Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-446-2013.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/446/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: Lucia Kozáková, nar. 04.10.1994, bytom Znievska 3024/17, Bratislava proti odporcom: 1. Eva Lišocká, nar. 06.07.1972, bytom Nová 158/5A, Vojka, okres Trebišov 2. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. J. XXXX/XX, B. o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporcom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1 Návrhom doručeným súdu dňa 04.12.2013 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného voči odporcom, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 19.05.2009 sp. zn. 8P/43/2008. Týmto rozsudkom Okresný súd Malacky zaviazal odporkyňu v 1. rade, matku navrhovateľky prispievať na jej výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené v tom čase neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu v danom čase mesačne. Súd určil zasielať výživné na účet ÚPSVaR so sídlom v Malackách. Rovnakú povinnosť súd uložil aj odporcovi v 2. rade, otcovi navrhovateľky. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že v čase podania návrhu bola študentkou štvrtého ročníka Pedagogickej a sociálnej akadémie, Bullova 2, Bratislava. Uviedla, že odporcovia, jej rodičia nemali adekvátne podmienky na jej výchovu, nakoľko žili neusporiadaným životom. Z tohto dôvodu ona bola umiestnená do detského domova a po dvoch rokoch bola zverená do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželov Nikodémových. Po dovŕšení 19. roku života skončila pestúnska starostlivosť. Od pestúnov sa odsťahovala a našla si útočisko u rodičov svojho priateľa. Pestúni voči nej vyživovaciu povinnosť nemajú, rodičia si voči nej vyživovaciu povinnosť neplnili vôbec. Žiadala preto aby súd odporcov zaviazal prispievať na jej výživu každého v sume po 150 Eur mesačne.
2 Súd doručoval návrh odporkyni v 1. rade. Na adrese uvedenej v návrhu si odporkyňa v 1. rade poštu nepreberala. Súd preto zisťoval pobyt odporkyne v 1. rade a zistil, že je od 07.07.2008 hlásená k trvalému pobytu v obci F., ul. M. XXX/XA, okres A., čo potvrdila aj uvedená obec s tým, že odporkyňa v 1. rade sa na hlásenej adrese nezdržiava.
3 Súd doručoval návrh odporcovi v 2 rade. Na adrese uvedenej v návrhu si odporca v 2. rade poštu nepreberal. Súd preto zisťoval pobyt odporcu v 2. rade a zistil, že je od 02.07.1992 hlásený k trvalému pobytu v meste B., U. J. XXXX/XX, mestská časť B. - P. L.. Túto skutočnosť aj mestská časť B. - P. L. potvrdila. 4 Súd sa opakovane snažil doručiť odporcom návrh. Návrh sa ani jednému z odporcov doručiť nepodarilo aj napriek tomu, že súd opakovane zisťoval ich pobyt. Súd opakovane vyzýval navrhovateľku aby oznámila pobyt odporcov, prípadne aby sa vyjadrila k tomu či naďalej na návrhu trvá. Navrhovateľka
si takéto správy súdu dňa 07.02.2019 a 19.07.2019 riadne prevzala. Na výzvy súdu ale navrhovateľka nereagovala. Súd vo veci stanovil termín pojednávania na termín 03.03.2020, na ktorý opäť predvolával navrhovateľku. Navrhovateľka si poštovú zásielku súdu neprezvala v odbernej lehote.
5 Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6 Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
7 Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
8 Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
9 Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10 Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
11 Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12 Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
13 Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14 Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
15 Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
16 Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
17 Podľa § 31 CMP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
18 Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
19 Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
20 Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
21 Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
22 Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Táto povinnosť zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť znamená sankciu v podobe prehry sporu.
23 Súd opakovane navrhovateľku vyzýval aby svoj návrh doplnila, resp. oznámila či je naďalej aktuálny. Navrhovateľka súdu neoznámila žiadne dôkazy potrebné pre rozhodnutie. Nepreukázala či naďalej jej rodičia si voči nej vyživovaciu povinnosť neplnia, dokedy túto vyživovaciu povinnosť mali. Zostala pasívna pritom keď súd zisťoval pobyt odporcov.
24 Súd tak nemohol zistiť možnosti a schopnosti rodičov navrhovateľky a v zmysle vyššie cit. ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Súd návrh navrhovateľka musel zamietnuť hlavne z procesných dôvodov.
25 O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 C.s.p. podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 C.s.p..
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.