Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8T/34/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Mitterpáka a prísediacich Ivana Kopčíka a Jána Drabíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.3.2020 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaný

M.

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e na ul. D. v Košiciach dňa 23.4.2014 v úmysle vylákať finančné prostriedky uzavrel ako dlžník s IT. ako veriteľom písomnú zmluvu o bezúčelovej pôžičke, na základe ktorej mu bola veriteľom poskytnutá suma vo výške 55 000,- Eur, ktorú sa tomuto zaviazal vrátiť v lehote splatnosti do 31.8.2014, čo však neučinil, následne veriteľovi vyplatil len časť pôžičky vo výške 11 500,- Eur, pričom už v čase jej poskytnutia si bol vedomý existencie nesplatených pozdĺžností voči ďalším dvom svojim veriteľom v celkovej čiastke 199 187,84,- Eur, čím tak vediac o vlastnej neschopnosti vrátiť poskytnutú pôžičku v plnom rozsahu už v čase podpisu súvisiacej zmluvy spôsobil jej podvodným vylákaním poškodenému V. škodu vo výške 43 500,- Eur, t e d a na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

-2- t ý m s p á c h a l zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. § 36 písm. j, § 38 ods. 3 Tr. zák. , § 51 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( troch ) rokov s tým, že zároveň ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovuje skúšobnú dobu pri určení probačného dohľadu v trvaní 3 ( troch ) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh poškodenému.

Podľa súd ukladá obžalovanému nahradiť poškodenému V. škodu vo výške 43 500,- ( štyridsaťtritisícpäťsto ) Eur. Podľa súd poškodeného V. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor Košice I podal na obž. M. obžalobu pre skutok, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku a jeho konanie kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák.,

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov IT. notárskou zápisnicou, zmluvou o pôžičke, zápisnicou o návrhu na vykonanie exekúcie, výpisom z centrálneho registra exekúcií a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný ak veci vypovedal: V apríli 2014 si po dohode s poškodeným V. požičal od neho 50 000,- Eur. Dohodli sa tak, že mu podpíše zmluvu na 55 000,- Eur, ale fyzicky dostane len 50 000,- Eur v dvoch splátkach a to tak, -3-

že 15 000,- Eur dostal v banke v hotovosti a 35 000,-_Eur dostal na svoj účet vedený v Slovenskej sporiteľni. Vzhľadom k tomu, že sa s poškodeným poznal už dlhé roky, stretávali sa na spoločenských akciách vedel, že podniká v oblasti výroby kancelárskych stoličiek, dostali sa aj k tomu, že poškodený chcel investovať nejaké peniaze. V tom čase ako firma hľadali investorov, aj sa im investori núkali, vždy potrebovali nové zdroje a tak sa s poškodeným dohodli, že zoberie od neho pôžičku. Všetko išlo bez problémov, postupne ju splácal podľa dohody, jednak priamo v hotovosti a neskôr aj tovarom. Potom nastala situácia vo firme, že spoločník a spolumajiteľ firmy a konateľ C. na základe svojho rozhodnutia dal firmu do exekúcie, firma nebola schopná ďalej splácať záväzky, nebolo možné vrátiť pôžičku v plnej miere. Napriek tomu z vlastných požičaných peňazí ďalej splácal pôžičku do výšky 11 000,- Eur a dohodol sa s poškodeným, že príjme od neho tovar- stoličky v hodnote cca 3 000,- Eur. Vzhľadom k tomu, že sa situácia zmenila, s poškodeným sa dohodli z dôvodu vyššej dôveryhodnosti záruky, spísali spolu na Notárskom úrade v Košiciach zmluvu o pôžičke, ktorá mala byť aj exekučným titulom. Ako ďalší krok uspokojiť veriteľa so svojou bývalou manželkou išli do G., žiadali o úver vo výške 50 000,- Eur a tento úver bol aj predschválený a bol zaslaný do Bratislavy. Vzhľadom k tomu, že poškodený bol nervózny, či sa to snaží nejako platiť, išiel spolu s poškodeným do Slovenskej sporiteľne v Prešove, kde sa rozprávali s pracovníčkou, ktorá mala na starosti úver a táto uistila poškodeného, že úver je predložený na schválenie. Vzhľadom na kroky spolumajiteľa a konateľa C. keď bola daná spoločnosť do exekúcie, vznikali problémy vo firme a veritelia, ktorí predtým investovali boli nervózni, nepríjemní, predtým boli spokojní, že zarábajú a zrazu chceli všetky peniaze späť, čo nebolo možné pre exekúciu firmy a preto nebolo ani v plnej miere možné vyplatiť poškodeného. Obžalovaný poprel tvrdenia uvedené v obžalobe, že dlží ďalším dvom veriteľom V. 132 800,- Eur, pretože tento mu peniaze nikdy nedal, ani ich nedal do firmy, nikdy nemal peniaze fyzicky k dispozícii, neprišli na účet firmy žiadne peniaze. V podstate C. zaplatiť tieto peniaze z vlastných do VÚB- banky ako vyplatenie nehnuteľnosti a on sa k tým peniazom nikdy nedostal. Tiež druhý svedok C., ktorý tvrdí, že mu požičal peniaze, nie je na to žiadna zmluva, žiadny papier, nikdy od neho nežiadal nijaký doklad, nikdy si od neho peniaze nenárokoval, tvrdil, že mu požičal sumu 2 000 000,- Sk v igelitke, bez papiera. Keď sa obžalovaný opýtal svedka, prečo na neho nedal žalobu, tento mu uviedol, že sa nebude súdiť, lebo nemá dôkaz o tom, že mu peniaze dal. Obžalovaný uviedol, že chce vrátiť peniaze poškodenému z vlastných peňazí. Ďalej uviedol, že od poškodeného dostal 50 000,- Eur a nie 55 000,- Eur a splatil sumu 14 000,- Eur. A od svedkov uvedených v obžalobe nedostal žiadne peniaze. Obžalovaný ďalej -4-

uviedol, že v čase podpisu zmluvy o pôžičke mal niekoľko firmy, jeho príjem sa pohyboval od 5 000- 10 000,- Eur. Peniaze nepožičiaval na živobytie, s poškodeným sa pozná z rodea, platil ho za to, že moderoval akcie. Firma bola v dobre finančnej kondícii, mala za 4 roky obrat 800 000,- Eur. Druhý svedok C. je konateľ firmy, je to jeho bratranec a v prípade, že by nedal firmu do exekúcie, nebol problém vrátiť investorovi 50 000,- Eur. V čase pôžičky nemal voči nikomu dlhy. A v čase pôžičky medzi ním a poškodeným V. sa voči nemu neviedli žiadne exekúcie.

Poškodený V. uviedol, že s otázkou pôžičky ho oslovil obžalovaný s tým, že ide o krátkodobú pôžičku, ktorú potrebuje na vysporiadanie nejakých vzťahov. Poškodený mu deklaroval, že peniaze mu môže požičať krátkodobo, s tým, že polovicu danej sumy si musí sám požičať, aby mohol požičať obžalovanému. Poškodený nevedel, na aký účel boli peniaze použité. Ďalej uviedol, že obžalovaného poznal niekoľko rokov, možno aj viac ako 5 rokov, stretávali sa na konských rodeách. Na otázku obhajcu, či peniaze, ktoré dal obžalovanému, bral ako pôžičku alebo ako formu investície uviedol, že jasne

dôvodil a deklaroval, že do podnikania na IČO peniaze nepožičia, jedine ako fyzickej osobe. Podmienky pôžičky stanovil obžalovaný. Ďalej uviedol, že časť pôžičky dal v hotovosti, časť prevodom na účet. V pôžičke neboli dohodnuté žiadne splátky ani intervaly, pôžičku mal vráti obžalovaný do 31.8.2014, splátky nepožadoval, ani ich nesledoval. Ďalej poškodený popisoval spôsob vymáhania pohľadávky cez súdneho exekútora. Keďže to nebolo úspešné u exekútora, obžalovaný podpísal splátkový kalendár, navrhoval, aby dlh zaplatil spoločník vo firme a vtedy sa dozvedel, že spoločník firmy C. už nie je vo firme, lebo je daná exekúcia. Poškodený uviedol, že peniaze požičané obžalovanému boli jeho vlastné, z ktorých 27 0000,- Eur boli jeho vlastné a 25 000,- Eur si požičal od známeho ako krátkodobú pôžičku a požičal ich obžalovanému, lebo mu chcel pomôcť. V čase pôžičky zisťoval finančnú situáciu vo firme, kde sa vyrábali stoličky, obžalovaný ho zobral aj do banky, kde deklaroval, že je žiadateľom o úver. S obžalovaným boli kamaráti a pracoval pre neho aj na obchodnej báze. Bola to spolupráca ohľadom organizovania rodea, dodanie programu a marketingový plán pre disco klub v Šarišských Michaľanoch Black Horse a bola to aj podpora predaja ergonomických stoličiek. Pôžička vo forme tovaru mu nebola vracaná, ak dostal tovar, tak to bolo ako zápočet za nezaplatené faktúry. Poškodený uviedol, že na ručení nehnuteľnosťou za pôžičku netrval, lebo obžalovanému veril a obžalovaný mu prezentoval platný systém objednávok na tovar jeho spoločnosti.

-5-

Svedok V. vypovedal, že v čase pôžičky bol konateľom a spoločníkom firmy Y. mal vo firme 40 %- ný podiel a obžalovaný mal 60 %- ný podiel, každý z konateľov konal samostatne. Svedok sa nevedel vyjadril ku skutku v obžalobe, teda k pôžičke medzi obžalovaným a poškodeným. Vypovedal, že obžalovanému požičal sumu 132 800,- Eur v r. 2010 a ďalej mu požičal pri otvorení firmy, ktorej bol spoločníkom sumu 33000,- Eur. Následne dal firme Y. tovar za 294 466,- Eur, aby mohla firma začať podnikať. V ďalšej časti výpovede boli konfrontácie medzi obžalovaným a svedkom V. o spôsobe požičania peňazí, k čomu obžalovaný uviedol, že ako fyzická osoba od svedka nikdy nedostal peniaze, peniaze boli svedkom použité na kúpu pozemku a budov v Šarišských Michaľanoch pre firmu, ktorú vlastní.

V spise na č.l. 85- 112 sa nachádzajú podané trestné oznámenia svedkov V. a uznesenia vyšetrovateľa a prokurátora, ktorým boli tieto trestné oznámenia odmietnuté.

Svedok I. vypovedal, že trestné oznámenie podal na obžalovaného v novembri 2014, predtým bol spoločníkom vo firme C. s tým, že obžalovaný ho požiadal o vstupenku do biznisu vo výške 2000000,- Sk s tým, že po rozbehnutí podnikania sa mu peniaze vrátia. Vo firme podnikali spolu 4 roky, firma bola úspešná, v r. - 2010, peniaze mu boli čiastočne vyplatené, nevie v akej výške to bolo. Svedok uviedol, že peniaze si požičal do rodiny a mali byť použité na kúpu obchodného podielu firmy C.. Peniaze obžalovanému odovzdal bez podpisu zmluvy, mal k nemu dôveru.

Za účelom zobjektivizovania konania o žiadosť o schválenie úveru, obhajca zisťoval adresu svedkyne C. ktorá sa mala podieľať na schvaľovaní úveru pre obžalovaného, ale adresu sa nepodarilo zistiť, takže obhajoba na jej výsluchu netrvala.

Z notárskej zápisnice a zmluvy o pôžičke vyplývajú okolnosti o pôžičke medzi veriteľom V. Zo spisu ďalej sú zistiteľné návrhy na vykonanie exekúcie. Z centrálneho výpisu registra exekúcií vyplýva, že poverenia na výkon exekúcie voči povinnému ako fyzickej osobe boli v r. 2015, teda po dni, kedy bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi poškodeným a obžalovaným a ďalšie poverenia boli tiež po dátume pôžičky, ale boli v prvom rade na spoločnosť Y., ktorej bol obžalovaný konateľom a spoločníkom, čo je odlišný právny režim, ako pri zmluve o pôžičke medzi fyzickými osobami. -6-

Rozsudkom OS Košice I zo dňa 12.9.2018 súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa

Na základe odvolania podaného okresným prokurátorom KS D.o dňa 22.7.2019 rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Zo zrušujúceho rozhodnutia KS Y. vyplýva právny zámer, na základe ktorého vyplývajú skutočnosti, že obžalovaný mal pred uzavretím zmluvy s poškodeným záväzky, in concreto

napr.: na č.l. 82- istina v sume 132 800,- Eur, kde bol povinný Y. ako aj ďalšie exekučné konania, na ktoré poukázal prokurátor v podanom odvolaní.

Na základe týchto skutočností KS Košice uzavrel, že rozhodnutie okresného súdu o oslobodení obžalovaného bolo nesprávne, pretože podľa názoru krajského súdu bolo preukázané, že obžalovaný bol si vedomý existencie nesplatených pozdĺžností voči svojim ďalším dvom veriteľom a tak konal v úmysle, ktorý sa vyžaduje pri zločine podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ . Tr. zák. V ďalšej časti krajský súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nebolo možné vysloviť právny záver o oslobodení obžalovaného spod žalovaného skutku, ktorý bol predmetom podanej obžaloby.

Podľa súd ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vysloví vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody okresný súd uznal obžalovaného vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný mal vedomosti o svojich pozdĺžnostiach voči iným veriteľom, napriek tomu uzavrel zmluvu o pôžičke od poškodeného, existenciu svojich dlhov pred poškodeným zatajil, čím ho takto uviedol do omylu v otázke možností a schopností vrátiť prijatú sumu v plnom rozsahu a spôsobil tak poškodenému značnú škodu.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, poľahčujúcu okolnosť s tým, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu na skúšobnú dobu

-7-

troch rokov je dostatočný a zároveň určil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh poškodenému.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný svojim konaním spôsobil škodu poškodenému, súd mu uložil nahradiť škodu v preukázanej výške a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.