Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-205-2016.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/205/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému C. X., T.. XX. XX. XXXX, U. H. I. H. H., na vymoženie pohľadávky vo výške 159,12 Eur s príslušenstvom spolu s trovami exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu voči povinnému vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.
Súd ukladá povinnému nahradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, Banská Bystrica, trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.
odôvodnenie:
1. Dňa 31. 03. 2016 bolo začaté exekučné konanie na základe doručeného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271 (ďalej len „oprávnený“). Súd následne po doručení žiadosti exekútora JUDr. Mária Mičáka, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, Banská Bystrica (ďalej len „exekútor“), o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom - Výkazom daňových nedoplatkov vydaného oprávneným zo dňa 22. 03. 2016, vykonateľný dňa 22. 03. 2016, udelil exekútorovi dňa 07. 04. 2016 poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného C. X., T.. XX. XX. XXXX, U. H. I. H. H. (ďalej len „povinný“).
2. Dňa 23. 03. 2018 bolo na súd doručené podanie exekútora, prostredníctvom ktorého postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, doručený na sídlo exekútora dňa 15. 11. 2017. Exekútor si v súvislosti s prípadným zastavením exekúcie uplatnil nárok a náhradu trov exekúcie v sume 95,56 Eur, ktoré pozostávali z odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 59,76 Eur, z odmeny za manipuláciu so spismi v sume 1,32 Eur, náhrady hotových výdavkov v sume 18,55 Eur a DPH z celkových trov exekúcie v sume 15,93 Eur, na ktorých úhradu navrhol zaviazať oprávneného. Súčasne s podaním exekútora bol súdu ako príloha doručený exekučný spis exekútora, sp. zn. EX 89/16 (ďalej len „exekučný spis“).
3. Dňa 18. 12. 2019 bolo na súd doručené podanie exekútora, v ktorom poukázal na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, na základe ktorého žiadal exekúciu zastaviť.
4. Súd zistil vlastnou činnosťou podľa údajov Obchodného vestníka, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/1020/2019 zo dňa 27. 11. 2019, uverejneného v Obchodnom vestníku č. 235/2019, dňa 05. 12. 2019, bol okrem iných právnych skutočností výrokom č. I na majetok povinného vyhlásený konkurz a výrokom č. V súd zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZKR) s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZKR) a nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
5. Súd ďalšími lustráciami zistil, že v Obchodnom vestníku č. 24/2020 zo dňa 05. 02. 2020, príslušný správca vyhlásil zrušenie konkurzu, pretože na základe majetkových lustrácii povinného zistil, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
6. Podľa § 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „ZKR“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
7. Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
8. Podľa § 166c ods. 1 ZKR oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
9. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Upravuje sa účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce exekučné konania a obdobné vykonávacie konania (daňové exekučné konanie). Takéto konania nemožno začať a ani ich viesť pre pohľadávku, ktorá predstavuje "starý dlh" dlžníka. Prebiehajúce exekučné konanie treba zastaviť a v konaní, ktoré má začať po vyhlásení konkurzu zamietne návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôvodu jednoznačnosti sa výslovne uvádza, že exekučné záložné práva zanikajú (nejde o zabezpečovacie práva pre účely konkurzu, ale len pre potreby exekúciu a inde ako v exekúcii ani nemôžu byť vykonané). Ak by sa zistilo, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, zo zákona sa na zastavenie konania neprihliada.“
10. Podľa § 166e ods. 2 ZKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
11. Podľa § 167v ods. 1 ZKR správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.
12. Podľa § 167v ods. 4 ZKR zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.
13. Dôvodová správa k citovanému ustanoveniu § 167v ZKR uvádza, že „Zrušenie konkurzu po splnení rozvrhu výťažku alebo pre nedostatok majetku predstavujú základné spôsoby jeho skončenia. O zrušení konkurzu nerozhoduje súd, ale správca a to tým, že vydá oznámenie o skončení konania
prostredníctvom obchodného vestníka. Konkurz sa skončí aj vtedy, ak sa do 90 dní neprihlási žiaden veriteľ dlžníka. V odseku 3 sa upravuje skončenie konkurzu súdom pre dôvod, že tu nie sú na konkurz predpoklady. V odseku 4 sa upravujú osobitne účinky zrušenia konkurzu. Zrušenie konkurzu sa však nedotýka oddlženia dlžníka, okrem prípadu, ak tu nie sú predpoklady pre konkurz.“
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
15. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
16. Prieskumom exekučného titulu a súdneho spisového materiálu súd zistil, že pohľadávka vymáhaná v súčasnom exekučnom konaní druhovo nespadá do skupiny nedotknutých pohľadávok podľa citovaného ustanovenia § 166 ods. 1 ZKR, na ktorú by sa účinky vyhlásenia konkurzu nevzťahovali.
17. Zo zistených právnych skutočností vyplýva, že u povinných súčasne došlo: 1. k vyhláseniu konkurzu na ich majetok a 2. ku ich oddlženiu. Súd so zreteľom na citované ustanovenia ZKR a dôvodovú správu prijal záver, že následné zrušenie konkurzu nemalo vplyv na oddlženie povinného, čoho následkom je skutočnosť, že pohľadávka tvoriaca predmet exekučného konania sa stala voči povinnému nevymáhateľnou. Nevymáhateľnosť pohľadávky oprávneného nastoľuje stav, kedy právo je síce exekučným titulom oprávnenému priznané, ale nie je možné uskutočniť jeho nútený výkon z majetku povinného, čo zakladá neodstrániteľnú prekážku pre ďalšie vedenie exekúcie.
18. Z uvedených dôvodov preto súd musel voči povinnému vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastaviť. Súd nezastavil exekučné konanie z dôvodu vyhlásenia konkurzu, nakoľko súd s poukazom na § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku v čase vydania uznesenia zobral na zreteľ fakt, že konkurz bol u povinného zrušený.
19. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
20. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
22. V nadväznosti na skutočnosť, že exekúcia bola vyhlásená z popísaných dôvodov za neprípustnú a následne bola zastavená, súd v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku uplatnil všeobecnú zásadu o úhrade trov exekúcie exekútorovi tak, že tieto bude nahrádzať povinný.
23. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov č. 68/2017 Z. z. v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
24. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
25. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti..
26. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,62 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
27. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
28. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
29. Súdny exekútor si uplatnil nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti za 18 úkonov exekučnej činnosti, celkovo v sume 59,76 Eur (18 x 3,32 Eur). Nárok pozostával z jednotlivých čiastkových nárokov za vykonané úkony exekučnej činnosti, a to za 1 x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 6 x zisťovanie majetku povinného, 5 x zisťovanie pobytu povinného, 3 zisťovanie platiteľa príjmu povinného, 2 x zisťovanie účtov povinného a 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.
30. Súd napriek formálne preukázaným a špecifikovaným úkonom exekúcie zo strany exekútora považoval za potrebné na účely priznania uplatnenej odmeny za výkon exekučnej činnosti zobrať na zreteľ aj tzv. materiálnu stránku výkonu exekúcie exekútorom, ktorá spočíva v skutočnostiach ako dĺžka konania, hospodárnosť konania, výška vymáhaného nároku ako aj v skutočnosti, či už skôr v priebehu exekúcie nenastal niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý ak by bol prítomný, odôvodňoval by vznik povinnosti exekútora podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, čoho následkom by bolo posúdenie či nebol nastolený dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 a) až l) Exekučného poriadku. Týmto prieskumom súd sleduje najmä zámer, či nedošlo pri skúmaní uvedených skutočností k vzniku neodôvodnených trov exekúcie.
31. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa svojej rozhodovacej činnosti (napr. uznesenie pod sp. zn. 6 M Cdo 8/2011) zastáva názor, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade zistenia nemajetnosti u povinného nie je právne významné, či oprávnený s ďalším pokračovaním exekúcie súhlasí alebo nesúhlasí. Súd otázku dostatku majetku potrebného na úhradu aspoň trov exekúcie ako zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie skúma a posudzuje autonómne a bez zreteľa na vôľu oprávneného. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku na úhradu trov exekúcie nemá za následok tzv. prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže aj v budúcnosti opäť navrhnúť, aby sa vykonala exekúcia voči povinnému. Ďalej súd považuje za potrebné uviesť, že trvanie exekučného konania nie je možné zakladať na abstraktnom predpoklade, že povinný možno niekedy v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Súd preto uzatvára, že ak je v danom časovom momente prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, je potrebné exekúciu zastaviť.
32. Súd následne pristúpil k zisťovaniu, či už v priebehu exekučného konania nenastali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznik pochybností o tom, či sú prítomné dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku).
33. Z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcií súd zistil, že voči povinnému je, príp. bolo vedených 28 exekučných konaní, z toho 6 exekučných konaní viedol sám súdny exekútor, ktorý mal v týchto konaniach podrobný prehľad o majetkových pomeroch povinného. Súd v tejto súvislosti dodáva, že exekútor voči povinnému viedol viaceré exekúcie od roku 2007 (2 x), od roku 2009 (3 x) a od roku 2017 (1 x). Dve exekučné konania boli súdom zastavené pre nemajetnosť. V čase začatia exekúcie z majetkových lustrácií bolo zrejmé, že povinný nemá trvalý pobyt, nepoberá žiadne dávky sociálneho poistenia, nie je zamestnaný, nie je majiteľom žiadneho bankového účtu. Tieto zistenia boli následne potvrdzované aj v ďalších štádiách konania s rovnakým výsledkom. Sám exekútor vo svojich podaniach uviedol, že z majetku povinného nebola doposiaľ vymožená žiadna suma pohľadávky oprávneného.
34. Z uvedených zistení podľa súdu už v čase samotného začatia exekúcie vyvstával odôvodnený predpoklad, že majetok povinného so zreteľom na ďalšie záväzky povinného nepostačuje ani na náhradu trov exekúcie, čím bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Ďalšími následnými úkonmi exekučnej činnosti exekútora, ktoré vykonával v rokoch 2017 - 2019 došlo len ku neodôvodnenému navýšeniu trov exekúcie. Tento záver súdu je podporený aj skutočnosťou, že v konečnom dôsledku bol na majetok povinného v roku 2019 vyhlásený konkurz, ktorý bol napokon zrušený pre nedostatok majetku povinného.
35. Súd preto prijal záver, že exekútor si mal po uskutočnení lustrácií v rokoch 2016 - 2017 splniť povinnosť vyplývajúcu z § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 a predložiť vec exekučnému súdu po tom, čo nadobudol poznatky o uvedených skutočnostiach.
36. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
37. Podľa dôvodovej správy ku ustanoveniu § 243j Exekučného poriadku „V právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody osobitného zreteľa (...) Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody explicitne vymedzené v ustanovení § 243j ako je napríklad skutočnosť, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom (napríklad došlo k neodôvodneným prieťahom pri výkone exekúcie, požadovalo sa zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok a pod) alebo iným zákonom alebo nepostupoval v súlade s § 57 ods. 4. Ide o také závažné prípady, ktoré by dokonca mohli zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora.“
38. Súd na základe konštatovaného pochybenia exekútora dospel v otázke trov exekúcie k záveru, že exekútorovi prizná len odmenu za výkon exekučnej činnosti na minimálnej hranici stanovenej Vyhláškou v sume 33,19 Eur + DPH. Týmto súd nepristúpil ku aplikácii citovaného ustanovenia § 243j Exekučného poriadku v absolútnej miere, pretože považoval za dôvodné priznať exekútorovi čiastočnú náhradu za prvotné úkony exekučnej činnosti súvisiace s počiatočným zisťovaním majetkových pomerov povinného. Zostatkový nárok exekútora na náhradu trov exekúcie súd nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Banská Bystrica 03. 03. 2020