Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-4Cb-49-2020.pdf
PDF · 96.68 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-4Cb/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, právne zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanej: JT. o zaplatenie 182,59 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 182,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 28,90 eur od 19.1.2017 do zaplatenia zo sumy 35,30 eur od 21.2.2017 do zaplatenia zo sumy 61,65 eur od 21.3.2017 do zaplatenia zo sumy 41,85 eur od 19.4.2017 do zaplatenia zo sumy 14,89 eur od 19.5.2017 do zaplatenia zmluvnú pokutu 549,04 eur, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 182,59 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite návrhu ako aj náhradu trov konania a to titulom dlhu za poskytnuté verejné služby. V návrhu uviedol, že dňa 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., na žalobcu. Medzi Slovak Telekom a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto Zmluvy bol žalovanej aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovanou dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 01.01.2017 uvedená pod VS 3792201468 vo výške 28,9 eur s lehotou splatnosti 18.01.2017 Faktúra zo dňa 01.02.2017 uvedená pod VS 793156869 vo výške 35,3 eur s lehotou splatnosti 20.02.2017 Faktúra zo dňa 01.03.2017 uvedená pod VS 1794120965 vo výške 61,65 eur s lehotou splatnosti 20.03.2017 Faktúra zo dňa 01.04.2017 uvedená pod VS 4795090510 vo výške 41,85 eur s lehotou splatnosti 18.04.2017
Faktúra zo dňa 01.05.2017 uvedená pod VS 7796067305 vo výške 14,89 eur s lehotou splatnosti 18.05.2017. Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ju upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanej nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaná napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradila. Žalovaná je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Zmluvnú pokutu je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP) Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 5.3.2020 platobný rozkaz č.k. 35Up/332/2020 - 34.
3. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
4. Podľa § 10 ods. 3 cit. zákona ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd žalobcu upovedomí o pokračovaní v konaní.
5. Nakoľko vydaný platobný rozkaz nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk súd upovedomil o tom žalobcu a vyzval ho, aby v zákonnej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Žalobca v lehote podal návrh na pokračovanie v konaní a preto bol platobný rozkaz zo zákona zrušený a vec bola postúpená na prejednanie na tunajší súd.
6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.4.2021 (č.l. 88 spisu) uviedla, že nebola spokojná s poskytovanými službami prevádzkovateľa, nevyužívala ich a preto nevie prečo by ich mala platiť. Žalobu odmieta ako neopodstatnenú. A namieta aj premlčanie.
7. Žalobca vo vyjadrení (č.l. 35 spisu) uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení neprodukuje žiadne dôkazy. Nárok premlčaný nie je nakoľko si ho uplatnil žalobca podaním návrhu na súd dňa 7.2.2020, t.j. pred uplynutím 4 - ročnej premlčacej lehoty podľa Obchodného zákonníka, keďže zmluva bola uzatváraná medzi dvoma podnikateľskými subjektami. .
8. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
11. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
12. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o o elektronických komunikáciách je účastník (žalovaný) povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
13. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách môže podnik (žalobca) odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
14. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
15. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
16. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
17. Podľa § 390 Obchodného zákonníka ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie.
18. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
19. Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
20. Ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluvnej pokute (§ 300 až 302) sú koncipované ako „niektoré ustanovenia...“. Treba ich teda chápať ako osobitné ustanovenia v spojitosti so širšie konštruovaným režimom zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku (§ 544 a § 545). Pre právne posúdenie dojednanej zmluvnej pokuty sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka subsidiárne použijú predpisy občianskeho práva. Prednosť pred ich použitím majú však ustanovenia zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.
21. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
22. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
23. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
24. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
25. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
26. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o poskytovaní služieb, faktúrami, výzvou ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav
27. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.11.2016 (č.l. 19) súd zistil, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaná uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Obsahom zmluvy je aj dojednanie o zmluvnej pokute. Podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.
28. Z pripojených faktúr a prehľadu vyúčtovania (č.l. 6 - 14) súd zistil, že žalovanému boli za služby poskytnuté žalobcom vyúčtované následné faktúry: Faktúra zo dňa 01.01.2017 uvedená pod VS 3792201468 vo výške 28,9 eur s lehotou splatnosti 18.01.2017 Faktúra zo dňa 01.02.2017 uvedená pod VS 793156869 vo výške 35,3 eur s lehotou splatnosti 20.02.2017 Faktúra zo dňa 01.03.2017 uvedená pod VS 1794120965 vo výške 61,65 eur s lehotou splatnosti 20.03.2017 Faktúra zo dňa 01.04.2017 uvedená pod VS 4795090510 vo výške 41,85 eur s lehotou splatnosti 18.04.2017 Faktúra zo dňa 01.05.2017 uvedená pod VS 7796067305 vo výške 14,89 eur s lehotou splatnosti 18.05.2017.
29. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 9.12.2019 (č.l. 16 spisu) súd zistil, že žalobca prostredníctvom advokáta vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu.
30. Zmluva o pripojení je inominátnou (nepomenovanou) zmluvou; je potrebné posudzovať ju podľa jej obsahu. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal k poskytovaniu služieb žalovanému, a tiež poskytol žalovanému za zvýhodnenú cenu mobilný telefón a zvýhodnené volania. Zľava bola podmienená tým, že žalovaný sa zaviazal využívať žalobcom poskytované služby počas dohodnutej doby viazanosti, a za tieto služby žalobcovi aj riadne a včas platiť, čo však žalovaný neurobil.
31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu vznikol záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením zmluvy podľa zákona o elektronických komunikáciách. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., si svoju zmluvnú povinnosť riadne splnil a poskytol žalovanej služby v dojednanom rozsahu. Aj napriek tomu, že žalovaná bola opakovane písomne vyzvaná na úhradu dlhu, dlh neuhradila. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané platné postúpenie pohľadávky Slovak Telekom až na žalobcu. Žalovaná v návrhovom konaní, svojou pasivitou nepreukázala opak tvrdení žalobcu a neuviedla žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. V návrhovom konaní účastník nemôže zostať pasívnym (vigilantibus iura scripta sunt - práva patria len bdelým, starostlivým). Bolo na žalovanej, aby uniesla v konaní dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažovalo, nesplnila si svoju dôkaznú povinnosť, a preto súd vychádzal pri rozhodovaní so skutkového stavu zisteného a dostatočne preukázaného z dôkazov predložených žalobcom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti. Žalovanou vznesenú námietku premlčania súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalobca si uplatnil svoj nárok ešte pred uplynutím 4 ročnej premlčacej lehoty v zmysle Obchodného zákonníka, ktorý sa vzťahuje na vzťah strán nakoľko zmluvu uzatvárali ako podnikatelia.
32. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
33. Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.
34. Nakoľko žalovaná nezaplatila pohľadávky žalobcu v lehote ich splatnosti, žalobca má právo na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti jednotlivých faktúr. Preto súd i v tejto časti jeho návrhu vyhovel a priznal mu úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 28,90 eur od 19.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 35,30 eur od 21.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 61,65 eur od 21.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 41,85 eur od 19.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 14,89 eur od 19.5.2017 do zaplatenia.
35. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
36. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
37. Súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celej výške za oprávnený, nakoľko z dôvodu neplatenia riadne a včas ceny za poskytované služby došlo k porušeniu viazanosti zo strany žalovanej a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výška a výpočet zmluvnej pokuty neboli zo strany žalovanej hodnoverne spochybnené.
38. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
39. Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
40. Na základe toho, že sa žalovaná preukázateľne dostala voči žalobcovi s úhradou dlhu do omeškania, tak súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanej povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“