Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Ek-2333-2023.pdf
PDF · 94.28 KB
Case nature
Subarea
30Ek/2333/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto IČO: 35 831 154 zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto IČO:37 927 795 proti povinnému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C. o vymoženie 7000,45 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Erik Tóth so sídlom exekútorského úradu Piaristická, 94901 Nitra, IČO: 36113271, pod číslom 213EX 883/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.10.2023 domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 7000,45 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Banská bystrica zo dňa 10.02.2023, sp. zn. 27Up/216/2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť voči povinnému 2. dňa 28.04.2023 (ďalej len „Exekučný titul“).
2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal dňa 30.10.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Erik Tóth so sídlom exekútorského úradu Piaristická, 94901 Nitra, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 213EX 883/23.
3. Súdny exekútor dňa 15.12.2023 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08.11.2023 bolo povinnému doručené dňa 04.12.2023. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.12.2023 bol doručený na exekútorský úrad dňa 07.12.2023. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej, t. j. 15 - dňovej lehote. Súdny exekútor predložil súdu okrem návrhu povinného na zastavenie exekúcie aj Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08.11.2023 + doručenky, ako aj vyjadrenie oprávneného.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 07.12.2023 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že podáva žalobu o zastavenie exekúcie (pozn. súdu - návrh na zastavenie exekúcie) podľa § 61k ods. 1 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, zároveň námietky proti trovám exekúcie sp. zn. 213EX 883/23. Ako prvé povinní žiadajú o zastavenie exekúcie pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože im boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného/dodávateľa. Spornú pohľadávku povinný neuznáva čo do dôvodu aj do výšky a majú za to, že exekúcia je vedená na základe nespôsobilého právneho titulu. Zároveň dôrazne podal jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu
exekúcie podľa predmetnej spisovej značky. Povinný ďalej žiadal predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Povinný zdôraznil súdu, že ak súd predmetnú exekúciu nezastaví, tak má záujem o splatenie oprávnenej pohľadávky, ale len v mesačných splátkach až do celkového splatenia v súlade s platnou právnou úpravou v súlade s Ústavou SR. Povinný 1/ a 2/ ďalej tvrdia, že oprávnený je verejne známy finančný úžerník, ktorý konal aj v čase podpisu zmluvného vzťahu s povinnými v rozpore so zákonmi SR aj EÚ. Pričom oprávneného podľa názoru povinných verejne označujú za viacnásobného podvodníka, ktorý cielene koná proti spotrebiteľom SR a preukázateľne oklamal aj povinných. Ďalej je povinný toho názoru, že exekučný titul, na základe ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom a žiada, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Dodávateľ / oprávnený použil nekalé obchodné praktiky ako napríklad, že neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. Svojim návrhom na zastavenie exekúcie povinný podal námietky aj voči trovám exekúcie a príslušenstvu, pretože podľa povinného nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Na základe vyššie uvedeného povinný žiada súd, aby predmetnú exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Oprávnený uviedol, že námietky povinného považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Exekúcia je vedená na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde platobný rozkaz nadobudol vykonateľnosť dňa 28.04.2023. Povinný v podanom návrhu neuvádza žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Nakoľko v námietkach absentuje kvalifikovaný právny dôvod brániaci vymáhateľnosti uplatneného nároku oprávnený navrhuje návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť v celom rozsahu.
6. Poverený súdny exekútor sa vyjadril len k doručovaniu písomností v tomto konaní.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Platobný rozkaz Okresného súdu Banská bystrica zo dňa 10.02.2023, sp. zn. 27Up/216/2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť voči povinnému 2. dňa 28.04.2023.
14. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
16. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
17. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu namietnutého porušenia práva na spravodlivý súdny proces v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý vydal exekučný titul, a to s poukazom čl. 46, čl. 47, a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, keďže súd v základnom konaní neposkytol žalovaným (povinným v exekučnom konaní) ochranu spotrebiteľa pred nekalými, neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nepreskúmal platnosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala byť spísaná v predtlačenom formulári, nepreskúmal existenciu použitia nekalých obchodných praktík, nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu podľa úniového práva a i podľa všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd v exekučnom konaní tieto povinným namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní.
18. Povinný ďalej navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, na ktoré poukázali tak, ako je uvedené v bode 4. odôvodnenia tohto uznesenia, z dôvodu, že súd nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole v súlade s Ústavou slovenskej republiky, z dôvodu povinnými namietaného poškodzovania spotrebiteľa zo strany oprávneného. Súd v exekučnom konaní aj tieto povinnými namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože
ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal prevažne skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť vyjadriť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, a to prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, exekučný súd v spojení s návrhom povinných na zastavenie exekúcie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
19. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
20. Súd v tomto bode poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
21. Povinný v neposlednom rade navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že oprávnený porušil zákonnú povinnosť, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a taktiež z dôvodu, že súd v exekučnom konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinných v nesúlade s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky, bez preskúmania zákonnosti a účinnosti exekučných titulov. Súd vyhodnotil povinnými prezentovaný dôvod za irelevantný pre ďalší priebeh exekučného konania. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže povinný nesplnil povinnosť mu uloženú exekučným titulom dobrovoľne v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného konania je exekučný titul. Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom na to, aby na jeho základe bolo možné viesť exekúciu v rámci exekučného konania. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - nedôvodnosť podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
22. Povinný v podanom návrhu namietal aj výšku a opodstatnenosť trov exekúcie vyčíslenú v upovedomení o začatí exekúcie. Súd v tomto smere poukazuje na rozsiahlu novelu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Vyhlášky“), ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.04.2017. Nová právna úprava v danom prípade neumožňuje povinnému vzniesť u exekútora námietky proti trovám exekúcie uvedeným v upovedomení o začatí exekúcie. Súd aj napriek uvedenému preskúmal výšku trov exekúcie vyčíslenú v upovedomení o začatí exekúcie a dospel k záveru, že tieto boli vyčíslené v súlade so zákonom. Z upovedomenia o začatí exekúcie, je zrejmé, že súdny exekútor pri ich vyčíslení vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Vyhlášky“), ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.04.2017. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Vyhlášky, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, t.j. zo sumy (pohľadávky vo výške 7000,45 EUR a jej príslušenstva vo výške 1744,63 EUR) 8745,08 EUR = 1749 EUR. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie t.j. zo sumy 8745,08 EUR = 874,50 EUR. Pričom základom na jej určenie je výška vymoženého plnenia (ustanovenie § 6 Vyhlášky). Popri odmene patrí súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov ako aj náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania (ustanovenie § 21 Vyhlášky). Podľa § 22 ods. 1 a 2 Vyhlášky patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR a v prípade splnenia vymáhaného nároku do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %, zo sumy 60 EUR t.j. 30 EUR Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súdny exekútor teda trovy exekúcie vyčíslil správne.
23. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
24. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.12.2023 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci. Nakoľko si ale oprávnený neuplatnil nárok náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd rozhodol tak, že oprávnenému uvedený nárok nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.