Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Csp-106-2019.pdf
PDF · 108.08 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/106/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: J. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.. J. XXXX/XX, XXX XX O., občan SR, o zaplatenie sumy 2.100,59 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a .
II/ Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .
III/ Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na upomínacom súde Okresnom súde Banská Bystria žalobu dňa 06. 02. 2019, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 2.100,59 € spolu s úrokom z omeškania titulom spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 28. 02. 2019 platobný rozkaz sp. zn. 33Up/141/2019 a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol žalobca vyzvaný, či navrhuje pokračovanie v konaní. Žalobca v zákonnej lehote navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Tým došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa § 10 ods.3 ZoUK a vec bola dňom 13. 11. 2019 postúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že pohľadávku nadobudol postúpením od Poštovej banky, a. s. na základe zmluvy zo dňa 20. 06. 2018. Banka a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 04. 06. 2013 Zmluvu, súčasťou ktorej boli VOP a predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 25.02.2016 oznámil žalovanému, že dňom 25.02.2016 vyhlásil celý úver za splatný. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 6 100 EUR a uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 5 422,20 EUR. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 7 294,20 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4 437,42 EUR, z riadneho úroku vo výške 2 817,13 EUR, z úroku z omeškania vo výške 0 EUR a z poplatkov vo výške 39,65 EUR. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 2 100,59 EUR, pričom predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného (5 800 EUR - 3 699,41 EUR = 2 100,59 EUR). Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 21.06.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Súdne zásielky boli žalovanému zasielané na adresu uvedenú v žalobe, ktorá je zároveň registrovaná ako trvalý pobyt žalovaného v Registri obyvateľov SR. Súdna zásielka sa súdu vrátila ako nevyzdvihnutá. Šetrením polície bolo zistené, že na uvedenej adrese žalovaný nie je známy, avšak iná adresa pobytu
žalovaného zistená nebola. Súd preto postupom podľa § 116 ods.2 C. s. p. zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, pričom žaloba sa považuje za doručenú po 15-tich dňoch od jej zverejnenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, t. j. dňa 04. 12. 2019. V súlade s ustanovením § 116 ods.3 a § 106 ods.1 písm. a/ boli všetky ďalšie zásielky žalovanému doručované na adresu trvalého bydliska evidovanú v Registri obyvateľov SR. Žalovanému tak bola zasielaná súdna zásielka spolu so žalobou a uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18. 11. 2019, v ktorej bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k žalobe. V súlade s ustanovením § 111 ods.3 C. s. p. sa zásielka považuje za doručenú dňom vrátenia súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel, t. j. dňa 18. 12. 2019. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Žalobca bol tunajším súdom upozornený na skutočnosť, že súd v spotrebiteľských veciach skúma dodržiavanie práv spotrebiteľa a prijateľnosť zmluvných podmienok ex offo, ako aj uplatnený nárok z hľadiska jeho vymáhateľnosti s poukazom na § 54a OZ. Žalobca bol preto vyzvaný v súdom stanovenej lehote, aby doplnil skutkové tvrdenia a špecifikoval ako veriteľ postupoval pri porušení zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného splácať úver a špecifikoval, pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu dlhu. Žalobca bol súdom upozornený, že predbežne sa súdu javí pohľadávka ako premlčaná. Elektronickým podaním doručené súdu dňa 20. 02. 2020 žalobca uviedol, že pokiaľ súd dospeje k záveru, že je jeho nárok čo len z časti premlčaný a preto je potrebná aplikácia § 54a OZ, žalobca poukázal na to, že uvedené ustanovenie vykazuje obdobný zásah do Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu ako vykazovalo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ústavný súd SR dňa 07. 02. 2018 vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL.US 11/2016 vyhlásil za nesúladné ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s článkom 46 ods.1 v spojení s článkom 1 ods.1 Ústavy SR. Aktuálne znenie § 54 OZ vykazuje zhodné znaky ako ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa. Zásadný rozpor predmetného ustanovenia s Ústavou SR spočíva v jednostrannom zvýhodňovaní spotrebiteľa ako dlžníka tým, že inak nestranný súd je z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie práva, na ktoré inak prihliadne len na námietku dlžníka, pritom takáto ochrana jednej zo strán sporu je v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu. Žalobca poukázal na dôvody nálezu Ústavného súdu SR, kde konštatoval, že vláda preakceptováva ochranu dlžníka - spotrebiteľa procesným a zjednodušeným spôsobom na úkor iných zložitejších a subtílnejších riešení. Sociálne problémy (veľa dlžníkov) nemožno riešiť len cez spotrebiteľské právo hmotnoprávnym a procesnoprávnym zvýhodnením. Na to slúžia iné cielené prostriedky ako napr. správne nastavené konkurzy, exekúcie, či osobné bankroty, ktoré boli ostatnými novelami spriechodnené. Opačný postup môže súvisieť s nezodpovedným správaním tzv. morálnym hazardom. Úprava taktiež posúva sudcu do neprirodzenej role vyhľadávača dôkazov v prospech jednej strany. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ Ústavný súd SR rozhodol o protiústavnosti ustanovenia o povinnosti súdov ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských sporoch, potom by mal zaujať rovnaký postoj aj v prípadnom konaní o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR k právnej úprave de facto ešte prísnejšej, t. j. takej, podľa ktorej premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nie je možné ani len vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. V zmysle vyššie uvedeného má žalobca zato, že v tomto prípade sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov § 54a OZ s Ústavou SR a preto navrhol, aby súd konanie v súlade s § 162 ods.1 písm. b/ C. s. p. prerušil a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR. Návrh žalobcu bol doručovaný žalovanému na adresu trvalého bydliska, súdna zásielka sa súdu vrátila ako neprevzatá, preto platí, že bola doručená dňa 26. 02. 2020. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyjadril.
4. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 03. 03. 2020 a to v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol predvolaný včas a riadne (doručenie vykázané fikciou), svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, čím boli splnené podmienky ustanovenia § 180 C. s. p. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.
5. Poštová banka, a. s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o úvere - konsolidácia dňa 04. 06. 2013. Predmetom zmluvy bola žiadosť žalovaného o maximálnu výšku úveru 5.800,-- € na splatenie úverov vo výške 5.798,38 € s dobou splácania na 6 rokov. Požiadal o čerpanie úveru formou prevodov na účet a o splácanie úveru prevodom z účtu. Bankou bol žalovanému poskytnutý úver 5.800,-- € s úrokom 19 % ročne. Bola dojednaná mesačná splátka 137,-- € od 10. 07. 2013, ďalej splátky splatné vždy k 10-temu dňu v mesiaci s počtom splátok 72 a dátumom konečnej splatnosti úveru 10. 06. 2019. RPMN bola určená na 20,99 %, priemerná RPMN 19,47 % a celková výška nákladov činila 3.968,11 €. V bode 2/ bolo dojednané, že právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia OP pre úver, VOP, Sadzobníkom
poplatkov, oznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch. Klient sa pred uzavretím zmluvy oboznámil s podmienkami úveru v zmysle formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Podľa bodu 3/ banka poskytla klientovi úver predovšetkým na splatenie predchádzajúcich úverov z tam špecifikovaných úverových zmlúv poskytnutých bankou. Za deň čerpania sumy úveru sa považuje deň splatenia konsolidovaných úverov.
6. K zmluve žalobca doložil Všeobecné obchodné podmienky banky a Sadzobník poplatkov.
7. Podľa listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 29. 06. 2018“ vyplýva, že na účte je evidované vyčerpanie úveru 5.800,-- €, splatené 1.362,58 € a celková neuhradená istina 4.437,42 €. Podľa časti - zaplatené splátky a plán splátok je zrejmé, že na účte sú vedené uhradené splátky od 10. 07. 2013 do 10. 09. 2015. Posledná splátka je evidovaná dňa 10. 10. 2015 v sume 0,41 €, t. j. predpísaná splátka 137,-- € nebola v lehote splatnosti celkom uhradená. Ďalej sú evidované neuhradené splátky od 10. 11. 2015 do 10. 02. 2016 po 137,-- € mesačne, dňa 25. 02. 2016 je evidované zosplatnenie vo výške 4.099,25 €.
8. Listom zo dňa 01. 02. 2016 banka upozornila žalovaného na porušenie Zmluvy o úvere s tým, že ku dňu 29. 01. 2016 je evidovaná pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 583,74 €, z toho 547,59 € omeškané splátky a 36,15 € poplatky. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu do 15-tich dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade bol upozornený na právo banky - vyhlásiť úver predčasne splatný. Obdobnú výzvu zasielala banka žalovanému aj dňa 02. 02. 2016. Výzvou zo dňa 25. 02. 2016 banka oznámila žalovanému, že na základe porušenia Zmluvy o úvere sa úverová pohľadávka k 25. 02. 2016 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu a dlh činí 4.823,49 € a pozostáva z istiny 4.437,42 €, úrokov 346,42 €, poplatkov 39,65 €. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu do 10-tich dní od doručenia výzvy.
9. Listom zo dňa 04. 07. 2018 oznámila banka žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi, k čomu bola pripojená časť podacieho hárku s podaním dňa 06. 07. 2018. Žalobca zároveň pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú s Poštovou bankou dňa 20. 06. 2018 vrátane Prílohy č. 1, kde bola identifikovaná pohľadávka žalovaného uplatnená v tomto konaní.
10. Listom zo dňa 12. 12. 2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu.
11. Na pojednávaní predložil žalobca súdu Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú žalobca podpísal dňa 04. 12. 2018 a žalovaný dňa 08. 02. 2019. Podľa článku 2 zmluvy, žalovaný voči žalobcovi uznal v zmysle § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka, čo do právneho dôvodu a výšky, záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol zo Zmluvy zo dňa 04. 06. 2013 s pôvodným veriteľom Poštová banka. Dlžná suma pozostáva z istiny 4.437,42 € a ostatného príslušenstva 2.856,78 €, úroku z omeškania 5,05 % ročne z istiny od 20. 06. 2018 do splatnosti poslednej splátky podľa dohody. V článku 3 bolo dojednané, že sa žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť svoj záväzok v mesačných splátkach po 40,-- €, splatné vždy 20-teho dňa v mesiaci od 20. 03. 2019. Podľa článku 3.2, pre prípad neuhradenia svojho záväzku podľa dohodnutých splátok, žalovaný stráca výhodu splátok a je povinný uhradiť celý zvyšok dlhu uznaný v článku 2 a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky.
12. K predbežnému právnemu posúdeniu súdu o premlčaní nároku žalobcu, tento na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, mal zato, že jeho nárok nie je premlčaný, pretože k zosplatneniu dlhu došlo koncom februára 2016 a žaloba bola podaná v rámci 3 ročnej premlčacej lehoty.
13. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01. 05. 2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa ods.3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13.1. Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol medzi žalobcom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. V spotrebiteľských vzťahoch majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva tak, ako to má na mysli citované znenie ust. § 52 ods. 2 OZ .
14. Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných ) zmluvy o úvere (§ 497).
14.1. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14.2. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.04.2014 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14.3. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
14.4. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14.5. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14.6. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
14.7. Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Podľa ods. 2, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Podľa ods. 3, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
14.8. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
15. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd dospel k záveru, že žalobca si uplatnil svoj nárok zo záväzkovo-právneho vzťahu a to zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej dňa 04. 06. 2013. Súd vychádzal z toho, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky podľa Zmluvy vo výške 5.800 EUR. Hoci žalobca v písomnej žalobe v jednej časti uvádza, že „Žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 6. 100 EUR a uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 5.422,20 EUR“, v inej časti žaloby uvádza „Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 2.100,59 EUR, pričom
predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného (5 800 EUR - 3.699,41 EUR = 2.100,59 EUR)“. Súd uvedenú zmätočnosť pripisuje len nepozornosti pri vyhotovení písomného znenia žaloby. Nebolo sporné, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s dojednaným úrokom v mesačných splátkach po 137,-- €, ktoré boli splatné od 10. 07. 2013 vždy k 10-temu dňu v mesiaci až do 10. 06. 2019. Nebolo tiež sporné, že žalobca v priebehu úverového vzťahu prestal splácať dojednané splátky. Žalobca ďalej zdokladoval, že pre neplnenie splátok žalovaným, pristúpil k zosplatneniu úveru, úver bol zosplatnený ku dňu 25. 02. 2016. Žalobca preukázal, že pred zosplatnením úveru bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlhu a upozornil ho na možnosť zosplatnenia dlhu a v čase zosplatnenia bol žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace s nezaplatenými splátkami. Žalobca k okolnostiam premlčania nároku uviedol, že svoj nárok nepovažuje za premlčaný, nakoľko k zosplatneniu dlhu došlo koncom 02/2016 a žalobu podal včas v 3 ročnej premlčacej lehote (dňa 06. 02. 2019). Súd však konštatuje, že takýto výklad plynutia premlčacej lehoty zo strany žalobcu nie je v súlade s právnymi predpismi. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka platí, že pri zosplatnení dlhu (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Žalobca bližšie nešpecifikoval, pre ktorú splátku zosplatnil úver. Súd preto vychádzal z listinných dokladov predložených žalobcom. Zo stavu úveru vyplýva, že žalovaný naposledy uhradil neúplnú splátku splatnú 10. 10. 2015, t. j. s touto splátkou bol v omeškaní až do zosplatnenia dlhu. Následne neuhrádzal ani splátky splatné dňa 10. 11. 2015, 10. 12. 2015, 10. 01. 2016 a 10. 02. 2016. Keďže podmienkou zosplatnenia úveru pri spotrebiteľskom úvere je omeškanie minimálne v trvaní 3 mesiacov, túto podmienku spĺňala nezaplatená splátka splatná dňa 10. 11. 2015, ale aj len čiastočne uhradená splátka splatná dňa 10. 10. 2015, od kedy mal veriteľ možnosť dlh zosplatniť, t. j. až od týchto splátok je možné rátať plynutie premlčacej lehoty pre zosplatnenie celého dlhu. Pri splátke splatnej 10. 11. 2015 mohol žalobca uplatniť svoj nárok najskôr od 11. 11, 2015, premlčacia lehota 3 roky tak uplynula dňa 11. 11. 2018. Premlčanie platí aj pri predchádzajúcej splátke splatnej 10. 10. 2015, ktorá sa premlčala v samostatnej lehote 3 roky (§ 103 veta prvá OZ ) dňa 11. 10. 2018. Keďže žaloba žalobcu bola podaná na súde dňa 06. 02. 2019, súd konštatuje, že nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, pri ktorom došlo k zosplatneniu dlhu, je premlčaný a jeho pohľadávka sa tak stala nevymáhateľnou s poukazom na § 54a Občianskeho zákonníka. Súd na túto okolnosť je povinný prihliadať ex offo, preto žalobcovi nárok priznať nemožno. Hoci žalobca na pojednávaní predložil súdu Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá mala byť so žalobcom uzavretá dňa 08. 02. 2019, súd konštatuje, že na základe uvedeného právneho úkonu by mohlo dôjsť k plynutiu novej premlčacej lehoty 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, avšak v zmysle § 54a OZ, obnoviť vymáhateľnosť premlčaného práva možno len na základe takého právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Rovnako to vyplýva aj z ust. § 558 OZ. V zmysle uvedeného v čase uznania záväzku bolo právo žalobcu premlčané a z predloženej listiny nevyplýva, že by žalovaný ako spotrebiteľ vedel o premlčaní dlhu, žalobca žiaden dôkaz o tom súdu nepredložil. Preto súd na uvedený právny úkon nemohol prihliadnuť, nakoľko je v rozpore so zákonom a to § 54a OZ a § 558 OZ, preto takúto dohodu možno považovať za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a súd na ňu prihliadať nemohol. Súd preto zotrval na závere, že nárok žalobcu nemožno priznať, pretože je nevymáhateľný z dôvodu premlčania. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
16. K návrhu žalobcu na prerušenie tohto konania a predloženie návrhu Ústavnému súdu na vyslovenie nesúladu § 54a OZ súd uvádza, že sa s návrhom žalobcu súd nestotožňuje. Je treba povedať, že pri takomto návrhu strany konania súd nemá povinnosť automaticky vec predložiť Ústavnému súdu na posúdenie súladu použitých zákonných ustanovení s Ústavou SR, pokiaľ má zato, že použité ustanovenie je ústavne komfortné. Žalobca žiadal, aby súd predložil vec Ústavnému súdu z dôvodu nesúladu § 54a OZ s Ústavou SR tak, ako to bolo obdobne vyslovené nálezom Ústavného súdu SR vo vzťahu k ustanoveniu § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca poukázal, že aj ustanovenie § 54a OZ jednostranne zvýhodňuje spotrebiteľa ako dlžníka tým, že súd je z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie práva, na ktoré inak prihliada len na námietku dlžníka tak, ako obdobne konštatoval Ústavný súd SR pri posúdení ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd však poukazuje na odlišné znenie § 54a Občianskeho zákonníka, ktorým bola odstránená nerovnosť uplatnená zákonom medzi spotrebiteľa a veriteľa. Na rozdiel od znenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľov, súčasné znenie § 54a Občianskeho zákonníka sa rovnako uplatní na nároky uplatňované veriteľom voči spotrebiteľovi, ako aj na nároky spotrebiteľa voči veriteľovi. Aj v dôvodovej správe k prijatej novele OZ (zákona č. 343/2018 Z. z.) sa okrem iného uvádza, že cieľom navrhovanej zmeny právnej úpravy je, aby dlhy zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho môže byť jeho pozícia oslabená (napr. nedisponuje dôkazmi). V súlade so zásadou
rovnosti sa právna úprava vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťah, na spotrebiteľa aj dodávateľa. V zmysle zákona je premlčaný dlh naturálnym záväzkom a môže byť splnený dobrovoľne. Práve takýmto znením zákonodarca odstránil namietanú nerovnosť vyslovenú Ústavným súdom SR v citovanom náleze. Súd sa tak nestotožnil s argumentáciou žalobcu o nesúlade § 54a OZ s Ústavou SR a preto nepristúpil k podaniu návrhu na Ústavný súd, tak ako žiadal žalobca. Z toho dôvodu nebol žiaden právny dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods.1 písm. b/ C. s. p. a preto súd návrh žalobcu na prerušenie tohto konania zamietol (výrok I/).
17. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. podľa pomeru úspechu vo veci. Vo veci bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, náhradu trov konania si však neuplatnil. Zo spisu súd nezistil, že by mu trovy konania vznikli, preto súd rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti výroku č. I tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku je prípustné odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.