Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/4/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému T. U., nar. XX.XX.XXXX v L. X., trvale bytom X. XXX, pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 03. marca 2020 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 03. septembra 2019, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa s a odvolanie obžalovaného T. U. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 03. septembra 2019, sp. zn. bol obžalovaný T. U. uznaný za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 24.11.2013, v čase okolo 20.00 hod., v L. X., v blízkosti Autoservisu so sídlom C. č. XXX, po predchádzajúcom konflikte, fyzicky napadol G. O. tak, že ju vo svojom osobnom motorovom vozidle zn. Renault Trafic, ev. č. PB XXX BC, lakťom pravej ruky udrel do oblasti úst, následne ju opakovane udieral päsťami do oblasti tváre a hlavy, v dôsledku čoho G. O. stratila vedomie, pričom po tom ako vedomie nadobudla a chcela vozidlo opustiť, obžalovaný T. U., ju chytil pravou rukou okolo pása, pritiahol ju k sebe a takýmto spôsobom ju držal približne 20 minút, a to aj napriek tomu, že ho G. O. žiadala, aby ju pustil a nechal odísť, čím v dôsledku jeho konania poškodená G. O., bytom D., L. XX, okres L. X., utrpela viacnásobné pomliaždenie tváre a vlasatej časti hlavy, vyrazenie keramického mostíka dvoch predných zubov horného zuboradia, otras mozgu stredného stupňa a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou práceneschopnosti v trvaní najmenej tri týždne, pričom uvedené poranenia poškodenú G. O., obmedzovali v bežnom spôsobe života po celú dobu trvania práceneschopnosti, a to najmä bolesťami hlavy, sťaženou hygienou tváre a hlavy, sťaženým hryzením a prežúvaním potravy, kozmetickým defektom v oblasti úst, výskytom závratov, nevoľnosti, sťaženým pohybom hlavy a krku ako i nosením krčného goliera.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný T. U. odsúdený podľa § 183 ods. 2 Tr. zák., s použitím , Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. a Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, výkon ktorého mu okresný súd podľa podmienečne odložil a podľa obžalovanému určil skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov. Podľa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., L. XX, vo výške 1.690,- Eur a podľa odkázal poškodenú G. O. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Podľa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., IČO: 35 937 874, Bratislava, Ondavská 3, vo výške 1.181,42 Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, napadol odvolaním obžalovaný T. U. pre nesprávnosť výrokov o vine, treste i o náhrade škody a odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V jeho písomnom odôvodnení poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe. Prvostupňový súd primárne vychádzal z výpovede poškodenej, ktorá popisovala priebeh skutku inak v prípravnom konaní a inak v konaní pred súdom. Podľa obžalovaného, poškodená prišla k autoservisu obžalovaného dobrovoľne po tom, ako poškodila vozidlo vo vlastníctve obžalovaného pred jeho domom, z čoho teda možno predpokladať, že poškodená bola nahnevaná a prišla s cieľom obžalovanému spôsobiť ujmu, resp. poškodiť jeho majetok. On však nemal žiaden motív ani dôvod ublížiť poškodenej, pričom ak by jej aj chcel fyzicky ublížiť, toto by urobil mimo vozidla v čase, keď prišiel na miesto a nevolal by poškodenú k sebe do vozidla. Obžalovaný má tiež za to, že znalecký posudok č. 99/2014 zo dňa 26.05.2014, doplnený doplnkom zo dňa 22.11.2014, vypracovanými súdnym znalcom MUDr. H. V., PhD., je nezákonný a z tohto dôvodu nemôže byť ani dôkazom v tomto trestnom konaní, pretože tento jednak neobsahuje žiadne prílohy a teda nespĺňa o znalcoch a tlmočníkoch, čím je nepreskúmateľným, a jednak je vypracovaný znalcom, ktorý vzhľadom na svoje zameranie (odvetvie súdne lekárstvo) sa vyjadruje k poraneniu chrupu, pričom k tomuto nemá odbornú vedomosť. Podľa obžalovaného aj súdny znalec PhDr. H. K. pri vypracovávaní znaleckého posudku z odboru psychológie išiel nad rámec zadávaných otázok, keďže určoval, ktorá z verzií poškodenej o priebehu deja je ku skutočnosti bližšia, pričom takéto závery znalec zaujal len na základe vyšetrenia poškodenej, bez toho aby vyšetril obžalovaného. Takýto postup preto považuje za vysoko neobjektívny a závery tohto znaleckého posudku sú do značnej miery nepresné. Ďalej poukázal na skutočnosť, že poškodená ako aj svedok B. v konaní úmyselne klamali o tom, že sa nepoznajú a náhodne sa stretli pred nemocnicou v Považskej Bystrici. Obžalovaný zároveň predložil súdu výpis z mobilného telefónu poškodenej, ktorým disponuje obžalovaný z iného konania, z ktorého vyplýva, že v deň spáchania skutku poškodená svedkovi B. vôbec nevolala, a teda obaja naďalej účelovo klamú. V kontexte uvedených skutočností podľa obžalovaného, aj keď poškodená je schopná úplne a správne vnímať udalosti a nemá sklony k fantazijnému, alibistickému alebo účelovému spracovaniu skutočností, môže však účelovo klamať a aj schválne, čo podľa neho v predmetnom konaní aj robí. Záverom poukázal na to, že prvostupňový súd vôbec nebral do úvahy výpovede ostatných svedkov - L. U., T. U. a J. X., ktorí boli na mieste činu po údajnom spáchaní skutku, pričom títo sa nevyjadrili tak, že by poškodená mala krvavé fľaky, javila známky napadnutia a pod. Naopak, bola to práve poškodená, ktorá bola agresívna voči nemu, on napriek tomu bol po celý čas pokojný. Podľa obžalovaného ak poškodená utrpela zranenia uvedené v lekárskych správach, neutrpela ich tak, ako je uvedené v opise skutku. Zranenia jej mohla spôsobiť iná osoba na inom mieste a za iných okolností. Na základe uvedeného preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol tak, že jeho spod obžaloby oslobodí, eventuálne aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 9. januára 2020, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na verejnom zasadnutí vykonanom dňa 03. marca 2020 preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine, treste i náhrade škody napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného T. U. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 28. augusta 2019 všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia a a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpoveď obžalovaného T. U., ktorý síce na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, avšak priznal prítomnosť na mieste činu v inkriminovanej dobe, ale predovšetkým z usvedčujúcich svedeckých výpovedí poškodenej G. O., tiež z výpovedí svedkov L. U., T. U., J. X. a L. B., z výpovede T. W., z výsluchu znalca PhDr. H. K., ako aj prečítaním a oboznámením znaleckého posudku a doplnku znaleckého posudku MUDr. H. V., PhD. a oboznámením ďalších relevantných listinných dôkazov, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal a o

vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že obžalovaný T. U. spáchal skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa preto dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, keďže tieto boli jednoznačne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi jednoznačne preukazujúcimi nielen to, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku prítomný na mieste činu, ale aj to, že práve on spôsobil aj popísané zranenia poškodenej G.j, ktoré boli jednoznačne spôsobené konaním inej osoby, poškodená si ich nemohla spôsobiť sama, pričom mechanizmus spôsobenia vzniku týchto zranení súhlasí s tvrdením poškodenej o tom, ako na ňu obžalovaný zaútočil, ako ju držal a nechcel ju pustiť z motorového vozidla. K obhajobnej námietke obžalovaného, že z výpovede svedkov L. U., T. U. a J. X., ktorí prišli na miesto činu až po spáchaní skutku, nevyplýva, že poškodená mala známky týchto zranení, a že tieto zranenia mohli byť spôsobené inou osobou, na inom mieste a za iných okolností, prvostupňový súd správne skonštatoval, že tieto zranenia ani nemuseli byť bezprostredne po incidente viditeľné voľným okom, pričom však správne dodal, že svedok T. U. vo svojej výpovedi počas prípravného konania pripustil, že poškodená sa mu sťažovala na vybité zuby a tieto si aj sám všimol. Poškodená navyše vyhľadala ihneď po útoku lekársku pomoc, keďže z miesta činu išla rovno do nemocnice. K obhajobe obžalovaného, týkajúcej sa absencie motívu a dôvodu na fyzické ublíženie poškodenej, odvolací súd dodáva, že obžalovaný na takéto konanie motív mal, nakoľko poškodená G. O. mu mala doma pred garážou rozbiť jeho auto zn. BMW, o čom sa dozvedel krátko pred skutkom telefonicky od svojho syna.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného T. U. zo spáchania žalovaného skutku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a odvolací súd ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného T. U. zhodne s obžalobným návrhom ako zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods. 2 písm. a)Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už pred súdom prvého stupňa, a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného súdom prvého stupňa, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o náhrade škody. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému, vzhľadom na správne zistený vyrovnaný pomer poľahčujúcich i priťažujúcich okolností v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Tr. zák., podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 183 ods. 2 Tr. zák. upravenej správne s použitím § 39 ods.1 Tr.zák. vo výmere 18 mesiacov, teda v rámci trestnej sadzby mimoriadne zníženej vzhľadom na neprimeranú dĺžku trestného konania, ktorú nezapríčinil obžalovaný, ako aj doterajší život obžalovaného, ktorý sa od spáchania teraz prejednávaného trestného činu až doposiaľ, teda počas doby 6 a 1 roka nedopustil žiadneho ďalšieho protiprávneho konania, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 30 mesiacov, je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti oboch spáchaných trestných činov, zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je aj dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Rovnako vecne správne bola obžalovanému podľa

uložená povinnosť nahradiť poškodenej G. O., nar. XX.XX.XXXX, škodu z titulu bolestného vo výške 1.690 Eur a so zvyškom nároku podľa súd tiež správne odkázal poškodenú na civilný proces. Aj obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s, IČO: 35 937 874 vo výške 1.181,42 Eur, má svoje opodstatnenie v ustanovení

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného na podklade jeho odvolania vo vzťahu k výrokom o vine, treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o náhrade škody, preto odvolacie námietky obžalovaného neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného T. U. ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť p r í p u s t n á.