Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu W. zast. JUDr. Jozefom Krenickým, advokátom v Prešove, Vajanského 43 proti žalovanému G. o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 10.000,- eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.000,- eur od 25. 05. 2016 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na plnú náhradu trov konania. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.000,- eur s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 03. 2016. Keďže žalovaný nevrátil pôžičku v lehote splatnosti podľa zmluvy, žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou na splnenie záväzku, ktorý záväzok žalovaný nesplnil a finančné prostriedky žalobcovi nevrátil. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na započítanie proti nároku žalobcu sumy 10.000,- eur titulom zisku z obchodu s meďou, takýto nárok žalovaného žalobca neuznával, keďže takýto nárok žalovaného zo žiadnych dôkazov predložených žalovaným nevyplýva a taktiež k žiadnemu obchodu s meďou nedošlo, a preto nevznikol žiadny zisk, ktorý by sa mohol započítať proti nároku žalobcu. 2. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že uznáva pôžičku žalobcu v plnom rozsahu, je pravdou, že si požičal sumu 10.000,- eur a že podpísal zmluvu o pôžičke, tieto peniaze si požičal s vedomím, že spolu so žalobcom robia obchod, z ktorého mal mať žalovaný príjem s poukazom na zmluvu o sprostredkovaní. Podľa názoru žalovaného z tohto obchodu mal mať zisk 24.000,- eur, z ktorej sumy chcel započítať sumu 10.000,- eur proti nároku žalobcu, ktorý si uplatňoval titulom zmluvy o pôžičke. 3. Po vytýčení druhého pojednávania vo veci žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že je asi 5 mesiacov vo veľkom strese a nemohol by sa plnohodnotne obhajovať, na relaxáciu potrebuje asi 1 mesiac, a preto požiadal o odročenie pojednávania. Súd tejto žiadosti nevyhovel, o čom informoval žalovaného, keďže podľa názoru súdu nebol preukázaný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle a taktiež žalovaný neoznámil dôvod na odročenie pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel s poukazom na ustanovenie Žalovaný vedel o termíne pojednávania 6 týždňov pred pojednávaním, pričom žiadosť o odročenie pojednávania podal týždeň pred pojednávaním, pričom zo žiadosti o odročenie pojednávania vyplýva, že dôvody na odročenie pojednávania podľa žalovaného trvajú už niekoľko mesiacov, a preto nemožno konštatovať, že žalovaný navrhol odročenie pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o dôvode na odročenie pojednávania dozvedel. Taktiež žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že je vo veľkom strese, prípadne dôkaz o vážnych zdravotných problémoch, okrem svojho vyjadrenia, ktorý dôkaz by svedčil

o tom, že skutočne žalovaný má taká vážne zdravotné problémy, ktoré mu znemožňujú zúčastniť sa pojednávania, prípadne, že by jeho účasť na pojednávaní vážne ohrozila jeho zdravotný stav. Z týchto dôvodov súd žiadosti žalovaného na odročenie pojednávania nevyhovel. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom strán sporu, zmluvou o pôžičke zo dňa 23. 03. 2016, predžalobnou výzvou zo dňa 11. 10. 2017, dokladom o zaslaní výzvy žalovanému, výpisom z účtu, dokladom o doručení výzvy žalovanému, zmluvou o vzájomnej spolupráci, mailovou komunikáciou na čl. 72 až 77 spisu, objednávkou na čl. 78 spisu, prístavnou faktúrou na čl. 80 spisu, bankovým potvrdením zo dňa 11. 11. 2019 a zistil nasledovný skutkový stav. 5. Žalobca si vo svojej žalobe uplatňoval na žalovanom zaplatenie sumy 10.000,- eur titulom uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 03. 2016, na základe ktorej zmluvy o pôžičke žalobca požičal žalovanému sumu 10.000,- eur s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti veriteľovi požičanú sumu vo výške 10.000,- eur a za každý deň výpožičky vyplatí 10,- eur s tým, že dlžník vráti veriteľovi dlh jednorázovo v lehote do 24. 05. 2016. Keďže žalovaný požičané peniaze nevrátil, žalobca ho vyzval prostredníctvom právneho zástupcu na vrátenie pôžičky, ktorú výzvu žalovaný prevzal dňa 27. 05. 2019. Na pojednávaní žalovaný v plnom rozsahu uznal nárok žalobcu, uviedol, že je pravdou, že si žalovanú sumu požičal, že uzavrel zmluvu o pôžičke a nepopieral, že požičané peniaze nevrátil. 6. Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 7. Podľa Obč. zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 8. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 9. Podľa súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 10. Keďže žalobca si žalobou uplatňoval nárok na vrátenie požičaných peňazí bez dohodnutých úrokov, ktorý nárok žalovaný nespochybňoval, tento uznával, nárok žalobcu je preukázaný uzavretou zmluvou o pôžičke, súd vychádzal z nesporných tvrdení strán sporu, na základe ktorých súd vyhovel žalobe žalobcu a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy pôžičky, ktorú žalovaný nevrátil v dohodnutej lehote. 11. Zároveň súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na ustanovenie , Obč. zákonníka, keďže žalovaný ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnil, je v omeškaní a má žalobca právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výška je stanovená v zmysle Nariadenia vlády č. a počiatok omeškania je stanovený na prvý deň po dohodnutom dátume vrátenia pôžičky. 12. V rámci konania žalovaný na prvom pojednávaní uviedol, že voči nároku žalobcu na vrátenie pôžičky vo výške 10.000,- eur žiada započítať svoj nárok titulom zisku z obchodu s meďou, ktorý obchod sa mal realizovať spolu so žalobcom aj ďalšími osobami, z ktorého obchodu mal mať žalovaný zisk 24.000,- eur a tento svoj nárok titulom zisku z obchodu vo výške 10.000,- eur žiadal započítať voči nároku žalobcu na vrátenie pôžičky. 13. Podľa , žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca, inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 14. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný voči nároku žalobcu žiadal započítať len sumu 10.000,- eur, neuplatňuje si teda nárok vo vyššom rozsahu, ako si uplatnil žalobca, a preto takýto prejav žalovaného súd v rámci dokazovania posúdil ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 15. Na preukázanie svojho nároku na započítanie titulom zisku z obchodu s meďou, kde podľa žalovaného z tohto obchodu mu malo byť vyplatené 24.000,- eur, žalovaný navrhol vykonať dôkaz, a to zmluvou o vzájomnej spolupráci, mailovou komunikáciou, objednávkou, faktúrou a potvrdením o vykonanej platbe. Na prvom pojednávaní žalovaný uviedol, že okrem týchto navrhnutých dôkazov nenavrhuje ďalšie dôkazy, navrhnuté dôkazy by malo byť všetko, čo navrhuje na preukázanie svojho nároku. Na prvom pojednávaní taktiež žalovaný bol v súlade s ustanovením poučený o povinnosti, že všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany je potrebné uplatniť včas vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania s tým, že na takéto dôkazné prostriedky, ktoré strana nepredloží včas, nemusí súd prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Na tomto pojednávaní zároveň strany sporu boli poučené v zmysle o povinnosti predložiť všetky dôkazy súvisiace s ich nárokmi v lehote 40-tich dní od pojednávania, kde po márnom uplynutí tejto lehoty súd na ďalšie skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy nemusí prihliadnuť. Na pojednávaní žalobca uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania a v

stanovenej lehote žalovaný navrhol dôkaz - potvrdenie o vykonanej platbe, ktoré v stanovenej lehote súdu aj zaslal, iné dôkazy nepredložil ani neoznačil. 16. Žalovaný svoj nárok na započítanie vo výške 10.000,- eur proti nároku žalobcu si uplatňoval na základe zmluvy o sprostredkovaní, ktorú predložil, kde podľa žalovaného strany tejto zmluvy mali nakupovať meď a túto mali so ziskom predať. Podľa žalovaného v prvom kole tohto obchodu mu malo byť vyplatených titulom zisku 24.000,- eur, z ktorej sumy žiadal proti nároku žalobcu započítať sumu 10.000,- eur. Na prvom pojednávaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že z predložených dôkazov žiadny nárok žalovaného na započítanie voči nároku žalobcu nevyplýva. Na druhom pojednávaní žalobca uviedol, že nárok žalovaného na započítanie neuznáva, keďže na základe uzavretej zmluvy o vzájomnej spolupráci nedošlo k žiadnemu obchodu, teda ani k žiadnemu zisku. 17. Na preukázanie svojho nároku na započítanie žalovaný predložil dôkazy, a to zmluvu o vzájomnej spolupráci, ktorú uzavreli zmluvné strany, a to spoločnosť Raklap és Fafeldolgozó, Kft. so sídlom v Ózde, kde ako konateľ je uvedený žalovaný a sprostredkovatelia 1./ až 4./, kde sprostredkovateľom je žalobca, p. D., žalovaný a p. C., kde na základe tejto zmluvy spoločnosť žalovaného z Ózdu má zabezpečiť prostredníctvom sprostredkovateľa a splnomocnenca medený odpad pre výkupne farebných kovov, žalobca sa zaväzuje zabezpečiť finančné prostriedky na nákup medeného odpadu a p. D. a žalovaný sa zaväzuje zabezpečiť predaj medeného odpadu a kontrolu v prípade reklamácie tovaru. Spoločnosť žalovaného z Ózdu zabezpečí nakládku medeného odpadu prostredníctvom sprostredkovateľa p. C. v Spojených arabských emirátoch a prepravu medeného odpadu odberateľovi v SR. Podľa článku 2 bod 5 zmluvy o vzájomnej spolupráci zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť uhradí rozdiel nákupu a predaja jednotlivým zmluvným stranám na základe zmluvy alebo faktúry. Podľa článku 2 bod 6 zmluvy o vzájomnej spolupráci zmluvné strany sa dohodli, že každá dodávka medeného odpadu bude po uhradení od odberateľa zúčtovaná a rozdiel medzi nákupom a predajom bude rozdelený na 4 časti medzi sprostredkovateľov, teda aj medzi žalobcu aj žalovaného. 18. Žalovaný tvrdil, že táto zmluva o vzájomnej spolupráci je dôkazom o tom, že bol pripravovaný obchod, kvôli ktorému mala byť podpísaná táto zmluva, kde v tejto súvislosti žalobca uviedol, že túto zmluvu vyhotovil žalovaný, kde na základe tejto zmluvy žalobca poukázal finančné prostriedky na účet firmy žalovaného v Maďarsku, kde mal mať k účtu výlučné dispozičné právo a z tohto účtu spoločnosti žalovaného v Maďarsku potom poukázal sumu 48.812,50 eur na účet do Spojených arabských emirátov, ale zároveň uviedol, že žiadny obchod sa neuskutočnil a on o finančné prostriedky prišiel. 19. Žalovaný ďalej predložil ako dôkaz o tom, že prebehol obchod, z ktorého mal mať zisk, mailovú komunikáciu medzi ním, žalobcom, p. D. a p. C. za obdobie apríl 2016 až jún 2016, z ktorej komunikácie vyplýva, že strany, ktoré uzavreli zmluvu o vzájomnej spolupráci, spolu komunikovali, dohodovali si podmienky obchodu s meďou, p. C. navrhovala spôsob riešenia obchodu, žiadala o vyjadrenie všetkých zúčastnených strán zmluvy, uviedla návrhy, ako presne sa bude počítať zisk z jednotlivých obchodov, žiadala o seriózne písomné vyjadrenie. Žalobca zároveň žiadal o návrh rozúčtovania zisku z prvého a následných obchodov v zmysle nových pomerov a zmluvných dojednaní. P. C. žiadala potvrdiť, či strany zmluvy vedia zabezpečiť na obchod základné financie s tým, že kontrakt bude potvrdený, až keď sa potvrdí aspoň jedna dodávka z prvej konzultácie objednávok. Zároveň požadovala potvrdiť, či strany zmluvy vedia zabezpečiť na obchod základné financie, ktoré budú uhrádzané za tovar (10 % z hodnoty tovaru až po zložení depozitu v plnej výške za tovar alebo v prípade železiarní riadne podpísaný kontrakt). Z mailovej komunikácie z 03. 05. 2016 vyplýva, že bol uhradený poplatok 01. 04. 2016, mala byť meď naložená a preclená, predpokladaný zisk je 13 % z ceny 5.045.000,- eur, čo znamená 655.850,- eur ako zisk. 20. Ďalej žalovaný predložil objednávku, na základe ktorej si spoločnosť žalovaného z Ózdu objednala od firmy v Spojených arabských emirátoch dodávku medi, podľa dátumu na objednávke objednávka bola vyhotovená 10. 05. 2016. Podľa žalovaného jeho firma z Ózdu si objednala meď, ktorá dodávka medi bola následne vyfakturovaná a za túto meď zaplatil žalobca, ktorý však zaplatil len prvú časť dodávky. Žalobca potvrdil, že uhradil 48.812,50 eur, čo bolo 10 % z objemu obchodu, ktorý sa mal realizovať a následne mala byť vystavená faktúra, ktorá však nebola vystavená a táto neexistuje. 21. Ďalej žalovaný predložil doklad v anglickom jazyku, z ktorého vyplýva, že firma v Spojených arabských emirátoch pre firmu žalovaného v Maďarsku vyfakturovala dodávku 125 ton medi v hodnote 48.812,50 eur, kde podľa žalovaného sumu z tejto faktúry žalobca uhradil do Spojených arabských emirátov, podľa žalobcu ide len o predfaktúru, kde riadna faktúra by mala byť v účtovníctve firmy, potvrdil, že na základe predloženia tejto faktúry uhradil 48.812,50 eur. 22. Ďalej žalovaný predložil doklad v arabskom a anglickom jazyku, kde podľa žalovaného ide o prístavnú faktúru, ktorá svedčí o tom, že meď bola dovezená do prístavu DAR ES SALAAM, tam mala byť dodávka vyplatená a následne odvezená do Hamburgu.

23. Následne žalovaný predložil bankové potvrdenie z 11. 11. 2019, z ktorého potvrdenia vyplýva, že dňa 31. 03. 2016 bola uskutočnená platba z účtu spoločnosti žalovaného v Maďarsku vedeného v banke v Slovenskej republike na účet v Spojených arabských emirátoch, kde bola poukázaná suma 48.812,50 eur, kde podľa žalovaného účet v Spojených arabských emirátoch oznámila p. C. a túto sumu poukázal žalobca, kde žalobca túto skutočnosť nepopieral, že uvedenú sumu do Spojených arabských emirátov poukázal. 24. Pokiaľ chcel žalovaný započítať voči nároku žalobcu na vrátenie pôžičky vo výške 10.000,- eur svoj nárok titulom zisku z obchodu s meďou, ktorý realizoval spolu aj so žalobcom aj s ďalšími osobami, bolo potrebné, aby preukázal existenciu konkrétneho obchodu, že tento konkrétny obchod sa uskutočnil, že porovnaním nákupu a predaja z tohto konkrétneho uskutočneného obchodu vznikol zisk a následne by musel preukázať, že tento zisk alebo časť zisku pripadajúci na žalovaného je povinný uhradiť žalobca minimálne vo výške 10.000,- eur. 25. Žalobca na pojednávaniach popieral, že by žalovanému vznikol nejaký nárok na vyplatenie zisku z obchodu s meďou, uviedol, že žiadny obchod s meďou neprebehol, teda logicky nevznikol ani žiadny zisk, na ktorý by mal nárok žalovaný. 26. V danom prípade o ide sporové konanie, kde je povinnosťou strán navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poukazom na ustanovenie , kde následne súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. 27. Žalovaný na prvom pojednávaní vo veci bol poučený v súlade s ustanovením o povinnosti všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatniť včas, v opačnom prípade na ne súd nemusí prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Na tomto pojednávaní zároveň obom stranám v súlade s ustanovením bola uložená lehota 40-tich dní na predloženie všetkých dôkazov, kde zároveň strany boli poučené o tom, že na dôkazy navrhnuté a predložené po uplynutí tejto lehoty súd nemusí prihliadať. 28. V súlade s týmito poučeniami žalovaný na preukázanie svojho nároku navrhol a predložil dôkazy, ktoré boli uvedené vyššie, v bodoch 17. až 23. tohto rozhodnutia, z ktorých dôkazov však nevyplýva skutočnosť, že by bol prebehol a bol aj úspešne ukončený konkrétny obchod s meďou a že by z tohto konkrétneho obchodu bol generovaný zisk, kde na časť zisku v súlade s uzavretou zmluvou o vzájomnej spolupráci by mal nárok žalovaný, ktorý nárok by bolo možné započítať voči nároku žalobcu na vrátenie pôžičky. 29. Z predloženej zmluvy o vzájomnej spolupráci uskutočnenie konkrétneho obchodu nevyplýva, sú tam len upravené vzájomné zmluvné vzťahy medzi spoločnosťou žalovaného v Maďarsku a žalobcom a žalovaným ako sprostredkovateľmi obchodu, ako aj tretími osobami ako ďalšími sprostredkovateľmi. Z predloženej mailovej komunikácie taktiež nevyplýva uskutočnenie konkrétneho obchodu, v tejto mailovej komunikácii sa riešia len okolnosti a podmienky, za akých prebehne prípadný obchod, ako bude rozpočítaný prípadný zisk z obchodu, nie sú tam informácie o tom, že by prebehol konkrétny obchod, v konkrétnom objeme a že tento obchod by bol uskutočnený, to znamená, že by bola dodaná meď objednávateľovi - firme žalovaného v Maďarsku. Takéto informácie nevyplývajú ani z ďalších dôkazov predložených žalovaným, a to z objednávky, ktorá svedčí len o tom, že firma žalovaného z Maďarska si objednala dodávku medi vo firme v Spojených arabských emirátoch, kde ukončenie konkrétneho obchodu s generovaným ziskom nevyplýva ani z predloženej faktúry v anglickom jazyku na dodávku 125 ton medi v sume 48.812,50 eur vystavenej firmou v Spojených arabských emirátoch pre firmu žalovaného v Maďarsku, kde táto faktúra bez ďalších dôkazov aj napriek tomu, že bola uhradená žalobcom z účtu firmy žalovaného v Maďarsku nesvedčí o tom, že konkrétny obchod prebehol, že dodávka medi bola reálne uskutočnená, že meď bola dodaná firme žalovaného v Maďarsku a touto firmou následne predaná a zo vzniknutého zisku z predaja tejto medi firmou žalovaného v Maďarsku by vznikol zisk, kde na časť zisku by mal mať nárok žalovaný. O tomto nesvedčí ani doklad v anglickom a arabskom jazyku, ktorý doklad žalovaný nazval ako prístavnú faktúru, kde z tohto dokladu zároveň nevyplýva, že skutočne ide o totožný tovar ako v predloženej faktúre. Pokiaľ ide o dôkaz - potvrdenie o vykonanej platbe, tento dôkaz svedčí o tom, že žalobca dňa 31. 03. 2016 poukázal na účet v Arabských emirátoch sumu 48.812,50 eur, ktorú skutočnosť žalobca nepopieral, že túto sumu poukázal na základe predloženej faktúry. V súhrne teda možno uzavrieť, že z týchto navrhovaných dôkazov nemožno konštatovať, že prebehol konkrétny obchod s dodávkou medi firme žalovaného v Maďarsku a že pri následnom predaji tejto medi firmou žalovaného v Maďarsku pri porovnaní výdavkov a príjmov vznikol zisk. 30. Pokiaľ na druhom pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené konečné rozhodnutie, žalovaný navrhol odročiť pojednávanie za účelom vypočutia svedkov, ktorých na tomto pojednávaní navrhol, a to p. D., p. E. a p. C., súd na jednej strane poukazuje na to, že žalobca bol poučený v súlade so sudcovskou

koncentráciou konania v súlade s ustanovením , že všetky dôkazy a dôkazné návrhy je potrebné uplatniť včas vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania a zároveň na prvom pojednávaní bola stranám sporu, t.j. aj žalovanému uložená lehota 40-tich dní na predloženie ďalších dôkazov. Iné dôkazy do uplynutia stanovenej lehoty žalovaný nenavrhol, len tie, ktorými sa súd bližšie zaoberal. Keďže vykonanie ďalších dôkazov, ktoré žalovaný navrhol na druhom pojednávaní, by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, na tieto dôkazy súd už neprihliadal, tieto dôkazné návrhy zo strany žalovaného neakceptoval jednak vzhľadom na to, že ich žalovaný neuplatnil včas a riadne napriek poučeniu, kde pokiaľ na druhom pojednávaní sa žalovaný bránil, že len na tomto pojednávaní sa od žalobcu dozvedel, že žiadny obchod neprebehol, preto navrhuje ďalšie dôkazy, súd na toto neprihliadol, keďže zmluvnou stranou so spoločnosťou v Spojených arabských emirátoch bola firma žalovaného v Maďarsku, v ktorej mene bola vystavená objednávka, na meno ktorej bola vystavená faktúra na sumu 48.812,50 eur, ktorá suma bola vyplatená z účtu tejto spoločnosti, a preto keď ide o firmu samotného žalovaného, kde v zmluve o vzájomnej spolupráci je žalovaný uvedený ako konateľ, nemožno prihliadnuť na to, že nevedel o tom, že od roku 2016 neprebehol žiadny obchod týkajúci sa jeho firmy, kde ako konateľ firmy má mať vedomosť o všetkých obchodných prípadoch tejto firmy. Od roku 2016 uplynuli viac ako 3 roky, čo je dostatočná doba na to, aby žalovaný zistil, či prebehol alebo neprebehol nejaký obchod súvisiaci s jeho firmou, a preto keď po 3 rokoch od nádejného obchodu navrhne žalovaný ďalšie dôkazy, nejde o dôkazy, ktoré žalovaný navrhuje včas a riadne, a preto na tieto dôkazné návrhy súd neprihliadol, resp. tieto dôkazy nevykonal a prihliadol len na dôkazy, ktoré boli navrhnuté a vykonané do stanovenej lehoty. 31. Súd neodročil pojednávanie a nevykonal aj ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval žalovaný s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný si svoj nárok na započítanie prípadného zisku z obchodu s meďou voči nároku žalobcu odvodzoval od zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktorú uzavrel žalobca aj žalovaný s tretími osobami a s firmou žalovaného v Maďarsku. S poukazom na už horecitované znenie článku 2 bodu 5 zmluvy o vzájomnej spolupráci zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť uhradí rozdiel nákupu a predaja jednotlivým zmluvným stranám na základe zmluvy alebo faktúry. Z tohto zmluvného dojednania jednoznačne vyplýva, že v prípade, že by aj došlo k úspešnému ukončeniu konkrétneho obchodu, k následnému vzniku zisku z tohto obchodu, bolo povinnosťou spoločnosti žalovaného v Maďarsku vyplatiť prípadný zisk zmluvným stranám podľa zásad článku 2 bodu 6 zmluvy o vzájomnej spolupráci a vôbec teda v zmysle zmluvy a jednotlivých zmluvných dojednaní povinnosť vyplatiť žalovaného pre neho zodpovedajúci prípadný zisk nesvedčí priamo žalobcovi, ale táto povinnosť svedčí firme žalovaného v Maďarsku. Preto ak by aj navrhovaní svedkovia potvrdili existenciu konkrétneho obchodu a vznik zisku z tohto obchodu, povinnosť vyplatiť zisk by svedčala spoločnosti žalovaného v Maďarsku a nie žalobcovi samotnému, a preto aj z tohto dôvodu tieto ďalšie navrhované dôkazy súd nevykonal. 32. Takto možno záverom konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že by prebehol konkrétny obchod s meďou medzi jeho spoločnosťou a spoločnosťou v Spojených arabských emirátoch v tom smere, že by vyfakturovaný tovar bol v skutočnosti reálne dodaný zmluvnej strane - firme žalovaného v Maďarsku, že by pri porovnaní výdavkov a príjmov z tohto konkrétneho obchodu vznikol zisk a že by tento zisk bol povinný žalovanému vyplatiť žalobca, a preto súd nezistil žiadny nárok titulom uzavretej zmluvy o vzájomnej spolupráci, resp. titulom zisku z uzavretého obchodu s meďou, ktorý nárok žalovaného voči žalobcovi by bolo možné započítať voči nároku žalobcu voči žalovanému titulom uzavretej zmluvy o pôžičke. Keďže svojím započítacím návrhom žalovaný si uplatňoval sumu rovnakú, nie vyššiu ako žalobca vo svojom nároku, nešlo o vzájomnú žalobu, o ktorej by bolo potrebné formálne aj rozhodnúť vo výroku rozhodnutia, keďže započítací návrh žalovaného súd hodnotí len ako prostriedok procesnej obrany, a preto vo výrokovej časti rozhodnutia je len výrok, na základe ktorého súd vyhovel žalobe žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. 33. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie , kde žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami

tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.