Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cb-14-2020.pdf
PDF · 99.72 KB
Case nature
Subarea
15Cb/14/2020
Uznesenie
Okresný súd Levice o návrhu žalobcu: GASTRODOM, s.r.o., so sídlom Petöfiho 1, 936 01 P., IČO: 44 451 521, v konaní zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., so sídlom Vretenová 4, 841 04 Bratislava, IČO: 46 606 122, v mene ktorej koná konateľ a advokát: Mgr. Karol Haťapka, proti žalovanému: T. T., B.. XX.XX.XXXX, X. Q.. X.. I. XXX/X, XXX XX Š., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bol elektronicky doručený návrh žalobcu, ktorým sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s odkazom na existujúcu pohľadávku voči žalovanému v celkovej sume 6.740,93 eura vyplývajúcej zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.04.2012, v znení Dodatku č. 1 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný ako nájomca zaviazal uhrádzať žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné na základe vystavenej faktúry.
2. Žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením niekoľkých splatných faktúr predstavujúcich odplatu za užívanie predmetu nájmu, z ktorého dôvodu žalobca zaslal žalovanému upomienku faktúr v omeškaní, v rámci ktorej upovedomil žalovaného o jeho omeškaní s úhradou nájomného/faktúr za obdobie splatnosti od 20.09.2017 až 10.01.2020 (faktúra č. VF20170057 na sumu 298,68 eura, splatná dňa 20.09.2017, faktúra č. VF20170071 na sumu 233,70 eura, splatná dňa 20.11.2017, faktúra č. VF20170086 na sumu 55,47 eura, splatná dňa 20.02.2018, faktúra č. 180009 na sumu 183,33 eura, splatná dňa 20.02.2018, faktúra č. 180005 na sumu 55,47 eura, splatná dňa 22.02.2018, faktúra č. 180016 na sumu 20 eur, splatná dňa 20.03.2018, faktúra č. 180037 na sumu 231,72 eura, splatná dňa 20.06.2018, faktúra č. 180045 na sumu 840 eur, splatná dňa 20.08.2018, faktúra č. 180052 na sumu 217,51 eura, splatná dňa 20.08.2018, faktúra č. 180053 na sumu 840 eur, splatná dňa 20.09.2018, faktúra č. 180059 na sumu 219,89 eura, splatná dňa 20.09.2018, faktúra č. 180066 na sumu 184,16 eura, splatná dňa 10.10.2018, faktúra č. 180060 na sumu 840 eur, splatná dňa 20.10.2018, faktúra č. 180073 na sumu 1 euro, splatná dňa 10.11.2018 a faktúra č. 190020 na sumu 2.520 eur, splatná dňa 10.01.2020). Žalobca vyzval žalovaného na uhradenie vystavených splatných faktúr, so zaplatením ktorých sa dostal žalovaný v danom čase do omeškania. Nakoľko žalovaný si nesplnil svoje záväzky voči žalobcovi a ani žiadnym iným spôsobom neprejavil záujem a ochotu riešiť vzniknutú situáciu mimosúdnou cestou, žalobca uviedol, že nemá inú možnosť, ako si predmetný nárok uplatniť súdnou cestou. Lustráciou spisov nebolo zistené, že by žalobca už podal návrh na plnenie.
3. Žalobca má zároveň dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená, pretože má vedomosť o tom, že žalovaný sa v ostatnom čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku resp. sa chystá zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu.
4. Na základe uvedených skutočností žalobca preto podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom podiele 1, a vo vzťahu k parcelám registra „S.“ - č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2, č. XXXX, druh pozemku - záhrada o výmere 320 m2 a stavbe - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXXX, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Š. a sú vedené Okresným úradom I., katastrálny odbor na LV č. XXXX.
5. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil: Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.04.2012, Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, Zoznam nesplatených faktúr, Výzvu na zaplatenie zo dňa 20.1.2020, Faktúry č. VF20170057, VF20170071, VF20170086, 180009, 180005, 180016, 180037, 180045, 180052, 180053, 180059, 180066, 180060, 180073, 190020, Výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie Š. a List žalovaného adresovaný spoluvlastníčke nehnuteľností.
6. Podľa § 343 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z . v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
8. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
17. Podľa § 328 ods. 3 CSP, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
18. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
20. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom v civilnom procesnom práve, ktoré je akýmsi podtypom neodkladného opatrenia a jeho podstata spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a teda potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Súd zabezpečovacím opatrením môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo majetkových hodnotách dlžníka s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, ak v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia umožňuje teda súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán za predpokladu, že žalobca osvedčí, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku a zároveň osvedčí, že je dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Zabezpečovacie a neodkladné opatrenia majú špecifický charakter, sú to procesné postupy ktoré je možné aplikovať iba v prípadoch, kedy je nutné zasiahnuť do právneho vzťahu medzi stranami sporu tak naliehavo, že je odôvodnený postup pri ktorom súd nevykonáva dokazovanie a o návrhu rozhoduje spravidla iba na základe skutočností, ktoré v ňom uvedie navrhovateľ. Súd je preto pri tak závažnom zásahu povinný postupovať v súlade so základnými princípmi Civilného sporového poriadku, najmä čl. 2 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
22. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
23. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: - zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, - spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, - zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, - existencia obavy z budúceho marenia exekúcie.
24. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia
sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
25. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje riadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť.
26. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, s dôkazmi, ktoré k nemu žalobca priložil, ako aj s obsahom celého spisového materiálu.
27. Z predložených listinných dokladov bola osvedčená existencia zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, na základe ktorého žalovaný ako nájomca a žalobca ako prenajímateľ uzatvorili dňa 25.04.2012 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, v znení Dodatku č. 1, na základe ktorej sa v Čl. 2 žalobca ako prenajímateľ zaviazal prenechať na dočasné užívanie nájomcovi - žalovanému nebytové priestory a v Čl. 4 sa žalovaný ako nájomca zaviazal uhrádzať žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné na základe vystavených faktúr. Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Z predložených faktúr ďalej vyplýva, že žalovaný si neplní svoje zmluvné povinnosti, keďže neuhrádza nájomné. Takýto stav však trvá už od splatnosti prvej neuhradenej faktúry, čo je od 20.09.2017. Napriek uvedenému žalobca zotrval so žalovaným aj naďalej v zmluvnom vzťahu a až po tom, ako žalovanému fakturoval dňa 31.12.2019, faktúrou splatnou dňa 10.01.2020, za prenájom nebytových priestorov za mesiace 10-12/2018, žalobca pristúpil k výzve žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy (č. l. 13). Žalobca predložil do konania aj túto výzvu, avšak nepredložil žiaden doklad, že táto výzva bola žalovanému aj doručená, resp. odoslaná.
28. Súd ďalej lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že žalovaný je vlastníkom (podielovým spoluvlastníkom) aj iných nehnuteľností, okrem tých, o ktorých zabezpečenie ide. Jedná sa o nehnuteľnosti zapísané na LV č. 38X, XXX, XXX, XXX, XXX H. XXX pre k. ú. O., LV č. XX, pre k. ú. S. ako aj na LV č. XXX a XXXX pre k. ú. Š.. Na LV č. XXX sú tak parcely reg. S., ako aj rodinný dom súpisné číslo XXX, na ktoré poukazuje žalovaný aj vo svojej výzve podielovej spoluvlastníčke, kde je podielovým spoluvlastníkom rovnako v podiele 1. Ďalej sa jedná napr. aj o vlastníctvo k bytu - v celosti, vlastníctvo obchodnej budovy a pod.
29. Ako je uvedené v bode 24 tohto uznesenia, nariadiť zabezpečovacie opatrenie je možné len po splnení zákonných predpokladov. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca eviduje vo svojom účtovníctve pohľadávku voči žalovanému v sume, akú uvádza v návrhu, o čom predložil aj zoznam faktúr za obdobie od 01.01.2017 - 31.12.2019 z ktorých vyplývajú aj údaje o úhrade niektorých faktúr, po ktorých úhradách žalobca eviduje dlžnú sumu - 6.740,93 eura. (č. l. 11). Žalobca zároveň predložil do konania aj jednotlivé faktúry. Pokiaľ žalobca vyzval žalovaného na plnenie prípisom zo dňa 20.01.2020, súd prijal záver, že sa jedná o pohľadávky stále neuhradené, čím je preukázaná existujúca pohľadávka žalobcu voči žalovanému.
30. Ďalej súd skúmal spôsobilosť predmetu záložného práva - v danom prípade spoluvlastnícky podiel 1
- vice nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Š.. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam je zriadené právo doživotného bývania a užívania v prospech:
G. T. (pravdepodobne konateľ žalobcu) a manželka Y. T.. Podľa názoru súdu, ani táto skutočnosť sama o sebe nespôsobuje, že tieto nehnuteľnosti by boli nespôsobilým predmetom záložného práva, mohlo by to však spôsobiť zhoršenie odpredaja spoluvlastníckeho podielu týchto nehnuteľností. Súd preto nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáha zriadenia záložného práva, považuje za spôsobilý predmet záložného práva.
31. Súd ďalej skúmal, či v danom prípade existuje aj obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Tu súd ale takúto obavu v žiadnom prípade nevidí, vzhľadom k majetkovým pomerom žalovaného, ktorý nie je vlastníkom (podielovým spoluvlastníkom) výlučne len tých nehnuteľností, o ktorých zabezpečenie ide, ale vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti (v niektorých prípadoch aj ako výlučný vlastník, pričom sa jedná aj o nehnuteľnosti nezaťažené vecným bremenom), predajom ktorých by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu pre prípad, ak by žalovaný neplnil dobrovoľne. Navyše žalobca ani jasne a zrozumiteľne nepreukázal, že žalovaný aktuálne uskutočňuje úkony smerujúce k odpredaju spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, ku ktorým má byť zriadené zabezpečovacie právo, keďže listina, ktorá toto má preukazovať, nie je opatrená dátumom, teda nie je možné zistiť, kedy sa tak stalo, pričom žalobca do konania nepreložil žiaden iný doklad na preukázanie toho, že žalovaný mieni nakladať s nehnuteľnosťami práve v tomto období. Tomuto záveru nesvedčí ani aktuálny výpis z LV č. XXXX pre k. ú. Š., ktorý neobsahuje žiadnu plombu preukazujúcu nakladanie žalovaného so svojim spoluvlastníckym podielom.
32. Pokiaľ žalobca aj poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný mieni odpredať svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na LV č. XXXX pre k. ú. Š., ak by aj tieto skutočnosti boli preukázané, ani pre tento prípad nie je možné hovoriť o tom, že prípadná exekúcia by bola ohrozená, pretože je zároveň preukázané, že žalovaný je vlastníkom aj ďalších nehnuteľností, s ktorými aktuálne nenakladá žiadnym spôsobom (uvedené v konaní tvrdené nebolo). Tu súd poukazuje na to, že súd neskúmal bonitu a charakter všetkých nehnuteľností, ktorých je žalovaný vlastníkom, podielovým spoluvlastníkom, pretože pre prijatie záveru o tom, že exekúcia v danom prípade ohrozená nie je, je podľa názoru súdu postačujúce samotné zistenie, že žalovaný je vlastníkom viacerých nehnuteľností, teda nielen tých s ktorými podľa žalobcu mieni aktuálne nakladať (čo však jednoznačne preukázané nebolo).
33. Súd v poslednom rade skúmal aj proporcionalitu medzi pohľadávkou žalobcu, ktorá je vyčíslená a preukázaná v sume 6.740,93 eura v porovnaní s hodnotou nehnuteľností, ku ktorým má byť zriadené záložné právo a ktorých hodnota podľa predloženého dokladu - výzva spoluvlastníčky, predstavuje až 40.000,00 eur. Túto hodnotu nespochybňoval ani sám žalobca v návrhu, prípadne neuvádzal a ani nepreukázal inú hodnotu spoluvlastníckeho podielu týchto nehnuteľností. Pri porovnaní týchto dvoch súm je jednoznačné, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o zachovaní proporcionality, pokiaľ by pohľadávka žalobcu v sume 6.740,93 eura mala byť zabezpečená nehnuteľnosťami v hodnote až 40.000,00 eur, navyše, ak je žalovaný vlastníkom rôznych iných nehnuteľností v nižšej hodnote, vo vzťahu ku ktorým by bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opodstatnenejší, samozrejme za predpokladu, ak by boli splnené všetky ostatné zákonom vyžadované podmienky.
34. Samotná skutočnosť, že dlžník doposiaľ žalobcovi neuhradil peňažnú pohľadávku, ktorej uplatnenia sa žalobca ešte len mieni domáhať, nie je dôkazom nemajetnosti dlžníka alebo dôkazom toho, že do budúcna dlžník dobrovoľne nepristúpi k plneniu. Súd má síce preukázané, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť k 03.05.2019 a mal by poberať nemocenské dávky v sume 263,90 eur, ktoré sú mu vyplácané poštou, keďže žalovaný nemá žiaden bankový účet, čo ale neznamená, že do budúcna sa žalovaný nezamestná, resp. nebude znovu vykonávať podnikateľskú činnosť a bude si môcť splniť aj svoje záväzky voči žalobcovi.
35. S prihliadnutím na uvedené dôvody - nepreukázanie ohrozenia exekúcie, nepreukázanie potreby bezodkladne upraviť pomery, ako aj neexistencia proporcionality, je súd toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky k tomu, aby súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Žalobca svoje tvrdenia a domnienky podľa názoru súdu relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Žalobca v podanom návrhu žiadal aj, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania. Keďže súd návrh zabezpečovacieho opatrenia zamietol, je zrejmé, že v konaní bol úspešný v plnom rozsahu žalovaný, ktorému v tomto konaní však žiadne trovy konania nevznikli. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol a contrario podľa § 255 ods. 1 a žalovanému, hoci úspešnej strane, nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
· Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.