Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_29C-10-2019.pdf
PDF · 77.6 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/10/2019
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: C. R., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, XXX XX F., právne zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: J. E., X.. X.X.XXXX, L. G. XX, XXX XX J., právne zastúpeným JUDr. Michalom Feciľákom, advokátom so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, o strpenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 1.3.2019 žiadal uložiť žalovanému povinnosť strpieť a zdržať sa zásahov do realizácie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, a to práva žalobcu na napojenie k inžinierskym sieťam, ktoré sú uložené v zemnej časti pod stavbami, vlastníckym právom patriacim žalovanému, zapísaných na Z. Č..XXXX, F. Ú. R. a práva prístupu v rámci údržby a opravy týchto inžinierskych sietí v prospech oprávneného vlastníka zapísaný na Z. Č..XXXX, F.Z. Ú. R..
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.
3. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20.11.2019 spresnil petit žaloby v tom, že žiada uložiť žalovanému povinnosť strpieť a zdržať sa zásahov do realizácie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, a to práva žalobcu na napojenie k inžinierskym sieťam - odpad vody - kanalizačnej prípojky v zemnej časti pozemkov vlastnícky patriacim žalovanému zapísaných na LV č. XXXX, F. Ú. R. a práva prístupu v rámci údržby a opravy týchto inžinierskych sietí v prospech žalobcu, ako oprávneného vlastníka pozemkov zapísaný na LV č. XXXX, F. Ú. R..
4. Na uvedenom pojednávaní súd prvej inštancie realizoval aj predbežné právne posúdenie veci, v ktorom poukázal na neurčitosť petitu žaloby z dôvodu, že vecné bremeno v predmete napojenia k inžinierskym sieťam je špecifickým vecným bremenom, nakoľko rozvody sú drobné stavby pevne vedené, či už pod zemou, alebo nad zemou a vždy sa dotýkajú len určitej časti dotknutej nehnuteľnosti. Predpokladom dostatočnej určitosti petitu žaloby musí byť presná špecifikácia uvedených inžinierskych sieti, vrátane ich vytýčenia v geometrickom pláne, ktorý by bol súčasťou výroku rozhodnutia s označením pozemkov, alebo stavieb, ku ktorým vecné bremeno vzniká. V ďalšej časti predbežného posúdenia poukázal na absenciu relevantných skutkových okolností, preukazujúcich predpoklady vydržania uvedeného práva zodpovedajúceho tvrdenému vecnému bremenu.
5. Ďalšie pojednávanie bolo súdom nariadené na 17.2.2020.
6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.2.2020 zobral žalobu v plnom rozsahu späť z dôvodu, že do dátumu nariadeného pojednávania nebude mať vypracovaný geometrický plán, ktorý by mal byť podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Až po jeho vypracovaní zváži či podá novú žalobu.
7. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že konajúci súd na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.11.2019 poskytol žalobcovi do ďalšieho pojednávania dostatok času na opravu žaloby a prípadné vypracovanie geometrického plánu v zmysle právneho názoru súdu a tak žalobcovi nič nebránilo domáhať sa svojich pomyselných práv v súlade s právnym názorom vysloveným súdom. Z vyššie uvedených dôvodov a takisto s poukazom na to, že žalobca je v konaní zastúpený advokátom a z dôvodu zamedzenia ďalšej neodôvodnenej a teda šikanóznej žaloby žalobcu voči žalovanému, žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasí.
8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 CSP (1) ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
10. Podľa § 146 CSP (1) súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 256 CSP (1) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
12. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Je nepochybné, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.2.2020 po začatí pojednávania súdu vo veci samej zobral žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
14. V zmysle ustanovenia § 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
15. Skutočnosť či na strane žalovaného ide o vážne dôvody súd posúdi vždy podľa individuálnych okolností prípadu. Je pritom povinný zohľadniť nielen skutkové a právne špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaného. Vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby nemusia mať nevyhnutne právny základ. Môže ísť aj o dôvody etické, morálne, ekonomické a pod. pokiaľ z ich povahy vyplýva, že sú žalovaným odôvodnene považované za tak závažne, že opodstatňujú pokračovanie v spore a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Načrtnuté dôvody prichádzajú do úvahy napríklad v konaniach o ochranu osobnostných práv, alebo v konaniach o ochranu proti nekalej súťaže, kde môže mať prípadný zamietavý rozsudok pre žalovaného osobitný význam. Z hľadiska povahy predmetu konania však nie sú a priori vylúčené žiadne súdne spory, v ktorých by mohol žalovaný účinne uplatniť vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby, alebo jej časti. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní tvrdiť a preukázať žalovaný. Jeho posúdenie vyžaduje náležitú mieru objektivizácie zo strany súdu a zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaného mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje (č.l. 542 komentára CSP - nakladatelství C.H.BECK).
16. V danom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru, že dôvody nesúhlasu žalovaného nespĺňajú predpoklady nesúhlasu z vážnych dôvodov, v zmysle ustanovenia § 146 ods.1 CSP. Súd prvej inštancie
už v rámci predbežného právneho posúdenia veci poukázal na neurčitosť petitu žaloby z dôvodu neexistencie presnej špecifikácie inžinierskych sietí, ku ktorým sa žalobca domáha určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vrátane ich vytýčenia v geometrickom pláne, ktorý by bol súčasťou výroku rozhodnutia s označením pozemkov resp. stavieb, ku ktorým vecné bremeno vzniká. Keďže podľa § 1 ods. 1 zák.č. 162/1995 Z.z. (ďalej katastrálny zákon) sú súčasťou katastra aj údaje o vecnom bremene, potom prípadné rozhodnutie súdu, ktorého súčasťou by nebol geometrický plán obsahujúci špecifikáciu práva vecného bremena k inžinierskym sieťam nie je spôsobilou listinou na zápis uvedeného vecného práva podľa § 34 a nasledujúcich katastrálneho zákona.
17. Z uvedeného teda vyplýva, že samotná neurčitosť petitu žaloby, ktorá nebola žalobcom upresnená, ani v dodatočnej lehote by viedla k jej zamietnutiu bez toho, aby súd vec meritórne posúdil. Zamietnutie žaloby z uvedeného dôvodu by však nebolo procesnou prekážkou pre jej opätovné podanie s dostatočne určitým petitom a to, aj na základe rovnakých skutkových okolností.
18. Pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu bez toho, aby záväzne posúdil existenciu resp. neexistenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre novú určovaciu žalobu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011 pod spisovou značkou 7Cdo26/2010).
19. Na základe uvedeného, preto súd s poukazom na neexistenciu vážnych dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby konanie podľa § 144 - 146 CSP zastavil.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol, podľa § 256 CSP a úspešnému žalovanému voči žalobcovi, ktorý z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
21. Žalobca navrhoval, aby súd o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP z dôvodu, že je starobným dôchodcom a mesačne poberá starobný dôchodok vo výške 499 €.
22. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného zreteľa. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie vychádza zo skutočností, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania podľa § 255 resp. § 256 CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom, alebo z časti neprizná. K aplikácii ustanovenia §257 CSP môže dôjsť aj zo sociálnych aspektov. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové ako aj iné pomery strán sporu.
23. Žalobca odôvodnil aplikáciu ustanovenia § 257 CSP tým, že je starobným dôchodcom a poberá dôchodok vo výške cca 499 €. Uvedené tvrdenie súd posúdil ako nepravdivé, keďže naďalej vykonáva živnostenskú činnosť v predmete podnikania vyčiňovanie, nákup a predaj kožušín, sprostredkovanie obchodu, predaja kožušinových výrobkov ako aj v rámci obchodnej činnosti v rozsahu voľných živností tak, ako to vyplýva z pripojeného výpisu živnostenského registra. Okrem iného v samotnej žalobe uviedol, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré používa na výkon svojej podnikateľskej činnosti a tieto sú zapísané na LV č. XXXX, F. Ú. R.. Keďže žalobca okrem príjmu zo starobného dôchodku nepochybne disponuje aj príjmom zo svojej živnostenskej činnosti a súčasne je výlučným vlastníkom viacerých nehnuteľností slúžiacich na výkon jeho podnikateľskej činnosti, potom na jeho strane nie sú dané žiadne zárobkové, osobné alebo majetkové aspekty, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
24. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia postupom podľa § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).