Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-172-2019.pdf
PDF · 76.09 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/172/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: E.. H. W., správca konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, IČO: 31 411 487, so sídlom Cabajská cesta 28, 949 01 Nitra, zastúpeného advokátskou kanceláriou Zvara advokáti, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, proti žalovaným: 1/ O.. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 8, XXX XX F., zastúpenému JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom so sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra, 2/ O.. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX F., a 3/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX F., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Borgulová & Péteriová, s.r.o., so sídlom Farská 4, 949 01 Nitra, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/198/2014-299 zo dňa 15.04.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Žalovaným 1/ až 3/ nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3Cbi/1/2016, a žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka, § 19 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou na súd dňa 05.06.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 249.756 eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili. Po vykonanom dokazovaní súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Z dôvodu, že žaloba bola podaná predčasne, žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku. Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané. Na základe toho, že žalobca až dňom 30.03.2019 môže považovať nehnuteľnosti za veci tvoriace konkurznú podstatu, na uplatnenie nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia nebol až do právoplatnosti posledného rozhodnutia súdu zo dňa 31.01.2019 o vylučovacej žalobe aktívne vecne legitimovaným subjektom. Súd zároveň zamietol návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3 Cbi/1/2016. Súd si vyhodnotil tento návrh ako nedôvodný, pretože z hľadiska vyššie uvedeného odôvodnenia by návrh na fakultatívne prerušenie konania nebol účelný ani z hľadiska zachovania zásady hospodárnosti a rýchlosti konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal právne východiská súdu k posúdeniu predmetného sporu a považoval ich za nesprávne. Poukázal na konkurenciu vylučovacej žaloby a určovacej žaloby a s tým súvisiace rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/42/2006. Nestotožnil sa ani s právnym posúdením súdu bezdôvodného obohatenia, pričom zdôraznil začiatok plynutia bezdôvodného obohatenia pri absolútne neplatnom právnom úkone. Súd dospel k meritórnemu rozhodnutiu bez toho, aby určil, akú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikoval na zistený skutkový stav. Uvedené riešil aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 620/2015 a Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Obo/1/2018. Nie je sporné, že žalovaní užívali nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorá je od počiatku absolútne neplatná; jej účinky teda nenastali, čo znamená, že je neplatná ex tunc. Od tohto momentu je preto potrebné odvíjať aj reparačnú sankciu, ktorá spočíva v povinnosti vydať všetko, čo bolo z neplatného právneho úkonu získané.
3. Žalovaní 2/, 3/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnuté rozhodnutie považujú za správne, spravodlivé, dostatočne skutkovo i právne odôvodnené. Názory žalobcu považujú za nesprávne. Právoplatným rozsudkom v excindačnom spore nemohlo dôjsť a nebolo ustálené, že vlastníkom sporných nehnuteľností nie sú oni. Vlastníkmi naďalej ostávajú osoby zapísané v katastri nehnuteľností. V žiadnom konaní nebolo meritórne potvrdené, že žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností, nemôže žiadať a byť pasívne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako ako žalobca aj žalovaní poukázali na niekoľko rozhodnutí najvyšších súdnych autorít.
4. Žalobca v následnom vyjadrení zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu. Reagoval na judikatúru prezentovanú žalovanými 2/, 3/ a zdôraznil zásadný rozdiel medzi jeho postavením a postavením žalovaných. Rozsudok, ktorým Najvyšší súd SR zamietol žalobu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, je právoplatný, čím sa zakladá právo správcu úpadcu nehnuteľnosti speňažiť. Právny vzťah správcu úpadcu k nehnuteľnostiam je vyriešený právoplatným rozsudkom.
5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR nehnuteľnosti z konkurznej podstaty v rozpore s právoplatným rozsudkom súdu z konkurznej podstaty nevylúčil. V danom prípade je irelevantné, či šlo o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť; vždy je úkon neplatný od počiatku. Je nesporné, že uplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podanou žalobou ide o neprimerane tvrdý výkon práva a vyhovením tejto žalobe by prišlo k poškodeniu žalovaných, čo by malo by pre nich neprimerane tvrdý dopad, ktorý pri vykonaní testu proporcionality nebolo možné pripustiť a ktorý by sa priečil spravodlivému riešeniu veci. Žalovaní užívali nehnuteľnosti, ktoré riadne nadobudli kúpnou zmluvou od vlastníka, za ktoré riadne zaplatili, do ktorých investovali. Veritelia úpadcu už raz z týchto nehnuteľností uspokojení boli.
6. Žalobca v ďalšej reakcii reagoval na judikatúru, na ktorú odkazoval žalovaný 1/. Citoval ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to sp. zn. 4Obo/1/2018, 1Obo/6/2016, 1Cdo/57/2005 a 3Cdo/137/2003. Úvahy žalovaného 1/ sú podľa neho všeobecne platné pre posúdenie konania v rozpore s dobrými mravmi, ale bez kontextu na prejednávanú vec. Žalovaní uzatvorili neplatnú kúpnu zmluvu, ktorá nespôsobuje žiadne právne následky. Od podania žaloby uplynulo už takmer 10 rokov, pričom všetky výhody spojené s držbou nehnuteľností a ich prenajímaním poberajú žalovaní.
7. Dňa 12.02.2020 doručil odvolaciemu súdu žalobca späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Uviedol, že dňa 05.02.2020 došlo medzi ním a žalovanými 1/ až 3/ k uzatvoreniu Dohody o urovnaní, na základe ktorej sa strany sporu dohodli na generálnom urovnaní všetkých vzájomných sporných nárokov a plnení. Súčasťou Dohody o urovnaní je aj dohoda o skončení vzájomných súdnych sporov späťvzatím žaloby. Navrhol, aby odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
8. So späťvzatím žaloby vyjadrili súhlas všetci žalovaní.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodujúc o späťvzatí žaloby bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 370 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
10. Pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby odvolací súd vychádzal z toho, že právo disponovať so žalobou má výlučne žalobca. Žalobca svojím späťvzatím prejavil voči súdu vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. V tomto prípade odvolací súd urobil záver, že sú dané podmienky na pripustenie späťvzatia žaloby, pričom vychádzal aj z postoja žalovaných, ktorí prejavili súhlas so späťvzatím žaloby. Preto odvolací súd v súlade s citovaným ustanovením procesného predpisu toto späťvzatie pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Iný spôsob rozhodnutia o trovách konania Civilný sporový poriadok pre prípad zastavenia konania neupravuje. Vzhľadom na uzavretie mimosúdnej dohody o urovnaní medzi stranami sporu, ktorá bola odvolaciemu súdu stranami predložená, z jej obsahu nebolo možné objektívne konštatovať, kto zastavenie konania zavinil. S ohľadom na obsah spisu odvolací súd urobil záver, že zavinenie zastavenia konania možno pričítať z procesného hľadiska žalobcovi, a preto by náhrada trov konania mala patriť žalovaným. V mimosúdnej dohode však bolo dohodnuté, že každá zo strán si bude znášať trovy konania sama. Žalovaní v oznámení o súhlase so späťvzatím žaloby a zastavením konania zároveň uviedli, že si náhradu trov prvoinštančného a ani odvolacieho konania neuplatňujú. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovaným 1/ až 3/ sa náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).