Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-24-2019.pdf
PDF · 201.31 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu: C.. B. G., G.., L.. XX.XX.XXXX, J. X. Y., B. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Michal Murina, advokát, Nižná, Nová Doba 497 proti žalovanej: C.. S. P., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D. L. E., N.P. XXXX/X, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Ján Slovinský, advokát, Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, M. M. M., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia ospravedlniť sa žalobcovi na sociálnej sieti V. v znení: „ Ospravedlňujem sa pánovi C..B. G., G.. za nepravdivé tvrdenia, ktoré som uviedla na tejto sociálnej sieti, kde som ho nepravdivo osočovala a to tým, že som na jeho adresu uviedla G. G. vás tu všetkých klame, len aby ste naleteli, tak ako ja, sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Asi toľko“ , ďalej povinnosťou zaplatiť mu z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške X.XXX,--R. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a napokon aj povinnosťou nahradiť mu všetky trovy konania.
2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že ešte ako zamestnanec spoločnosti S. G. M. (ďalej len „zamestnávateľ“) vykonával prácu, ktorej obsahom bolo získavanie personálu pre sprostredkovanie práce. Úlohou žalobcu bolo kontaktovať potencionálnych záujemcov a vybavovať všetky potrebné náležitosti ohľadne výkonu práce v D. O. L.. Žalobca vykonával svoju zamestnaneckú činnosť aj pre žalovanú. Výkon práce žalovanej mal začať v L. domácnosti začiatkom C. XXXX. Jednania ohľadne pracovného pomeru boli efektívne a žalobca so žalovanou komunikoval, aby sa mohol čo najskôr uzavrieť pracovný pomer, a aby žalovaná začala vykonávať prácu. Žalovaná v L. domácnosti aj začala vykonávať prácu, ale po odpracovaní niekoľkých dní sa táto práca skončila. Po ukončení pracovnej činnosti v L. rodine sa žalovaná niekoľko krát zmienila na sociálnej sieti o žalovanom, a to najmä negatívne. Z verejnej komunikácie žalovanej, ktorú uviedla na sociálnej sieti V. jasne vyplýva, že vzniknuté problémy a nedorozumenia kladie žalovaná za vinu žalobcovi, ktorý bol ale v danom čase práceneschopný, a tak celú komunikáciu za neho prevzal jeho zamestnávateľ, prípadne zamestnávateľom poverený pracovník. Aj napriek práceneschopnosti sa žalobca snažil vzniknuté a drobné nedorozumenia vyriešiť. Na uvedenej sociálnej sieti sa žalovaná konkrétne na adresu žalobcu vyjadrila tak, že „ G. G. vás tu všetkých klame, len aby ste naleteli, tak ako ja, sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Asi toľko“ . Takéto verejné vyjadrenie, ale aj niektoré ostatné vyjadrenia žalovanej, nie
sú pravdivé, nezakladajú sa na pravde a konaním žalovanej bolo negatívne zasiahnuté do osobnosti žalobcu. Aj ďalšia konverzácia na sociálnej sieti spôsobuje žalobcovi ujmu, pretože sa cíti byť dotknutý na svojich právach. Žalobca žalovanú neklamal, nezavádzal ostatných, odpovedal na maily akonáhle mu to dovolili okolnosti, zdravotný stav a podobne. Z uvedeného jasne vyplýva, že žalovaná svojím konaním zasiahla do ochrany osobnosti žalobcu, čoho následok je aj jeho ochrana prostredníctvom súdu. Svoje názory žalovaná viackrát uvádzala na sociálnej sieti, pričom z uvedenej komunikácie vyplýva, že údajne žalobca môže za vzniknutú situáciu. Žalobca je na základe príspevkov žalovanej označovaný ako kriminálnik a podvodník. Statusy žalovanej spôsobili, že žalobca nemohol riadne vykonávať svoju prácu, čoho následkom bol aj pokles záujemcov ochotných vykonávať činnosť prostredníctvom obchodnej spoločnosti S. G. M.. Z dôvodu negatívneho pôsobenia žalovanej voči žalobcovi sa žalobcovi nepodarilo získať personál pre opatrovateľské služby, a z toho dôvodu bol jeho pracovný pomer v spoločnosti S. G. M. ukončený. Žalobca má za to, že ak by žalovaná neuviedla dané statusy na sociálnej sieti, nedošlo by k rozviazaniu pracovného pomeru zo strany žalobcovho zamestnávateľa. Ukončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo spôsobené práve činnosťou žalovanej a to najmä jej statusmi na sociálnej sieti. Žalovaná teda spôsobila žalobcovi nemajetkovú ujmu, čoho následkom je práve táto žaloba. Príčinná súvislosť medzi neoprávneným konaním žalovanej a spôsobenej ujmy žalobcovi je teda jasne daná. Neoprávnené konanie žalovanej bolo najmä to, že uviedla nepravdy na sociálnej sieti a tieto nepravdy sa negatívne dotkli žalobcu, čoho následkom bolo rozviazanie jeho pracovného pomeru. To že údajne zamestnávateľ nezabezpečil pre žalovanú podmienky neznamená, že za ne zodpovedá žalobca. Žalovaná tak problém v pracovnom vzťahu bez akéhokoľvek odôvodnenia preniesla na žalobcu. Aktivitou žalovanej boli ovplyvnené aj iné osoby, ktoré mali záujem pracovať v agentúre, pre ktorú vykonával činnosť žalobca. Konanie žalovanej teda nemá len potenciál spôsobiť inému (žalobcovi) ujmu, ale jej konaním bola aj ujma spôsobená. Konaním žalovanej došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť chránené práva žalobcu, ako fyzickej osoby, keďže došlo k zníženiu jeho dôstojnosti, cti a vážnosti a to tým, že nepravdivé statusy na sociálnej sieti boli videné inými potencionálnymi pracovníkmi prípadne inými nezainteresovanými osobami a teda svojím konaním zasiahla do súkromnej sféry žalobcu. Žalobca mal záujem vyriešiť danú vec mimosúdne, no jeho pokus o zmier žalovaná neakceptovala.
3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX poukázala na to, že si našla prácu v spoločnosti S. G. M., ktorá v tom čase zamestnávala žalobcu, prostredníctvom sociálnej siete V., kde reagovala na pracovnú ponuku, ktorá bola zverejnená v rámci internetovej skupiny používateľov tejto sociálnej siete. Následne si žalovaná vyplnila Registračný formulár pre pracovnú pozíciu opatrovateľky seniorov pre spoločnosť S., z ktorého vyplýva, že pracovné miesto konzultovala práve so žalobcom. Prvú prácu, ktorá jej bola ponúknutá zo strany žalobcu, začala vykonávať dňa XX.XX.XXXX. Následne dňa XX.XX.XXXX nastúpila do práce v hospici, ktorá mala slúžiť ako prechodná práca, dokiaľ jej nebude pridelená práca na dlhodobo. Na tomto pracovnom mieste zotrvala do dňa XX.XX.XXXX, kedy jej bolo ponúknuté očakávané pracovné miesto. Na výkon nového pracovného miesta - do rodiny G.. I. v nemeckom meste C., nastúpila dňa XX.XX.XXXX, kde pracovala riadne na základe pridelenej práce od jej vtedy aktuálneho zamestnávateľa. V tejto rodine sa od svojho príchodu dožadovala pracovnej zmluvy, ktorej vyhotovenie a odovzdanie jej bolo prisľúbené žalobcom až osobne na mieste výkonu práce priamo od zadávateľa každodennej práce. Dožadovanie sa pracovno-právnych dokumentov pokračovalo pravidelne aj po nástupe do pracovného pomeru v L.. Jediný dokument, ktorý jej bol poskytnutý bol protokol o prevzatí motorového vozidla, ktoré používala v rámci výkonu danej práce. Na tejto pracovnej pozícii a v tejto rodine mala žalovaná zotrvať tri mesiace, avšak dňa XX.XX.XXXX sa jej pracovný pomer ukončil s okamžitou platnosťou. Pred týmto okamžitým rozhodnutím zamestnávateľa nebola žalovaná varovaná a ani oboznámená s dôvodmi, pre ktoré musí svoju prácu ukončiť a opustiť dané miesto výkonu práce. Ešte v ten deň bol žalovanej zakúpený lístok na vlakové spojenie do L. mesta C.. Po príchode na územie Slovenskej republiky, žalovaná kontaktovala žalobcu vo veci zaslania pracovnej zmluvy na podpis, nakoľko prišla o sľubovanú prácu a musela sa evidovať na príslušnom Ú. G., D. E.Í. S. O. ako dobrovoľne nezamestnaná. Žalovaná nemala k dispozícii akýkoľvek doklad o tom, že v danej dobe pracovala, taktiež nedisponovala ani s dokladmi o poistení v štáte výkonu práce, čím jej nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, ako sa jej ani nezapočítali odpracované dni do dôchodkového poistenia. Nakoľko zamestnanie v L. nedokázala zdokladovať, stala sa dlžníkom v zdravotnej poisťovni z dôvodu neuhradených odvodov. Ako spätná väzba boli žalovanej pracovné zmluvy žalobcom zaslané až dňa XX.XX.XXXX v troch vyhotoveniach, kde boli uvedené ako účastník tohto vzťahu - zamestnávateľ, až dve rôzne spoločnosti. V týchto dokumentoch chýbali základne zákonom dané náležitosti pracovnej zmluvy ako je doba trvania pracovného pomeru s
riadne označeným dátumom začiatku jeho trvania. Odmena za vykonanú prácu nezodpovedala vopred dohodnutým podmienkam, ktoré boli dohodnuté so žalobcom pred plnením výkonu pracovno-právnej činnosti. Žalovaná sa doteraz cíti byť podvedená a ukrivdená na svojich právach, nakoľko pri nástupe do práce, ktorú nutne potrebovala jej boli sľúbené iné podmienky. V inzeráte od žalobcu bol uvedený plat cca X.XXX - X.XXX eur v čistom, pričom v zmluvách, ktoré jej boli až po dlhom dožadovaní doručené, bol plat uvedený raz X.XXX eur v hrubom, potom plat X.XXX R. v hrubom. Okrem toho zasielané pracovné zmluvy neboli kompletné - chýbajúce základné náležitosti pracovnej zmluvy ako napr. začiatok a koniec výkonu práce, čo je protizákonné. Žalovanej konaním žalobcu vznikla škoda, nakoľko jej nebola vyplatená mzda za odpracované obdobie, nedostala odchodné ani odstupné z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, vznikla jej ujma na zdraví vplyvom stresu a vyčerpanosti a mimo iného aj dlžná suma na zdravotnej poisťovni. Je teda zrejmé, že informácie, ktorá žalovaná zverejnila na sociálnej sieti boli jej osobné skúsenosti, ktoré získala v pracovno-právnom styku sprostredkovaným žalobcom, žiadne klamlivé a zavádzajúce tvrdenia.
4. Žalobca v písomnej replike doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX s vyjadrením žalovanej nesúhlasil a poukázal na to, že žalovaná svojim konaním výrazne zasiahla do ochrany osobnosti žalobcu. Skutočnosti, ktoré žalovaná uviedla na sociálnej sieti, s obvineniami a hanlivým označením žalobcu, mali dopad na jeho postavenie ako zamestnanca spoločnosti S. G. M.. Žalobca, ako zamestnanec spoločnosti iba plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z jeho pracovného zaradenia. Nezodpovedal za obsah a podmienky obsiahnuté v pracovnej zmluve, ktoré boli žalovanej zaslané na podpis. Napriek tomu, sa žalobca snažil vzniknuté nedorozumenia riešiť, vzhľadom na jeho postavenie nemal priamu možnosť ovplyvniť žalobkyňou uvádzané nezrovnalosti. Ďalej poukázal na to, že k porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačného (hanlivého) charakteru, ale tiež publikovaním neprípustných hodnotiacich úsudkov o konkrétnej osobe. V prípade, že v kritike charakterizujúcej určité javy sú použite výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľom kritiky, resp. ak je obsah kritiky celkom neadekvátny posudzovanému konaniu kritizovaného, pričom z nej vyplýva úmysel znevážiť či uraziť kritizovanú osobu (tzv. intenzívny exces), ide o neprimeranú kritiku, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Pre hanlivú (difamačnú) povahu určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby bolo všeobecne chápané ako hanlivo. Stačí, ak tvrdenie môže mať taký účinok len u určitej skupiny ľudí. Je potrebné vychádzať nie len z použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Žalobkyňa v zaslanom vyjadrení k žalobe uvádza, že zverejnené informácie, ktorá boli prístupné širokému okruhu užívateľov sociálnej siete, považuje za jej osobné skúsenosti, ktoré získala v pracovnoprávnom styku sprostredkovaným žalobcom a jej tvrdenia nepovažuje za klamlivé a zavadzajúce. Poukázal na to, že právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované ústavou, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to či jednému nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Rozhodnutie súdu musí vychádzať zo zásady proporcionality, byť vyvážené a do práva na slobodu prejavu zasahovať, len ak je to nevyhnutné. Ak vybočí názor z medzí všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti v demokratickej spoločnosti, stráca ten charakter konkrétneho úsudku a ako taký sa spravidla ocitá už mimo v medzí právnej ochrany. Ak sa žalovaná cíti poškodená na svojich právach, ktoré jej vyplývajú alebo vyplývali z pracovného pomeru, tak tieto práva si mala uplatniť na súde voči svojmu zamestnávateľovi.
5. Žalovaná dupliku k vyššie uvedenej replike žalobcu už súdu nezaslala, napriek tomu, že k tomu bola vyzvaná uznesením sp.zn. XXC/XX/XXXX-XXX X. K. XX.XX.XXXX, ktoré jej spolu s predmetnou replikou boli doručené cestou jej právneho zástupcu dňa XX.XX.XXXX. Súdu len predložila status žalobcu a následné komentáre užívateľov sociálnej siete zo dňa XX.XX.XXXX.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej , oboznámením sa s listinnými dokladmi a zistil tento skutkový stav :
7. Žalobca ako zamestnanec spoločnosti S. G. M. mal podľa jeho výpovede na starosti nábor zamestnancov zo Slovenska v oblasti opatrovania. Ako jeden z hlavných kanálov pritom používal V., ktorý bol primárnym kanálom v uvedenej činnosti. V prípade, že niekto prejavil záujem pracovať pre túto spoločnosť žalobca ho registroval na základe registračného formulára spoločnosti, ponúkol mu vyhovujúcu pracovnú pozíciu, vyhovujúce pracovné miesto, dohodol s ním platové podmienky a
následne bolo úlohou žalobcu zaslať takejto osobe pracovnoprávnu dokumentáciu, ktorá bola firmou daná, pričom žalobca ju mal administratívne sprocesovať.
8. Podľa výpovede žalovanej táto na facebookovej stránke žalobcu videla, že ponúka prácu opatrovateľky do L.. Obe strany sporu vo svojich výpovediach potvrdili, že prvý kontakt medzi žalobcom a žalovanou prebehol cez súkromnú facebookovú správu a nasledoval hlavný telefonický kontakt. Podľa výpovede žalobcu tento mal žalovanej pri tomto telefonickom kontakte všetko vysvetliť, a síce ako sa vo firme pracuje, aké sú pracovné podmienky, zmluva, a informoval ju o poisteniach v L.. Žalovaná to nerozporovala.
9. Žalovanej zo strany žalobcu bola ponúknutá prvá práca v rodine v meste N.-S. E. L., v ktorej pracovala ako opatrovateľka na pracovnú zmluvu od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX. Táto práca prebehla bez problémov, žalovaná podľa jej výpovede mala zaslanú pracovnú zmluvu pred vycestovaním, ktorá bola aj podpísaná zo strany zamestnávateľa, ktorú následne podpísala aj samotná žalovaná a zaslala ju e- mailom späť žalobcovi.
10. Koncom marca podľa výpovede žalovanej jej žalobca e-mailom zaslal novú pracovnú ponuku, podľa ktorej do práce nastúpila od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX a to do opatrovateľského domu - hospicu, kde aj pracovala. Zmluvu podľa výpovede žalovanej mala taktiež zaslanú pred nástupom do zamestnania.
11. Uvedené skutočnosti potvrdzuje písomná pracovná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú súdu predložila žalovaná, v ktorej však ako zamestnávateľ vystupoval G. G.. F. B., XXXXX A.. Zmluva bola vyhotovená na dobu určitú a mala končiť bez vypovedania k XX.XX.XXXX, s tým že začínala XX.XX.XXXX. Hrubá mesačná odmena podľa tejto zmluvy mala predstavovať celkom XXXX EUR mesačne a bola splatná 15. deň nasledujúceho mesiaca. Uvedená zmluva bola podpísaná ako vyššie uvedeným zamestnávateľom, tak aj žalovanou. K uvedenej zmluve bol tiež predložený prípis „Povinnosť zachovať dôvernosť údajov“ zo dňa XX.XX.XXXX podpísaný žalovanou.
12. Počas tohto pracovného pomeru, podľa výpovede žalovanej asi týždeň pred koncom žalobca zverejnil na svojej V.E. stránke ponuku, že hľadajú opatrovateľku, ale k dieťaťu do rodiny nadriadeného žalobcu pána I..
XX. Dňa XX.XX.XXXX bola žalobcom skutočne na jeho V. profile zverejnená ponuka práce, v ktorej sa ponúkala práca na dlhodobé zamestnanie (minimum 3 mesiace) na L. pracovnú zmluvu so zdravotným a sociálnym poistením v L.. Mzda mala byť určená dohodou pri pohovore a to v rozmedzí cca. X.XXX,-- S. X.XXX,-- EUR v čistom. Ubytovanie malo byť vo vlastnej časti domu s vlastnou kúpeľňou a WC, a s WI-FI internetom. Podmienkou bola znalosť nemčiny a vodičský preukaz. Záujemca ma mať zmysel pre deti a výchovu, pre udržiavanie a riadenie domácnosti a mal byť ochotný dlhodobo vycestovať, ako aj variť aj iné typy jedál (E., J. S. pod.). V prípade záujmu bol uvedený mailový kontakt, prípadne záujemca sa mal ohlásiť cez službu Messenger.
14. Žalovaná podľa jej výpovede na túto ponuku zareagovala. Z účastníckej výpovede žalobcu vyplynulo, že tento navrhol žalovanú ako vhodnú kandidátku do uvedenej rodiny. Následne s ňou prebehol pracovný pohovor, ktorý uskutočnili samotný pán I. s jeho manželkou, ktorí si následne žalovanú vybrali. Podľa výpovede žalovanej jej povedali, že môže čím skôr nastúpiť.
15. Táto sa následne so žalobcom podľa jej výpovede ako aj podľa obsahu mailovej komunikácie zo dňa XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX dohodla na jej návrate na Slovensko za účelom vybavenia si záležitosti na úradoch na Slovensku, s tým že jej žalobca potom e-mailom zaslal cestovný lístok, kde žalovaná dňa XX.XX.XXXX vycestovala eurobusom späť do L., kde si ju dňa XX.XX.XXXX už priamo na stanici vyzdvihol pán I.P.D. a odišli spolu k nemu domov.
16. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že vo všeobecnosti jeho povinnosťou bolo zaslať zmluvu, ktorá sa mala uzavrieť s vybraným záujemcom, e-mailom tomuto záujemcovi s vyplnenými údajmi, ako meno, adresa, miesto pracoviska, obdobie, hrubá mzda. Táto zmluva sa zasielala väčšine e-mailom, túto si mali títo uchádzači vytlačiť a následne podpísanú zaslať e-mailom späť, kedy ju následne žalobca odovzdával p. I. na podpis a následne ju kompletne podpísanú zasielali týmto záujemcom. Ak bola nejaká časová tieseň, potom boli tieto zmluvy zaslané poštou priamo do rodiny alebo v prípade, ak viezol niekto z
kolegov opatrovateľku do rodiny, tak to zobral so sebou. Prečo ale žalovaná nemala uzavretú pracovnú zmluvu aj po skončení práce v L., k tomu sa nevedel vyjadriť.
17. Podľa mailového prípisu zo dňa XX.XX.XXXX ( č.l. 9, resp. 119 ako preklad č. XXXX/XXXX) adresovaného z mailovej adresy pána N. I. pre pani L. B., uvedený pán požiadal túto pani pripraviť pre žalovanú riadnu pracovnú zmluvu, zatiaľ na 3 mesiace s pracovným zaradením: opatrovateľka, na 12 hodín týždenne, s príjmom X.XXX EUR brutto, na meno G.. Okrem toho požiadal tiež pripraviť zmluvu na XXX,-- EUR na dobu troch mesiacov, s hodinovou mzdou XX EUR, znejúcu na S. M. a na súkromné používanie služobného vozidla v rozsahu 500 km. Údaje podľa tohto mailu mal dotyčnej pani poskytnúť žalobca. Zároveň dotyčný pán týmto mailom inštruoval uvedenú pani, aby tieto podklady zaslala žalobcovi spolu s dotazníkom K.. Tiež uviedol, že on so žalobcom už potom zvyšok dohodne. Uvedený mail, podľa jeho záhlavia, bol v kópii zasielaný aj priamo žalobcovi.
18. Podľa výpovede žalovanej táto do práce u pána I.P.D. nastúpila dňa XX.XX.XXXX, pričom v rodine menovaného pána v tom čase bola síce pripravená zmluva, avšak len ohľadne užívania osobného automobilu, ktoré jej zveril. Na otázky žalovanej vo veci jej pracovnej zmluvy podľa jej účastníckej výpovede bola odkázaná pánom I. na žalobcu, ktorý mal mať tieto zmluvy v kompetencii a ktorý jej ich mal zaslať.
19. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v nasledujúcich dňoch mu boli odovzdané od personalistky jeho zamestnávateľa zmluvné podklady, ktoré mal žalovanej zaslať. Uviedol, že tieto pracovnoprávne podklady pre žalovanú zasielal v S.B. XXXX do rodiny pána I. a to poštou. Zároveň však potvrdil, že požiadal pani B., aby mu tieto podklady opätovne zaslala, nakoľko tieto podklady napriek tvrdeniam uvedenej pani o ich zaslaní jeho osobe neobdržal. Nevedel sa však vyjadriť, či to bolo po tom, ako ich mal zaslať v S. XXXX žalovanej. Tieto zmluvy pre žalovanú žalobca podľa jeho výpovede nečítal, len ich držal v ruke a zasielal ich poštou. Pripustil, že v tomto prípade to bol neštandardný stav, keďže za normálnych okolností bola zmluva len jedna, avšak pri žalovanej ich dostal niekoľko a informáciu dostal takú, že to má žalovaná podpísať.
20. Z obsahu mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že žalobca si u žalovanej zisťoval adresu jej presného pobytu v uvedenej rodine s tým, že jej niečo pošle. Čo konkrétne to malo byť jej však už neuviedol, len mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovanú informoval, že jej poslal poštu, čo táto v tejto mailovej komunikácii vzala na vedomie. ( č.l. 5 , strana 2 súdneho spisu). V rámci tejto mailovej komunikácie žalovaná žalobcovi absenciu pracovnej zmluvy na toto jej nové pôsobisko nespomenula.
21. Žalovaná doručenie pracovnej zmluvy poštou vo svojej výpovedi nepotvrdila, naopak vypovedala, že zhruba po troch dňoch vykonávania prác v domácnosti pána I. bola opätovne ubezpečovaná týmto pánom I., že jej pracovná zmluva je v riešení a že čoskoro jej ju žalobca zašle. Asi po týždni, ako tam začala pracovať bola opätovne tentokrát pani I. informovaná, že pracovné zmluvy má na starosti žalobca.
22. Podľa výpovede žalovanej na ďalší týždeň písala e-mail žalobcovi, že pracuje bez zmluvy, pričom podľa jej výpovede jej malo byť sľúbené, že už po príchode do rodiny bude zmluva pripravená, čo sa však nestalo.
23. Z mailovej správy predloženej v spore žalovanou zo dňa XX.XX.XXXX adresovaná z mailovej adresy žalovanej na mailovú adresu žalobcu, vyplynulo, že sa žalovaná od žalobcu dožadovala zaslania jednak pracovnej zmluvy týkajúcej sa jej pôvodného pôsobiska v J. O., a jednak pracovnej zmluvy , týkajúcej sa jej pôsobenia vo F., teda u pána I.. ( č.l. 64 súdneho spisu)
24. Z obsahu mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že žalobcu opätovne informovala o tom, že jej chýba pracovná zmluva na toto jej nové pracovné miesto, kde začala pracovať od XX.XX.XXXX. Zároveň mu v tejto komunikácii poukázala na nezrovnalosti ohľadne zmluvy „ S.“ týkajúcej sa obdobia od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX s miestom pôsobenia v D., kde uvádzala, že tam nepracovala. ( č.l. 6 súdneho spisu).
25. Žalobca v odpovedi na tento mailový dopyt žalovanej tejto v ich následnej mailovej komunikácii zo dňa XX.XX.XXXX vysvetlil, že predmetná „ S. je dohodou o ukončení zmluvy na jej pôvodnom pracovisku
v J. O., kde mala podľa tohto jeho vysvetlenia pôsobiť pod hlavičkou ich dcérskej firmy. Zároveň jej tiež uviedol, že pracovnú zmluvu s miestom jej pôsobiska u pána I. rieši sám tento pán a že táto zmluva cez neho, teda žalobcu nešla. Žalovaná však žalobcovi poukázala na to, že od pána I. mala informáciu, že predmetnú zmluvu má vybaviť práve žalobca, na čo tento uvedenú mailovú komunikáciu v daný deň ukončil tým, že sa na túto zmluvu pre žalovanú opýta. Žalovaná žalobcu následne ešte mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX tiež upozornila, že podľa informácie od pána I. má mať len jednu zmluvu a že pri pohovore sa dohodli na plate X.XXX,--R. v čistom, s čím pán I. súhlasil ( č.l. 6 súdneho spisu).
26. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovanú informoval o tom, že jej zmluvu má na maily, avšak keďže je služobne na D., tak ju jej zašle až nasledujúci týždeň, čo žalovaná v tejto komunikácii vzala na vedomie. Zároveň ho upozornila na nezrovnalosti vo výške vyplatenej odmeny, a tiež na existenciu novej ponuky do bližšie neurčenej rodiny za odmenu X.XXX,--R., vo vzťahu ku ktorej chcela bližšiu informáciu, či sa nejedná práve o tú rodinu, v ktorej momentálne pôsobí. ( č.l. 6 súdneho spisu, strana prvá aj druhá ).
27. Ohľadne výšky odmeny žalobca v odpovedi na jej mail ju informoval, že uvedená výplata bola len za obdobie, ktoré strávila v uvedenej rodine. Zároveň jej uviedol, že nemá prístup do systému, takže nevie jej presne uviesť koľko dní tam odrobila. K otázke na vyššie uvedenú ponuku sa jej nevyjadril.( č.l. 6 súdneho spisu, strana druhá ).
28. Prostredníctvom mailu v dňoch XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX žalovaná žalobcu opätovne žiadala, aby sa s ňou skontaktoval, za účelom informácie či sa s ňou naďalej ráta.( č.l. 6 súdneho spisu, strana druhá).
29. Z mailovej správy predloženej v spore žalovanou zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že opätovne žiadala žalobcu o zaslanie predmetnej pracovnej zmluvy, a tiež ho upozornila na nevyplatenie cestovného. Žalobca na uvedený mail reagoval ešte v ten istý deň, kedy takisto mailovým podaním informoval žalovanú , že cestovné náklady rieši, nakoľko žalovaná nie je jediná osoba, ktorej neboli vyplatené. Pokiaľ šlo o pracovnú zmluvu žalovanú ubezpečil, že ju jej pošle, nakoľko mu táto bola zaslaná v piatok, pričom cez víkend bol súkromne vyťažený. Na to žalovaná žalobcu mailom z XX.XX.XXXX informovala, že mailom uvedené zmluvy nedostala ( č.l. 65 súdneho spisu).
30. Podľa výpovede žalobcu tento odišiel na služobnú cestu na Slovensko na veľtrh práce do L. a ihneď na to nastúpil na PN na naplánovanú operáciu platničky. Od momentu, kedy išiel na služobnú cestu bol mimo pracovného výkonu a po operácii bol X týždňov PN.
31. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX však žalobca informoval žalovanú , že jej poslal zmluvu. Zároveň v súvislosti s jej ďalšími požiadavkami na rozhovor s ním ju informoval o svojom nástupe do nemocnice s tým, že sa jej odtiaľ ozve. Žalovaná mailovým prípisom z toho istého dňa potvrdila, že jej pracovná zmluva došla. Skutočnosť odoslania zmlúv žalovanej preukazuje aj mailová správa predložená v spore žalovanou zo dňa XX.XX.XXXX adresovaná z mailovej adresy žalobcu na mailovú adresu žalovanej, v ktorej sa uvádza, že uvedené zmluvy k pánu I. jej uvedeného dňa boli zaslané poštou.
32. Z jej účastníckej výpovede vyplynulo, že jej skutočne, a to asi po dvoch týždňoch, boli od žalobcu e-mailom zaslané dve pracovné zmluvy. Podľa jej tvrdení boli vystavené a to jedna na firmu S. a druhá na firmu G.. Žalovaná na to zareagovala a odpísala žalobcovi, z akého dôvodu má vystavené dve pracovné zmluvy, keďže pracovala len pre firmu S.. Toto tvrdenie žalovanej o dvoch pracovných zmluvách potvrdzuje aj text samotného vyššie uvedeného mailu z XX.XX.XXXX, z ktorého vyplynulo,že jeho prílohy mali tvoriť X. P., K., S. _..K.,S..XX.-.XX.XX_Truhanova.K., S..K. S. V..K..
33. Tiež podľa jej výpovede, keďže obe zmluvy boli v L. jazyku, poprosila žalobcu pred ich podpisom, či jej nemôžu byť zaslané v slovenskom jazyku, pričom podľa výpovede žalovanej odpoveď žalobcu znela, že to nie je dôležité, ale dôležité je zaslať ich podpísané späť. Žalovaná tieto zmluvy nepodpísala, podľa jej výpovede z dôvodu, že pre túto druhú firmu vôbec nepracovala a bola zamestnaná len pre S.. Navyše v zmluvách boli zmenené podmienky, na ktorých sa pri osobnom pohovore podľa jej tvrdení dohodli. Prácu žalovaná vykonávala naďalej, s tým, že pracovnú náplň jej manželka p. I. každý deň povedala a tak to pokračovalo ďalej celý mesiac. Počas tohto pobytu rodina p. I. odišla na dovolenku a žalovaná sa sama starala o celý dom. Po ich návrate sa podľa výpovede žalovanej táto opätovne
niekoľkokrát od nich dožadovala pracovnej zmluvy, kedy pri jednej z takýchto žiadosti bola manželkou pána I. upozornená, že si má vykonávať pracovnú náplň a pracovné zmluvy má v kompetencii žalobca.
34. Z predloženej mailovej komunikácie nevyplynulo, že by žalovaná sa žalobcu dotazovala na uvedený problém dvoch zmlúv, avšak dňa XX.XX.XXXX ho mailovým prípisom upozornila na to, že naďalej nemá zmluvu , na ktorú bola zamestnaná u pána I., a preto žalobcu požiadala o jej zaslanie. Prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalobcu urgovala o odpoveď a zároveň ho požiadala o stanovisko, čo sa s ňou plánuje do budúcna. Žalobca na tieto maily nereagoval žiadnym mailovým prípisom.( č.l. 6 súdneho spisu, strana druhá a č.l. 7 súdneho spisu).
35. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná informovala žalobcu, že neobdržala výplatu a žiadala ho o vyjadrenie sa k tomuto stavu. Na tento mail žalobca reagoval mailovým prípisom, ktorým žalovanej oznámil, že je po druhej operácii a informácií má veľmi málo. Pokiaľ ide o výplatu môže to trvať 2-4 dni kým táto príde na účet na D.. ( č.l. 7 súdneho spisu ).
36. V čase tejto mailovej komunikácie už žalovaná nepôsobila u pána I. a od XX.XX.XXXX bola už doma, čo vyplynulo z jej mailového prípisu adresovaného žalobcovi zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým o týchto skutočnostiach žalobcu informovala (č.l. 7 súdneho spisu ). Podľa výpovede žalobcu tento v tom čase bol na PN.
37. Podľa výpovede žalovanej k ukončeniu jej pôsobenia u pána I. došlo zo dňa na deň, kedy jeden deň a to večer okolo XX.XX Y., keď sa p. I. a s manželkou vrátili z nákupov, jej táto manželka oznámila, že končí v ich rodine a môže odísť domov, z čoho ostala žalovaná prekvapená. Podľa jej výpovede nariadili jej zbaliť si kufor a všetky veci a následne ju manželka p. I. ešte v ten istý deň odviezla na stanicu v L., kde jej kúpila lístok a žalovaná odcestovala k dcére do C.. Následne sa vrátila na D..
38. Zároveň žalovaná vo vyššie uvedenom mailovom prípise zo dňa XX.XX.XXXX žalobcu informovala, že bola rodinou pána I. inštruovaná, že žalobca jej má preposlať zmluvu na jej pôsobenie v J. O., na čo žalobca reagoval odpoveďou, že na uvedené pôsobisko jej vie zmluvu preposlať len na jeden mesiac na pozíciu „ D. ( Záskok), teda na takú, v akej už v minulosti pôsobila. Žalovaná s takouto pozíciou nesúhlasila a vyslovila sklamanie z danej situácie, ako aj z celkovej serióznosti a výšky platu. Žalobca jej opätovne uviedol, že nemá viac informácii. ( č.l. 7 súdneho spisu ).
39. Podľa výpovede žalobcu tomuto po ukončení jeho PN bolo v spoločnosti komunikované, že sú isté problémy so žalovanou ohľadne nepodpísania zmlúv, viac nevedel a zároveň podľa jeho výpovede mu bolo zakázané zo strany vedenia so žalovanou komunikovať, čo on poslúchol.
40. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná žalobcu opätovne žiadala o prezistenie, prečo jej nebola zaslaná výplata, ako aj o informáciu, či disponujú voľným miestom v J. O.. Žalobca jej v odpovedi nevedel uviesť, prečo neobdržala výplatu a informoval ju len o tom, že zaslal mail pánu I., ktorý mu zatiaľ neodpovedal. ( č.l. 7 súdneho spisu).
41. Z mailovej správy predloženej v spore žalovanou zo dňa XX.XX.XXXX adresovanej z mailovej adresy žalovanej na mailovú adresu žalobcu, vyplynulo, že žalovaná žalobcu opätovne upozornila na to, že stále nemá platnú pracovnú zmluvu so vzájomne schválenými podmienkami, na ktorú pracovala od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX v rodine pána I.. Upozornila žalobcu, že v uvedenej rodine pracovala na základe jeho osobného doporučenia a že to bol on kto ako sprostredkovateľ jej umiestnenia bol jej zamestnávateľ, preto očakávala, že najneskôr priamo na mieste výkonu práce pred jej začatím zabezpečí po vzájomnom odsúhlasení pracovných podmienok vrátane odmeny uzavretie tejto zmluvy. ( č.l. 66 súdneho spisu).
42. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná sa opätovne dopytovala žalobcu , či tento disponuje novými informáciami o jej záležitostiach, pričom žalobca jej uviedol, že nemá žiadne nové informácie. ( č.l. 7 súdneho spisu, strana druhá). Mailovým prípisom zo dňa 24.05.2017 sa žalovaná opätovne dopytovala žalobcu na nové informácie a tiež na vyplatenie jej výplaty. Žalobca nereagoval. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX sa žalovaná dopytovala žalobcu, či má uhradené zdravotné a sociálne odvody v L.. Žalobca nereagoval. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná opätovne požiadala žalobcu o zaslanie pracovnej zmluvy, nakoľko sa potrebovala zaevidovať na úrade práce na
D.. Žalobca nereagoval. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná opätovne urgovala žalobcu o zaslanie pracovnej zmluvy a zároveň o poskytnutie informácii o jej plate. Na tento mail žalobca reagoval až mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žalovanú informoval, že jej zmluva bude v uvedený týždeň zaslaná na podpis a po jej podpísaní jej budú ihneď zaslané peniaze. ( č.l. 7 súdneho spisu, strana druhá ).
43. Žalovaná mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX požiadala pána I. o okamžitú úhradu je mzdy vo výške X.XXX,--EUR za ňou odpracovaný čas od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX. Upozornila ho, že bude kontaktovať príslušné úrady na D. aj v L.. Tiež ho upozornila, že zverejní fotografie z jeho domu. Vyčítala mu tiež aj podvodné zavádzanie ľudí zverejňovaním zavádzajúcich fotografií pri ich získavaní jeho spoločnosťou, čo sa malo diať aj na výstave v L., kde bol vyslaný žalobca. ( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 105 zv. súdneho spisu).
44. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná sa žalobcu dopytovala, či jej predmetné zmluvy už boli zaslané. Tiež poukázala na problémy, ktoré jej táto situácia spôsobila v zdravotnej poisťovni, kde ju nevedeli prihlásiť bez ukončenia jej činnosti v zahraničí. Poukázala na to, že si hradí všetky platby u lekára sama. Tiež poukázala na to, že keby vedela, aké následky bude mať celý tento stav, tak by sa s uvedenou spoločnosťou ani nekontaktovala. Žalobca na tento mail reagoval mailovým prípisom, v ktorom uviedol, že zmluvy na adresu žalovanej na D. majú odísť v ten istý deň, ako písal to správu, prípadne deň nasledujúci.
45. Dvoma mailovými prípismi zo dňa XX.XX.XXXX ( M. X:XX Y. S. M. XX: XX hod.) sa žalovaná opätovne dožadovala od žalobcu informácie o tom, či jej už boli zmluvy zaslané. Poukázala tiež na to, že jej nebola stále ešte vyplatená mzda na rozdiel od jej iných kolegýň. Žalobca jej odpovedal, že zmluvy boli zaslané. ( č.l. 7 súdneho spisu, strana druhá a č.l. 8 súdneho spisu).
46. Podľa výpovede žalovanej po tom, čo sa vrátila na D. boli jej opätovne trojmo zaslané zmluvy, s tým, že pracovná zmluva neobsahovala náležitosti, ako dátum nástupu, dátum ukončenia, neboli tam pečiatky, len žiadali jej podpis, na čo ona odpovedala e-mailom, že takúto zmluvu nemôže podpísať.
47. Prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca zaslal žalovanej na adresu : N. XXX/X , D. L. E. na podpis formuláre zmlúv, v ktorom jej dal pokyn len ich podpísať a nič do nich nevpisovať. Zároveň mala vyplniť aj dvojitý časový výkaz tak ako pracovala, a to vždy dvakrát pre S. a dvakrát pre G. G.. Prípis mal vybavovať pán J. X..( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 100 zv. súdneho spisu).
48. Prílohou tohto prípisu boli dva formuláre zmluvy. Bol to jednak formulár pracovnej zmluvy, v ktorej ako zamestnávateľ vystupoval G. G.. F. B., XXXXX A. a ako zamestnanec žalovaná. Zmluva bola vyhotovená na dobu určitú jedného roka, avšak bez uvedenia dátumu nástupu na pracovnú dobu 12 hodín týždenne s hrubou mesačnou odmenou XXXX EUR mesačne, ktorá bola splatná 15. deň nasledujúceho mesiaca. Miesto výkonu práce v nej nebolo uvedené, pričom podľa § 1 sa žalovaná ako zamestnanec zaviazala prevziať aj ďalšie primerané činnosti podľa pokynov zamestnávateľa s tým, že nárok na konkrétne pracovné miesto neexistuje. Uvedený formulár bol bez podpisov pričom v mieste podpisu určeného pre zamestnanca bol rukou napísaný text“ váš podpis“. Miestom jej podpisu mal byť A. ,a dátum jej podpisu v nej nebol uvedený. Prílohu tohto formulára tvoril tiež prípis „ Povinnosť zachovať dôvernosť údajov“ bez uvedenia dňa jeho podpisu.( preklad č. XXXX/XXXX L. č.l. 100 zv. súdneho spisu).
49. Tiež k formuláru tejto zmluvy patril formulár jej Doplnku, v ktorom ako zamestnávateľ vystupoval G. G.. F. B., XXXXX A. a ako zamestnanec žalovaná, a v ktorom sa uvádzalo, že zamestnanec nemá trvalé zamestnanie v sídle spoločnosti, ale vykonáva prácu na pracovisku vo svojej súkromnej domácnosti ( domáca prevádzka/ home office)a na mieste zákazníkov zamestnávateľa. Aj tento formulár bol bez podpisov pričom v mieste podpisu určeného pre zamestnanca bol rukou napísaný text“ váš podpis“. Miestom jeho podpisu však už mal byť C., pričom dátum podpisu tohto dodatku v ňom nebol uvedený. ( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 100 zv. súdneho spisu).
50. Zároveň to bol tiež formulár pracovnej zmluvy, v ktorej ako zamestnávateľ vystupoval S. M., Q.,XX, XXXXX C., a ako zamestnanec žalovaná. Zmluva bola vyhotovená na dobu určitú, avšak bez uvedenia dňa kedy končí (prázdna kolónka).Tiež v nej nebol uvedený dátumu nástupu. Pracovná doba sa mala riadiť podľa podnikových predpisoch alebo pokynov. Hrubá mesačná odmena podľa tejto zmluvy mala
predstavovať XX,-- EUR na hodinu , pričom zamestnanec si musel viesť doklad o odpracovaných hodinách a tento musel byť podpísaný zamestnancom na oddelení. Odmena mala byť splatná 15. deň nasledujúceho mesiaca. Uvedený formulár bol bez podpisov , pričom v mieste podpisu určeného pre zamestnanca bol rukou napísaný text“ váš podpis“. Miestom jej podpisu mal byť C.,a dátum jej podpisu v nej nebol uvedený. Prílohu tohto formulára tvoril tiež prípis „ Povinnosť zachovať dôvernosť údajov“ bez uvedenia dňa jeho podpisu. ( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 100 zv. súdneho spisu).
51. Tiež bol pripojený formulár Dodatku k zmluve, v ktorom ako zamestnávateľ vystupoval S. M., Q.,XX, XXXXX C., a ako zamestnanec žalovaná, podľa ktorého mala žalovaná na plnenie svojich povinností dostať auto. Aj tento formulár bol bez podpisov, pričom v mieste podpisu určeného pre zamestnanca bol rukou napísaný text“ váš podpis“. ( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 100 zv. súdneho spisu).
52. Žalovaná formulár vyššie uvedenej pracovnej zmluvy, v ktorej ako zamestnávateľ vystupoval S. M., Q.,XX, XXXXX C., aj podpísala s dátumom podpisu XX.X.XXXX a miesto podpisu uviedla T., pričom zároveň doplnila do tohto formulára rukou písané údaje a síce dátumu nástupu - XX.XX.XXXX, deň, kedy zmluva končí -XX.XX.XXXX, a tiež na každú strany uvedeného formulára pod textom v § 3 bode 6 , v § 8 bod 2 a v 10 bod 3 doplnila rukou vypísaný dátum XX.XX.XXXX. Zároveň žalovaná vyplnila výkazy odpracovaných hodín.( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 101 zv. súdneho spisu).
53. Vyššie uvedené vyplnené formuláre a podklady žalovaná podľa podacieho lístka zaslala späť spoločnosti S. M. na jej adresu Q.,XX, XXXXX C.. Podľa jej poznámky na týchto podkladoch sa tak stalo XX.XX.XXXX.
54. Mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca informoval žalovanú, že na ňu podáva trestné oznámenie za poškodzovanie jeho dobrého mena ako fyzickej osoby. Poukázal jej na to, že jeho meno z technických dôvodov nie je možné z (V.) profilu odstrániť a toto je momentálne vďaka nej verejne poškodzované. Poukázal na to, že on je len zamestnancom spoločnosti S. S. nemá nič spoločne s problémom, ktorý žalovaná rieši. Tiež žalovanej uviedol, že táto mu ako fyzickej osobe verejne spôsobila obrovskú ujmu a jeho meno je verejne spájane s podvodmi, klamstvami a kriminálnou činnosťou, pričom on nemá žiadny dosah na veci, ktoré chce žalovaná riešiť. ( č.l. 8 súdneho spisu). Žalovaná v reakcii na túto mailovú správu žalobcovi uviedla, že ju oklamal a že to bol on, kto ju zamestnal načierno a bol za to zodpovedný.
55. Zároveň žalovaná mailovým prípisom zo dňa XX.XX.XXXX požiadala pána I., aby tento žalobcu ako jeho zamestnanca upozornil na to, aby sa jej nevyhrážal súdom. (preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 104 zv. súdneho spisu).
56. Prípisom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca opätovne zaslal žalovanej na adresu : N. XXX/X , D. L. E. na podpis formuláre zmlúv, v ktorom jej dal opätovne pokyn len ich podpísať a nič do nich nevpisovať. Zároveň mala vyplniť aj dvojitý časový výkaz tak ako pracovala, a to vždy dvakrát pre S. a dvakrát pre G. G.. Prípis mal vybavovať pán J. X..( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 102 zv. súdneho spisu).
57. Prílohy tohto prípisu opätovne tvorili nevypísané a nepodpísané formuláre zmluvných dokumentov ako v prípade prípisu zo dňa XX.XX.XXXX aj s opätovným vyznačením miesta, kde ich má podpísať, a to konkrétne formulár pracovnej zmluvy, v ktorej ako zamestnávateľ vystupoval S. M., Q.,XX, XXXXX C., prípis „ Povinnosť zachovať dôvernosť údajov“, formulár pracovnej zmluvy, v ktorej ako zamestnávateľ vystupoval G. G.. F. B., XXXXX A., prípis „ Povinnosť zachovať dôvernosť údajov“, formulár Dodatku k zmluve , v ktorom ako zamestnávateľ vystupoval S. M., Q.,XX, XXXXX C. o prevzatí motorového vozidla . ( preklad č. XXXX/XXXX na č.l. 102 zv. súdneho spisu).
58. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sa vzhľadom na to, že na zo strany žalobcu nezodpovedané otázky či bude pokračovať vo výkone práce, či vie niečo o jej nevybavených veciach , ako aj vzhľadom k tomu, že jej nebola zaslaná zmluva v súvislosti s výkonom práce u pána I., dostali medzi sebou so žalobcom do konfliktu, pretože sa žalovaná cítila byť podvedená a oklamaná a nebolo splnené to, čo jej bolo sľúbené na začiatku.
59. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že po týchto vyššie uvedených udalostiach žalovaná na V. profile žalobcu zverejnila reakciu v znení „Pán G. vás tu všetkých klame, len aby ste naleteli, tak ako ja, sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Asi toľko“.
60. Podľa výpovede žalobcu šlo o V. skupinu, ktorá bola alfou a omegou jeho práce, čo žalovaná vo svojej výpovedi nespochybnila. Poukázala len na to, že žalobca naďalej zverejňoval ponuky, na čo ona zareagovala vyššie uvedeným statusom na to, akú má vlastnú skúsenosť v súvislosti s ich firmou, a teda túto reakciu podľa výpovede žalovanej táto uviedla na základe vlastných a pravdivých skúseností, ktoré sa jej stali.
61. Podľa výpovede žalobcu žalovaná na uvedenej V. skupine okrem vyššie uvedeného statusu mala uverejniť ešte viacero komentárov, ktorých počet nevedel vyčísliť, a ktoré podľa žalobcu spôsobili to, že efektivita jeho práce nájsť uchádzačov sa znížila natoľko, že pre spoločnosť už nebol zaujímavým. Po tomto prvom statuse, kde ho označila za klamára , v ďalších komentároch, ktoré nasledovali k tomuto statusu podľa jeho výpovede ho začali všetci potencionálni klienti, resp. opatrovatelia zo skupiny, resp. tí, ktorí sa vyjadrili označovať hanlivo za kriminálnika.
62. Žalovaná vo svojej výpovedi poprela, že by sa o žalobcovi vyjadrovala v tom zmysle, že je kriminálnik. Následne sa tam začali vyjadrovať ďalšie opatrovateľky, ktorým nebola taktiež vyplatená mzda. Podľa jej výpovede zverejnila približne tri statusy, a to prvý vyššie citovaný, a následne ešte tie , v ktorých odpovedala nejakým opatrovateľkám na nejaké otázky, ktorej jej dávali a kde sa vyjadrovala, prečo bez pracovnej zmluvy vlastne nastupovala. V týchto statusoch podľa jej výpovede uviedla, že bola zamestnaná a má zle skúsenosti s ich firmou , a to bolo všetko.
63. Po tomto komentári podľa výpovede žalobcu tento už nedokázal nájsť opatrovateľky, pričom V. profil, na ktorý robil nábor, obsahoval jeho meno a názov spoločnosti a to z dôvodu, že niekoľko mesiacov pred tým, než sa stala situácia so statusom, bolo konto, ktoré využíval na nábor zablokované a na jeho odblokovanie bol požadovaný občiansky preukaz a ako profil bolo potrebné uviesť meno z občianskeho preukazu.
64. Koncom S. XXXX dostal výpoveď z práce s mesačnou výpovednou lehotou, z dôvodu nedostatočného výkonu. Ukončenie prebehlo zo dňa na deň. Následne v ten deň žalobca podľa jeho účastníckej výpovede uverejnil na V. status, v ktorom oznámil opatrovateľom, že už nepracuje pre túto spoločnosť. V tom čase už vnímal nezhody v spoločnosti, čo sa týka vyplácania miezd a upozorňoval na nich v spoločnosti.
65. Žalobca používal aj svoj súkromný osobný profil s označením „Š. Š. ( t.j. jeho meno a priezvisko odzadu), na ktorom po ukončení práce pre firmu S. mal podľa jeho výpovede pozitívne a aj negatívne komentáre a to z hľadiska, že sa o jeho mene už hovorilo negatívne, spájali ho s tým, že je majiteľom uvedenej firmy, že to on nevypláca. Pozitívne komentáre boli potom, čo na ňom uviedol, že mu prekáža, že ten-ktorý dotyčný nie je vyplácaný touto firmou.
66. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka ( ďalej len ako „ Občiansky zákonníka“), Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
67. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
68. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
69. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
70. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
71. Podľa článku 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
72. Podľa článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
73. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v plnom rozsahu zamietol.
74. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu , a jednak to , že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Obe tieto náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah , ktorého obsahom je domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosti súdom uložené sankcie znášať. (Sborník stanovisek, závěrů , rozborů a zhodnocovaní soudni praxe, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS 1964-1964 zv. III, E. L. Č. L. D. XXXX, str. 172 ods. 1).
75. Medzi výrazné stránky osobnosti človeka patrí právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Z použitého pojmu „občianska česť“ v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť fyzickej osoby, vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu len v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti podľa uvedeného ustanovenia nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky; pritom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby bol zásah do práva na ochranu osobnosti objektívne spôsobilý privodiť takú ujmu osobnosti občana.
76. Predmetom ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka nie je iba občianska česť v užšom slova zmysle, ale aj česť človeka v odborných kruhoch, v ktorých je svojou činnosťou známy (porovnaj správu L. Č. Q. XXX/XXXX).
77. Na druhej strane Občiansky zákonník upravuje v rámci jednotlivých práv na ochranu osobnosti výslovne i právo na slovný prejav pod označením „prejavy osobnej povahy“ ( § 11 Občianskeho zákonníka ). Slovný prejav je výrazom osobnosti fyzickej osoby. Preto i právo na slovný prejav patrí medzi práva vyplývajúce zo všeobecnej ochrany osobnosti fyzickej osoby.
78. Podľa čl. 26 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Podľa čl. 11 Charty základných práv EÚ „každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice. Rešpektuje sa sloboda a pluralita médií.“.
79. Sloboda prejavu a vyjadrenie vlastných názorov nemá charakter filozofickej kategórie, ale ako ústavnoprávny pojem podlieha pri svojej aplikácii na konkrétny skutkový základ obvyklým zásadám a pravidlám právnej interpretácie. Ústavou zaručené právo vyjadrovať svoje názory bez ohľadu na prípadné možné obmedzenie zákonom je obsahovo obmedzené právami iných, či už tieto práva vyplývajú ako ústavne zaručené z ústavného poriadku štátu či z iných zábran daných zákonom,
chrániacich celospoločenské záujmy a hodnoty; nielen tieto obsahové obmedzenia môžu právo vyjadrovať názory zbaviť jeho ústavnej ochrany, pretože aj forma, ktorou sa názory vyjadrujú navonok, je úzko spojená s ústavne zaručeným právom, na ktoré sa upína. Ak publikovaný názor vybočí z medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti, stráca charakter korektného úsudku (správy, komentára) a ako taký sa spravidla ocitá mimo medzí ústavnej ochrany (pozri Nález ÚS ČR z XX. X. XXXX, sp. zn. W.. Ú.D. XXX/XXXX).
80. V danom spore podľa žalobcu sa žalovaná na sociálnej siete V. mala vyjadriť tak, že „ Pán G. vás tu všetkých klame, len aby ste naleteli, tak ako ja, sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Asi toľko“, a zároveň mala podľa tvrdenia žalobcu žalovaná svoje názory viackrát uvádzať na uvedenej sociálnej sieti, pričom z uvedenej komunikácie malo vyplývať, že údajne žalobca môže za jej vzniknutú situáciu a že na základe príspevkov žalovanej bol žalobca označovaný ako kriminálnik a podvodník. To napokon viedlo k tomu, že žalobca nemohol riadne vykonávať svoju prácu a vyústilo to do ukončenia pracovného pomeru s ním.
81. V danom spore však bol súdu predložený len jeden V. status, ktorý preukázateľne písala žalovaná, a to vo vyššie uvedenom znení. Žalobca síce uvádzal, že žalovaná mala zverejniť aj viac komentárov, avšak ich existenciu a predovšetkým ich obsah súdu nepreukázal. Samotná žalovaná pripúšťala len tri statusy , do ktorých už bol započítaný aj ten vyššie uvedený, pričom obsah ostatných dvoch mali tvoriť len jej odpovede opatrovateľkám. Na základe uvedeného sa tak dal podľa súdu hodnotiť len jeden vyššie uvedený status.
82. V súvislosti s okolnosťami tohto sporu je najprv potrebné zaoberať sa otázkou, aký je charakter komunikácie na internetovej sociálnej sieti V..
XX. V. je rozsiahlou multifunkčnou internetovou sociálnou sieťou. Ide o komunikačnú platformu, ktorá primárne slúži na nadväzovanie a udržiavanie vzťahov online a na šírenie informácií. V. umožňuje predovšetkým vytváranie siete sociálnych kontaktov, komunikáciu medzi používateľmi, vzájomné zdieľanie najrôznejších multimediálnych obsahov, organizáciu udalostí a prezentáciu používateľov, má však aj mnoho ďalších funkcií. Po registrácii má užívateľ možnosť vyhľadať ďalších používateľov tejto siete, s ktorými by bol rád v kontakte, a požiadať ich o "priateľstva" (potvrdenie obojstranného záujmu o tento kontakt). Užívateľ si môže individuálne nastaviť okrem iného aj rozsah zdieľania uverejňovaných informácií, a pomocou nástrojov ochrany súkromia tak má možnosť zvoliť, kto uvidí ním uverejnený alebo jeho sa týkajúci obsah, kto a ako ho môže kontaktovať a vyhľadať. Inými slovami, profil užívateľa na sociálnej sieti môže fungovať otvorene (je verejný pre všetkých ostatných užívateľov V. alebo dokonca všetkých užívateľov internetu) alebo uzavreto (užívateľ buď všeobecne volí, akému okruhu užívateľov zverejní svoje informácie, alebo túto voľbu môže vykonávať aj u jednotlivých príspevkov a informácií zvlášť). Komunikácia na V. môže zjednodušene povedané prebiehať pomocou tzv. "Chatu" (diskusia), pomocou správ (možnosť posielať si správy s jediným užívateľom či s určitým okruhom užívateľov) alebo prostredníctvom profilovej (osobnej) stránky každého užívateľa, na ktorú môže umiestňovať príspevky sám užívateľ, ale aj ostatní používatelia, pokiaľ to individuálne nastavenie používateľa umožňuje. Podľa užívateľom zvoleného nastavenia súkromia môže byť obsah profilové stránky užívateľa sprístupnený len jeho priateľom, vybraným okruhom - skupinám priateľov, všetkým osobám registrovaným k sieti V. alebo aj osobám neregistrovaným do siete V., ale využívajúcim internet (pozri www.facebook.com). (porovnaj Nález Ú. D. Č. O. sp.zn. W..Ú. XXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, body 35 až 37 jeho odôvodnenia).
84. Povaha sociálnej siete V. nie je jednoznačne súkromná alebo verejná. Vždy záleží na konkrétnych užívateľoch, akým spôsobom si mieru súkromia na svojom profile, prípadne priamo pri jednotlivých príspevkov, nastavia. Teoreticky môže užívateľ prostredníctvom tejto siete komunikovať iba s jediným ďalším užívateľom, a to bez toho, aby túto komunikáciu mohli vidieť či do nej zasahovať ostatní užívatelia. Takáto komunikácia by potom iste mohla byť považovaná za rýdzo súkromnú, hoci uskutočnenú prostredníctvom sociálnej siete využívanou miliardou užívateľov, rovnako ako je za súkromnú možné považovať e-mailovú komunikáciu dvoch osôb, uskutočnenú napr. prostredníctvom e-mailovej služby N. (www.N..Q. ), ktorú taktiež využívajú milióny užívateľov. Užívateľ sociálnej siete V.k však má možnosť urobiť svoj profil tiež úplne verejným, a teda prístupným všetkým užívateľom sociálnej siete V., prípadne aj všetkým užívateľom siete internet. Táto možnosť je hojne využívaná napr. politickými stranami, záujmovými skupinami, umelcami, poskytovateľmi služieb, obchodníkmi a ďalšími, ktorých cieľom je prezentovať sa prostredníctvom sociálnej siete V. čo najširšiemu počtu užívateľov internetu. Toto
nastavenie ale volia aj časť "bežných" užívateľov. (porovnaj L. Ú. D. Č. O. sp.zn. W..Ú. XXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, body 39 jeho odôvodnenia).
85. V danom prípade vzhľadom na nastavenie predmetného V. profilu žalobcu je preto potrebné hovoriť o jeho verejnom charaktere, keďže nebolo sporu o tom, že bol prístupný širokej verejnosti za účelom získania potencionálnych záujemcov o výkon práce opatrovateľa v zahraničí.
86. Ďalej je potrebné sa zaoberať otázkou aký charakter má daný písaný V. status žalovanej, teda či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku).
87. Klasifikácia prejavu ako faktu alebo hodnotiaceho úsudku je vecou posúdenia príslušných orgánov, predovšetkým všeobecných súdov (Rozsudok R. D..X.. XXXXX/XX X. K. XX.XX.XXXX - prípad G. S. M. G. O.). Všeobecne aplikovateľné kritérium na klasifikáciu výrokov na fakty a hodnotiace úsudky neexistuje, avšak vo veci S. G. O. (rozsudok R.Ľ. X. X. X. XXXX, J. XX - XX) R. konštatoval, že svoju úlohu zohrávajú aj také okolnosti, že pôvodca výroku neprezentuje určité skutočnosti ako istoty, ale vyjadruje len pochybnosti či podozrenie, a že jeho snahou je v dobrej viere informovať verejnosť o veciach všeobecného záujmu (Ú. Č., D.. X.. W.. Ú. XXX/XXXX). Ú. D. Č. vo veci sp. zn. G.. Ú. XX/XX uviedol, že skutkové tvrdenia sú také vyjadrenia, ktoré možno podrobiť testu pravdivosti (obdobne Ú.D. D. Č. E. E. W.. Ú. XXX/XX, alebo D. Ú. D.K. D. E. E. J. XX, XXX, XXX). Hodnotiace úsudky sú potom všetky ostatné tvrdenia. Ak nie je možné skutkové tvrdenia oddeliť od hodnotiacich úsudkov, je potrebné na ne nazerať ako na hodnotiace úsudky, keďže tie poskytujú širšiu mieru ochrany slobode prejavu (J. XX, X XX V.. J. XX, X, XX).
88. Z formulácie vyššie uvedeného jediného statusu žalovanej nie je možné jednoznačne určiť charakter tohto jej výroku, avšak prvky hodnotiaceho úsudku je možné v jej vyjadrení konštatovať, kedy poukazuje na jej vlastnú skúsenosť ( ... , len aby ste naleteli, tak ako ja...).
89. Vzhľadom na nejednoznačný charakter takto formulovaného statusu, súd sa tento pokúsil podriadiť pod test proporcionality.
90. Vychádzajúc zo záväznosti Ústavy SR pre všeobecné súdy ako ochrancov základných práv Ústavný súd SR v náleze sp. zn. W.. Ú. XXX/XXXX konštatoval, že v sporoch na ochranu osobnosti musí byť zohľadnená aj sloboda prejavu, ak sú na to splnené podmienky. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti teda nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať v súlade s Ústavou SR. Nutnosť zohľadniť slobodu prejavu samozrejme neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti. Znamená to však, že v niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný prejav môže mať isté nedostatky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti.( (porovnaj k tomu aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. X Q. XX/XXXX X. XX. V. XXXX, resp. Nález Ústavného súdu SR sp.zn. W..Ú. XXX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX)
91. Z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Vychádzajúc z tohto ustanovenia je potrebné preskúmať:
(1) či je druh sporného prejavu chránený v zmysle čl. 26 Ústavy SR, (2) či došlo k zásahu do slobody prejavu, (3) či mal uvedený zásah zákonný základ a ďalej (4) kto, o kom, čo, kde, kedy a ako sporný názor vyslovil. ( tzv. test proporcionality).
Na základe odpovedí na tieto otázky možno zistiť, či bol zásah proporcionálny.
92. Pokiaľ ide o prvú požiadavku na skúmanie proporcionality zásahu, a síce či je druh sporného prejavu chránený v zmysle čl. 26 Ústavy SR, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predmetom ochrany podľa uvedeného článku Ústavy SR sú výroky alebo informácie, ktoré sú obsiahnuté v článku, ktorý glosuje aktuálne spoločenské otázky. Spravidla ide o sociálnu diskusiu s prvkami kritiky. V širšom zmysle môže ísť aj o politický prejav.
93. V danom spore podľa názoru súdu nebolo sporné, že sa komentár žalovanej týkal činnosti žalobcu smerujúcej k náboru osôb pre jeho zamestnávateľa na výkon na pozíciu opatrovateľa, resp. opatrovateliek v zahraničí, konkrétne v L.. Podľa názoru súdu otázka zamestnávania občanov D. v zahraničí a to predovšetkým na pozícii opatrovateľov, sa v poslednom období stala jednou z určujúcich tém, ktorým sa venovali média, či už z pozície podmienok, za akých túto prácu v zahraničí vykonávajú, tak aj podmienok sociálnych benefitov ( napr. prídavky na deti), ktoré im táto práca prináša. Je preto možné konštatovať, že informácie týkajúce sa podmienok zamestnávania týchto osôb na pozícii opatrovateľov je možné považovať za jednu zo spoločenských otázok, ku ktorým je prípustná sociálna diskusia s prvkami kritiky, a teda aj prejavený názor žalovanej je možné podriadiť pod ochranu ust. Čl. 26 Ústavy SR.
94. Pri skúmaní otázky, či došlo k zásahu do slobody prejavu, možno vo všeobecnosti konštatovať, že ak by všeobecné súdy rozhodli, že došlo k zásahu do cti a dôstojnosti inej osoby, a žalovanej osobe by uložili povinnosť, aby sa ospravedlnila žalobcovi, príp. mu zaplatila náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, išlo by o zjavný zásah do jej slobody prejavu.
95. Táto podmienka v danom spore jednoznačne je splnená, keďže sa tu na základe žaloby žalobcu vedie spor o ochranu jeho cti a dôstojnosti, do ktorej malo byť zasiahnuté vyjadrením žalovanej jej prejavom na V. statuse, pričom sa žalobca dožaduje nápravy ospravedlnením, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy.
96. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či tento uvedený zásah do slobody prejavu má zákonný základ, tu treba konštatovať, že v prípade zásahu do niektorého z osobnostných práv (najmä pokiaľ ide o česť a dôstojnosť dotknutej osoby), zákonný základ takéhoto zásahu vyplýva z ustanovenia § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Podstatou takéhoto sporu je teda stret slobody prejavu osoby prejavujúcej svoj názor s ochranou cti žalobcu. Aj tento predpoklad v tomto spore je splnený.
97. Keďže všetky vyššie tri uvedené základné podmienky zásahu sú splnené, možno pristúpiť k preskúmaniu samotného výroku žalovanej perspektívou odpovedí na otázky: a) kto vykonal zásah do práva na ochranu osobnosti, b) o kom bol inkriminovaný status, c) čo bolo obsahom inkriminovaného statusu, d) kde bol inkriminovaný status uverejnený, e) kedy bol inkriminovaný status uverejnený, f) ako boli informácie v inkriminovanom statuse formulované. Inak povedané ide o zodpovedanie na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v posudzovanom prípade zverejnil informáciu.
98. Pri prvom kritériu ( otázka KTO zásah do práva na ochranu osobnosti vykonal) súd skúma, kto informáciu zverejnil. Stupeň dovolenej kritiky sa mení podľa charakteristiky adresáta. Niektoré osoby, predovšetkým novinári (médiá), majú z hľadiska ochrany slobody prejavu privilegované postavenie, a teda požívajú väčšiu ochranu, a to najmä pri informovaní o veciach verejného záujmu, dokonca majú aj právo na tzv. ospravedlniteľný omyl.
99. V danom spore status zverejnila žalovaná , ktorá síce vystupuje ako súkromná osoba, ktorá však do verejnej diskusie na otvorenom V. profile žalobcu vstúpila ako bývala opatrovateľka, ktorá mala skúsenosť so zabezpečením služieb poskytnutých žalobcom.
100. Pri druhom kritériu ( otázka O KOM bol status zverejnený ) súd posudzuje, koho sa informácia týka, a to najmä z hľadiska, či ide o bežného človeka alebo osoby verejného záujmu. Hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a najužšie u „bežných“ občanov.
101. V danom spore status bol zverejnený síce na V. profile žalobcu, ktorý bol vedený pod jeho menom avšak týkal sa činnosti , ktorú vykonával pre svojho zamestnávateľa. Sám žalobca potvrdil, že tento V. profil obsahoval aj jeho meno , takže sám „prepožičal“ tomuto profilu aj svoje iniciály vo vzťahu k činnosti jeho zamestnávateľa, čím vystavil svoje meno všetkým typom reakcií, aké je možné na sociálnej sieti zo strany diskutujúcich prezentovať.
102. I keď v prípade žalobcu nie je možné hovoriť ako o osobe verejného záujmu, rozhodne však taktiež nemožno tvrdiť o jeho V. profile, na ktorom status žalovanej bol uverejnený, ako o profile výlučne „bežného“ občana vzhľadom na vyššie uvedené.
103. Súd teda uzatvára, že status žalovanej v danom spore bol určený žalobcovi ako osobe, ktorá tým, že umožnila svojmu zamestnávateľovi vykonávať činnosti sprostredkovania práce pre opatrovateľov v L. aj za použitia jeho mena na uvedenom profile, musí zniesť určitý stupeň kritických reakcií za činnosti, ktoré vykonal, príp. nevykonal zamestnávateľ, pre ktorého pracoval.
104. V rámci tretieho kritéria ( otázka ČO bolo obsahom statusu) súd hodnotí, akých záležitostí sa informácia týka. Rozlišuje sa pritom medzi informáciami o súkromí dotknutej osoby a informáciami o témach verejného záujmu. Pri informovaní o témach verejného záujmu má spravidla prednosť sloboda prejavu.
105. Niet pochýb, že zverejnený status žalovanej sa týkal činnosti žalobcu vykonávanej pre jeho zamestnávateľa, teda náborovej činnosti žalobcu. Žalovanej komentár sa týkal výslovne len tejto jeho činnosti a vlastnej skúsenosti, ktorú žalovaná mala z tejto činnosti.
106. V tejto súvislosti súd už vyššie uviedol, že otázku zamestnávania občanov D. v zahraničí je možno v súčasnosti považovať za jednu zo spoločenských otázok, ku ktorým je prípustná sociálna diskusia s prvkami kritiky, ktorá môže podliehať verejnej diskusii o to viac ak samotný profil žalobcu má charakter verejného diskusného fóra ( je otvorený každému) .
107. Z hľadiska štvrtého kritéria ( otázka KDE bol status zverejnený) ide o priestor, v akom došlo k zverejneniu informácií. Miesto zaznenia či uverejnenia sporných výrokov je taktiež užitočným kritériom posudzovania zásahov do slobody prejavu. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa distribuuje kritika, tým vyššia je ochrana osobnostných práv.
108. V danom spore status bol zverejnený na sociálnej sieti V., ktorá tak ako už vyššie uviedol súd, má v tomto spore charakter verejný, keďže statusový profil ako náborový profil bol prístupný každému.
109. Pri piatom kritériu ( otázka KEDY bol status zverejnený) súd hodnotí časové súvislosti zverejnenia informácie. Verejnosť má právo na aktuálne informácie, a to najmä o veciach verejného záujmu. In- formácia je pominuteľným majetkom a oneskorenie jej zverejnenia je spravidla spojené so stratou jej hodnoty a významu, pričom verejnosť má právo na aktuálne informácie a zvlášť vtedy, ak sa týkajú otá- zok dôležitého verejného záujmu.
110. V danom spore status žalovanej bol zverejnený potom, čo napriek niekoľkonásobným prísľubom nebola s ňou uzavretá riadna pracovná zmluva a to ani potom, čo výkon práce na mieste, ktoré jej žalobca sprostredkoval, bol ukončený. Samotný žalobca tento postup vo vzťahu k osobe žalovanej, ktorej bolo zo strany jeho zamestnávateľa zasielaných na popis niekoľko zmlúv, označoval za neštandardný.
111. Navyše to bolo za situácie, kedy ho samotná žalovaná upozorňovala v ich vzájomnej komunikácii nie len na absenciu tejto pracovnej zmluvy, ale aj na nevyplácanie mzdy, a v neposlednom rade aj cestných náhrad, vo vzťahu ku ktorým sám žalobca v mailovej komunikácii priznával, že nevyplácanie týchto náhrad nie je len problém u žalovanej , ale aj u iných opatrovateliek. Opätovne je potrebné tieto skutočnosti posudzovať v kontexte samotného charakteru uvedeného V. profilu žalobcu, ktorý síce používal jeho iniciály, avšak primárne slúžil na výkon činnosti práve pre jeho zamestnávateľa.
112. Pokiaľ ide o spôsob zverejnenia informácie ( otázka AKO bol status formulovaný) , judikatúra rozlišuje, či k zverejneniu informácie došlo skutkovými tvrdeniami (faktami - ktoré možno overiť) alebo hodnotiacimi úsudkami (názormi, kritikou - ktoré však musia vychádzať z dostatočného faktického základu). Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy, aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu. Ako už súd vyššie uviedol, kvalifikácia prejavu ako faktu alebo hodnotiaceho úsudku je vecou posúdenia všeobecných súdov. Všeobecne aplikovateľné kritérium na rozlíšenie skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov neexistuje. Svoju úlohu tu zohrávajú okolnosti, že pôvodca výroku neprezentuje určité skutočnosti ako istoty, ale vyjadruje len pochybnosti či podozrenie, že jeho snahou je v dobrej viere informovať verejnosť o veci verejného záujmu. Preto je pri vyhodnocovaní povahy určitého vyjadrenia potrebné vždy vychádzať z obsahu
dotknutého vyjadrenia, ako aj z kontextu celého článku či relácie, v ktorých je dané vyjadrenie obsiahnuté.
113. V danom spore je potrebné si uvedomiť, že predmetom posudzovania je status zverejnený na fS. profile. Takéto statusy sa vyznačujú zvyčajne krátkymi reakciami na uverejnený profil či oznam na uvedenom profile, pozostávajúcimi z pár viet, čo je typické pre komunikáciu v rámci sociálnych sietí.
114. Tiež je potrebné si uvedomiť, že predmetom posudzovania ostáva len jeden status žalovanej, a síce status , v ktorom žalovaná uviedol, že „ G. G. vás tu všetkých klame, len aby ste naleteli, tak ako ja, sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Asi toľko“. Neboli súdu predložené žiadny iné statusy , ktoré by intenzitu zásahu do cti žalobcu zo strany žalovanej zvyšovali, či nebodaj označovali ho za kriminálnika a podvodníka. Žalovaná môže zodpovedať len za svoj status a nie za statusy prípadne iných prispievateľov.V tomto kontexte môže súd posudzovať len tento vyššie uvedený profil a prostriedky vyjadrenia v ňom uvádzané.
115. Súd už vyššie uviedol, že ak nie je možné skutkové tvrdenia oddeliť od hodnotiacich úsudkov, je potrebné na ne nazerať ako na hodnotiace úsudky, keďže tie poskytujú širšiu mieru ochrany slobode prejavu.
116. Hodnotiaci úsudok pritom vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Pokiaľ ide o hodnotiace úsudky, aj zveličovanie a preháňanie, hoci by bolo i tvrdé, nerobí prejav sám osebe nezákonným.
117. Zvolené verbálne výrazové prostriedky v uvedenom statuse použité žalovanou na adresu žalobcu sa súdu nejavia byť výrazne expresívne, či neprimerané danej situácii. Súd opätovne poukazuje na charakter uvedeného žalobcovho V. profilu ako profilu, z ktorého bola prezentovaná jeho menom činnosť jeho zamestnávateľa, ktorú za toho žalobca vykonával. Bol to ten istý profil, z ktorého vzišiel inzerát na ponuku práce opatrovateľky u šéfa žalobcu, s výkonom ktorej následne pre žalovanú vyvstali problémy s riadnym uzavretím pracovnej zmluvy, výplaty sľúbenej odmeny a v neposlednom rade aj ďalšie komplikácie v súvislosti s ukončením práce na danom mieste a následnými hláseniami na príslušných úradoch.
118. Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených otázok testu proporcionality a síce že názor v statuse prezentovala žalovaná ako bežný občan s osobnou skúsenosťou s práce žalobcu ( odpoveď na otázku KTO), o žalobcovi, ktorého predmetný V. profil neradil do kategórie výlučne „bežného“ občana (otázka O KOM) , že šlo o status, v ktorom reagovala na náborovú činnosti žalobcu po jej skúsenosti s jej výsledkom pre ňu samotnú (otázka ČO a KEDY) , pričom tak učinila na náborovom V. G.rofile žalobcu , ktorý takto pod svojimi iniciálami zastrešoval činnosť svojho zamestnávateľa ( otázka KDE) , s prihliadnutím na existenciu len toho jediného statusu žalovanej a zvolené výrazové prostriedky ako aj obsah textu v ňom uverejnený prihliadajúc na samotnú skúsenosť žalovanej s takýmto spôsobom zabezpečenú prácu pre ňu samotnú (otázka AKO) , súd dospel k záveru, že zásah realizovaný zo strany žalovanej jej vyššie uvedených statusom do žalobcovho práva na ochranu cti , nie je takej intenzity , aby ho bolo možné považovať za neprimeraný.
119. Navyše v konaní nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vyššie uvedeným zverejneným statusom žalovanej a následkom uvádzaným žalobcom v podobe straty zamestnania .
120. Vzhľadom na uvedené preto ani nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na ochranu niektorým z ním zvolených prostriedkov upravených v § 13 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobu žalobcu z toho dôvodu zamietol.
121. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
122. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
123. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
124. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
125. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
126. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalovanej v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore, čo v danom prípade znamenalo v plnom rozsahu.
127. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. X Q. X. K. XX.XX.XXXX, ako aj v uznesení sp. zn. X Q. XXX/XXXX zo dňa XX. C. XXXX, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
128. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.