Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-3-2017.pdf
PDF · 149.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom, v právnej veci žalobcu: Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXXX/X, Z., právne zastúpený: JUDr. Eva Mišíková, advokátka, so sídlom Laurinská 2, Bratislava, proti žalovanej: X. F., K.. XX.XX.XXXX, O. K. V. XXXX/X, Z., Česká republika, právne zastúpená: KADUC & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, o neplatnosť kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 28.02.2017 žalobu o určenie, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 17.04.2008 medzi predávajúcou U. Q., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XX, W., a kupujúcou - žalovanou, o prevode nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. Skalica, obec Skalia, okres Skalica, - byt č. XX, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súpisným č. XXXX, ulica V. Z. X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXX, za kúpnu cenu vo výške 1.250.000,- Sk je absolútne neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že dňa uzatvorila jeho matka U. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomretá dňa XX.XX.XXXX, ako predávajúca a žalovaná ako kupujúca kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod v petite uvedených nehnuteľností - byt č. XX, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súpisným č. XXXX, T. V. Z. X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXX (ďalej ako „nehnuteľnosť“), pričom cena predmetnej nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 1.250.000,- Sk. Kúpna cena mala byť vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Ďalej žalobca uviedol, že predávajúca, jeho matka bola počas posledného obdobia svojho života ťažkým onkologickým pacientom a bol jej diagnostikovaný zhubný nádor prsníka s recidívou ochorenia. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že predávajúca bola v bezprostrednom období pred a po uzatvorení kúpnej zmluvy hospitalizovaná z dôvodu zdravotného stavu ( od 25.03.2008 do 03.04.2008, od 08.04.2008 do 16.04.2008, od 22.04.2008 do 29.04.2008, od 01.05.2008 a dňa 10.05.2008 zomrela ). Predávajúca bola v čase ochorenia užívateľom niekoľkých druhov liečiv, vrátane onkologických opiátnych (PREDNISON, Sevredol, QUAMATEL, SOLU-MEDROL, Furosemid, DUROGESIC, Morfín, Dormicum, Haloperidol, CLEXANE, Aldactone, Ambrobene, PRESTARIUM, Hydrocortison, EUPHYLLIN, Formovent, Kytril). Tieto liečivá užívala predávajúca dlhodobo a vo vzájomnej kombinácii, pričom každé z liečiv má aj nepriaznivé vedľajšie účinky, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť fyzický a duševný stav pacienta. Taktiež bola predávajúca dlhodobo podrobená onkologickej liečbe (chemoterapia, rádioterapia). Predávajúca bola hospitalizovaná od 08.04.2008 do 16.04.2008 v Národnom onkologickom ústave, následne bola prepustená, pričom prepúšťaciu správu podpísala
žalovaná (všetky ostatné prepúšťacie správy podpísala predávajúca), dňa 17.04.2008 prišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, dňa 23.04.2008 prišlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, aj napriek zjavnej nesprávnosti v texte čl. 1 bod 1 písm. b) kúpnej zmluvy. V kúpnej zmluve bol nesprávne určený podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, pričom ide o obligatórnu podmienku náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Predávajúca U. Q. zomrela dňa 10.5.2008. Následne v dedičskom konaní po predávajúcej ako poručiteľke, vyhlásila žalovaná ako jediný účastník konania, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok a v pozostalostiach poručiteľky nebola zistená sumy vo výške 1.250.000,- Sk ani jej časť, rovnako nebola zistená žiadna informácia o pripísaní alebo odpísaní uvedenej sumy z bankového účtu alebo o inom naložení s touto sumou. Žalobca má za to, že predávajúca nebola zdravotne (duševne) spôsobilá uzavrieť kúpnu zmluvu a z tohto dôvodu je kúpna zmluva zo dňa 17.04.2008 absolútne neplatná. Taktiež je žalobca uviedol, že konanie žalovanej a okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva sa priečia dobrým mravom, nakoľko prišlo k zneužitiu zdravotného stavu predávajúcej zo strany žalovanej, kedy žalovaná vyžiadala prepustiť predávajúcu z ústavnej hospitalizácie s úmyslom previesť nehnuteľnosti, ktoré by inak boli predmetom dedičského konania, urýchlene zrealizovala prevod vlastníckeho práva, pričom dohodnutá cena nebola predávajúcej nikdy vyplatená. Svoj naliehavý právny záujem odôvodnil žalobca tým, že je dedičom poručiteľky v prvom rade v prvej dedičskej skupine a v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy by nehnuteľnosti boli predmetom dedičského konania po predávajúcej.
2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 25.07.2017 ( č. l. 24 spisu ) uviedla, že popiera tvrdenia žalobcu. Ich matka, U.O. Q., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX ako predávajúca, bola k svojej liečbe pozitívna, verila, že sa uzdraví a postupovala podľa pokynov lekárov, pričom žalovaná bola svojej matke k dispozícii vždy, keď ju potrebovala, na rozdiel od žalobcu. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca klame v tom, že k prerušeniu liečby prišlo v dôsledku konania žalovanej, nakoľko žalovaná nenašla svoj podpis na žiadnej z prepúšťacích správ. Predávajúca bola veľmi dobre orientovaná, jej duševný stav bol veľmi dobrý, čo dokazujú časti lekárskej dokumentácie: pacient pri vedomí, orientovaný, hlava - neurologicky orientačne v norme, stav vedomia a vnímania: orientovaný, aktivita - mobilný. Žalovaná ďalej popiera, že by predávajúca bola v čase podpisu zmluvy nespôsobilá na právne úkony kvôli liekom, lekári nezaznamenali ani len čiastočne zhoršujúcu orientáciu v stave vedomia a vnímania. Žalovaná je toho názoru, že podanie žaloby zo strany žalobcu je pomsta voči jej osobe, inak si nevie vysvetliť, prečo podal žalobca žalobu po 9 rokoch. Rýchlosť zápisu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podľa žalovanej len konšpirácia zo strany žalobcu. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca sa choval neeticky k predávajúcej, v rozvode medzi predávajúcou a ich otcom bol práve žalobca dôvodom rozporov, čo je uvedené aj rozsudku Okresného súdu Senica pod sp. zn. 12C/10/1993, podľa ktorého mala predávajúca nezhody so žalobcom. Žalovaná predávajúcu nenútila k predaju a prisľúbila jej starostlivosť a právo bývania v predmetnej nehnuteľnosti. K chybe v kúpnej zmluve pri určení podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu sa vyjadrila tak, že je zrejmé aký podiel vlastnila predávajúca a je automatické, že s vlastníctvom celého bytu sa prevádza celý podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a z tohto dôvodu nie je kúpna zmluva absolútne neplatná.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.08.2017 (č. l. 36 spisu) uviedol, že v lekárskej správe dňa 16.04.2008 ošetrujúci lekár Q.. V. uviedol, že pacientka sa dožaduje prepustenia a navrhol jeho výsluch za účelom zistenia dôvodu prepustenia. Ďalej uviedol, že žalobu podal ihneď, ako sa dozvedel o existencii spornej kúpnej zmluvy a to od notárky X.. S. B. Z.. O existencii zmluvy sa dozvedel bezprostredne pred podaním žaloby. Do dedičského konania nebol prizvaný a preto nemal o tejto skutočnosti vedomosť. Na žalobe trval v celom rozsahu a to nielen v rozsahu nespôsobilosti predávajúcej na právny úkon, ale aj v rozsahu námietky absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy spôsobenej nesprávnym určením podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, ktorá je súčasťou označenia predávanej nehnuteľnosti, ktorá musí byť označená nepochybne, pričom správne vymedzenie spoluvlastníckeho podielu je obligatórnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu.
4. Súd vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou (č. l. 9 - 11 spisu), výsluchom žalobcu a žalovanej, znaleckým posudkom č. 44/2019 zo dňa 12.08.2019 znalkyne Q.. X. W., Q., kúpnou zmluvou a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
5. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2008 ( č.l. 9 - 11 ) uzatvorenej medzi predávajúcou U. Q. a žalovanou súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníctva a/ bytu č. 18, prízemie, bytového domu
súpisné číslo XXXX ulica V. Z. orientačné číslo X na parcelách č. XXX, XXX, XXX v Skalici, b/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedených v čl. 3 vo veľkosti XXXX/XXXXX, c/ parcely č. XXX, XXX, XXX neboli predmetom prevodu, pričom uvedené nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec Skalica, katastrálne územie Skalica na Katastrálnom úrade v I.e, Správa katastra Skalica. Cena predmetných nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 1.250.000,- Sk, pričom kúpna cena bola vyplatená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy, čo predávajúca výslovne potvrdzuje podpisom zmluvy. V článku 8 bod 4. zmluvy je osobitná dohoda, v zmysle ktorej kupujúca zriaďuje ako vecné bremeno v prospech predávajúcej právo bezplatného doživotného bývania v predmetnom byte a právo na bezplatnú celkovú starostlivosť a opateru v čase staroby a choroby.
6. Pri výsluchu dňa 19.02.2019 žalobca uviedol (č. l. 57 - 59 spisu), že ssi v januári alebo februári 2008 mu jeho matka U. Q. povedala, že by potrebovala niečo na dýchanie a to nejaký prístroj, nakoľko nemôže dýchať. Na základe toho zabezpečil mame nejaké veci a to fľašu s kyslíkom, ovládanie - regulácie na fľašu a masku na dýchanie kyslíka. Zároveň matku žiadal, aby mu povedala čo jej je, matka mala už vtedy nejaké doklady o zdravotnom stave od lekára a uviedla, že jej dcéra - žalovaná - tieto papiere ukazovala nejakému lekárovi v Brne a ten povedal, že mame nič nie je. On týmto dokladom o zdravotnom stave od lekára taktiež nerozumel, ale ukázal ich svojej sesternici, ktorá pracovala u rýchlej zdravotnej služby a tá mu povedala, že mama má rakovinu. Na základe toho telefonoval Q.. Z., že matka má rakovinu a či môže spolu s mamou za ňou prísť. Na základe dohovoru potom išiel spolu s matkou za Q.. Z. do onkologického ústavu v Bratislave. Matka sa vtedy veľmi bála dcéry - žalovanej a hovorila mu, že žalovaná sa nesmie dozvedieť o tom že on s mamou išiel k lekárovi do Bratislavy. Mama vtedy bývala v Skalici, V. Z. Č.. X, v byte, ktorý je predmetom tohto konania. Hneď po vyšetrení matky v onkologickom ústave, táto hneď zostala hospitalizovaná v nemocnici z dôvodu neodkladnej zdravotnej starostlivosti zrejme to bolo od 25.03. - 03.04.2008. Po ukončení hospitalizácie on prišiel pre matku a odviezol ju domov do Skalice s tým, že matka stále hovorila, že žalovaná sa to nesmie dozvedieť. Matka následne pokračovala v liečení na Národnom onkologickom ústave, kde ju buď on, jeho manželka alebo jeho zamestnanec vozili. Následne ešte bola natka viackrát hospitalizovaná približne po týždni. Sestra ani nevedela meno lekárky, ktorá ju v Bratislave liečila. Asi v apríli 2008 mu telefonoval švagor Y. F., že s mamou je veľmi zle a že si ju zoberú domov. Následne matku niekto z rodiny sestry - žalovanej odviezol z Národného onkologického ústavu z Bratislavy domov. Bola u nich asi tri alebo štyri dni. Potom rodina žalovanej matku opätovne zaviezla do Národného onkologického ústavu v Bratislave na hospitalizáciu. Matka vždy pri odchode z onkologického ústavu po ukončení hospitalizácie podpisovala osobne prepúšťací protokol, len v jednom prípade tento prepúšťací protokol podpísala za ňu žalovaná a bolo to v čase, keď sa podpisovala kúpna zmluva, prípadne ku podpisu kúpnej zmluvy došlo asi o týždeň, ale vtedy, keď prepúšťací protokol podpisovala žalovaná, sa pravdepodobne matka nevedela podpísať. Keď následne za matkou prišiel počas poslednej hospitalizácie, táto bola umiestnená v inom pavilóne, kde sa pacienti už neliečia. Keď chodievali počas hospitalizácie v onkologickom ústave na návštevy za matkou, táto ich počas návštev už nespoznávala. Bolo to koncom mesiaca apríl 2008. Matka nespoznávala žalobcu, taktiež vnuka Y., budúcu nevestu J. Y.. On mal mať v druhej polovici mája 2008 svadbu. Túto svadbu posunuli na termín 03.05.2008, nakoľko nevedeli, či by sa mama dožila pôvodného dátumu svadby. Mama zomrela 10.05.2008. Zdravotný stav matky bol zlý, o tomto mu volal aj švagor, že matku chcú zobrať naposledy domov, lebo nevie, koľko bude ešte žiť, či zomrie zajtra alebo o pár dní V mesiaci apríl 2008 bola matka na tom zdravotne veľmi špatne. O tom, že matka uzatvorila kúpnu zmluvu na byt on nevedel. On si myslel, že matka prepísala byt na žalovanú už dávno predtým. Matka mu raz hovorila, že žalovaná chcela, aby prepísala byt na žalovanú, ale že matka to nechcela, nakoľko povedala, že sa nechce stať bezdomovcom. Žalovaná v dedičskom konaní pred notárkou uviedla, že matka nemá žiadny majetok, pritom vedela, dva alebo tri týždne pred úmrtím, vyplatila mame 1.250.000,- Sk a takto bolo aj uzatvorené dedičské konanie. On peniaze na kúpu uvedeného bytu nikdy nevidel. Až keď podával žalobu, požiadal u notárky o prejednanie novo objaveného dedičstva a to finančných prostriedkov z kúpnej zmluvy za byt. Notárka zistila, že kúpna zmluva bola uzatvorená v období, keď matka už zomierala. So sestrou nebol v kontakte 25 rokov, preto ani v tomto prípade ho sestra - žalovaná nekontaktovala v súvislosti s tým, že ich mama mala uzatvoriť kúpnu zmluvu na byt. V konaní 2C/157/2011 dňa 25.09.2012 uviedol do zápisnice výpoveď ohľadne predaja bytu od matky, pre žalovanú. S matkou mal zo začiatku rokov 1992 - 1994 špatný vzťah a v ďalšom období s ňou mal dobrý vzťah, navštevoval ju s jej obomi vnukmi. Vnuci u nej aj prenocovali cez sobotu a nedeľu, ale bolo to vždy tak, že vtedy k nej nepríde žalovaná. Matka sa strašne bála žalovanej. Mame chodil pravidelne gratulovať na meniny, na narodeniny a cez sviatky. Matka chodila aj k nemu domov do Holíča. Nemal problém s tým, že vnuci chodia k jeho matke
na návštevu. Asi v roku 1998 poslal matke na účet 1.200.000,- Sk alebo 1.300.000,- Sk, aby si mohla kúpiť ten byt. Posledný mesiac, keď matka žila a bola už chorá, vnukovia k nej nechodili do bytu, ale chodili ju navštevovať do nemocnice. Matku lekári vždy prepustili z nemocnice z dôvodu, že sa žiadala domov. Bolo to hlavne kvôli tomu, aby sestra nezistila, že je mama v nemocnici. Vedel, že v jednom prípade bola žalovaná pre matku, keď bola hospitalizovaná v nemocnici v Bratislave. Bolo to koncom apríla 2008. To, že matka zomrela v Národnom onkologickom ústave v Bratislave oznámili obom a to žalovanej a jemu. Vo všetkých lekárskych správach matky bolo jeho telefóne číslo. Lekári sa zrejme dostali k telefónnemu číslu žalovanej na základe toho, že im tam zrejme nechala svoje telefónne číslo. Matkine veci po jej smrti dali z Národného onkologického ústavu v Bratislave žalovanej. Matka mala od rozvodu zdravotné problémy čo sa týkalo jej duševného stavu, jemu niekedy hovorila, že ju sleduje ŠTB cez radiátory, ale potom bola niekedy aj dva mesiace normálna. Matka chodila k odbornej lekárke V. v súvislosti s jej duševnými problémami a jej chorobou. Vedel, že tá lekárka ju potom odmietla liečiť, nakoľko ju mala matka napadnúť, že ju špatne lieči. Myslí si, že Q.. V. je všeobecná lekárka. Nevedel sa vyjadriť k časovému obdobiu, kedy sa mama liečila u Q.. V.. To čo žalobca uviedol v žalobe, že v dôsledku konania žalovanej došlo k prepusteniu matky z nemocnice, mal na mysli to, že žalovaná podpísala za matku prepúšťaciu správu. Jedná sa o prepúšťaciu správu z 29.04.2008. Prepúšťaciu správu zo 16.04.2008 podpísala jeho matka. Jedná sa o preklep pri písaní dátumu. To, čo uviedol v žalobe ohľadom konania žalovanej v súvislosti s podpisom kúpnej zmluvy zo strany ich matky, v tom čase bola matka chorá a ťažký onkologický pacient, ktorý po 14 dňoch zomrel. Dňa 16.04.2008 po prepustení matky z onkologického ústavu nevedel kam išla. Rozpor s dobrými mravmi vidí v tom, že ťažkého onkologického pacienta niekto zoberie z nemocnice a zavezie ho k notárovi a zrejme to bolo v období, keď mu volal švagor, že s mamou je už veľmi zle, že si ju berú domov, lebo zrejme zomrie. Nevedel o tom, že by matka niekedy podpísala reverz, na základe ktorého by bola prepustená z nemocnice alebo že by jej to lekári neodporúčali. Každé prepustenie z Národného onkologického ústavu je nebezpečné s tým, že prepustený človek sa tam už nemusí vrátiť. Liečenie pozostáva z toho, že sa týždeň berie chemoterapia a potom pacienta pustia domov, potom znovu berie chemoterapiu a pustia ho domov a takto sa pokračuje kým nezomrie. Matka nemala plánovanú liečbu v Národnom onkologickom ústave, bola tam „na čierno“ aby sa o tom nedozvedela žalovaná. Nedával na súd návrh na obmedzenie právnej spôsobilosti matky.
7. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 13.05.2019 uviedla, že obsah výpovede žalobcu obsahoval množstvo účelových tvrdení. Žalobca v skutočnosti nevedel, aký bol priebeh ochorenia nebohej U. Q.. U. Q. sa začala liečiť na rakovinu v polovici júla 2007. Žalobca tvrdí, že U. Q. sa začala liečiť na rakovinu na začiatku roka 2008. Diagnostiku a počiatky onkologického ochorenia prežívala U. Q. intenzívne so žalovanou, nakoľko žalovaná ju sprevádzala viacnásobne už v lete roku 2007 na lekárskych vyšetreniach v Skalici. Žalovaná s U. Q. navštívila internú lekárku v Skalici, ktorá urobila potrebné vyšetrenia. Na druhý deň sa v sprievode žalovanej dozvedela U. Q.Á. o diagnóze, na ktorú sa začala okamžite liečiť. Žalovaná sprevádzala U.O. Q. na všetkých vyšetreniach, pomáhala jej s nástupom do nemocnice, kde bol skúmaný rozsah zasiahnutia rakovinou. U. Q. sa po prepustení z nemocnice začala liečiť u onkológa Q.. K., ktorý jej následne začal podávať ambulantné chemoterapie, na ktoré ju opäť vozila výlučne žalovaná. Žalovaná vedela o chorobe U.Ž. Q. od úplného počiatku. Začiatkom septembra 2007 volala U. Q.Í. žalobcovi a informovala ho o svojej chorobe. Žalobca jej povedal, že má v Bratislave na Národnom onkologickom ústave známosť. Zároveň ho poprosila, či by jej dohovoril konzultáciu. Bola k svojmu ochoreniu pozitívna a chcela vyskúšať všetko, čo sa jej ponúkalo. Prvýkrát U.Ž. Q. do Národného onkologického ústavu zaviazol dňa 19.09.2007 žalobca. Z tohto dôvodu je aj v správe ošetrujúceho lekára zapísané meno žalobcu. Po prepustení dňa 27.09.2007 požiadala žalobcu U. Q., aby ju odviezol domov, nakoľko žalovaná mala v tom čase šesťmesačné dieťa. Žalobca osobne U. Q.Í. nevyzdvihol, ale poslal pre ňu svojho zamestnanca, ktorý ju vysadil doma a odišiel. Bola doma po viac ako týždni a nemala žiadne potraviny. Odvtedy vozila do a z Národného onkologického ústavu U.Ž. Q. výlučne žalovaná. Žalovaná pomáhala U. Q.S., prepúšťacie správy boli vždy podpísané osobne U. Q., po príchode domov spoločne nakúpili, žalovaná jej varila a prala veci, brávala si ju domov. Žalovaná mala prehľad o vývoji ochorenia, liečbe a duševnom stave U. Q., nakoľko s ňou bola každý deň v kontakte. Žalovaná nežiadala ošetrujúceho lekára Q.. V. o prepustenie U. Q., lekára nepozná. O úmrtí U. Q. bola vyrozumená od lekárov iba žalovaná, nakoľko v tej dobe komunikovala o prevoze z Národného onkologického ústavu do Skalice. Nemohol byť kontaktovaný aj žalobca, nakoľko lekári nekontaktujú osobitne každého z príbuzných. O úmrtí sa žalobca dozvedel od manžela žalovanej, ktorý mu zavolal v deň úmrtia. Išlo o jediný telefonát manžela žalovanej so žalobcom. Žalovaná popiera, že by sa U. Q. v priebehu života liečila na duševnú chorobu. Q.. V. bola zubárka U. Q.. U. Q. sa nikdy na žiadnu duševnú chorobu neliečila. Lekárska správa zo 16.04.2008 t.j. deň pred podpisom kúpnej zmluvy obsahuje informácie o tom, že
bola mobilná, orientovaná, bez bolestí, nemá katéter, prijíma potravu sama a je sebestačná. Ak by U. Q. nebola spôsobilá, nedávali by jej pokyny o liečbe priamo, ani by ju neprepustili viackrát do domácej liečby a nepodpisovala by sama prepúšťacie správy. Ešte cca 40 hodín pred smrťou U. Q. spoznávala žalovanú a jej rodinu. Kúpnou zmluvou bolo zriadené vecné bremeno práva doživotného bývania a právo na bezplatnú celkovú starostlivosť a opateru v čase staroby a choroby. U. Q. slobodne užívala byt do konca svojho života.
8. Dňa 03.03.2020 na pojednávaní žalovaná pri výpovedi uviedla ( č.l. 116 ), že jej matka bola optimistická a pozitívna k liečbe. Ona sa s matkou stretávala a stretávala sa s ňou aj v období marec 2008 až máj 2008, matka bola liečená na karcinóm s metastázami. Vie, že matka bola aj hospitalizovaná nakoľko na prvú hospitalizáciu ju ona v súvislosti s tým viezla do Skalice. V roku 2008 matka bývala sama v byte v meste Skalica. Navštevovali sa a chodila k nim. Pokiaľ bola matka prepustená z hospitalizácie, tak bola sebestačná. Matka jej už dávnejšie hovorila, že si potrebuje niečo vyriešiť a potrebuje peniaze a potom jej navrhla, že by jej predala svoj byt s tým, že by ju v byte nechala dožiť a že toto by ako vecné bremeno bolo napísané aj v kúpnej zmluve. Toto bolo asi polrok pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Keď sa jej pýtala, aký má problém, tak jej povedala, že je to jej vec a že rozmýšľa aj o inej alternatívnej liečbe. Počas jednej hospitalizácie jej matka telefonovala, že bude na druhý deň prepustená a či ju môže zobrať z nemocnice v Bratislave. Ona pri prepustení matku vyzdvihla a keď ju viezla domov, spýtala sa jej, či má nachystané peniaze pre ňu, na kúpu bytu tak ako o tom hovorila. Odviezla ju domov, potom ešte telefonovali a matka sa jej spýtala, či ju na druhý deň bude môcť odviesť do Senice a či má nachystané peniaze. Na druhý deň pre matku prišla a povedala jej, že idú do Senice k notárke, nakoľko nechcela ísť k X.. S. do Skalice. Nevedela, ako sa volala notárka, u ktorej boli v Senici, matka ju k nej doviedla. Matka bola zrejme u notárky v Senici dohovorená, nakoľko čakali na notárku. Vošli následne k notárke, podpísali kúpnu zmluvu, ktorú si predtým prečítali a kúpnu zmluvu zrejme pripravovala notárka. Túto zmluvu ona k notárke neniesla a myslí si, že ju neniesla ani jej matka. Peniaze z kúpnej zmluvy predtým ukázala matke na chodbe u notárky a potom tieto peniaze matke odovzdala pred notárkou, pri podpise kúpnej zmluvy. Bližšie si na to nespomínala, ale určite tam bola aj notárka. Matka tieto peniaze prepočítala a zobrala si ich a išli domov. Matke vyplatila 1.250.000,- Sk. Následne išli do Skalice. Matku odviezla do jej bytu. V súvislosti s kúpnou zmluvou sa ešte musel dať zápis na kataster a oznámiť bytovému družstvu, ale toto si presne už chronologicky nepamätala. Zdravotný stav matky bol vtedy dobrý a na 22.04.2008 bola plánovaná na ďalšiu liečbu a na túto liečbu ju viezla do Bratislavy. Jej vzťah s matkou bol vždy dobrý a to od malička. Ich vzťah sa nezmenil ani v období marec, apríl, máj 2008. Nevedela sa vyjadriť, aký bol v tej dobe vzťah žalobcu a matky. Pred rokom 2008 nebol ich vzťah až tak dobrý. Matka bola stále samostatná a plne mysliaca. S matkou sa stretávali tak, že minimálne 3 dni v týždni boli spolu aj to počas období, keď bola hospitalizovaná. Taktiež aj telefonovali. Peniaze na predaj bytu matka prevzala u notárky. Notárka bola vtedy pri preberaní. Peniaze na kúpu bytu mala z úspor a to z podnikania. Nemala vedomosť o tom, že by v období, keď bola spisovaná kúpna zmluva, brat navštevoval matku, tento ju nenavštevoval nikdy predtým, nemala o tom vedomosť. Až keď matka zomrela, jej manžel telefonoval žalobcovi, že matka zomrela, predtým nekomunikovali ohľadne jej zdravotného stavu. Matka bola objednaná na hospitalizáciu dňa 22.04.2008, na ktorú ju viezla a matka na hospitalizácii prijatá bola. Podpis na prepúšťacej správe tejto hospitalizácie nie je jej podpis. Nespomínala si, či notárka videla priamo obnos peňazí, ktoré matke odovzdávala ako kúpnu cenu. Na dedičskom konaní, ktorého sa zúčastnila ona, odpovedala na otázky, ktoré sa jej pýtali. Na otázky odpovedala pravdivo, nepamätala si, čoho sa otázky týkali. Neuvádzala, že vyplatila matke vyšší obnos peňazí dosť krátko pred jej úmrtím, nebol na to dôvod, nakoľko tieto peniaze, keď matka zomrela nenašla a matka jej predtým hovorila, že si chcela niečo vyriešiť. Tiež jej hovorila, že žalobca sa bude ženiť a chcela by mu dať nejaký svadobný dar. Keď matka zomrela, hľadala v jej byte dokumenty na vybavenie pohrebu a pritom nenašla žiadne peniaze. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kto dal návrh na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností. Nevedela sa vyjadriť prečo sa jednalo o zrýchlené jednanie.
9. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 12.08.2019 znalkyne Q.. X. W., MPH. (č. l. 96 spisu) vyplýva, že U. Q., K.. XX.XX.XXXX bola od roku 2007 onkologickou pacientkou, mala zhubný nádor prsníka, absolvovala niekoľko sérií chemoterapie, neskôr mala početné metastázy do viacerých telesných orgánov, postupne telesne chradla až do 10.05.2008 za zlyhania vitálnych funkcií počas poslednej hospitalizácie v Národnom onkologickom ústave, zomrela vo veku 66 rokov. V liečbe ochorenia boli použité aj lieky proti bolesti zo skupiny opioidov v terapeutických dávkach, väčšinou vo forme náplastí, ktoré sa aplikovali každých 72 hodín. Uvedené liečivá pri správnom dávkovaní neovplyvňujú psychické funkcie v takej miere a v tom zmysle, že by človek nedokázal primerane
posúdiť svoje konanie. Môže sa vyskytnúť ľahká ospalosť a spomalenie psychických funkcií najmä na začiatku ich užívania, prípadne pri prekročení odporúčanej dávky, čo však v dokumentácii nikde nebolo zaznamenané. Príbuzní okrem iného uvádzali, že mala v minulosti duševné problémy, avšak nie je o tom doložený žiadny relevantný odborný lekársky nález. Počas hospitalizácií bola plne orientovaná, pri plnom vedomí, aktívna, aj keď slabá, bez zmienky o psychických problémoch prípadne duševnej poruche. Znalkyňa dospela k záveru, že U. Q. v čase vykonania právneho úkonu dňa 17.04.2008 bola duševne zdravá, jej poznávacie, rozhodovacie ani ovládacie schopnosti neboli ovplyvnené. Znalkyňa ďalej uviedla, že U.O. Q. bola onkologickou pacientkou, ale z psychiatrického hľadiska bola zdravá, duševný zdravotný stav dňa 17.4.2008 nemal vplyv na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti - boli zachované v plnom rozsahu. Dňa 17.04.2008 nebola jej schopnosť dostatočne posúdiť zmyslel a vážnosť jej konania a následkov jej konania znížená ani vymiznutá, bola plne zachovaná. Dňa 17.04.2008 užívala okrem bežných farmák aj opioidy, konkrétne účinnú látku fentanyl v terapeutických dávkach formou aplikácie náplaste každých 72 hodín, išlo o dlhodobú pravidelnú liečbu, jej organizmus bol na tento preparát adaptovaný. Neovplyvnil a ani ostatné liečivá neovplyvnili jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.
10. Iné dôkazy žalobca ani žalovaná vykonať nenavrhli ( č.l. 115 ).
11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 03.03.2020 uviedol, že znalecký posudok rešpektuje, avšak naďalej trvá na žalobe v súvislosti s porušením dobrých mravov.
12. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 03.03.2020 uviedol, že znalecký posudok preukazuje, že U. Q. bola spôsobilá na právne úkony, jej konanie nebolo ničím ovplyvnené. V súvislosti s uvádzaným rozporom s dobrými mravmi a tohto právneho úkonu, U. Q.Í. by vedela posúdiť aj skutočnosť, či takýto právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa § 588 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.Z.“), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
14. Podľa § 589 z. č. 40/1964 Zb. O.Z., cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>.
15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru.
16. Podľa § 5 ods. 1 z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e), c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
g)úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.
17. Podľa § 5 ods. 5 z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, k prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome sa pripoja situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, vrátane vyznačenia garážových stojísk a skladových priestorov, ich čísiel a identifikácia pozemku. Návrh na zápis a dokumentáciu je povinný predložiť predávajúci.
18. Podľa § 34 z. č. 40/1964 Zb. O.Z., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
19. Podľa § 37 ods. 1, ods. 3 O.Z. 1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. 3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
20. Podľa § 38 ods. 1, ods. 2 O.Z., 1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. 2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 40a O.Z., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
23. Podľa § 150 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).
24. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
25. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
26. V danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2008 uzatvorenú medzi predávajúcou U. Q., K.. XX.XX.XXXX a žalovanou. Súd je v tomto prípade povinný skúmať, či existuje u žalobcu naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. Pri určovacej žalobe musí existovať naliehavý právny záujem žalobcu t. j. žalobca musí mať záujem na tom, aby rozsudok, ktorým súd žalobe vyhovie, bol pre neho dôležitý z právnej stránky. Tento naliehavý právny záujem je povinný žalobca preukázať. Žaloba o určenie v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Keďže žalobca je syn nebohej U. Q., ktorá uzatvorila ako predávajúca kúpnu zmluvu so žalovanou a v zmysle § 473 ods. 1 O.Z. je žalobca dedičom U. Q. a to v prvom rade prvej dedičskej skupiny, v prípade, že by neexistovala kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. by bola neplatná, nehnuteľnosť ktorú U.O. Q. odpredala napadnutou kúpnou zmluvou, by bola v čase smrti poručiteľky v jej vlastníctve. Preto by predmetná nehnuteľnosť bola zahrnutá do dedičského konania po U. Q. ( predávajúcej ). Kúpnou zmluvou, ktorú žalobca v tomto konaní napáda, je ohrozené jeho právo nadobudnúť majetok dedením po svojej matke. Určovacou žalobou sa v danom prípade vyrieši skutočnosť, či mala byť nehnuteľnosť po predávajúcej predmetom dedičského konania v rámci ktorého by žalobca ako dedič zo zákona dedil nehnuteľnosť, resp. časť nehnuteľnosti po poručiteľke spoločne so svojou sestrou - žalovanou, t. j či by žalobca nadobudol po poručiteľke majetok. Súd je toho názoru, že táto skutočnosť dostatočne odôvodňuje existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanie tejto žaloby. Žaloba je podaná voči osobe, ktorá kúpnou zmluvou ako kupujúca nadobudla nehnuteľnosti do svojho vlastníctva pred smrťou predávajúcej a preto nebola nehnuteľnosť predmetom dedičského konania po poručiteľke - predávajúcej.
27. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2008, ktorú uzatvorila predávajúca U. Q. a žalovaná ako kupujúca. Žalobca uviedol tri dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, a to nespôsobilosť na právne úkony jeho matky U. Q. ako predávajúcej v zmysle § 38 ods. 1, ods. 2 O.Z., neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom v zmysle § 39 O.Z. a neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu nesprávneho označenia predávanej nehnuteľnosti, t.j. rozpor právneho úkonu so zákonom v súvislosti s uvedením nepresného označenia nehnuteľnosti v zmysle § 39 O.Z. Žalobca sa domáha absolútnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu. Žalobca bol povinný v tomto konaní všetky svoje tvrdenia preukázať dôkazmi.
28. Čo sa týka dôvodov absolútnej neplatnosti dvojstranného právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2008), pri ktorom by sa mali stretnúť zhodné platné jednostranné právne úkony dvoch strán, t. j. kupujúcej - žalovanej a predávajúcej U. Q. z dôvodu podľa § 38 ods. 1, ods. 2 O.Z., žalobca bol povinný v konaní preukázať, že U. Q. - predávajúca v čase urobenia právneho úkonu dňa 17.4.2008 bola osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, resp. že nemala spôsobilosť na právne úkony. Žalobca v konaní nepreukázal, že predávajúca U. Q. bola dňa 17.4.2008 rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony úplne alebo čiastočne ( § 10 O.Z. ), t.j. že nemala spôsobilosť na právne úkony charakteru uzatvorenia kúpnej zmluvy na byt. Žiadne takéto rozhodnutie súdu nie je známe. Zo znaleckého posudku znalkyne Q.. X. W., Q. Č.. XX/XXXX zo dňa 12.8.2019 (č. l. 96 spisu) vyplýva, že U. Q. bola v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 17.04.2008 spôsobilá na právne úkony. Zo znaleckého posudku vyplýva, že predávajúca bola v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 2008 onkologickou pacientkou a absolvovala niekoľko sérií chemoterapie, pričom na liečbu ochorenia boli použité aj lieky proti bolesti zo skupiny opioidov v terapeutických dávkach, väčšinou vo forme náplastí s aplikáciou každých 72 hodín. Tieto liečivá pri správnom dávkovaní neovplyvňujú psychické funkcie v takej miere a v tom zmysle, že by človek nedokázal primerane posúdiť svoje konanie. Žiadne psychické poruchy, t.j. duševné problémy U. Q. neboli preukázané. Z uvedeného vyplýva, že U. Q.Í. bola duševne zdravá v čase vykonania právneho úkonu dňa 17.04.2008, jej poznávacie, rozhodovacie ani ovládacie schopnosti neboli ovplyvnené. Z psychiatrického hľadiska bola zdravá, jej duševný zdravotný stav dňa 17.4.2008 nemal vplyv na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, t.j. boli zachované v plnom rozsahu. Dňa 17.04.2008 nebola jej schopnosť dostatočne posúdiť zmyslel a vážnosť jej konania a následkov jej konania znížená ani vymiznutá, bola plne zachovaná. Súd má z uvedeného preukázané, že dňa
17.04.2008, keď U. Q. urobila predmetný právny úkon, bola spôsobilá na právne úkony a tým je vylúčená neplatnosť urobeného právneho úkonu z dôvodu § 38 ods. 2 O.Z. Žalobca preto nepreukázal daný dôvod neplatnosti právneho úkonu.
29. Žalobca sa taktiež domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2008 aj na základe toho, že bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 O.Z. je taktiež absolútnou neplatnosťou. Súd pri posudzovaní tohto dôvodu neplatnosti právneho úkonu zobral do úvahy všetky okolnosti ktoré vyplynuli z dôkazov produkovaných stranami sporu v tomto v konaní a taktiež všeobecne uznávané pravidlá slušnosti, ohľaduplnosti a vzájomného rešpektovania pri posudzovaní či sa právny úkon prieči dobrým mravom. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je najmä vtedy, ak by sa jeho obsah, alebo okolnosti uzatvorenia ocitli v rozpore so spoločensky uznávanou mienkou a neboli by v súlade so všeobecne uznávanými zásadami panujúcimi v spoločnosti. Pojem dobrých mravov nie je bližšie špecifikovaný v zákone, ide o individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolnosti z pohľadu jeho rozporu so základnými, v spoločnosti uznávanými a platnými morálnymi etickými normami. Ide v podstate o všeobecne uznávané pravidlá slušnosti. Žalobca tvrdil, že žalovaná zneužila zdravotný stav predávajúcej U. Q., ktorú aj napriek zlému zdravotnému stavu a pod vplyvom niekoľkých druhov liečiv vyžiadala prepustiť z hospitalizácie s úmyslom dosiahnutia prevodu nehnuteľnosti - bytu na žalovanú. Súd dospel k záveru, že okolnosti predaja nehnuteľnosti, dohodnutá kúpna cena nehnuteľnosti či situácia ohľadom uzatvorenia kúpnej zmluvy tak ako vyplývajú z vykonaných dôkazov, nenasvedčujú tomu, že by išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by bol právny úkon vykonaný v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca nepreukázal, že by predmetný právny úkon v čase jeho vykonania bol v rozpore so zákonom, morálkou či pravidlami slušnosti. U. Q. bola hospitalizovaná v marci 2008, apríli 2008, po uzatvorení zmluvy v apríli 2008, v máji 2008 do úmrtia. Žalobca dôkazmi nepreukázal, že by situácia U.O. Q. a jej závažný zdravotný stav boli zneužité žalovanou s cieľom uzatvoriť dňa 17.4.2008 kúpnu zmluvu na byt. Žalobca nepreukázal, že by U. Q. prerušila hospitalizáciu dňa 16.4.2008 proti svojej vôli a že by prerušenie hospitalizácie súviselo so zámerom žalovanej uzatvoriť s U. Q. dňa 17.4.2008 kúpnu zmluvu. Tento zámer je za daných dôkazov vylúčený aj v súvislosti s tým, že U. Q. bola aj v predchádzajúcom období hospitalizovaná a to približne v týždňových intervaloch, a taktiež bola v takýchto intervaloch hospitalizovaná aj po dni 17.4.2008 ( od 22.4.2008 do 29.4.2008 a od 1.5.2008 do 10.5.2008 ). Žalobca taktiež nepreukázal, že by U. Q. dňa 16.4.2008 prerušila hospitalizáciu za zdravotného stavu, ktorý by vylučoval prerušenie hospitalizácie. Žalobca taktiež nepreukázal, že nebyť tejto zdravotnej situácie U. Q., táto by sa nerozhodla uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalobca z uvedeného dôvodu nepreukázal ani tento dôvod neplatnosti právneho úkonu.
30. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu aj z dôvodu jeho rozporu so zákonom, nakoľko v kúpnej zmluve nebola presne označená predávaná nehnuteľnosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom ide o obligatórnu náležitosť zmluvy. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2008 ( č.l. 9 - 11 ) uzatvorenej medzi predávajúcou U. Q. a žalovanou vyplýva, že jej predmetom bol prevod vlastníctva a/ bytu č. XX, prízemie, bytového domu súpisné číslo XXX7 ulica V. Z. orientačné číslo X na parcelách č. XXX, XXX, XXX B. W., b/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedených v čl. 3 vo veľkosti 3273/10000, c/ parcely č. 359, 360, 361 neboli predmetom prevodu, pričom uvedené nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec Skalica, katastrálne územie Skalica na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Skalica. Z listu vlastníctva č. XXXX, pre obec Skalica, katastrálne územie Skalica vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť je zapísaná na liste vlastníctva ako byt č. 18, prízemie, bytového domu súpisné číslo 2087 postaveného na parcelách č. 359, č. 360, č. 361, vchod číslo 6, a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 3273/100000. V kúpnej zmluve bol potom nesprávne uvedený prevádzaný spoluvlastnícky podiel patriaci k vlastníctvu predávaného bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 3273/10000 namiesto správneho podielu vo veľkosti 3273/100000. Predávaný byt je inak jednoznačne charakterizovaný, označený a určený v súlade s listom vlastníctva. Na základe takéhoto označenia predávanej nehnuteľnosti aj predávajúca aj kupujúca museli jednoznačne vedieť, ktorá nehnuteľnosť - byt je predmetom kúpnej zmluvy. V súvislosti s tým súd poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 3 O.Z. podľa ktorého právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. V tomto prípade je v kúpnej zmluve nesprávne uvedený podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, avšak z listu
vlastníctva jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosť je identifikovaná, je jednoznačne určené o ktorý byt sa jedná a ktorý má byť a bol predaný. Potom len táto skutočnosť, kedy neprišlo k správnemu označeniu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu. Žalobca preto nepreukázal ani tento dôvod na neplatnosť právneho úkonu.
31. Na základe uvedených dôvodov, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej podľa pomeru jej úspechu vo veci ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením
35. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).