z príležitostných prác cca 600 eur mesačne. Býva so svojimi rodičmi. Má informácie, že by mala odporkyňa 1/ pracovať vo svojej obci ako opatrovateľka na 4 hodiny denne.
(6) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 3, 5 zák. . 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení)
(7) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(8) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods. 1 zák. o rodine) (9) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(10) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(11) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, ...). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného
stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(12) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, navrhovateľka preukázala, že je výživou odkázaná na svojich rodičov, keďže v súčasnosti študuje, pokračuje v príprave na svoje budúce povolanie a uplatnenie v pracovnom procese. V súčasnosti je bez dostatočného príjmu, bez majetku a nie je ešte schopná sama sa živiť. Zvýšené (a účelné - dôvodné) výdavky má navrhovateľka v súvislosti s bývaním, stravou a školou, tiež na lieky. Tieto skutočnosti odôvodňujú určenie výživného jej rodičom, ktorí si svoju vyživovaciu povinnosť neplnia dobrovoľne. V danom prípade, nakoľko ide o plnoleté dieťa, je súd viazaný návrhom, a teda uplatneným nárokom navrhovateľky, rodičia nárok nesporovali. Vyživovaciu povinnosť rodičom navrhovateľky súd určil podľa návrhu pre jeho dôvodnosť v plnom rozsahu, avšak v znení zákona od podania návrhu,.
(13) Keďže vyživovaciu povinnosť rodičom súd určil spätne, a to od podania návrhu. do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom vznikol rodičom na výživnom dlh za obdobie 3 mesiacov (x 50 eur) a 17 dní mesiaca november 2019 - 50/30 x 17. Dlh sú povinní splatiť približne do jedného roka.
(14) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(15) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)