Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-482-2013.pdf
PDF · 70.94 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Er/482/2013
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04, IČO: 35 937 874 proti povinnému: A.. O. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Na R. XXXX/X, G. F. - Y. L., o vymoženie 601,02 eur, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi ml. vo výške 113,25 eur, v lehote troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 08.10.2019 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a zanechal majetok nepatrnej hodnoty.
2. Súd mal z uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 7D/77/2019 zo dňa 01.08.2019 (právoplatného dňa 06.09.2019) preukázané, že povinný počas exekučného konania zomrel, a to dňa 28.06.2019 pričom dedičské konanie po ňom bolo zastavené a nepatrný majetok bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v aktuálne účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ako „EP“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Samotná smrť povinného nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a teda nie je dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP. S poukazom na závery vyplývajúce z dedičského konania (povinný nezanechal žiadny majetok, ktorý by mohol byť predmetom dedenia) však možno konštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Táto okolnosť je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP.
7. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
9. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods.1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
11. V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
12. V zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
13. V zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
14. V zmysle § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
15. V súvislosti s náhradou trov exekúcie si súdny exekútor vyčíslil: 1. odmenu z vymoženej sumy 611,02 eur podľa § 4 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. vo výške 122,50 eur ( z toho vymožené v priebehu exekučného konania 33,75 eur, zostáva 88,75 eur) a 2. odmenu podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. za 21 úkonov právnej služby x 3,32 eur = 69,72 eur, hotové výdavky si neuplatnil nakoľko tieto boli vymožené v priebehu exekučného konania.
16. Súd na rozdiel od súdneho exekútora pri výpočte odmeny vychádzal z ustanovenia § 16 ods. 2 vyhlášky, ktorý osobitne upravuje výpočet odmeny pre prípad, ak súdny exekútor vymôže pred zastavením exekúcie na peňažné plnenie časť pohľadávky, pričom na použitie tohto ustanovenia odkazuje aj § 5 vyhlášky. Z vyúčtovania súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor vymohol od povinného na zaplatenie vymáhanej pohľadávky sumu 611,02,- eur. Uvedená suma tvorí základ pre určenie odmeny za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie. Odmena súdneho exekútora predstavuje 20% z uvedenej sumy, t.j. sumu 122,50,- eur. Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa táto suma o 20% DPH (24,50 eur), t.j. na sumu 147,- eur. Z vyúčtovania súdneho exekútora zároveň vyplýva, že na trovy exekúcie už bola vymožená suma 33,75 eur. Neuhradená časť trov exekúcie tak predstavuje sumu 113,25 eur, ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní od doručenia tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia a voči výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 2, § 362 ods. 1 a § 357 písm. m) CSP“ v spojení s § 9a ods. 1 a § 58 ods. 5 EP).
Proti výroku II. tohto uznesenia v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 a contrario CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie proti uzneseniu možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).