Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-45-2019.pdf
PDF · 124.73 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hradec Kráľové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, právne zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Elisčino nábřeží 280/23, IČO: 01 435 400, Česká republika konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Bratislava, Ul. Svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: proti žalovanému: X. J., nar. XX. XX. XXXX, W. XXX/XX, XXX XX D.O.-R. K. o zaplatenie 390,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 190,39 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 390,39 eur od 05.05.2017 do 16.05.2019, zo sumy 345,90 eur od 15.05.2019 do 14.06.2019, zo sumy 295,90 eur od 15. 06.2019 do 14.07.2019, zo sumy 245,90 eur od 15.07.2019 do 14.08.2019, zo sumy 190,39 eur od 15.08.2019 do zaplatenia, ktoré súd povoľuje platiť v mesačných splátkach vo výške 50,00 eur splatných vždy k 15 dňu v mesiaci vopred až do zaplatenia počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. II. Súd konanie v časti zaplatenia suma 200,00 eur konanie zastavuje. III. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a. IV. Súd žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaného v rámci upomínacieho konania na Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.11.2018 domáhal zaplatenia sumy 390,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 390,39 eur od 21.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 19.11.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1060 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný splatiť v pravidelných týždenných splátok po dobu 60 týždňov, posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 01.02.2017 spolu s nákladmi vo výške 325,25 eur. Okrem toho bol uzatvorená Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 325,25 eur to v pravidelných týždenných splátkach spolu so splátkami úveru. Žalovaný si s právnym predchodcom Žalobcu, spoločnosťou Provident, mohol dohodnúť, či budú peňažné prostriedky poskytnuté formou bezhotovostného prevodu na účet uvedený Žalovaným, alebo či budú poskytnuté prostredníctvom predplatenej platobnej karty. Žalovaný si pre vyplatenie peňažných prostriedkov zvolil variantu predplatenej platobnej karty. Platobná karta bola žalovanému predaná pri podpise zmluvy o úvere samotnej, t.j. dňa 19.11.2015. Peňažné prostriedky boli k dispozícii najneskôr 13. deň odo dňa podpisu Zmluvy o čom bolo vystavené potvrdenie o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere potvrdeným zo strany pôvodného veriteľa. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný
zaviazal uhradiť predstavovala sumu 1385,25 eur, ktorú sa zaviazal uhradiť v 60. mesačných splátkach spolu vo výške 23,09 eur. Žalovaný uhradil sumu 669,61 eur. Predmetnú pohľadávku nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017. Žalobca si v tomto konaní uplatnil iba sumu poskytnutého úveru a to vo výške 390,39 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017, došlo s účinnosťou ku dňu 20.04.2017 k postúpení pohľadávok zo zmluvy o úvere zo spoločnosti Provident na Žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 10.04.2017. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo 715,64 eur (celková čiastka úveru ponížená o platby Žalovaného, uhradené ku dňu postúpení pohľadávky). Žalovaný súčasnému veriteľovi doposiaľ neuhradil svoj záväzok ani len z časti. Posledná výzva žalobcu na zaplatenie pred podaním žaloby odoslaná žalovanému je zo dňa 24.10.2018. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 07.12.2018 platobný rozkaz pod sp. zn. 11Up/1044/2018-28, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 390,39 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 390,39 eur od 21.04.2017 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 91,36 eur a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní. 3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 13.09.2019 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava III ako súdu miestne príslušnému na pokračovanie v konaní, keďže žalovaný voči platobnému rozkazu podal včas odôvodnený odpor a žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. 4. Žalovaný v odpore uviedol, že z opatrnosti vznáša námietku premlčania a v prípade úspechu žalobcu žiadal povoliť plnenie v splátkach. Súčasne namietal výšku uplatnených trov konania z dôvodu, že ak by si žalobca žiadal uhradiť iba istinu k sporu nemuselo prísť pričom v listoch žalobcu adresovaných žalovanému boli uvedené iné sumy úveru oproti skutočnosti. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 03.09.2019 uviedol k vznesenej námietke premlčania žalovaným, že s touto nesúhlasí, túto nie je možné na danú vec uplatniť, pretože k uzavretiu zmluvy došlo dňa 19.11.2015, pri splatnosti prvej splátky dňa 09.12.2015 pričom žalobný návrh bol na súd podaný už dňa 16.11.2018, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Žalovaný nerozporuje uzavretie zmluvy, ani prijatie finančného plnenia. Práve naopak v období od 17.05.2019 do 07.08.2019 poukázal žalobcovi štyri mesačné splátky vo výške po 50,00 eur, teda celkovo 200,00 eur, v ktorej časti žalobca zobral žalobu späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. K namietaným nedostatkom zmluvy o úvere poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky, uviedol, že žalovaný sa mohol pred uzavretím zmluvy s touto oboznámiť, túto mohol doplniť prípadne vzniesť námietku k jej obsahu a žiadať jej zakomponovanie. Zmluva obsahuje rozpis termínov a výšky splátok, termín konečnej splatnosti úveru (7. deň 60.týždňa po dni uzavretia zmluvy), poukázal, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky (rozhodnutie NSSR sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, 4Cdo/65/2018 zo dňa 26.09.2018). 6. Podľa ustanovenia § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 7. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 8. Podľa ustanovenia 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 9. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 200,00 eur ešte pred predbežným prejednaním, súd konanie v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP zastavil (výrok II). 10. Vo veci sa dňa 03.03.2020 konalo pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu nenavyšovania trov právneho zastúpenia. Prítomný bol žalovaný. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu. 11. Žalovaný so žalobou súhlasil, potvrdil uzatvorenie Zmluvy o úvere a žiadal súd o povolenie úver splácať v mesačných splátkach po 50,00 eur. 12. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise: Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2015, Potvrdením o vyplatení pôžičky zo dňa 12.09.2018, Vyhlásením ku karte Provident zo dňa 19.11.2015, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2017, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.04.2017, Výpisom splátok a úhrad, predžalobnou výzvou zo dňa 24.10.2018 zistil tento skutkový a právny stav: 13. Právny predchodca žalobcu dňa 19.11.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1060,00 eur. Celkové náklady boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 23,32% ročne zo sumy úveru, t.j. 157,66 eur a poplatok za garantovanú službu
pevnou sumou 167,59 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy predstavovali RPMN vo výške 61,43 % pri priemernej hodnote RPMN 29,89% a celková čiastka, ktorú bol žalovaný podľa zmluvy povinný zaplatiť sumu 1385,25 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach vo výške 23,09 eur od prvej splátky po predposlednú splátku a poslednú splátku v sume 22,94 eur. Termín splatnosti prvej splátky nastáva 7 kalendárny deň po uzavretí zmluvy a poslednej splátky bol stanovený na 7 deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaný podľa výpisu splátok a úhrad, uhradil v splátkach sumu 669,91 eur, ktorú sumu žalobca započítal na istinu. Po podaní žaloby na súd žalovaný uhradil 4 splátky po 50,00 eur t.j. spolu 200,00 eur. Právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu splatnú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017. Právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXXXXX zo 19.11.2015 vo výške 716,00 eur a zmluvy o poskytnutí služby komfort listom zo dňa 10.04.2017. 14. Predžalobnou výzvou zo dňa 24.10.2018 žalobca žiadal žalovaného uhradiť dlžnú sumu 756,97 eur a to najneskôr do 05.11.2018 inak pristúpi k riešeniu záležitosti súdnou cestou. 15. Žalovaný podľa výpisu splátok a úhrad uhradil sumu 669,61 eur. 16. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). 17. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 20. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 22. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 23. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 24. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 25. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 26. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 27. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 28. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. 29. Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 30. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. 31. Podľa § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. 32. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 33. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 34. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 35. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. 36. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. 37. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. 38. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). 39. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci (C240/98) a spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“. 40. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka 41. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.11.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Podmienky uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - právnickou osobou, ktorá mala v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorý nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Z týchto dôvodov súd úverový vzťah medzi stranami posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. 42. Právny predchodca žalobcu dňa 19.11.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1060,00 eur. Celkové náklady boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 23,32% ročne zo sumy úveru, t.j. 157,66 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 167,59 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy predstavovali RPMN vo výške 61,43 % pri priemernej hodnote RPMN 29,89% a celková čiastka, ktorú bol žalovaný podľa zmluvy povinný zaplatiť sumu 1385,25 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach vo výške 23,09 eur od prvej splátky po predposlednú splátku a poslednú splátku v sume 22,94 eur. Termín splatnosti prvej splátky nastáva 7 kalendárny deň po uzavretí zmluvy a poslednej splátky bol stanovený na 7 deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaný podľa výpisu splátok a úhrad, uhradil v splátkach sumu 669,91 eur, ktorú sumu žalobca započítal na istinu. Po podaní žaloby na súd žalovaný uhradil 4 splátky po 50,00 eur t.j. spolu 200,00 eur. Právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu splatnú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017. Právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXXXXX zo 19.11.2015 vo výške 716,00 eur a zmluvy o poskytnutí služby komfort listom zo dňa 10.04.2017.
43. Žalobca si potom aj vzhľadom na vyššie uvedené právne zdôvodnenie rozsudku v žalobe uplatňoval iba sumu 390,39 eur s príslušenstvom ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1060,00 eur a uhradenými splátkami vo výške 669,61 eur a 200,00 eur. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere si žalobca uplatňuje po čiastočnom späťvzatí žaloby (200,00 eur) nárok na zaplatenie sumy 190,39 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok. Iné nároky si neuplatňoval. 44. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver na základe zmluvy o úvere v sume 1060,00 eur, pričom žalovaný podľa výpisu splátok a úhrad uhradil sumu 669,61 eur a 200,00 eur, preto ho súd zaviazal na zaplatenie dlžnej istiny v sume 190,39 eur. 45. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 46. Žalobca v žalobe ničím nekonkretizoval, od čoho odvodil počiatok omeškania práve od 21.04.2017. Súd, vychádzajúc z výzvy pôvodného veriteľa zo dňa 10.04.2017 zistil, že ňou žalovanému oznamuje postúpenie pohľadávky na žalobcu, a že má plniť iba jemu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Na pošte bola zásielka daná na prepravu dňa 21.04.2017 (č.l.25) čo pri 3 dňoch doručovania určuje lehotu plnenia do 04.05.2017 s tým, že až od 05.05.2017 je žalovaný v omeškaní. V tento deň bola základná sadza ECB 0%, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 5% ročne od 05.05.2017 až do zaplatenia podľa jednotlivých nesplatených zostatkov úveru po čiastočnom plnení a žalobu ohľadom úroku z omeškania za dlhšie obdobie súd, zamietol. 47. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 190,39 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 390,39 eur od 05.05.2017 do 16.05.2019, zo sumy 345,90 eur od 15.05.2019 do 14.06.2019, zo sumy 295,90 od 15. 06.2019 do 14.07.2019, zo sumy 245,90 eur od 15.07.2019 do 14.08.2019, zo sumy 190,39 eur od 15.08.2019 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. (úroky od 21.04.2017 do 04.04.2017). 48. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 50. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 51. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v rozsahu sumy 200,00 eur zobral žalobu späť, procesne zodpovedá za zastavenie tejto časti žaloby avšak k späťvzatiu došlo v dôsledku zavinenia žalovaného, keď dôvodne uhradil sumu 200,00 eur po podaní žaloby, vo zvyšku bol žalobca v konaní úspešný v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.