Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci maloletej - C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky - S. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., A. XXX/X a otca - K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom t. č. W. D. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I.Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -14 zo dňa 19. 09. 2007, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť otca k maloletej C. D., nar. XX. XX. XXXX čiastkou vo výške 33,19 Eur mesačne, sa mení tak, že toto výživné sa zvyšuje na čiastku 100,- Eur, ktorú je otec maloletého dieťaťa povinný platiť vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, s účinnosťou od 01. 09. 2018 .

II.Nedoplatok na výživnom pre maloleté dieťa takto vzniknutý za dobu od 1. 09. 2018 do 29. 02. 2020 vo výške 1302,15 Eur je otec maloletého dieťaťa povinný zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa tak, že súd mu povoľuje uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur splatných spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

III.Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia otcovej vyživovacej povinnosti k maloletej dcére z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu potrieb maloletého dieťaťa.

2.Matka na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Uviedla, že v čase prvého rozhodovania o výživnom bola maloletá vo veku štyroch rokov. Dcéra v súčasnej dobe je študentkou druhého ročníka Súkromného gymnázia Železiarne Podbrezová, Podbrezová, zároveň sa dieťa aktívne venuje športovým činnostiam v ktorých dosahuje vynikajúce výsledky. So štúdiom dcéry a jej športovými aktivitami má zvýšené výdavky. Finančne jej pomáha jej súčasný partner s ktorým žijú v spoločnej domácnosti už deväť rokov a z ich vzťahu pochádza maloletá dcéra. Matka ďalej vypovedala, že jej partner medzi sestrami nerobí žiadne rozdiely a maloletej C. zakupuje všetky športové potreby a zabezpečuje jej účasť na športových podujatiach. Matka dieťaťa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, jej jediným zdrojom príjmu sú prídavky na dve maloleté deti.

3.Otec maloletej navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť na maloletú na sumu po 50 € mesačne. Nepoprel skutočnosť, že svoju vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne a bol za to aj trestne stíhaný, pričom počas trestného stíhania svoju vyživovaciu povinnosť dodatočne splnil. Vypovedal, že pracuje ako

robotník v drevovýrobe a jeho príjem nedosahuje ani minimálnu mzdu. Mimo maloletej má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi K. D., ktorú si plní dobrovoľne v sume 33 € mesačne.

4.Maloletá C. vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom má dobrý vzťah, stretávajú sa hlavne počas prázdnin, nakoľko cez víkendy má množstvo súťaží. V škole má výdavky spojené s ubytovaním na internáte, zakupovaním učebníc, stravou a inými aktivitami školy. Ďalej vypovedala, že finančne ich zabezpečuje partner jej matky.

5.Svedok A. H. uviedol, že pozná účastníkov konania, pričom s matkou maloletej žijú v spoločnej domácnosti. Vypovedal, že v čase keď s matkou dieťaťa začali žiť v spoločnej domácnosti jeho partnerka mala len dlhy za ktoré môže aj otec dieťaťa. Pracuje ako profesionálny vojak a zo svojho príjmu zabezpečuje celú rodinu. Matka dieťaťa je v osobnom bankrote, čím sa zlepšila situácia v rodine. Maloletú vníma takmer ako svoju dcéru a zabezpečuje ju rovnako ako svoju maloletú dcéru, ktorá sa narodila s jeho vzťahu s matkou dieťaťa.

6.Svedkyňa E. D. uviedla, že otec dieťaťa je jej syn a matka bývala nevesta. Vypovedala, že jej syn nie je vlastníkom žiadneho majetku, býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej manžela. Syna finančne podporuje. So svojou bývalou nevestou nemá žiadny vzťah.

7.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 8.Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 19. 07. 2007 vo výške 1.000 Sk, čo v súčasnosti činí sumu 33,19 €. V čase pôvodného rozhodnutia bola maloletá vo veku štyroch rokov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov. Maloletá je študentkou druhého ročníka gymnázia, aktívne sa venuje športovým aktivitám, zúčastňuje sa pravidelne rôznych súťaží. Z potvrdenia Súkromnej spojenej školy Železiarne Podbrezová súd zistil, že mesačne uhrádza náklady na bývanie v sume 20 €, stravu v priemere 90,80 € mesačne, pracovné zošity 12 €, 10 € doplácanie na kultúrne podujatia organizované školou, ročný príspevok na stužkovú 100 €, poplatok za povinný plavecký kurz 150 €. Matka dieťaťa je v súčasnej dobe vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jej jediným zdrojom príjmu sú prídavky na dve deti. Z výpovede súčasného partnera matky bolo preukázané, že všetky výdavky na domácnosť ako aj potreby maloletej zabezpečuje sám. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa otca dieťaťa bolo zistené, že jeho príjem za obdobie od 02. 01. 2019 do 31. 12. 2019 činil v čistom 805, 77 €. Zároveň bolo preukázané, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne, bolo voči nemu začaté trestné stíhanie za zanedbanie povinnej vyživovacej povinnosti, pričom po začatí trestných stíhaní zameškané výživné uhradil, čím trestnosť činu zanikla. Súd zo správy matky z č.l. 49 mal preukázané plnenie vyživovacej povinnosti otca z ktorej je zrejmé, že otec dieťaťa si opätovne v roku 2018 svoju vyživovaciu povinnosť neplní a matka je nútená opätovne podávať trestné oznámenia o zanedbávaní plnenia vyživovacej povinnosti. Zo spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že otec má k svojim povinnostiam týkajúcich sa svojej dcéry nezodpovedný prístup. V zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne

rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. V danom prípade otec ako povinný rodič má maloleté deti sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Súd s poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti zvýšil otcovu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére na sumu po 100 € mesačne počnúc dňom 01. 09. 2018 kedy došlo na strane maloletej k najvýraznejšej zmene jej potrieb a to nástupom na štúdium na strednej škole ako aj jej športovým aktivitám. Súd umožnil otcovi dieťaťa splácať zameškané výživné v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil celkovú sociálnu situáciu otca, pričom je toho názoru, že otec má povinnosť využiť všetky dostupné možnosti k zlepšeniu svojej finančnej situácie.

9.O trovách konania súd rozhodol podľa v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v a .. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa .

Podľa rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorou bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona číslo o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.