Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/18/2020

Uznesenie

Krajský súd Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudkýň JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci odsúdeného K. U. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 12.11.2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03. marca 2020 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného K. U., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 12.11.2019 bolo podľa 420, , Tr. zákona vyslovené, že sa odsúdený K. U. v skúšobnej dobe uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 02.03.2018, neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace vykoná.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol odsúdený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie samosudkyňa okresného súdu odôvodnila tým, že odsúdený K. U. sa napriek plynutiu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustil úmyselného trestného činu, tak ako to vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky zo dňa 01.07.2019 sp. Zn. . Išlo o spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona. Menovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Skutok bol odsúdeným spáchaný dňa 28.06.2019, teda v rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Vzhľadom na uvedené, prvostupňový súd konštatoval, že odsúdený K. U. neviedol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život a preto rozhodol o neosvedčení odsúdeného.

Zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení uznesenia sťažnosť odsúdený. Sťažnosť odsúdeného nebola bližšie odôvodnená.

Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle správnosť výrokov napadnutého uznesenia,

proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého doposiaľ získaného spisového materiálu zistil, že odsúdený K. U. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.03.2018 sp. zn. , právoplatným 02.03.2019, uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 389 ods. 2 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Skúšobná doba plynula odsúdenému od 03.03.2018 do 02.03.2020. Zároveň bol menovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní štyri roky.

Po uplynutí skúšobnej doby okresný súd zabezpečil dôkazy, ktoré dokumentujú správanie sa odsúdeného počas skúšobnej doby so zameraním sa na zistenie, či odsúdený viedol riadny život, prípadne či dodržal uložené povinnosti a obmedzenia.

Okresný súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.11.2019 za účasti prokurátora a odsúdeného K.a U.a rozhodol o neosvedčení odsúdeného. Podkladom pre vydanie uvedeného rozhodnutia bol trestný rozkaz Okresného súdu Malacky , aktualizovaný odpis registra trestov registra priestupkov, z ktorých vyplynulo, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život a dopustil sa úmyselnej trestnej činnosti.

Z vyššie uvedených dôkazov je možné zistiť, že odsúdený K. U. sa v priebehu skúšobnej doby dopustil úmyselnej trestnej činnosti tým, že napriek uloženému zákazu činnosti viedol motorové vozidlo. Skutok bol odsúdeným spáchaný dňa 28.06.2019, teda počas skúšobnej doby.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20200101> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20200101>, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/20200101> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20200101> smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Podľa § 50 ods. 5 Tr. zákona ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe.

Vzhľadom na vyššie uvedené fakty okresný súd správne postupoval pri preskúmaní a hodnotení správania sa odsúdeného a dospel k správnemu záveru, že odsúdený nesplnil podmienky podmienečného odsúdenia, preto vyslovil, že sa odsúdený neosvedčil. Odsúdený spáchaním ďalšieho úmyselného trestného činu v rámci skúšobnej doby zjavne preukázal, že trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorým sa preferuje výchovný charakter trestu, je u neho nedostatočne účinným opatrením. Preto je záver okresného súdu o neosvedčení odsúdeného K.a U.a v súlade s ustanovením § 50 ods. 4 Tr. zákona. Život, ktorý odsúdený doteraz viedol a to aj počas plynutia skúšobnej doby, nemožno označiť za riadny život. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že sa dopustí úmyselného trestného činu, konkrétne

trestného činu, ktorý spácha tým, že nerešpektuje predchádzajúcu uloženú sankciu, vedie to spravidla k záveru o tom, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil, že podmienečne odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a uložený trest je potrebné vykonať.

Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, aj v tejto časti musí sťažnostný súd konštatovať, že nedošlo k žiadnemu pochybeniu pri posudzovaní splnenia podmienok uvedených v § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Vychádzajúc z registra trestov odsúdeného, tento nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním posudzovaného skutku vo výkone trestu uloženého za úmyselný trestný čin, teda bola splnená podmienka pre zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

S názorom okresného súdu, že sa odsúdený K. U. v skúšobnej dobe neosvedčil, sa stotožnil aj nadriadený súd a preto vyhodnotil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Vzhľadom k tomu, že nebol zistený žiadny dôvod na zmenu prvostupňového rozhodnutia, postupoval krajský súd podľa a sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok