Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoEk-11-2023.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoEk/11/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. XXX, zastúpený ZASTAVME ÚŽERU – Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Dubnica nad Váhom, Pod Hájom 1367/169, IČO: 51 255 022, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 27569/15, o vymoženie 1 235,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 19Er/217/2015-122 zo dňa 16. augusta 2023 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 19Er/217/2015-122 zo dňa 16. augusta 2023 vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e .
II. Oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť povinnému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. rozhodol tak, že „Súd námietkam povinného voči exekúcii zo dňa 14. októbra 2021 vyhovuje a exekúciu vyhlasuje za neprípustnú“. Výrokom II. rozhodol tak, že „Súd exekúciu zastavuje“. 1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 53 ods. 10, § 54 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 27. mája 2013 (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 57 ods. 1 písm. a) až m), § 56 ods. 2, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, § 9 ods. 2 písm. j), § 17 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. 1.2 V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že poverením zo dňa 21. septembra 2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1 235,97 eur s prísl., na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, č. k. SR 04310/14 zo dňa 29. septembra 2014. Rozhodnutie bolo vydané na základe predloženej zmenky. Dňa 11. novembra 2021 bol exekučnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou vystavenou dňa 27. mája 2013, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený vyplnil dňa 7. júla 2014 zmenku v zmysle dohody o vyplnení zmenky, a táto bola predložená povinnému na zaplatenie dňa 14. júla 2014. Rozhodcovský súd mal za to, že zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny vzťah, nie je možné posudzovať podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko nie je ani vzťahom spotrebiteľským, a to z dôvodu, že povinný v hlavnom kauzálnom vzťahu vystupoval ako živnostník, t. j. podnikateľ. 1.3 Preskúmaním exekučného titulu mal súd prvej inštancie preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky. Exekučný súd je preto v danej situácii povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 aj bez návrhu skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a v prípade kladného zistenia, je exekučný súd povinný posúdiť vecnú správnosť exekučného titulu z hľadiska kritérií obsiahnutých v uvedenom zákonnom ustanovení. 1.4 Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie dôvodil tým, že vzťah na základe predmetnej zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským. Súd prvej inštancie mu v tomto dal za pravdu, nakoľko oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere zo dňa 27. mája 2013 vystupoval ako dodávateľ, pričom povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v postavení spotrebiteľa a finančné prostriedky mu boli poskytované na súkromné účely a nie na výkon povolania alebo podnikania. Zo znenia zmluvy o úvere a jej grafickej úpravy je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere je uzatvorená na vopred predtlačenom formulári, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len pristúpil. Platí teda všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Súd prvej inštancie teda pri výklade zmluvy prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy. Zmluvu o úvere za veriteľa uzavrel mandatár, pričom adhézna forma zmluvy (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy sprevádzali rokovania, či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv a práve v tomto prostredí sa viac ako pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie subjektov súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody. Z hľadiska obsahu je zmluva značne jednostranná s množstvom sankcií v neprospech dlžníka. Z obsahu zmluvy o úvere a jej formálnej úpravy je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah dlžník nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. 1.5 Exekučný súd skúmal či bola dohoda o vyplnení zmeniek v zmluve o úvere uzavretá platne, konkrétne či sa v prípade tejto dohody nejedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd prvej inštancie skonštatoval, že dohoda o vyplnení zmeniek nebola s dlžníkom - spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom jej uzavretia získal dodávateľ možnosť uplatniť pred rozhodcovským súdom nárok zo zmenky, do ktorej mohol sám vyplniť zmenkovú sumu tak, že táto bude pozostávať aj z nezaplateného poplatku za poskytnutie úveru, na ktorý pritom dodávateľ v dôsledku absencie RPMN v zmluve nemá zákonný nárok, a ďalej bude pozostávať z hrubo nevyvážených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Exekučný súd mal teda preukázané, že dohoda o vyplnení zmeniek napĺňa hypotézu generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka po jej posúdení vo vzťahu k ostatným dojednaniam predmetnej zmluvy o úvere. Je potrebné zdôrazniť, že identifikovať existenciu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bolo nutné už podľa okolností existujúcich v dobe uzatvorenia zmluvy o úvere. Neprijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek bola daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase uzavretia zmluvy. Preto niet pochybnosti o tom, že dohoda o vyplnení zmeniek spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného vyplynulo, že predmetná dohoda o vyplnení zmeniek je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Absencia dohody o vyplňovacom práve spôsobuje neplatnosť neúplne vyplnenej zmenky. Rozhodcovský súd preto jednoznačne pochybil, keď na základe takejto zmenky priznal oprávnenému plnenie z dôvodu, že neprihliadol na neprijateľné podmienky v zmluve o úvere. Uvedená okolnosť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 zakladá povinnosť exekučného súdu exekúciu zastaviť. 1.6 Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu zastavil. O trovách exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku súd prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko nemal ich vyčíslenie k dispozícii a vymienil si, že o nich rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený (ďalej aj len „odvolateľ“), a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, pričom z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolateľ napáda uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.1 Oprávnený v odvolaní uviedol, že posudzovanie povinného ako spotrebiteľa odmieta a v tomto smere poukázal na skutočnosť, že dňa 27. mája 2013 uzavrel s povinným zmluvu o úvere na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom A. B., fyzická osoba – podnikateľ označený identifikačným číslom XXXXXXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania, čo nijakým spôsobom žiadny z účastníkov exekučného konania nespochybnil. Na základe vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v samotnej žiadosti o úver povinný vyhlásil, že o úver žiada v postavení živnostníka. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Oprávnený dodal, že v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania. Povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil svojím osobitným podpisom. Z uvedeného vyplýva, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru.
3. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 359, 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 24. marca 2015, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., (ďalej len „súdny exekútor“) spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35922761, pod sp. zn. SR 04310/14 zo dňa 29. septembra 2014, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 24. novembra 2014 a vykonateľnosť dňa 27. novembra 2014. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 19Er/217/2015-16 zo dňa 28. júla 2015 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na základe podaného odvolania oprávneným Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14CoE/190/2015-37 zo dňa 8. februára 2016 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne poverením zo dňa 21. septembra 2021 poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 11. novembra 2021 boli zo strany súdneho exekútora súdu prvej inštancie postúpené podania povinného zo dňa 14. októbra 2021, ktoré súdny exekútor posúdil ako námietky povinného proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Odvolací súd je pri rozhodovaní viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré mohli byť v súlade s ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd vo svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.
9. Odvolateľ v podanom odvolaní postavil svoju procesnú obranu na argumentácii, podľa ktorej povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v pozícii spotrebiteľa, ergo na posudzovaný prípad nie je možné aplikovať normy spotrebiteľského práva.
10. K námietke odvolateľa odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zmluvu o úvere zo dňa 27. mája 2013 správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Na spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere nič nemení skutočnosť, že v zmluve bol predtlačený text prehlásenia dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Vzhľadom na to, že povinný je v zmluve označený ako fyzická osoba - podnikateľ (obchodné meno, IČO, miesto podnikania) a zároveň ako aj fyzická osoba (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo, číslo OP) nemožno zo zmluvy jednoznačne určiť, či zmluvu uzavrel ako fyzická osoba podnikateľ alebo len ako fyzická osoba. Zároveň treba dodať, že povinný ani nemal možnosť odmietnuť prehlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania, pretože to bolo v texte zmluvy vopred predtlačené. Skutočnosť, že povinný podniká neznamená, že musia byť finančné prostriedky poskytované za účelom podnikania. Ani oprávneným predložená žiadosť o úver nepreukazuje, že by povinný do úverového vzťahu vstupoval a tento dojednával/uzatváral v postavení podnikateľa. Práve naopak, zo žiadosti vyplýva, že táto ma formulárový charakter, v ktorom je povinný (dlžník) identifikovaný údajmi ako fyzická osoba nepodnikateľ a v časti údajov „o účele poskytnutia finančných prostriedkov“ nie je ani odškrtnuté políčko „na podnikanie“, ale na „na iný účel“. Uvedené tak jednoznačne nasvedčuje tomu, že dlžník pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Keďže oprávnený v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že povinný pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ a úver si bral na podnikanie, súd prvej inštancie na predmetný právny vzťah správne aplikoval spotrebiteľské právne normy, pretože v prípade pochybnosti o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
11. V zmysle vyššie uvedeného hodnotí odvolací súd odvolanie oprávneného ako nedôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) a procesne plne úspešnému povinnému v odvolacom konaní, priznal voči procesne neúspešnému opravenému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie.
13. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).