Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-153-2019.pdf
PDF · 80.12 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/153/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: H. U., X.. XX.XX.XXXX, XXX XX Y. XXX, zast. JUDr. Marián Geleneky, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.01.2019 a doplnenou dňa 18.03.2019 sa žalobca domáhal, aby súd vyhlásil podmienky zmluvy o revolvingovom úvere č. 170743-76258 zo 17.05.2013 za neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň žiadal od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.265,76 eur. V žalobe uviedol, že tento úver je potrebné považovať za spotrebiteľský, nakoľko žalovaný vyplatil peňažné prostriedky na bankový účet manželky žalobcu a boli použité na splatenie dlhov žalobcu a jeho manželky a na rodinné výdavky. Žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 5.000,- eur, pričom žalobca ho splatil v sume 9.098,- eur. Ako vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobca uplatňuje len sumu 1.265,76 eur (namiesto preplatenej sumy 4.098,- eur) z dôvodu premlčania zvyšnej sumy.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vzťah medzi zmluvnými stranami je obchodnoprávny, nakoľko je žalobca v zmluve označený ako podnikateľ - živnostník, pričom v článku 1 zmluvy je výslovne uvedené, že peňažné prostriedky žalovaný poskytuje žalobcovi pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o úver, v ktorej sa žalobca identifikoval svojím IČO, miestom podnikania a úver žiadal na prevádzkové účely - podnikateľskú činnosť. Na hodnotenie povahy zmluvného vzťahu nemá žiaden vplyv, či peňažné prostriedky z úverovej zmluvy boli poskytnuté na účet osobný alebo podnikateľský (žalovaný nemal možnosť overiť, o aký účet ide). Živnostník ani nemusí mať bankový účet, rovnako ich môže mať aj niekoľko, pričom príjmy môže prijímať na jeden účet spolu so súkromnými príjmami. Povaha zmluvy sa posudzuje k okamihu uzavretia zmluvy, t.z. v danom prípade je irelevantné tvrdenie žalobcu, že peňažné prostriedky boli následne použité na súkromné účely. Poukázal aj na právoplatný zmenkový platobný rozkaz č. k. 3CbZm/144/2015-16 z 12.06.2015 vydaný Okresným súdom Bratislava V, ktorý sa týka predmetnej zmluvy a ktorý zaväzuje žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 7.858,80 eur s príslušenstvom. Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu žalobca nepodal odpor, teda ani netvrdil, že by medzi zmluvnými stranami existoval spotrebiteľský vzťah.
3. Podľa bodu 1.1. prvá veta zmluvy o revolvingovom úvere č. 170743-76258 zo dňa 17.05.2013 uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 8.496,- eur do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto zmluvy dlžníkom a veriteľom vrátane všetkých jej príloh.
Podľa bodu 25.1 prvá veta právne vzťahy touto zmluvou výslovne neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj ustanoveniami ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov.
4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
5. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, ako aj s citovanými zmluvnými a zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu neopodstatnený. Predmetom konania je žiadosť žalobcu, aby súd vyhlásil podmienky zmluvy o revolvingovom úvere č. 170743-76258 zo 17.05.2013 za neprijateľné zmluvné podmienky, čo odôvodnil tým, že tento úver je potrebné považovať za spotrebiteľský, nakoľko žalovaný vyplatil peňažné prostriedky na bankový účet manželky žalobcu a boli použité na splatenie dlhov žalobcu a jeho manželky a na rodinné výdavky. V dôsledku skutočnosti, že zmluvné podmienky sú podľa názoru žalobcu neprijateľné, žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, preto žalobca v rámci vydania bezdôvodného obohatenia žiada od žalovaného zaplatenie sumy 1.265,76 eur. Súd sa v danom prípade s odôvodnením žaloby nestotožnil a v plnom rozsahu sa prikláňa k argumentácii žalovaného v tomto konaní. Súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami je obchodnoprávny a že žalobca pri uzatváraní zmluvy nemal postavenie spotrebiteľa. Uvedené vyplýva zo samotnej zmluvy, ako aj zo žiadosti o poskytnutie úveru z 15.05.2013. V predmetnej zmluve o revolvingovom úvere č. 170743-76258 zo 17.05.2013 je ako dlžník uvedený žalobca, označený aj prostredníctvom IČO ako živnostník. Z bodu 1.1. zmluvy je zrejmý jej predmet, a to poskytnutie peňažných prostriedkov na účely výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu. Zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, čo je aj výslovne uvedené v jej hlavičke. Taktiež v bode 21.5 zmluvy je upravené, že právne vzťahy touto zmluvou výslovne neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Dôkazom o tom, že nejde o spotrebiteľský zmluvný vzťah medzi sporovými stranami je aj samotná žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 15.05.2013, v ktorej je žiadateľ označený ako podnikateľský subjekt (vrátane IČO) a tento uvádza, že účelom čerpania úveru je jeho podnikateľská činnosť (elektroinštalácia). V žiadosti žiadateľ tiež zdokladoval svoju právnu subjektivitu prostredníctvom svojho živnostenského listu. Z uvedených skutočností a dôkazov má súd relevantným spôsobom preukázané, že právny vzťah medzi sporovými stranami je obchodnoprávny a nie spotrebiteľský. Tvrdenie žalobcu, že úverové peňažné prostriedky boli poskytnuté žalovaným na osobný bankový účet manželky žalobcu je pre posúdenie charakteru zmluvného vzťahu medzi subjektmi konania irelevantné, nakoľko žalovaný poskytol peňažné prostriedky na účet, ktorý žalobca v zmluve uviedol, pričom povinnosťou žalovaného nebolo zisťovať, komu účet patrí a či ide o osobný alebo podnikateľský účet žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že peňažné prostriedky z poskytnutého úveru boli použité na súkromné účely, uvedená skutočnosť predstavuje porušenie predmetu zmluvy zo strany žalobcu a nemá žiaden vplyv na hodnotenie povahy zmluvy. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 17.05.2013, opierala sa dôsledne o žiadosť o poskytnutie úveru z 15.05.2013 a povahu vzťahu, ktorý jej uzatvorením vznikol nemôže spätne zmeniť následné konanie žalobcu a jeho manželky, ktoré svojím spôsobom predstavuje porušenie zmluvy (t.j. tvrdené konanie predstavujúce použitie úverových prostriedkov na iné ako podnikateľské účely). Z uvedeného dôvodu sú podľa názoru súdu irelevantné listinné dôkazy žalobcu, ktorými sa snaží preukázať vynaloženie peňažných prostriedkov na súkromný účel. Rovnako by nemalo žiaden smerodajný význam ani vykonanie dôkazu výsluchom manželky
žalobcu. Pokiaľ žalobca poukazuje na prvoinštančné rozhodnutie iného súdu (č. k. 29Cr/1/2018-151 z 13.03.2019 Okresný súd Prešov), z ktorého súdu nie je zrejmé, či nadobudlo právoplatnosť, súd nemá dôvod naň prihliadať, keďže sa týka inej veci (ide o žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku) a zároveň súd jeho závermi v odôvodnení nie je viazaný, keďže si ich na základe dôkazov vyplývajúcich zo spisu môže posúdiť a vyhodnotiť sám. Súd poukazuje aj na právoplatný zmenkový platobný rozkaz č. k. 3CbZm/144/2015-16 z 12.06.2015 vydaný Okresným súdom Bratislava V, ktorý sa týka právneho vzťahu medzi sporovými stranami a ktorý zaväzuje žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 7.858,80 eur s príslušenstvom. V konaní o vydanie tohto platobného rozkazu žalobca nenamietal, že by medzi subjektmi konania existoval spotrebiteľský vzťah a ani nepodal voči platobnému rozkazu odpor (právoplatnosť nadobudol 21.07.2015 a vykonateľnosť 15.10.2015). Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami založený zmluvou revolvingovom úvere č. 170743-76258 zo 17.05.2013 je spotrebiteľský, súd nemôže vyhlásiť ním napádané zmluvné podmienky za neprijateľné a tým pádom ani neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v sume 1.265,76 eur na úkor žalobcu. Súd preto žalobcu v celom rozsahu zamietol.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.