Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-4-2020.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6P/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: T. U., B.. XX.XX.XXXX a J. U., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, deti rodičov matky: T. U., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. T. XXX/X, XXX XX Y. a otca: T. U., B.. XX.XX.XXXX, O. X. X. T. XXX/X, XXX XX Y., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o určenie manželského výživného, z a s t a v u j e.
Maloleté deti: T. U., B.. XX.XX.XXXX H. J. U., B.. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Otec maloletých detí je povinný počnúc od 27.01.2020 prispievať na výživu maloletého dieťaťa: T. U., B.. XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 70,- Eur, a na výživu maloletého dieťaťa: J. U., B.. XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 70,- Eur, pričom výživné je otec povinný platiť matke maloletých detí vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.
Zročné výživné za dobu od 27.01.2020 do konca mesiaca marec 2020 vo výške 302,58 Eur je otec povinný zaplatiť matke maloletých detí v lehote troch dní od doručenia rozsudku.
Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka maloletých detí sa návrhom podaným dňa 27.01.2020 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom s odôvodnením, že otec detí opustil spoločnú domácnosť 26.05.2019 a odvtedy nemá záujem ani o maloleté deti, ani o ich matku. Preto navrhla zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a otca detí zaviazať platením výživného výške 70,- Eur mesačne na každé z maloletých detí; zároveň sa domáhala proti otcovi maloletých detí aj určenia manželského výživného.
2.Otec maloletých detí sa k riadne doručenému návrhu matky písomne nevyjadril, pojednávania vo veci sa otec detí bez ospravedlnenia nezúčastnil, preto súd vo veci pojednával a rozhodol bez jeho prítomnosti.
3.Pred začatím pojednávania vo veci matka vzala podaný návrh späť v časti, v ktorej sa domáhala proti otcovi maloletých detí aj určenia manželského výživného vo výške 70,- Eur mesačne. V tejto časti súd podľa § 29 CMP konanie vo veci zastavil, keďže vo veci určenia manželského výživného konanie možno začať iba na návrh a neexistuje ani len potenciálne žiadny vážny dôvod, pre ktorý by otec maloletých detí so zastavením konania v tejto časti mohol dôvodne nesúhlasiť.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: lustrácie v Registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni č. l. 3-9, potvrdenie úradu práce č. l. 25, správa kolízneho opatrovníka č. l. 33, a výsluchom matky maloletých detí, na základe čoho, s prihliadnutím k obsahu vyjadrení účastníkov konania v ich písomných podaniach a na pojednávaní, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
5.Zo vzťahu matky a otca pochádzajú dve maloleté deti: T. U., nar. XX.XX.XXXX H. J. U., B.. XX.XX.XXXX. Matka má ďalšie dve maloleté deti z prechádzajúceho vzťahu, z ktorých jedno zomrelo. Otec má jedno ďalšie maloleté dieťa z predchádzajúceho vzťahu.
6.Matka aj s maloletými deťmi žije v dvojizbovom byte, ktorý patrí jej otcovi, a v ktorom je zavedená voda aj elektrina, a je štandardne zariadený. Matke finančne vypomáha jej otec, u ktorého aj s maloletými deťmi žije, a ktorý aj platí všetky výdavky spojené s bývaním v byte. Do mesiaca november 2019 bol matke vyplácaný rodičovský príspevok, v súčasnosti matka poberá len prídavky na tri maloleté deti vo výške 74,85 Eur mesačne. Iný príjem matka nemá, majetok väčšej hodnoty nevlastní. Maloletý T. U. navštevuje materskú škôlku v Jelšave, za čo matka platí poplatok mesačne do 40,- Eur; maloletá J. U. zatiaľ škôlku nenavštevuje. Okrem toho má matka s deťmi už len bežné výdavky na hygienu, stravu, lieky a oblečenie, ktoré presne vyčísliť nevedela. Obidve maloleté deti vyjadrili záujem bývať s matkou.
7.Otec detí opustil spoločnú domácnosť v mesiaci máj 2019 z dôvodu obojstrannej nevery rodičov maloletých detí. Od tej doby otec na výživu maloletých detí neprispieva, o svoje deti sa nezaujíma, matka aj otec však zhodne tvrdia, že sú spolu v každodennom telefonickom kontakte. Svoje tvrdenia prezentované kolíznemu opatrovníkovi o tom, že matke poslal 3-4 krát sumu 25,- Eur, otec nepreukázal. Otec maloletých detí v súčasnosti žije a pracuje na Myjave na dohodu vo firme STAS, s. r. o, kde jeho príjem podľa jeho vlastných tvrdení prezentovaných kolíznemu opatrovníkovi má predstavovať 120,- Eur mesačne, jeho výdavky majú pozostávať z platby za ubytovňu vo výške 155,- Eur, ďalej na stravu a oblečenie; finančne otcovi údajne vypomáha jeho strýko. Zo záznamov Sociálnej poisťovne síce vyplýva, že otec detí oficiálne striedavo pracuje na základe dohôd o pracovnej činnosti, pričom mesačný hrubý vymeriavací základ otca pri poslednej z dohôd predstavuje sumu 47,83 - 95,65 Eur mesačne, a teda čistý príjem otca by musel byť ešte nižší. Je však súčasťou skutočností známych súdu z úradnej činnosti, a vyplýva to aj z výsluchu matky ako aj z vyjadrenia otca prezentovaného kolíznemu opatrovníkovi, že reálny príjem otca detí s výškou evidovaného vymeriavacieho základu nijako nesúvisí a je vyšší.
8.Matka ani otec detí nenavrhovali upraviť právo otca stretávať sa s maloletými deťmi; matka detí vo svojom výsluchu uviedla, že sa na tomto budú vedieť s otcom detí dohodnúť.
9.Kolízny opatrovník vykonaným šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti, navrhol preto maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného vo výške 70,- Eur mesačne na každé z oboch maloletých detí a právo otca stretávať sa s maloletými deťmi neupraviť.
10.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, pričom otec detí na ich výživu nijako neprispieva. Preto je podľa § 36 ods. 1 a § 65 ods. 2 Zákona o rodine potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností rodičov rozhodnutím súdu, keďže rodičia sa o výkone týchto práv nedohodli. Na základe zhodného návrhu matky a kolízneho opatrovníka, pri absencii odchylného návrhu otca, v súlade so zistením, že starostlivosť o deti vykonáva matka maloletých detí sama s pomocou svojho otca, súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, keďže v jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli.
12.Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča (otca) sú vo všeobecnosti rozhodujúce odôvodnené výdavky a potreby maloletých detí na strane jednej a osobné a majetkové pomery určujúce možnosti a schopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť na strane druhej, pričom platia aj pravidlá, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z tohto hľadiska z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec detí striedavo pracuje väčšinou na základe dohôd o pracovnej činnosti s evidovaným iba veľmi nízkym vymeriavacím základom, pričom už od mesiaca máj 2019 sa nezdržiava v spoločnej domácnosti s matkou maloletých detí, ale odišiel na Myjavu, kde žije a pracuje. Podľa tvrdení otca prezentovaných kolíznemu opatrovníkovi, mesačný príjem otca predstavuje 120,- Eur mesačne, podľa výsluchu matky je to 250,- Eur, čo je však v každom prípade viac ako sú evidované vymeriavacie základy otca v Sociálnej poisťovni, preto len z týchto oficiálne evidovaných údajov vychádzať nemožno. Otcovi vzhľadom k jeho veku pri absencii zdravotných alebo iných obmedzení nič nebráni v tom, aby si našiel primeranú stabilnú prácu a dosahoval primeraný pravidelný príjem, z ktorého by mohol svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť. Okrem toho, otec maloletých detí sa trvalo zdržiava na území západného Slovenska, kde (na rozdiel od obvodu okresu Revúca) pri súčasnom všeobecnom nedostatku pracovných síl, nie je problém aj pre menej kvalifikovaného zamestnanca aj bez akýchkoľvek pracovných skúseností nájsť si primerane ohodnotenú prácu, kde by dosahoval aj príjem výrazne vyšší ako je minimálna mzda. Skutočnosť, že sa otec nachádza v tzv. sivej časti ekonomiky, ktorá pozícia otcovi detí vyhovuje z hľadiska vyhýbaniu sa povinnostiam platiť dane a odvody ako aj možným exekučným konaniam a pod., a ktorá zároveň sťažuje, resp. úplne znemožňuje zistiť reálny príjem otca, nemôže byť
vyhodnotená v neprospech maloletých detí, ktoré sú svojou výživou odkázané na svojich rodičov. Preto súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca nevychádzal iba z otcom tvrdenej výšky aktuálneho príjmu, ale z jeho celkových reálnych možností a schopností, ktoré sú omnoho vyššie. Po zohľadnení bežných nákladov a výdavkov oboch maloletých detí primeraných ich fyzickému veku, ktoré u oboch detí sú približne rovnaké, súd určil vyživovaciu povinnosť otca k obom maloletým deťom vo výške 70,- Eur mesačne. Matka síce výdavky na deti vyčísliť nevedela, suma 70,- Eur mesačne však predstavuje minimálne náklady na primeranú výživu maloletých detí v tomto veku so zohľadnením základných potrieb ako sú oblečenie, hygiena, lieky, poplatok za škôlku a pod. Takto určené výživné vychádza zo starostlivého zváženia všetkých okolností, zo zistených základných výdavkov zodpovedajúcich bežným potrebám oboch maloletých detí v závislosti od ich veku ako aj z predpokladaných možností a schopností otca maloletých detí a zohľadňuje aj skutočnosť, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).
13.Bežné výživné v určenej výške je otec povinný platiť počnúc od podania návrhu matkou, t.j. od 27.01.2020 vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine) a to matke maloletých detí. V súvislosti s určením výživného počnúc od podania návrhu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine) ku dňu rozhodnutia súdom vo veci vznikla otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za dobu od začatia konania do konca mesiaca marec 2020. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť v tejto dobe neplnil vôbec, vznikla mu tak povinnosť zaplatiť zročné výživné na obe maloleté deti spolu vo výške 302,58 Eur [(5/31 x 140 = 22,58) + 140 + 140]. Zročné výživné spolu v celkovej sume 302,58 Eur súd otcovi uložil zaplatiť v lehote troch dní od doručenia rozsudku, keďže výrok rozsudku o určení vyživovacej povinnosti otca je predbežne vykonateľný už jeho doručením (§ 44 CMP), t.j. bez ohľadu na prípadne podané odvolanie otca. O určenie dlhšej lehoty na zaplatenie výživného otec nepožiadal, pričom s ohľadom na to, že si svoju vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní, musel počítať s tým, že mu vznikne povinnosť doplatiť zročné výživné vo výške závislej od obdobia, po ktoré si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, a tomu prispôsobiť svoje výdavky. Určenie dlhšej ako zákonom stanovenej lehoty na plnenie nie je ani v záujme maloletých detí za skutkového stavu, keď si otec detí dlhodobo neplnil svoju vyživovaciu povinnosť ani len čiastočne.
14.Žiadny z účastníkov konania nenavrhoval upraviť rozsudkom právo otca stretávať sa s maloletými deťmi, preto o tomto práve otca súd nerozhodoval (§ 25 ods. 2 Zákona o rodine). Matka maloletých detí pritom vo svojom výsluchu uviedla, že otcovi je ochotná stretnutie s deťmi umožniť, kedykoľvek o to prejaví záujem; upraviť toto právo otca preto nebolo potrebné ani bez návrhu.
15.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže skutočnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania neboli v konaní preukázané (§ 55 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.