Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-554-2014.pdf
PDF · 106.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/554/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou vo veci žalobcu: AB 2 B. V., registračné číslo: 57 279 667 Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ: 1077XX, Holandské Kráľovstvo, zast.: GOLIAŠOVÁ Gabriela, s.r.o., Priaristická 707/25 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: O. I., R.. XX.XX.XXXX D. Ž. XX, V. N., prechodne J. X, D. - N., o zaplatenie 1570,18 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 65,40 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.02.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 570,18 eur úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 02.12.2014 do zaplatenia, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 193,80 eur a náhrady trov konania. Právny predchodca žalobcu tvrdil, že dňa 16.11.2011 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu číslo: XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienka Spoločnosti HOME Credit Slovakia a.s. ( ďalej len „ UZP“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1 450 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť úver v 84 mesačných splátkach po 38,49 eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle hlavy UZP s názvom ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom z 28.05.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky istiny zosplatnenia s poplatku za vedenie účtu poistenia v lehote 15 dní od odoslania výzvy. 2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. XC/XXX/XXXX - 49 zo dňa 03.03.2015 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 903,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 903,14 eur od 02.12.2014 do zaplatenia a zaplatiť náhradu trov konania od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím určil, že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. § 3 pod hlavou 17 - je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Čo sa týka rozsudku súdu prvej inštancie prvého výroku k tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 31.03.2015. Čo do časti zamietajúceho výroku a čo do výroku o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky a výroku o náhrade trov konania bolo podané zo strany žalobcu odvolanie. 3. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, napadnutom výroku o určení neplatnosti zmluvnej podmienky a v závislom výroku o náhrade trov konanie zrušil a to uznesením sp. zn. XXCo/XXX/XXXX - 73 zo dňa 12.04.2016 . 4. Súd vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa úverovou zmluvou, všeobecnými úverovými podmienkami, splátkovým kalendárom, uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo/XXX/XXXX
- 73 zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 01.07.2011 úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 450 eur, pričom celková čiastka splatná žalovaným žiadna nebola. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 84 mesačných splátkach vo výške po 38,49 eur s dátumom prvej splátky 09.08.2011, s úhradou nasledujúcich splátok vždy do 15. dňa v mesiaci. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola dohodnutá na 26,3 %, ročná úroková sadzba 21,28 %, priemerná hodnota RPMN 25,85 %, celkové náklady žalovaného 1,99 eur. 5. Súd rozhodol rozsudkom dňa 15.11.2018 pod sp.zn. XC/XXX/XXXX-XX tak, že vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 65,40 Tento rozsudok odôvodnil s použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods.1,2.3.4Občianskeho zákonníka ,§ 1,§ 9 ods. 2 písm. k.) v spojení § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustálil , že úver vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené § 9 ods. 2 písm k .) ZoSÚ - uvedenie výšky, počet termíny splátok , istiny úrokov a iných poplatkov je úver bez úročný a bez poplatkov. Proti i tomuto rozsudku odvolal sa žalobca. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp.zn. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.10.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutia. 6. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 22.2.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd tiež uviedol, že v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.
7. Obdobný právny názor vyjadril Najvyšší súd už aj vo svojich ďalších rozhodnutiach napr. sp. zn. XCdo/ XX/XXXX z 17.4.2018 a sp. zn. XCdo/XXX/XXXX z 23.4.2018 a v tejto súvislosti odvolací poukazuje aj na svoje skoršie rozsudky sp.zn. XXCoP/XXX/XXXX z 24.9.2019, XXCo/XX/XXXX z 23.7.2019. 8. Podľa ust. § 497 OZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 9. Podľa ust. § 52 ods. 1,2,3,4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako i všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 10.Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). 11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 14. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere -veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html>.
16. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
- spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html>.
17. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. 18. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 19. Súd vyhodnotil predloženú zmluvu medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Nepochybne zmluva je spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 20. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. 21. Keďže išlo o úver, ktorý je svojím charakterom spotrebiteľským úverom a priamo na neho dopadajú ustanovenia označeného zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca ako veriteľ bol povinný splniť si pred jeho poskytnutím povinnosť skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného 1/ ako spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver a to postupom vyplývajúcim z § 7 zákona o
spotrebiteľských úveroch a to pod sankciou vyplývajúcou z § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade porušenia tejto povinnosti. 22. Žalobca pri poskytovaní úveru žalovanému súdu nepreukázal akým spôsobom zisťoval schopnosť splácať úver. Z jeho vyjadrenia z 18.2.2020 (čl. 176) len vyplynulo, že Žalobca si preveruje bonitu každého klienta s odbornou starostlivosťou, a to takým spôsobom, že neposkytuje úvery osobám, ktoré nemajú v evidencii obyvateľstva uvedený trvalý pobyt, ďalej osobám pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti, osobám pracujúcim na dohodu o vykonaní práce, nezamestnaným osobám, osobám poberajúcim sociálne dávky či dávky v hmotnej núdzi, ako ani klientom s trvalým zdrojom príjmu, pokiaľ je tento príjem nižší ako 210.- €, ako ani klientom evidovaných v databáze SOLUS- neplatiči. Žalovaná uviedla pri uzatváraní úverovej zmluvy, že vlastní doma alebo byt, má 1 dieťa, je slobodná, zamestnaná od 12/2009 v spoločnosti Carrefour Danubia, pričom svoj príjem preukázala potvrdením o výške príjmu. Žalovaná poskytla všetky potrebné údaje pri spisovaní úverovej zmluvy a svojím podpisom potvrdila ich správnosť a pravdivosť. Každá úverová zmluva je pri uzatváraní hodnotená individuálne, na základe všetkých údajov a informácii a musí prejsť schvaľovacím procesom. Súčasťou každej úverovej zmluvy sú aj úverové podmienky ako neoddeliteľná súčasť zmluvného vzťahu a v samom úvode C. H. X. Uzatvorenie úverovej zmluvy týchto úverových podmienok svojim podpisom zmluvy žalovaná prehlasuje, že ak uvedie zdroj príjmu zamestnanec, prehlasuje, že pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas, minimálne po dobu trvania zmluvného vzťahu s veriteľom, nie je v skúšobnej dobe, ako aj to, že pracovný pomer trvá, nebol vypovedaný a ani iným spôsobom nekončí.“
23. Na pojednávaní dňa 03.03.2020 žalovaný uviedol že sa už nepamätá aké doklady predkladal pri uzatvorení úverovej zmluvy zo dňa 28.06.2011 v čase uzatvorenia vlastnil rodinný dom v T. H. ktorý predal v roku 2016, avšak mal uzatvorenú úverovú zmluvy na hypotekárny úver so Slovenskou sporiteľňou s mesačnými splátkami okolo 300 eur, o čom nepredložil dôkaz a ani žalobca si túto skutočnosť nepreveroval. Potvrdil že od roku 2009 pracoval v Carrefour Danubia, a.s., s čistým príjmom cca 400 eur. Toho času má 2 vyživovacie povinnosti malo. dieťaťa. Vzhľadom na časový odsun tvrdil, že predložil iba výplatnú pásku.
24. Z vykonaného dokazovania listinami, ako aj zo žalobcových tvrdení, je však zrejmý záver, že pri posudzovaní schopnosti žalovaného žalobca nemal preukázanú ani výšku mesačného príjmu žalovaného ako dlžníka za primerané obdobie pred poskytnutím úveru, rovnako tak nemal preukázané a ním ani neboli zisťované ani jeho výdavky s ohľadom na počet výživou odkázaných osôb. Žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by využil zákonom predpokladanú možnosť žiadať dlžníka ako spotrebiteľov, aby poskytol úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca v konaní tiež netvrdil a ani nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom skúmal výšku výdavkov žalovaného a jeho rodiny a vplyv týchto výdavkov na posúdenie jeho spôsobilosti splácať daný úver. Strohý záver žalobcu, že bonita bol zistený vo výške 450 eur mesačne na to že je slobodný avšak má inú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je postačujúci s poukazom na životné minimum na jedno vyživované dieťa 75 eur, na životné minimum na dospelého člena domácnosti, výdavky na domácnosť 90 eur mesačne, na splátky schváleného úveru 38,49 eur mesačne a na splátky v HC 59,28 eur mu z tejto sumy ostane na živobytie 217,69 eur, avšak tieto uvedené údaje z ktorých vypočítal postačujúcu bonitu nepredložil dôkazmi ( nepredložil výplatné pásky žalovaného, rozhodnutie o platení výživného na malol. dieťa, doklady o vynaložených nákladoch na domácnosť...), teda nepreukázal akými spôsobmi zisťoval schopnosť splácať úver. 25. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a
samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. 26. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 27. Dôsledkom vyššie uvedeného je tak záver súdu, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca pred poskytnutím úveru ako veriteľ neposúdil so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu klienta (žalovaného ) prostredníctvom preukázania hlavne jeho príjmu, výdavkov a rodinného stavu, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti zisťovania bonity klienta s odbornou starostlivosťou vedúce súd k záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov. Opísané zistenia súčasne vedú súd k záveru, že žalobca nebol oprávnený úver predčasne (jednorázovo) zosplatniť, pretože pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalovaným nežiadal ho o preukázanie v tomto smere rozhodujúcich skutočností. 28. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vzhľadom na tieto závery nebolo ďalej potrebné zamerať dokazovanie na preukázanie tvrdenia žalobcu, že pred poskytnutím úveru zisťoval schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver dopytom v Spoločnom registri bankových informácií, pretože uvedené zistenia by vzhľadom na vyššie uvedené zistenie porušenia jeho povinnosti skúmať bonitu dlžníka neboli spôsobilé zvrátiť záver, že úver je v zmysle sankcie vyplávajúcej z § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov a že nebol oprávnený tento úver ani jednorázovo zosplatniť. 29. Žalobca ako veriteľ teda nebol oprávnený úver zosplatniť, keďže aj táto sankcia vyplýva veriteľovi z § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade, ak pri posudzovaní bonity dlžníka pred poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ nekoná s odbornou starostlivosťou zakotvenou v § 7 označeného zákona. Žalobcom vykonané zosplatnenie úveru tak považuje súd v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, de facto žalovaný sa nemohol dostať ani do omeškania. 30. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci žalobca mal úspech vo veci vo výške 65,40 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
v Dunajskej Strede, dňa 03.03.2020