Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-39-2019.pdf
PDF · 72.05 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/39/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v exekučnej veci oprávnenej Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, so sídlom Ul. 1 mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX, pre vymoženie sumy 581,40 € s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29. marca 2018 č.k. 8Er/143/2011 - 12 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Vargovi, Exekútorský úrad Košice, trovy exekúcie vo výške 68,98 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil s odkazom na § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s tým, že z návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vyplýva nemajetnosť povinného. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti. Zastavenie exekúcie oprel o.i. o rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013 s tým, že majetkové pomery povinnej osoby sa skúmajú v čase rozhodovania, t.j. relevantná je iba aktuálna finančná a majetková situácia a nie možné majetkové hodnoty, ktoré môže povinný nadobudnúť v budúcnosti. Taktiež odkázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 398/2012, III ÚS 185/2012, v zmysle ktorých sa na súdneho exekútora hľadí ako orgán verejnej moci, na predĺženú ruku súdu. Keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti nezakladá prekážku res iudicatae, práva oprávneného, v prípade, ak povinný v budúcnosti nadobudne majetok, nebudú dotknuté a návrh na vykonanie exekúcie je možné podať znova. Výrok o povinnosti oprávnenej nahradiť trovy súdneho exekútora exekučný súd oprel o § 196, § 200, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z..
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, v ktorom nesúhlasila so zastavením exekúcie. Považuje konštatovanie nemajetnosti za predčasné, keďže má sama vedomosť o tom, že povinný bol v čase exekučného konania opakovane zamestnaný, či už na základe pracovnej zmluvy (rok 2011) alebo na základe opakovane uzavretých dohôd o pracovnej činnosti, čo je aj aktuálne v čase podaného odvolania, od 01.01.2019. Tieto skutočnosti vôbec neboli súdnym exekútorom, ani súdom zohľadnené. Taktiež nebolo v rozhodnutí uvedené, že od povinného eviduje čiastočnú úhradu dlžnej sumy v roku 2011. Oprávnená má preto za to, že zo strany súdneho exekútora neboli realizované všetky nevyhnutné úkony riadne na to, aby došlo k úspešnému vymoženiu pohľadávky oprávnenej. Navrhla uznesenie exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného k 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné.
4. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že oprávnená podala dňa 27.01.2011 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu, rozhodnutia zo dňa 22.10.2010 č. 700-3011111210-GC04/10 v celkovej sume 581,40 EUR. Dňa 09.05.2011 bolo exekučným súdom udelené poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Ivana Vargu, Exekútorský úrad Košice. Dňa 19.04.2017 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
5. Súd prvej inštancie vychádzal z návrhu súdneho exekútora, konštatoval nemajetnosť povinného a exekúciu zastavil.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, v znení účinnom k 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je povinný aj pri podanom návrhu na zastavenie exekúcie pri konštatovaní nemajetnosti súdnym exekútorom skúmať, či v konaní sú skutočne dané dôvody pre rozhodnutie o zastavení exekúcie. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku stanovuje ako dôvod pre zastavenie exekúcie nemajetnosť povinného. Tento záver o majetkových pomeroch povinného má vychádzať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora, pričom musí byť odôvodnený spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a dôkladne preverenými majetkovými pomermi povinnej osoby.
8. Nemožno opomenúť, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v tejto veci neposkytuje žiaden bližší pohľad na majetok povinného. Exekútor svoj záver o nemajetnosti odôvodnil iba negatívnou lustráciou majetkovej podstaty vychádzajúc zo získaných správ, bez ďalšieho.
9. Odvolací súd poukazuje skutočnosti uvedené v odvolaní oprávnenej, na to, že lustráciou na Sociálnej poisťovni bolo odvolacím súdom zistené, že už v čase rozhodovania exekučného súdu bol povinný zamestnaný a následne poberal viac než pol roka pravidelný príjem. Vystriedal niekoľko pracovných miest na základe uzavretých dohôd o pracovnej činnosti. Túto skutočnosť exekučný súd pri rozhodovaní neskúmal, v odôvodnení rozhodnutia toto nezohľadnil. Možno preto konštatovať, že v čase rozhodovania exekučného súdu tento súd nemal riadne a dostatočne zistený skutkový stav a závery konštatované v odôvodnení rozhodnutia sa tak nezakladali na skutočnosti. S takýmto postupom exekučného súdu sa nemožno stotožniť. Zastavenie exekúcie v tomto prípade za vtedajšej situácie sa preto javí ako predčasné.
10. Exekučný súd preberá zodpovednosť za zastavenie exekúcie, nielen vo vzťahu k postaveniu povinného, ale aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému sa rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na inštitút plynutia času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Co 90/2008, kde tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle č. l. 46 ods. 1 Ústavy SR“ (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.7.2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000). Podľa názoru odvolacieho súdu k porušeniu práva na súdnu ochranu môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodov pre takýto postup súdu. Nesprávnym rozhodnutím súdu by sa tak v konečnom dôsledku odoprelo právo oprávneného na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1, 2 CSP.
12. V ďalšom konaní bude nevyhnutné, aby súdny exekútor opakovane zodpovedne a dôkladne preveril aktuálne majetkové a príjmové pomery povinného, jeho schopnosť splácať pohľadávku oprávnenej, bez čoho nie je možné vysloviť nemajetnosť.
13. Odvolací súd zdôrazňuje, že len v prípade, kedy sú komplexne preverené aktuálne majetkové pomery povinného, keď povinný nie je zamestnaný, nepoberá žiaden iný príjem, nevlastní preukázateľne žiaden majetok, hnuteľný či nehnuteľný, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej, možno odôvodnene konštatovať jeho nemajetnosť, ktorá by zakladala dôvod pre zastavenie exekúcie. Zistené skutočnosti vo vzťahu k majetkovým pomerom povinného musia bezpochyby nasvedčovať tomu, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo nehospodárne, a to aj napriek nesúhlasu oprávneného subjektu.
14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).