Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30P-74-2019.pdf
PDF · 94.37 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/74/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
B. V., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. - G., G. XXX a otca: P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., L. W. XXX/XXX, o úpravu práv a povinností k maloeltej, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi uzavretú túto rodičovskú dohodu:
Maloletá B. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletou B..
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. výživným vo výške 80,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 01.04.2019. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.04.2019 do 31.03.2020 vo výške 300,- eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 08.04.2019 domáhala, aby súd zveril maloletú B. do jej starostlivosti, otca zaviazal prispievať jej na výživu 150,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec záujem o maloletú neprejavuje, posiela výživné vo výške 60,- eur mesačne. Zo spoločnej domácnosti odišiel otec 24.12.2016, nakoľko si prestali rozumieť. S otcom nie je možné dohodnúť sa na výške výživného.
2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.04.2019 uviedol, že k rozchodu rodičov došlo z dôvodu, že matka fyzicky napadla jeho, aj prvorodenú dcéru T. V., ktorú má po smrti prvej manželky v osobnej starostlivosti. Tento prípad riešila aj polícia, nakoľko ju matka
privolala. Privolaná polícia danú situáciu prešetrila. Uznala, že matka ich napadla. Boli privolaní aj rodičia matky, ktorým vydal maloletú B., lebo psychické rozpoloženie matky nebolo v poriadku. Matka odišla z jeho domu, nie on zo spoločnej domácnosti. Matka s ním nikdy nekomunikovala o výške výživného. Vždy sa iba vyhrážala jemu alebo jeho partnerke, ktorá bude od 27.04.2019 jeho manželkou. Dňa 30.01.2018 podával návrh na zapretie otcovstva, keďže sa nestotožňuje s vyhlásením o určení otcovstva. Súd jeho návrh zamietol. Matka uviedla dňa 17.01.2019, že pôjde k obvodnej lekárke a dohodne s ňou testy DNA.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil kolízny opatrovník, predvolanie mal riadne a včas vykázané, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomu súd pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
4. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že s maloletou bývajú v rodinnom dome u jej rodičov, ktorí bývajú s nimi v domácnosti. Obidvaja sú na dôchodku. V rodinnom dome býva aj brat s družkou, brat je zamestnaný. Na bývanie prispieva matka 50,- eur mesačne. Platí si telefón 30,- eur mesačne. Má zhoršený zdravotný stav a z toho dôvodu momentálne nepracuje. Poberá invalidný dôchodok. Kupuje si lieky vo výške 30,- eur na 2 mesiace a lieky na astmu vo výške 40,- eur na 3 mesiace. Maloletá B. navštevuje materskú školu. Poplatok mesačne za škôlku je okolo 55 - 60,- eur mesačne. Má bežné výdavky v súvislosti so stravou a ošatením. Nemá iné mimoriadne výdavky. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec platí výživné na maloletú vo výške 60,- eur mesačne, od času keď dovŕšila maloletá 3 roky, predtým platil 120,- eur. V spoločnej domácnosti s otcom nežijú 3 roky. Okrem výživného iným spôsobom dcére neprispieva, s B. sa otec nestretáva, nie sú v žiadnom kontakte. Navrhla, aby súd určil výživné vo výške 150,- eur od podania návrhu.
5. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že v súčasnosti má príjem len zo zamestnania. Poberal vdovecký dôchodok, avšak od času ako sa oženil v apríli minulý rok, tento nepoberá. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je v jeho a dcérinom vlastníctve. Dcéra T. má 15 rokov, býva s ním v domácnosti, spoločne s manželkou. Okrem T. a B. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Mesačne platí plyn 100,- eur, elektrinu 100,- eur mesačne, vodné, stočné mesačne 30,- eur. S bývalou manželkou brali hypotekárny úver na kúpu rodinného domu a ešte jeden úver na prerobenie rodinného domu a mesačné splátky predstavujú 277,49 eur a 222,55 eur. Ďalej má bežné výdavky, strava, ošatenie. Okrem rodinného domu nie je vlastníkom iných nehnuteľností. Platí si životné poistenie k úveru mesačne 40,- eur. Za trvania manželstva kupovali auto. Jedná sa o auto s rokom výroby 2002. Keď odišiel zo spoločnej domácnosti, chcel sa s maloletou stretávať, s matkou sa sami dohodli, že bude platiť výživné 120,- eur a tiež, že každý druhý týždeň sa bude s dcérou stretávať. Keď chodil na stretnutia, matka vyvolávala hádky, z toho dôvodu prestal za dcérou chodievať. Jedným z dôvodov, prečo prestal platiť výživné 120,- eur bola tá skutočnosť, že pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, matka maloletej bola ručiteľkou jedného úveru, preto splátka úveru bola nižšia. Následne, pokiaľ už nechcela byť ručiteľkou, tento úver refinancoval a automaticky sa zvýšila aj splátka tohto úveru. Jeho manželka v súčasnej dobe je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, keďže bola prepustená zo zamestnania z organizačných dôvodov, od apríla si manželka si zakladá živnosť.
6. Zo správy zamestnávateľa otca AT Dca, s.r.o. so sídlom Dubnica nad Váhom, Vansovej 265/9 súd zistil, že otec pracuje v tejto spoločnosti od 13.10.2017 ako vodič, pričom z dôvodu starostlivosti o dcéru jazdí väčšinou trasy v rámci Slovenska. Jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie 5 - 12/2019 predstavoval sumu 673,- eur.
7. Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie súd zistil, že otcovi vyplácala vdovecký dôchodok od 08.04.2014 a sirotský dôchodok v období od 08.04.2014, vdovecký dôchodok vo výške 192,40 eur a sirotský dôchodok vo výške 125,20 eur.
8. Zo správy spoločnosti VURAL, a.s. so sídlom Žilina, Alexandra Rudnaya 23 zo dňa 17.04.2019 súd zistil, že matka pracovala vo firme od 24.07.2017 na pozícii upratovačka do 31.01.2019. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú. Jej priemerný mesačný čistý príjem predstavoval v období 10/2018
- 1/2019 sumu 324,- eur.
9. Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie súd zistil, že matke je vyplácaný invalidný dôchodok od 01.01.2019 vo výške 120,10 eur.
10. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
11. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky a otca dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletej B. vzhľadom k tomu, že rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a sami sa nedokázali na úprave práv a povinností k maloletej dohodnúť. V priebehu konania rodičia uzavreli dohodu v časti zverenia maloletej B. do osobnej starostlivosti matky a nežiadali, aby súd upravil styk otca s maloletou B.. Súd mal preukázané, že v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine. Vzhľadom k tomu súd dohodu rodičov ohľadne zverenia maloletej do starostlivosti matky schválil.
12. Rodičia sa nedokázali dohodnúť na výške výživného, ktoré bude platiť otec na maloletú B.. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej B. 13. Matka sa maloletou B. bývajú v rodinnom dome u jej rodičov, ktorí s nimi bývajú v domácnosti a ktorí sú na dôchodku. V rodinnom dome býva aj brat s družkou, ktorý je zamestnaný. Matka platí na bývanie 50,- eur mesačne. Poberá invalidný dôchodok vo výške 120,- eur mesačne. Kupuje si lieky, 30,- eur vynaloží na lieky na 2 mesiace, na astmu vo výške 40,- eur na 3 mesiace. Keďže má zhoršený zdravotný stav, v súčasnej dobe nepracuje. Na telefón vynaloží 30,- eur mesačne. Maloletá B. navštevuje materskú školu, poplatok za škôlku je okolo 55 - 60,- eur mesačne. Okrem toho má výdavky so stravou a ošatením. Otec poberal vdovecký dôchodok, avšak minulý rok v apríli sa oženil a odvtedy dôchodok nepoberá. S manželkou a dcérou T., ktorá má 15 rokov, bývajú v rodinnom dome, ktorý je v jeho a dcérinom vlastníctve. Jeho manželka je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, bola prepustená z organizačných dôvodov, od apríla si zakladá živnosť. Uviedol, že spláca úvery, ktoré boli brané ešte v čase prvého manželstva s bývalou manželkou a to na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu a tieto spláca vo výške 277,49 eur a 222,55 eur mesačne. Mesačne platí plyn 100,- eur, elektrinu 100,- eur mesačne, vodné, stočné mesačne 30,- eur. Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením, platí si životné poistenie k úveru mesačne 40,- eur.
14. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej B. výživným vo výške 80,- eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2019, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na úpravu práv a povinností k maloletej, od času ako žiadala matka na pojednávaní. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na jeho príjem, nevyhnutné výdavky, s prihliadnutím na to, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k 15-ročnej dcére, tiež k manželke, táto však ad apríla tohto roka bude vykonávať živnosť, ako otec uviedol. Treba uviesť, že pre súd je prvoradá vyživovacia povinnosť k dieťaťu, potreby maloletej budú narastať, začne navštevovať základnú školu, pribudnú ďalšie výdavky, preto otec musí vynaložiť úsilie k tomu, aby mal dostatočný príjem na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dcére plniť v potrebnom rozsahu. Pokiaľ otec spochybňoval otcovstvo k maloletej B., na pojednávaní sa obidvaja rodičia dohodli, že matka bude spolupracovať pri poskytnutí materiálu na testy DNA, aby sa preukázalo otcovstvo k maloletej B. a toto otec nemohol stále spochybňovať. V tomto konaní čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletej B., na tieto okolnosti súd nemohol prihliadať, vychádzal zo skutočností, že v čase rozhodovania súdu o úprave práv a povinností k maloletej, otcovstvo k maloletej bolo určené. Súd poukazuje na to, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Matka poberá rodinný prídavok vo výške 24,95 eur, ktorý je k jej rukám na maloletú vyplácaný, z čoho je uhrádzaných tiež časť odôvodnených potrieb maloletej. Súd
poukazuje tiež na to, že matka, hoci poberá invalidný dôchodok, platí si telefón 30,- eur mesačne, čo súd nepovažuje za nie nevyhnutný výdavok v takej výške, zo strany matky.
15. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Otec platil na výživu maloletej, podľa vyjadrenia rodičov, v rozhodnom období, od 1.4.2019 do 29.2.2020, sumu 60 eur mesačne. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.04.2019 do 31.03.2020 vo výške 300,- eur (11 mesiacov x 20,- eur - rozdiel medzi výživným, ktoré otec uhradil a určeným výživným a za mesiac marec 2020 vo výške 80 eur) súd zaviazal otca zaplatiť v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP, teda otcovi predĺžil lehotu na zaplatenie.
17. Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne od podania návrhu, zamietol.
18. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 122 Civilného mimosporového poriadku, rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností voči maloletým deťom schválená, odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.