Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_29P-31-2023.pdf
PDF · 89.83 KB
No categories available
29P/31/2023
Uznesenie
Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bývajúce u matky, obe zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, deti rodičov D. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v E. F. A., G. XX, zastúpeného JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Klincová 35, evidovanou v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod č. 3241 a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v H., C. I. J. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 8, IČO: 47 248 301, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, doručenom súdu dňa 31.01.2024, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia doručený dňa 31.01.2024 zamieta.
odôvodnenie:
(1) Súd začal dňa 14.09.2023 na návrh otca podaný prostredníctvom jeho právnej zástupkyne konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Otec sa domáha úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že obe deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky, jemu bude určená vyživovacia povinnosť sumou 150 € mesačne na každé z maloletých detí a bude upravené stretávanie s maloletými deťmi tak, že sa s nimi bude stretávať každý párny týždeň od piatku od 14:00 do nedele do 18:00 a osobitne počas prázdnin s tým, že deti si bude preberať a odovzdávať v K. K. L. J. D. XX. Na Mestskom súde Bratislava II vo veci B3 7P/16/2021 prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí. Otec sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. (2) Súd o návrhu vo veci samej riadne koná, ostatné pojednávanie vo veci bolo dňa 13.11.2023, s rodičmi sa vykonávajú informatívne stretnutia, ďalší termín pojednávania vo veci je nariadený na 29.04.2024. (3) Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu každej z maloletých po 500 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom Bratislava II. pod spisovou značkou B3-37P/16/2021. (4) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že na OS Bratislava II. je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí a o úpravu rodičovských práv a povinností. Na tunajšom súde je vedené konanie o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Maloleté žijú nepretržite od 01.11.2020 s matkou v H.. Otec prispieva na výživu maloletých nepravidelne a vo výške určenej podľa svojej vôle, pričom otcom zaslané výživné nepokrýva ani len odôvodnené potreby maloletých a je v jeho možnostiach platiť výživné navrhované matkou. Otec prispel dňa 17.08.2023 v sume 200 €, dňa 18.09.2023 v sume 200 €, dňa 17.10.2023 v sume 200 €, dňa 24.10.2023 v sume 300 €, dňa 20.11.2023 v sume 300 €, dňa 18.12.2023 v sume 300 €, dňa 20.12.2023 v sume 100 €, dňa 17.01.2024 v sume 400 € a dňa 25.01.2024 v sume 340 €. Poukázala na potenciálny príjem
otca, odstupné a funkciu konateľa obchodnej spoločnosti a na skutočnosť, že si uplatňuje daňový bonus približne 800 €. (5) K návrhu pripojila ako dôkazy listiny, ktoré sa už nachádzajú v spise a zápisnicu o pojednávaní pred bývalým Okresným súdom Bratislava III. zo dňa 03.03.2022, ako aj prehľad transakcií na účte. (6) Súdu je z obsahu spisu, najmä z už vykonaných dôkazov, ako aj z listín predložených matkou prostredníctvom jej právneho zástupcu zrejmé, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté sú v sústavnej starostlivosti matky. Otec prispieva na ich vyživovaciu povinnosť sumami podľa vlastnej úvahy, a to tak, ako uviedla matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za ostatné tri mesiace pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaplatil v novembri 2023 sumu 300 €, v decembri 2023 sumu 400 € a v januári 2024 sumu 740 €. (7) V priebehu konania uviedla matka pravidelné výdavky na maloletú C. 117 € mesačne a na maloletú A. 68,67 € mesačne, osobitne však vo vzťahu k maloletým neuviedla výdavky na bývanie a stravu. Výdavky na stravu, potreby do domácnosti a drogériu vyčíslila na 600 € mesačne. (číslo listu – ďalej len „č.l.“ 48). Poberá aj prídavky na dve deti spolu 120 € (č.l. 90). Neskôr v konaní uviedla, že má náklady na bývanie 270 € mesačne, v čom je zahrnuté všetko. (8) Súd aplikoval pre konanie o neodkladnom opatrení nasledujúce právne predpisy: (9) Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (10) Podľa § 24 ods. 1 až ods. 6 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (11) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (12) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(13) Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. (14) Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. (15) Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. (16) Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. (17) Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (18) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (19) Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (20) Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. (21) Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (22) Podľa § 329 ods. 1 až ods. 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. (23) Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. (24) Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. (25) Podľa čl. 5 ZR Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a. úroveň starostlivosti o dieťa, b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. (26) Neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak by bola budúca exekúcia či výkon rozhodnutia ohrozená, prípadne ak to vyžaduje verejný záujem. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť niektorý z dôvodov na jeho nariadenie. Súd nevykonáva dokazovanie ako pri rozhodovaní vo veci samej. Postačí len osvedčenie podstatných skutočností. Neodkladné opatrenie má zmysel vtedy, ak nemožno vyčkať na rozhodnutie vo veci samej, pretože by mohlo dôjsť k nenapraviteľným alebo ťažko napraviteľným zmenám v predmete konania
alebo k iným ujmám na právach účastníkov konania, prípadne ak by sa javilo nevyhnutné upraviť pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím vo veci samej, pretože je žiadúce stabilizovať medzi nimi pomery. Možno ním nariadiť aj platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP). (27) Z doteraz zabezpečených dôkazov vyplýva, že otec maloletých detí si plní svoju vyživovaciu povinnosť. Za ostatné tri mesiace pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaplatil v novembri 2023 sumu 300 €, v decembri 2023 sumu 400 € a v januári 2024 sumu 740 €. Uvedené sumy súd považuje za postačujúce na uspokojenie základných nevyhnutných výdavkov maloletých, a to i s prihliadnutím k tomu, že aj matka je povinná podieľať sa na úhrade ich nákladov, hoci sa na plnení vyživovacej povinnosti podieľa svojou osobnou starostlivosťou. Nevyhnutné potreby maloletých sú zabezpečené z príjmov matky i z otcom dobrovoľne plateného výživného, z ničoho nevyplýva, že by zabezpečenie ich výživy a základných odôvodnených potrieb bolo ohrozené. Preto nie je dôvod rozhodnúť o vyživovacej povinnosti bez riadne vykonaného dokazovania, len neodkladným opatrením. Kým otec bude platiť výživné aspoň v takých sumách, ako za ostatné tri mesiace a kým sa nezmenia podstatným spôsobom okolnosti na strane účastníkov konania, nie je dôvodné o vyživovacej povinnosti otca rozhodnúť neodkladným opatrením. (28) Neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné, avšak nie v plnom rozsahu ako je uvedené v ustanovení § 62 ods. 2 a v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ale len v „nevyhnutnej miere“, to znamená len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie nevyhnutných, základných potrieb oprávnených (maloletých detí), tak aby sa nedostali do stavu hmotnej núdze. Ide najmä o bývanie, stravu a ošatenie. Určitým návodom pre posúdenie, do akej miery je možné považovať výživné za primerané na uspokojenie nevyhnutných potrieb maloletých detí je ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 122,77 eura mesačne, ak ide nezaopatrené dieťa. Otcom dobrovoľne platené výživné túto sumu prevyšuje. Neznamená to však, že súd považuje vzhľadom k okolnostiam za primerané výživné vo výške životného minima. V tomto prípade si súd kladie otázku inak – a to či otcom platené výživné je primerané na uspokojovanie nevyhnutných potrieb maloletých, na čo súd dáva kladnú odpoveď. Ak by v budúcnosti bolo osvedčené, že otec prestal platiť výživné dobrovoľne, alebo že ním platené dobrovoľné výživné nepostačuje ani len na úhradu nevyhnutných potrieb maloletých, je možné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti otca, a to aj neodkladným opatrením. (29) Vo veci samej súd môže rozhodnúť o vyživovacej povinnosti aj v takom rozsahu, ako navrhuje matka, bude však potrebné vykonať riadne dokazovanie a všetky dôkazy vyhodnotiť podľa stavu ku dňu rozhodnutia. Súd bude vo veci samej zisťovať možnosti, schopnosti, majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov, ale aj odôvodnené potreby maloletých (nie len nevyhnutné potreby) a na základe zistení potom rozhodne o výške vyživovacej povinnosti s definitívnou platnosťou. Nebol však zistený žiaden dôvod na neodkladné rozhodnutie o vyživovacej povinnosti bez riadne vykonaného dokazovania mimo rozhodnutia vo veci samej. (30) Súd o neodkladnom opatrení rozhodol v zmysle § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V zmysle § 331 ods. 1 veta druhá CSP sa toto rozhodnutie doručuje len matke, respektíve jej právnemu zástupcovi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.