Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_21Csp-111-2019.pdf
PDF · 99.65 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/111/2019
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: Reality AK, spol. s r.o., IČO 46587764 so sídlom Ul. M. R. Štefánika č. 66, 036 01 Martin, právne zastúpený JUDr. Jozef Pliešovský, advokát so sídlom Ul. Kukučínova 1, 036 01 Martin proti žalovanému: M. Y., T.. XX. X. XXXX, H. O.. I. Č.. XX/XXX, XXX XX Y. C. F., právne zastúpený: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka so sídlom Ul. Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, IČO 42071135, v konaní o zaplatenie 3000 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu, ktorou žiadal o zaplatenie 3000 eur s príslušenstvom, sa z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená 9. 10. 2019, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 3000 eur s príslušenstvom. Uviedol, že svoj nárok si uplatňuje na základe dohody o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, ktorú uzatvoril so žalovaným. Žalovaný sa v tejto zmluve zaviazal, že neuzatvorí inú dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti a neuzatvorí ani kúpnu zmluvu na predávanú nehnuteľnosť s treťou osobou bez súčinnosti žalobcu. Tento záväzok porušil tým, že uzatvoril kúpnu zmluvu s treťou osobou, bez súčinnosti žalobcu, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu ušlého zisku vo výške provízie, čo činí 3000 eur.
2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému žalovaný podal odpor. Bránil sa tým, že svoj rodinný dom predával prostredníctvom inzerátov na portáli P..H..G., ako aj prostredníctvom svojich známych a svojej rodiny. Žalobca mu ponúkol, že vie rýchlo nájsť kupujúceho na jeho rodinný dom a predložil mu na podpis dohodu o sprostredkovaní. Zástupca sprostredkovateľa mu navrhol, aby zmluva o sprostredkovaní bola exkluzívna, že to je pre neho výhodnejšie. Žalovaný tvrdil, že nemal najmenší záujem na obmedzení svojej možnosti ponúkať nehnuteľnosť naďalej ako dovtedy, a to aj vo vlastnej réžii. Bránil sa aj tým, že žalobca nijako, ani ústne, pri podpise zmluvy nešpecifikoval, v čom má spočívať dohodnutá exkluzivita. Uviedol, že mu neboli poskytnuté žiadne nadštandardné služby oproti bežnej činnosti realitnej kancelárie.
Žalovaný uviedol, že začiatkom marca elektronickou formou zrušil exkluzivitu sprostredkovateľskej dohody. Podľa žalovaného na zrušenie exkluzivity žalobca reagoval, a to elektronickým podaním zo dňa 7. 3. 2019 a so zrušením exkluzivity súhlasil. Tento záver žalovaný vyvodil zo skutočnosti, že zástupca žalobcu potvrdil, že si príde pre reklamný pútač umiestnený na jeho predávanom rodinnom dome. Neskôr ho požiadal, aby reklamný pútač zložil sám. Nasledujúci deň pútač odviezol zástupca žalobcu.
Žalovaný tvrdil, že žalobca nijako nepreukázal, že mohol dôvodne očakávať majetkovú hodnotu v uplatnenej výške 3000 eur a že práve žalovaná istina je sumou, o ktorú by sa pri bežnom chode veci jeho majetok reálne zväčšil. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.
3. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá a tvrdil, že o exkluzivite dohody o sprostredkovaní bol žalovaný poučený a túto skutočnosť vie aj preukázať. Podľa žalobcu je dohoda o sprostredkovaní určitá a zrozumiteľná. Žalobca tvrdil, že na odstránení reklamného pútača na jeho dome, žalovaný trval. Zrejme už mal nájdeného kupujúceho a nechcel, aby sme predaj jeho rodinného domu zrealizovali my. Tvrdil, že žalovaný porušil dohodu o sprostredkovaní tým, že počas platnosti tejto dohody uzavrel kúpnu zmluvu s treťou osobou. Elektronické podanie žalovaného zo dňa 7. 3. 2019 o odstúpení od zmluvy o sprostredkovaní nepovažoval za účinné, pretože podľa zmluvy je možné zmluvu ukončiť dohodou alebo výpoveďou s výpovednou lehotou 60 dní.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 11. 2019 uviedol, že pre vznik nároku na zaplatenie ušlého zisku musia byť preukázané všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného. Žalobca tieto predpoklady nijako nepreukázal a nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej ujmy vo forme ušlého zisku. Nepreukázal skutočnosť, že by na jeho strane malo dôjsť k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt o požadovanú sumu. Žalobca totiž žiadneho potencionálneho kupujúceho nevyhľadal a nemohol reálne očakávať vznik nároku na svoju prípadnú províziu.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že v zmluve o sprostredkovaní nie je nijakým spôsobom zadefinované, v čom spočíva dojednanie exkluzivity. Uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní a ani v súčasnosti, nie je zrejmé, v čom mala spočívať exkluzivita, to je akú osobitnú službu nad rámec bežných služieb realitných kancelárií žalobca v súvislosti s dojednaním exkluzivity mal poskytnúť. Zopakoval, že pri podpise zmluvy mu žalobca neposkytol žiadne adekvátne vysvetlenie o dojednaní exkluzivity. Uviedol len to, že exkluzivita bude pre neho lepšia a výhodnejšia. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/313/2010 zo dňa 19. 9. 2013, ktoré k svojmu vyjadreniu aj pripojil. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, že niet právne ospravedlniteľného dôvodu pre to, aby sa spotrebiteľ nemohol v rámci konkurenčného prostredia zaujímať o kúpu bytu aj prostredníctvom inej realitnej kancelárie, ponúkajúcej jej predaj za výhodnejších podmienok. Ide len o využitie konkurenčného prostredia.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, výsluchom svedkov, listinami založenými v spise a zistil:
Dňa 23. 1. 2019 uzatvorili sporové strany dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností. V tejto zmluve sa žalobca zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s treťou osobou. Bolo dohodnuté, že rodinný dom žalovaného bude ponúkaný za očakávanú cenu 68 000 eur. Za sprostredkovanie predaja rodinného domu zaplatí žalovaný žalobcovi províziu vo výške 3000 eur. V zmluve bola dohodnutá exkluzivita sprostredkovania.
V zmluve sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi províziu za predpokladu, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na jeho rodinný dom dôjde v priamej súvislosti s činnosťou žalobcu ako sprostredkovateľa, a to aj po skončení platnosti dohody.
Pojem exkluzivita v zmluve vysvetlený nie je. Exkluzivita sprostredkovania bola dohodnutá formou označenia tejto možnosti na vopred pripravenom tlačive zmluvy. V zmluve o sprostredkovaní sa žalovaný zaviazal, že v prípade dohodnutej exkluzivity sprostredkovania, sa zaväzuje neuzatvoriť žiadnu inú ústnu alebo písomnú dohodu o sprostredkovaní predaja jeho rodinného domu, ani neuzatvoriť kúpnu zmluvu na túto nehnuteľnosť s treťou osobou bez súčinnosti žalobcu. V opačnom prípade žalovaný po uzatvorení takejto kúpnej zmluvy bezodkladne zaplatí žalobcovi náhradu ušlého zisku vo výške sprostredkovateľskej provízie.
Zmluva o sprostredkovaní sa uzatvorila na obdobie jedného roka. V prípade dohody o exkluzivite zmluvy, je možné zmluvu ukončiť výpoveďou s výpovednou lehotou 60 dní.
Bolo preukázané, že žalovaný svoj záväzok - nepredať svoju nehnuteľnosť vo vlastnej réžií alebo prostredníctvom inej realitnej kancelárie nedodržal a svoj rodinný dom kúpnou zmluvou zo dňa 29. 3. 2019 predal I. X.. Predaj tejto nehnuteľnosti sprostredkovala realitná kancelária Alpia. Bolo preukázané, že už v polovici marca 2019 zástupca realitnej kancelárie Alpia bol spolu s pánom X. na ohliadke
predávaného rodinného domu žalovaného. Následne žalovaný uzatvoril záložnú zmluvu s bankou na zabezpečenie úveru, ktorý banka poskytla kupujúcemu I. X..
Žalovaný tvrdil, že sa domnieval, že na zrušení dohody o exkluzivite sprostredkovania sa so žalobcom sa dohodol, pretože elektronickým podaním zo dňa 7. 3. 2019 s okamžitou platnosťou odstúpil od exkluzivity sprostredkovania. Zároveň telefonicky požiadal zamestnanca sprostredkovateľa pána V.. Z. Y., aby z jeho rodinného domu odstránil reklamný pútač o tom, že jeho dom sa predáva. Žalovaný reklamný pútač zo svojho domu odstránil a zástupca sprostredkovateľa ho nasledujúci deň odniesol.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by k dohode o zániku exkluzivity zmluvy o sprostredkovaní došlo. Zmluvu o sprostredkovaní mal žalovaný možnosť vypovedať. Takúto výpoveď zmluvy o sprostredkovaní však nepodal. Skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy od sprostredkovaní žalobca nepovažuje za platné, oznámil žalovanému svojim listom zo dňa 9. 5. 2019. V tomto liste upozornil žalovaného, že dohodu o sprostredkovaní je možné ukončiť len výpoveďou s výpovednou lehotou 60 dní a že jeho odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné. Žalobca zároveň oznámil žalovanému, že zistil, že rodinný dom, ktorý bol predmetom sprostredkovateľskej zmluvy, bol podľa údajov na liste vlastníctva už predaný, čím porušil dohodu o sprostredkovaní a žalobcovi vznikol nárok na ušlý zisk vo výške 3000 eur. Žalovaného požiadal, aby túto sumu zaplatil v lehote 7 dní. Žalovaný oznámil, že dohodu o sprostredkovaní neporušil, ale je ochotný uhradiť žalobcovi náklady, ktoré mu vznikli zo sprostredkovateľskou činnosťou v sume od 160 do 200 eur.
6. Bolo preukázané, že sporná dohoda o sprostredkovaní predaja nehnuteľností je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní tejto spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej realitnej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaný pri uzatváraní a plnení tej spornej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, snažil sa len predať svoj rodinný dom.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody a informácie.
Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.
Podľa § 8 ods. 3 citovaného zákonníka obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 citovaného zákonníka za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva, alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie, uvedené v odseku 3.
7. Na citované ustanovenia o ochrane spotrebiteľov je súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti. Bolo preukázané, že v sprostredkovateľskej zmluve bola dohodnutá exkluzivita. Čo je obsahom takejto exkluzivity, zo zmluvy nevyplýva.
Zástupca žalobcu pán Y. vypovedal, že o tom, čo je obsahom exkluzivity sprostredkovania žalovaného riadne poučil, túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa, a to zamestnankyňa realitnej kancelárie Z. N., ktorá vypovedala, že bola pri tom, ako pán Y. žalovanému zdôraznil, že pokiaľ podpíše zmluvu o sprostredkovaní a táto zmluva bude exkluzívna, nemôže svoju nehnuteľnosť ponúkať prostredníctvom iných realitných kancelárií.
Žalovaný vypovedal, že ho pán Y. pri podpise zmluvy informoval o tom, že dohoda o exkluzívnom sprostredkovaní je pre neho výhodnejšia. Takéto informácie, podávané žalobcom pri uzatváraní dohody o sprostredkovaní, sú nedostatočné a neúplné. Strohé informácie, ktoré boli poskytnuté žalovanému, mohli a zrejme aj zapríčinili, že žalovaný ako priemerný spotrebiteľ (pracuje ako vychovávateľ v detskom domove), urobil rozhodnutie o uzatvorení exkluzívnej sprostredkovateľskej zmluvy. Je pravdepodobné, že pokiaľ by mal dostatočné informácie, by sa mohol rozhodnúť inak a návrh zmluvy by neprijal.
Počas súdneho sporu zástupca žalobcu súdu predložil podrobnú špecifikáciu toho, čo sa pri sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti považuje za výhradné a nevýhradné zastupovanie. Táto informácia dáva odpoveď na otázku, prečo spolupracovať pri predaji nehnuteľnosti iba s jedným realitným expertom.
Obdobným spôsobom mal byť pri rokovaní o návrhu dohody o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti žalovaný informovaný aj o obsahu pojmu exkluzivita.
Z pohľadu žalobcu (ako priemerného spotrebiteľa) pojem exkluzivita znamená výnimočný. Z obsahu zmluvy o sprostredkovaní však vyplýva, že táto exkluzivita (výnimočnosť) sa v prvom rade vzťahuje na poskytovateľa služby a nie na sprostredkovateľa. Dohodou o exkluzivite si sprostredkovateľ (žalobca) zabezpečuje, že sprostredkovanie predaja nehnuteľností bude vykonávať výlučne on. Takouto dohodou o exkluzivite sprostredkovateľ znemožňuje spotrebiteľovi (žalovanému) využiť pri predaji svojho rodinného domu konkurenčné prostredie a využiť služby iných realitných kancelárií. Podľa dohody o exkluzivite, žalovaný nemôže svoj dom predávať ani vo vlastnej réžií prostredníctvom svojich známych a rodiny.
8. V zmluve sa žalovaný zaviazal, že pokiaľ dohodnutú exkluzivitu poruší a svoj dom bude predávať prostredníctvom inej realitnej kancelárie, zaplatí žalobcovi ušlý zisk vo výške provízie 3000 eur. Ak sa žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý bol o obsahu dohody o exkluzívnosti zmluvy neúplne a nedostatočne informovaný, takouto dohodou sa zbaví možnosti, aby využil konkurenčné prostredie a predával svoj dom aj prostredníctvom iných realitných kancelárií, vytvára takáto dohoda značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, a to v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Klamlivé (neúplné) informácie zo strany žalobcu zapríčinili, že podpisom dohody o exkluzivite, sa žalovaný vopred vzdal svojho práva využiť konkurenčné prostredie a vyhľadávať
záujemcu na kúpu jeho rodinného domu aj prostredníctvom iných realitných kancelárií (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Dohodu o exkluzívnosti sprostredkovateľskej zmluvy (alebo dohodu o výhradnom zastúpení) podľa názoru súdu však nie je možné vylúčiť a bolo by to aj nesprávne. Podmienkou platnosti takejto dohody však musia byť riadne a úplné informácie o predmete záväzku, napríklad formou podrobnej špecifikácie záväzku exkluzivity alebo záväzku o výhradnom zastúpení, tak ako je to špecifikované v spise na čísle listu 84.
Úplné, jasné a zrozumiteľné informácie o podstatných obsahových náležitostiach zmluvy sú základným predpokladom pre to, aby sa priemerný spotrebiteľ mohol správne rozhodnúť a nekonal v omyle. Z týchto dôvodov súd určil, že dohoda o exkluzivite, uvedená v zmluve o sprostredkovaní predaja nehnuteľností, uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 23. 1. 2019, je neprijateľnou podmienkou a z toho dôvodu neplatnou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákona).
9. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
10. Žalobca právnu kvalifikáciu na uplatnenie nároku na zaplatenie sumy 3000 eur neuviedol. Tvrdil, že je na súde, či nárok na zaplatenie tejto sumy posúdi ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty alebo ako nárok na ušlý zisk.
11. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
12. Existenciu písomnej dohody o zmluvnej pokute, ktorá by odôvodňovala uplatnený nárok na zaplatenie sumy 3000 eur, žalobca nepreukázal.
13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 citovaného zákona škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
Podľa § 420 ods. 3 citovaného zákona zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
14. Pre vznik práva na náhradu škody je potrebné, aby poškodený preukázal, že škodca porušil právnu povinnosť. Porušenie takejto povinnosti musí byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody.
Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil svoj záväzok zo zmluvy o exkluzivite sprostredkovania a svoj rodinný dom predal prostredníctvom inej realitnej kancelárie a z toho dôvodu by mal žalobcovi zaplatiť náhradu ušlého zisku vo výške sprostredkovateľskej provízie.
V tejto súvislosti však súd určil, že dohoda o exkluzivite sprostredkovania, ktorá je uvedená v dohode o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, je neplatná, pretože bola uzatvorená v rozpore s predpismi na ochranu práv spotrebiteľov. Porušením neplatnej dohody právo na náhradu škody nevznikne.
15. V dohode o sprostredkovaní sa strany dohodli, že „záujemca sa v prípade exkluzivity sprostredkovania zaväzuje neuzatvoriť žiadnu inú dohodu o sprostredkovaní predaja predmetnej nehnuteľnosti, ako ani neuzatvoriť kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť s treťou osobou, bez súčinnosti so sprostredkovateľom“. V opačnom prípade záujemca po uzatvorení takejto kúpnej zmluvy bezodkladne uhradí sprostredkovateľovi náhradu ušlého zisku vo výške sprostredkovateľskej provízie.
Súd určil, že dohoda, ktorá bola uzatvorená na základe vopred pripravenej predtlače a ktorou sa žalovaný vopred vzdal svojich práv (práva zaplatiť skutočnú škodu), je neplatná. Jeho povinnosť nahradiť len skutočnú škodu alebo ušlý zisk vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 420 a nasledovných).
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Rovnako škoda aj ušlý zisk sa uhrádza len vo výške skutočnej. Nie je možné, aby sa spotrebiteľ v zmluve dopredu zaviazal, že zaplatí ušlý zisk vo výške dohodnutej provízie 3000 eur, aj keby žalobcovi vzniklo právo na ušlý zisk v nižšej výške, napríklad len vo výške 250 eur.
Z týchto dôvodov súd určil, že dohoda žalovaného, uvedená v článku III Dohody o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, o povinnosti žalovaného nahradiť ušlý zisk vo výške sprostredkovateľskej provízie je neplatná, pretože je v rozpore s ustanovením § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný sa nemôže vopred dohodnúť, že zaplatí náhradu škody alebo ušlý zisk vo vyššej výške, než v skutočnosti vznikol.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti by súd žalobcovi nárok na zaplatenie ušlého zisku nemohol priznať aj preto, že žalobca výšku svojho nároku na ušlý zisk nepreukázal. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí. Ušlý zisk sa obvykle charakterizuje aj ako rozdiel medzi tým, čo poškodený majetkove skutočne dosiahol a čoho by dosiahol, keby nebolo škodnej udalosti. Ušlý zisk nie je v zákone o účtovníctve priamo upravený, ide však o výnos podniku.
Zákon o dani z príjmov ušlý zisk pokladá za prevádzkový výnos podniku, z ktorého je potrebné odviesť daň, nakoľko nie je v zákone od dane oslobodený a nie je vylúčený ani ako predmet dane. Ušlý zisk je potrebné riadne zdaniť. Pri výpočte ušlého zisku je nutné vychádzať aj z nákladov, ktoré boli vynaložené na sprostredkovateľskú činnosť.
Výpočet nároku na ušlý zisk žalobca nepredložil, takže aj z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu, ktorou žiadal o zaplatenie 3000,- eur s príslušenstvom zamietol.
17.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý sa úspešne bránil, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.