Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Cpr-40-2019.pdf
PDF · 71.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-10Cpr/40/2019
Uznesenie
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom v právnej veci žalobcu: I. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.Ä. XXXX/X, P., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Doležalova 7, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: E. - Y., F..E..D.., so sídlom M. XXX/XX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, t a k t o
rozhodol:
Súd schvaľuje zmier strán sporu nasledovného znenia:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.000,- Eur. Určuje sa, že žalovaný môže peňažný dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach po 500,- Eur mesačne na č. účtu: F. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXXXX k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že splatnosť prvej splátky je 31.03.2020. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.“
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.10.2019 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 7. augusta 2019 dané žalovaným žalobcovi je neplatné. Návrh odôvodnil tým, že pán I. U., narodený XX. F. XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX P. (ďalej len „žalobca“) a obchodná spoločnosť E. - Y., F..E..D.., so sídlom M. XXX/XX, XXX XX P. (pôvodne G. X, XXX XX V.), IČO XX XXX XXX, zápis v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel Sro, vložka číslo 33173/R (ďalej len „žalovaný“) uzavreli dňa 19. novembra 2007 pracovnú zmluvu, na základe ktorej pracoval žalobca u žalovaného na pozícii - predavač stolárskych polotovarov. Dňa 31. augusta 2016 došlo k uzavretiu Dodatku č. 1 k pracovnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca nastúpil od 1. januára 2019 na rodičovskú dovolenku. Počas tejto dovolenky však žalovaný potreboval občasnú výpomoc a preto mu žalobca vyšiel v ústrety a vždy keď mohol a žalovaný potreboval, tak na základe osobitnej dohody o pracovnej činnosti mu pracovne vypomohol. Po skončení rodičovskej dovolenky sa žalobca dňa 16. júla 2019 vrátil do práce, no tam sa od konateľa žalovaného pána E. P. dozvedel, že s ním už ďalej nepočíta a že s ním chce ukončiť pracovný pomer. Po oboznámení sa s návrhom Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 15. júla 2019, ktorý mu žalovaný predložil sa žalobca rozhodol, že ho nebude akceptovať, najmä preto, že považoval za veľmi neseriózne, aby po 12 rokoch prišiel bezdôvodne o prácu zo dňa na deň a to ešte aj bez akéhokoľvek odstupného, čo je pre neho ako živiteľa rodiny tiež ekonomicky neúnosné. Dňa 15. augusta 2019 sa žalobca dozvedel od svojej manželky, že s ním žalovaný na základe jednostranného právneho úkonu zo dňa 7. augusta 2019 okamžite skončil pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 19. novembra 2007 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to z dôvodu (i) sprenevery peňažných prostriedkov v pokladni spoločnosti, (ii) poskytovania služieb zákazníkom
v rozpore s povinnosťami žalobcu a (iii) neoprávneného zadržiavania kľúčov od predajne. Odvtedy je žalovaným znemožnené žalobcovi ďalej u neho pracovať. Žalobca považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, pretože nikdy neporušil žiadne svoje pracovné povinnosti. Žalobca týmto vyslovene popiera, že by spreneveril akékoľvek peňažné prostriedky žalovaného, poskytoval služby zákazníkom v rozpore so svojimi povinnosťami a neoprávnene zadržiaval kľúče od predajne žalovaného. O nedôvodnosti týchto tvrdení žalovaného svedčí aj to, že žalobca počas svojho 12 rokov trvajúceho pracovného pomeru nebol žalovaným ako zamestnávateľom nikdy ani raz napomenutý pre akékoľvek porušenie svojej pracovnej disciplíny. Žalobca si želá naďalej pracovať u žalovaného, čo deklaroval svojim konaním počas celej doby, keď pre žalovaného ešte mohol vykonávať prácu, pričom tento svoj postoj ostáva nezmenený do dnes. Žalobca trvá na tom, aby ho žalobca ďalej zamestnával. Žalovaný nedoručil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi, ale jeho manželke! Jedná sa o vzorový prípad, kedy je bez ďalšieho takto doručené okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Uvedené jednotne potvrdzuje právna doktrína ako aj ustálená súdna prax, vrátane judikatúry najvyšších súdnych autorít. Žalobca si nie je vedomý, že by kedykoľvek a akokoľvek porušil svoju pracovnú disciplínu či sa dopustil akéhokoľvek iného nezákonného konania voči žalovanému. Okrem tejto vecnej stránky je však rovnako podstatná aj stránka procesná, pri ktorej je bez potreby akéhokoľvek ďalšieho dokazovania, okrem oboznámenia sa s právnym úkonom okamžitého skončenia pracovného pomeru, zrejmé, že žalovaný nesplnil ani tento zásadný zákonný predpoklad pre platnosť právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý spočíva v určitosti skutkového vymedzenia závažného porušenia pracovnej disciplíny, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Uvedeným sa však žalovaný neriadil, keďže z jeho okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec nevyplývajú rozhodujúce skutkové okolnosti a to najmä to, že ktorým svojim konkrétnym konaním a kedy sa mal žalobca dopustiť nezákonného konania, ktoré žalovaný vo svojom okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 7. augusta 2019 spomína. Žalobca a ani nikto iný sa totiž z predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru nedokáže dozvedieť, že (i) k akej sprenevere a kedy vlastne malo podľa žalovaného dôjsť zo strany žalobcu a ani (ii) k porušovaniu akých povinností žalobcu malo podľa žalovaného dôjsť pri poskytovaní služieb zákazníkom. Ako sa žalobca vyjadril už vyššie, tak popiera, že by sa dopustil akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny. Žiadne finančné prostriedky žalovanému nikdy nespreneveril, všetky služby poskytoval zákazníkom v súlade so svojimi povinnosťami a kľúče od predajne žalovaného samozrejme k dispozícii mal, keďže predmetnú predajňu musel osobne otvárať, pričom mu ich odovzdal samotný žalovaný prostredníctvom konateľa pána E. P.. Uvedeným konaním žalobca nie len, že žiadnu svoju povinnosť neporušil, ale naopak si ním práve plnil svoje pracovné povinnosti, k čomu bolo nevyhnutné, aby disponoval kľúčmi od predajne, aby ju mal ako otvoriť. Ak žalovaný zmenil svoj názor a už si neželal, aby žalobca otváral predajňu a vôbec disponoval kľúčom od nej, tak mal žalobcu vyzvať na ich vrátenie, čo sa však nestalo. Okrem toho, že žalobca nikdy žiadny kľúč od predajne žalovaného neoprávnene nezadržiaval, tak celý tento dôvod je natoľko absurdný a bagateľný, že sa ani len teoreticky nepribližuje závažnosti, ktorú § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre okamžité skončenie pracovného pomeru vyžaduje.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd sa oboznámil s podaním žalobcu spolu s prílohami, pričom strany sporu pred otvorením pojednávania zhodne navrhli, aby súd schválil zmier nasledovného znenia: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.000,- Eur. Určuje sa, že žalovaný môže peňažný dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach po 500,- Eur mesačne na č. účtu: F. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXXXX k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že splatnosť prvej splátky je 31.03.2020. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.“ Uvedenú dohodu si strany sporu podpísali v zápisnici z pojednávania.
4. Podľa § 148 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
5. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
6. Podľa § 32 Zákonníka práce účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh zmieru, ktorý uviedli strany sporu, je v súlade s citovanými právnymi predpismi, preto ho schválil v plnom rozsahu.
8. O trovách konania rozhodol v súlade s § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože sa konanie skončilo zmierom a žiadna zo strán sporu si neuplatnila nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.