Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-13-2018.pdf
PDF · 102.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, a.s., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. XXX, o zaplatenie 2.047,27 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.656,03 eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy:
- 1.711,03 eur od 21.01.2018 do 14.01.2019,
- 1.701,03 eur od 15.04.2019 do 21.02.2019,
- 1.696,03 eur od 22.02.2019 do 17.04.2019,
- 1.691,03 eur od 18.04.2019 do 14.06.2019,
- 1.661,03 eur od 15.06.2019 do 15.08.2019,
- 1.656,03 eur od 16.08.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 391,24 eur s príslušenstvom zastavuje.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v pomere úspechu 67,16%, o výške ktorej bude tunajším súdom rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9 , Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca (resp. jeho právny predchodca Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 26.02.2018, doplnenou písomným podaním doručeným súdu dňa 12.09.2019, domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 2.047,27 eur s 8% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 21.01.2018 do zaplatenia titulom neuhradeného debetného zostatku na kartovom účte žalovanej. Žalobu skutkovo žalobca odôvodnil tým, že žalovaná dňa 23.09.2010 vyplnila Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej v zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti ( ďalej len „OP“), prijatím a schválením Žiadosti právnym predchodcom žalobcu dňa 30.09.2010 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o vydaní a požívaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty, Žalovaná ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného z výpisu z účtu jednoznačne vyplýva, že žalovaná vyplnením a podpísaním Žiadosti súhlasila s opakovaným
obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využívala v súlade s OP. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 900 eur so zmluvným úrokom 22,80 % ročne so štandardnou splátkou 30 eur mesačne. Žalované začala úverový rámec čerpať od 09.10.2010. V súlade s čl. V bod 37 písm. a/ OP právny predchodca žalobcu listom zo dňa 07.03.2015 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanou spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalovanej bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu, preto v priebehu jeho trvania nie je možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, preto v zmysle § 3 ods. 6 Zák. č 258/2010, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o: úverovom limite, ak je stanovený; ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená; postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V Obchodných podmienkach (ďalej len „OP“) sa nachádza indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2010 Z.z. a jeho prílohy č. 2 o výške úrokovej sadzby 22,80 % označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výška schváleného úverového rámca 900 eur a výške štandardnej mesačnej splátky 30 eur bola žalovaná každý mesiac počas trvania úverového vzťahu oboznámená vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s. , ako aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s.. Žalovaná začala úverový rámec čerpať od 09.10.2010. Rozsah čerpania žalovanej predstavujú debetné transakcie od 09.10.2010 do 24.10.2014 a plnenie žalovanej v prospech kartového účtu predstavuje sumu 1.155 eur podrobne popísanej vo výpisoch z kartového účtu žalovanej. Uplatnená suma žalobcom 2.047,27 eur predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle OP kartový účet zaťažený štandardný úrokmi a sankčnými úrokmi, príp. je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná suma 2.047,27 eur pozostáva z istiny 816,99 eur, poplatkov 138,04 eur, štandardného úroku 894,04 eur, sankčného úroku 198,20 eur. Sankčná úroková sadzba predstavuje úrok z omeškania stanovený nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a štandardná úroková sadzba v zmysle zmluvy bola stanovená na 22,80% ročne.
2. Na preukázanie žalobného nároku žalobca k žalobe pripojil Žiadosť žalovanej o aktiváciu Pôžičkovej karty QUATRO zo dňa 29,.09.2010 s akceptáciou právneho predchodcu žalobcu dňa30.09.2010, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „OP“), výpis z pôžičkovej karty Quatro žalovanej od 30.09.2010 do 31.12.2017, Predžalobnú upomienku zo dňa 05.02.2015s doručenkou žalovanej, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 07.03.2015, Cenník VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding,s.s. platný od 01.12.2009.
3. Podaním doručeným súdu dňa 12.09.2019 vzal žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy 336,24 eur s príslušenstvom predstavujúcej nárok za poplatky a sankčný úrok bez uvedenia dôvodu a z dôvodu čiastočnej úhrady po začatí súdneho konania žalovanou sumy 55 eur vzal žalobca žalobu späť i v časti zaplatenia sumy 55 eur s príslušenstvom.
4. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 7Csp/13/2018-56 zo dňa 18.01.2019 súd v zmysle § 80 CSP pripustil na strane žalobu zmenu strany sporu tak, že namiesto pôvodného žalobcu Všeobecnej úverovej banky, a.s. pripustil vstup do konania Intrum Slovakia, a.s. z dôvodu postúpenia predmetnej pohľadávky voči žalovanej Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017.
5. Žalovanej bola žaloba s prílohami na vyjadrenie doručená riadne dňa 23.09.2019, avšak táto sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadrila.
6. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti sporových strán na pojednávaní dňa 03.03.2020 v zmysle § 180 CSP, ktoré predvolanie na pojednávanie mali sporové strany riadne vykázané, lehotu na prípravu pojednávania mali zachovanú, právny zástupca žalobcu sa z neúčasti na pojednávaní riadne ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti, žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnila. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou,
doplnením žaloby žalobcom doručeným súdu dňa 12.09.2019, listinnými dokladmi špecifikovanými v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku, pričom zistil nasledovný skutkový stav :
7. Žiadosťou zo dňa 23.09.2010 požiadala žalovaná právneho predchodcu žalobcu VÚB, a.s. (ďalej aj ako „žalobca“) o vydanie Pôžičkovej karty Quatro, ktorá žiadosť bola žalobcom akceptovaná dňa 30.09.2010. V zmysle čl. III Zmluvy mal byť žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 900 eur pri štandardnej mesačnej splátke 30 eur a štandardnej úrokovej sadzbe 22,80 % ročne. V časti V. Zmluvy s názvom Vyhlásenie klienta v bode 10 žalovaná vyhlásila, že pred podpisom sa oboznámila: s OP, ktoré boli súčasťou Žiadosti, súhlasila s nimi a zaviazala sa ich dodržiavať; s Cenníkom, ktorý bol prílohou žiadosti; Štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou a spôsobom ich určenia; Zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý jej bol písomne doručený a prevzala si ich. V časti V bod 3 Zmluvy je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej „RPMN“) pri predpoklade, ak štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené; klient vyčerpá spotrebiteľský úver platbou kartou u obchodníka dňa 01.10.2010; výška spotrebiteľského úveru je 900 eur, počet splátok je 48; prvá až predposledná splátka je 30 eur; posledná splátka je 21,06 eur, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú 531,06 eur, RPMN je 27,47%; priemerná hodnota RPMN pre kreditné miery na Slovensku, priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty je 20,93%; deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od 01. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise. V zmluve nie sú uvedené žiadne poplatky, ktoré sú uvádzané vo výpise z pôžičkovej karty. Podľa čl. V bod 32 OP, klient je povinný uhradiť povinnú splátku vo výške uvedenej vo výpise s použitím variabilného symbolu identifikujúceho kartový účet tak, aby úhrada bola pripísaná na kartový účet najskôr v deň nasledujúci po dni uzávierky a najneskôr v deň splatnosti. Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, je klient povinný dlžnú sumu uhradiť v posledný pracovný deň pred dňom splatnosti.
8. Listom zo dňa05.02.2015, doručeným žalovanej dňa 16.02.2015 vyzval žalobca Predžalobnou upomienkou žalovanú k bezodkladnej úhrade nedoplatku na splátkach vo výške 90 eur ku kreditnej karte Quatro č. 0038358905 s upozornením, že ak do 12.02.2015 dlžnú splátku splatnú za12/2014 neuhradí, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť.
9. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 07.03.2015 žalobca oznámil žalovanej, že dlh z predmetnej kreditnej karty Quatro sa stal splatným v celom rozsahu naraz z dôvodu neuhradenia riadne a včas dlžných splátok v Predžalobnej upomienke a zároveň vyzval žalovanú k úhrade sumy 1.105,83 eur.
10. Z výpisu z kartového účtu žalovanej súd zistil, že od 11.10.2010 do 31.12.2017 boli na účte žalovanej evidované debetné transakcie v celkovej výške 3.202,27 eur, z tejto čiastky výbery realizované žalovanou boli v období od 11.10.2010 do 22.10.2014 v celkovej výške 1.407,40 eur; pričom okrem tejto sumy žalobca účtoval žalovanej aj poplatky za úverové rizikové poistenie, poplatky za spracovanie poštovej poukážky, za správu kartového účtu, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti , sankčné a štandardné úroky. Po tomto dátume účtoval žalobca žalovanej sankčné úroky, poplatky za spracovanie poštovej poukážky, náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti, sankčné úroky. Žalovaná uhradila žalobcovi a teda vykonala kreditné operácie v celkovej sume 1.155 eur .
11. Žalovaná po podaní žaloby na súd uhradila žalobcovi nasledovné platby: dňa 14.01.2019 sumu 10 eur, dňa 21.02.2019 sumu 5 eur, dňa 17.04.2019 sumu 5 eur, dňa 14.06.2019 sumu 30 eur, dňa 15.08.2019 sumu 5 eur.
12. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka, treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného aj zmluvy o úvere.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 ods. 3, písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 1.07.2013 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
13. Sporný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Zák. č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 54 ods. 1OZ v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, pričom § 54 ods. 1 OZ je lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj úver, kedy je potrebné postupovať a vyhodnocovať práva a povinnosti zo zmlúv o úveroch podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, aj keď sa za spotrebiteľské úvery považujú aj úvery ako absolútne obchody a Obchodný zákonník má vlastnú
úpravu. Poskytnutie úveru žalobcom žalovanej ako dlžníkovi a súčasne ako spotrebiteľovi z titulu uzavretia predmetnej Zmluvy zo dňa 30.09.2010 je vzhľadom na strany zmluvného vzťahu jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, a aj napriek tomu, že ustanovenia o úvere upravuje Obchodný zákonník, je potrebné v zmysle § 54 ods. 2 OZ túto zmluvu v prípade neprijateľných zmluvných podmienok vykladať v prospech spotrebiteľa.
14. Vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané, že sporové strany dňa 30.09.2010 uzavreli na základe Žiadosti žalovanej o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 29.10.2010 a jej akceptácie žalobcom Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej revolvingový úver formou čerpania peňažných prostriedkov z úverového rámca vo výške 900 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala v zmysle Zmluvy splácať s dohodnutým úrokom 22,80% ročne v mesačných splátkach po 30 eur. Z dôvodu, že žalovaná síce realizovala výbery z kreditnej karty a teda poskytnutého úverového rámca, avšak nesplácala riadne predmetný úver, na splácanie ktorého sa zmluvou zaviazala v minimálnej čiastke 30 eur, žalobca listom zo dňa 03.12.2014, doručeným žalovanej dňa 11.12.2014, vyzval žalovanú z dôvodu nedoplatku na splátkach k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2014 do 10.12.2014 s upozornením na oprávnenosť veriteľa úver zosplatniť. Listom zo dňa 07.03.2015 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie predmetného úveru a vyzval ju na bezprostrednú úhradu nedoplatku na úvere 1.105,83 eur. Celková dlžná suma nesplateného revolvingového úveru z úverovej zmluvy ku dňu 31.12.2017 predstavovala dlžnú pohľadávku vo výške 2.047,27 eur, ktorá pozostávala z nezaplatenej istiny úveru vo výške 816,99 eur; nezaplatených poplatkov 138,04 eur, sankčný úrokov - úrokov z omeškania vo výške 198,20 eur a štandardných - zmluvných úrokov 894,04 eur. Žalovaná v priebehu súdneho konania po 31.12.2017 uhradila v roku 2019 žalobcovi sumu 55 eur, v ktorej časti žalobca žalobcu vzal späť. Žalobca vzal žalobu bez udania dôvodu späť i v časti uplatňovaných sankčných úrokov 198,20 eur a poplatkov 138,04 eur, pričom v konečnom dôsledku si uplatňoval zaplatenie istiny 1.656,03 eur s príslušenstvom predstavujúcu istinu neuhradeného úveru a štandardné úroky. Z dôvodu, že žalovaná skutočne riadne a včas v zmysle Zmluvy nesplácala poskytnutý úver formou poskytnutého úverového limitu kreditnou kartou, predmetný úver riadne nesplácala, čím sa dostala do debetu, ktorý do dnešného dňa nevyrovnala. Túto skutočnosť žalovaná nepoprela v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaná do dnešného dňa predmetnú dlžnú pohľadávku z revolvingového úveru žalobcovi neuhradila, porušením svojich povinností zo Zmluvy o úvere nesporne založila právny nárok žalobcu voči nej na zaplatenie tejto dlžnej pohľadávky, preto súd v súlade s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami uložil žalovanej v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami špecifikovanými v bode 12 odôvodnenia tohto rozsudku povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 1.656,03 eur.
15. O príslušenstve žalovanej istiny súd rozhodol podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, nakoľko žalovaná sa nesporne dostala s úhradou dlžnej pohľadávky z poskytnutého revolvingového úveru z úverovej zmluvy do omeškania, preto súd v súlade s cit. právnymi predpismi uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi spolu so žalovanou istinou aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nesplatenej istiny úveru odvíjajúcej sa od platieb žalovanej uskutočnených po podaní žaloby na súd, a to počnúc dňom nasledujúcim po lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.12.2017, t.j. v lehote splatnosti do 20.01.2018, do zaplatenia. 16. O späťvzatí žaloby v časti zaplatenia sumy 647,37 eur s príslušenstvom rozhodol súd podľa § 144; § 145 ods. 2; § 146 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v uvedenej časti pred prvým pojednávaním, kedy súhlas žalovanej so späťvzatím nie je potrebný, súd v tejto časti konanie zastavil. 17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP, § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej sporovej strane v pomere úspechu 83,58% (1.711,03 eur) priznal voči žalovanej, ktorá bola v spore úspešná v pomere 16,42% ( 336,24 eur, v ktorej časti vzal žalobca žalobu späť nedôvodne podanú) nárok na náhradu trov konania v pomere čistého úspechu 67,16%. Súd podľa
§ 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol podľa § 11 ods. 3,4,6 Zákona č. 71/1992 Z.z. tak, že s prihliadnutím na späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním v časti zaplatenia sumy 336,24 eur, súd vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok o 6,70 eur, keďže súdny poplatok zo zostávajúcej istiny predstavuje 99 eur a žalobca zaplatil súdny poplatok 122,50 eur.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo Exekučný poriadok neustanovuje inak.