Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/1/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: D.. Y. N., nar. X.XX.XXXX, bytom v N. M., G. XXX/XX, proti žalovanému: AstraZeneca AB, organizačná zložka, so sídlom v Bratislave, Lazaretská 12, IČO: 31 802 877, zast. NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 12, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13. februára 2023 č.k. -163 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil, podľa , , , keď žalobkyňou v žalobe označený žalovaný, ako organizačná zložka zahraničnej osoby, nemá právnu subjektivitu nielen z pohľadu občianskeho práva, ale ani z pohľadu pracovného práva. Absencia spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, označený žalovaný ňou nedisponoval už v momente začatia konania a tento nedostatok nie je možné zhojiť. V prípade, ak súd zistí nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v čase podania návrhu, nemá inú možnosť, len konanie zastaviť (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. ). Súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 2/Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že postavenie organizačných jednotiek zamestnávateľov treba zisťovať z právnych predpisov, na základe, ktorých vznikli, prípadne zo stanov podľa osobitného predpisu, žalobkyňa namietala, že nemala prístup k rozhodujúcim informáciám či k stanovám spoločnosti a k iným zakladajúcim dokumentom spoločnosti AstraZeneca AB. Taktiež na všetkých oficiálnych pracovnoprávnych dokumentoch je ako zamestnávateľ uvedená organizačná zložka. Žalobkyňa ako slabšia strana sporu nedisponovala teda všetkými poznatkami, nemala prístup k informáciám a dokumentom, ktorými disponuje len protistrana. Pretože žalobkyňa nie je zastúpená advokátom, bolo podľa nej povinnosťou súdu prvej inštancie postupom podľa poučiť žalobkyňu, ako slabšiu stranu v konaní, a následne postupom podľa vyzvať na odstránenie takejto vady podania. Nedostatky v tomto smere sa súd prvej inštancie ani nepokúsil odstrániť, pričom zvýšená ochrana zamestnanca v súdnom spore spočíva v tom, že súd musí zamestnanca poučiť o možnostiach zastúpenia, o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. Žalobkyňa bez právneho zastúpenia a bez náležitého poučenia zo strany súdu tak nemohla úspešne brániť svoje práva, podľa nej preto boli porušené jej práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Podľa žalobkyne konanie má však aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd podľa žalobkyne nemal dôvod podľa konanie

zastaviť, ale mal urobiť vhodné opatrenie na odstránenie nedostatku podmienky konania, a až po tom, ak by sa nepodarilo nedostatok procesnej podmienky odstrániť, mohol konanie zastaviť. hmotnoprávnu subjektivitu priznáva organizačnej zložke zamestnávateľa, z čoho vyplýva, že má aj procesno-právnu subjektivitu. To, že zamestnávateľ nebol správne označený ani v jednom z pracovno- právnych dokumentoch a ani v žalobe, by ešte nemalo mať za následok zastavenie konania bez toho, aby súd žalobkyňu vyzval na opravu označenia žalovaného. Nakoniec žalobkyňa v odvolaní označila žalovaného ako zahraničnú osobu, ktorá pôsobí na Slovensku prostredníctvom organizačnej zložky, a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v plnom rozsahu odmietol skutočnosti uvádzané žalobkyňou. Účelom rozšírenej poučovacej povinnosti súdu vo vzťahu k slabšej sporovej strane je predovšetkým dorovnať prirodzenú nerovnosť medzi sporovými stranami, a nie nerovnosť spôsobovať. Obsahom osobitnej poučovacej povinnosti súdu, bez ohľadu na vzdelanie či skúsenosti slabšej sporovej strany, nie je poskytovanie komplexného právneho poradenstva. Toto poradenstvo je zabezpečované prostredníctvom inštitútu právneho zastúpenia, ktorý mala žalobkyňa plné právo využiť. Nedostatok právneho zastúpenia žalobkyne však nemôže suplovať súd, ktorého poučenie zamestnanca ako slabšej sporovej strany sa svojím obsahom vzťahuje výlučne na procesné práva a povinnosti. Poučenie strán sporu o právach a povinnostiach, ktoré majú základ v hmotnom práve, je neprípustné. Súd prvej inštancie teda postupoval procesne správne, keď žalobkyňu o nedostatku predmetnej procesnej podmienky zvlášť neinformoval. Procesná subjektivita strany sporu predstavuje procesnú podmienku podmieňujúcu možnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Strana sporu má procesnú subjektivitu za predpokladu, že má spôsobilosť na práva a povinnosti. Osobitné predpisy a zakladajúce dokumenty zahraničnej osoby v danom prípade nepreniesli na žalovaného právnu subjektivitu, ktorá v dôsledku tohto nemohla byť zamestnávateľom žalobkyne, a od začiatku nemala a nemá ani procesnú subjektivitu v predmetnom konaní. V prípade zistenia nedostatku procesnej podmienky je postup súdu závislý od toho, či ide o odstrániteľný alebo neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Podľa ustálenej judikatúry platí, že absencia procesnej spôsobilosti sporovej strany, ktorá existovala už v čase začatia konania, predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno dodatočne zhojiť. Následkom neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky je obligatórne zastavenie konania. Žalobkyňa v odvolaní uvedený nedostatok procesnej podmienky označuje za vadu podania, s čím sa nemožno stotožniť, vada podania predstavuje absenciu zákonom stanovenej náležitosti, ktorá sa prejavuje neúplnosťou, nezrozumiteľnosťou alebo neurčitosťou podania. Žaloba však z tohto hľadiska vadou netrpela, označenie žalovaného spĺňalo zákonné náležitosti označenia sporovej strany. Nedostatok procesnej subjektivity žalovaného nepredstavuje vadu podania a preto súd nemohol žalobkyňu vyzvať na jej odstránenie v zmysle . Tento záver je podporený taktiež rozhodovacou praxou súdov (ZSP 49/2001), nedostatok takejto procesnej podmienky spočívajúcej v absencii procesnej subjektivity strany sporu nie je možné odstrániť ani aplikovaním procesného inštitútu zmeny účastníka konania (R 45/2003). K žalobkyňou označenej inej vade konania žalovaný zdôraznil, že v predmetnej veci je nevyhnutné odlišovať nedostatok označenia sporovej strany od nedostatku procesnej subjektivity ako procesnej podmienky konania, nakoľko tieto nedostatky vyvolávajú podstatne odlišné právne následky. Z napadnutého uznesenia predsa nevyplýva, že dôvodom zastavenia konania by bol nedostatok v označení žalovaného, ale absencia jeho procesnej subjektivity, žalovaný bol v žalobe označený bez vád, neexistoval teda dôvod na postup v zmysle , či podľa . Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že vo všetkých pracovnoprávnych dokumentoch bol žalovaný ako zamestnávateľ označený len svojou organizačnou zložkou, žalovaný namietal, že v súdu predložených dokumentoch ako zamestnávateľ sa uvádza spoločnosť AstraZeneca AB, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky AstraZeneca AB, organizačná zložka. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že na žalovaného nebola prenesená právna subjektivita, teda túto nemal tak z pohľadu občianskeho práva, ale ani z pohľadu pracovného práva. Nevyhnutným následkom absencie právnej subjektivity, teda spôsobilosti mať práva a povinnosti, je nemožnosť byť nositeľom procesnej subjektivity. Žalobkyňa označila ako žalovaného síce náležite označený subjekt, avšak subjekt bez procesnej subjektivity, súd teda nemal inú možnosť ako konanie zastaviť. Žalovaný preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť, z hľadiska jeho vecnej správnosti. 4/Žalobkyňa v odvolacej replike namietala, že pracovná zmluva uzatvorená stranami sporu, taktiež jej dodatky, neboli uzatvorené v mene materskej spoločnosti, ale v mene organizačnej zložky, keď ako zamestnávateľ jednoznačne a nespochybniteľne je uvedený organizačná zložka AstraZeneca AB.

Žalobkyňa nemala žiadnu možnosť v čase podpisu pracovnej zmluvy zistiť, či na organizačnú zložku bola osobitným predpisom prenesená právna subjektivita a kto v skutočnosti je jej zamestnávateľom. Zo spôsobu formulácie pracovnej zmluvy zo dňa 27. 3. 2018 vyplýva, že na organizačnú zložku bola osobitným predpisom právna subjektivita prenesená. Zamestnávateľ bol ako organizačná zložka označený taktiež v dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 24. 5. 2021, až vo výpovedi zo dňa 27. 5. 2021 je zamestnávateľ označený ako AstraZeneca AB so sídlom vo Švédskom kráľovstve, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky AstraZeneca AB, Lazaretská 12, Bratislava. Tým, že žalovaný nenahradil bez zbytočného odkladu neplatné ustanovenie pracovnej zmluvy uzavretím dodatku, tak ako sa v zmluve zaviazal, uviedol žalobkyňu do omylu a konanie žalovaného je v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi, čo nemôže byť na ujmu žalobkyne. 5/Žalovaný v odvolacej duplike odmietol, že by v súvislosti s označením zamestnávateľa uviedol žalobkyňu do omylu a konal v rozpore s dobrými mravmi. Pracovná zmluva zo dňa 27. 3. 2018 obsahuje na prvej strane v spodnej časti identifikáciu zahraničnej osoby, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky. Nakoľko zahraničná osoba vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky, záhlavie pracovnej zmluvy obsahuje v časti identifikácie zamestnávateľa údaje tejto organizačnej zložky. Z toho však nemožno nijakým spôsobom odvodzovať prenesenie právnej subjektivity v pracovnoprávnych vzťahoch zo zahraničnej osoby na organizačnú zložku. Poukázal na rozhodnutie R 13/2003, v zmysle ktorého zo skutočnosti, že v zmluve je ako účastník zmluvy označená organizačná zložka existujúcej právnickej osoby, nemožno dospieť k záveru, že ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene a nie v mene právnickej osoby, ktorej je zložkou. Pokiaľ žalobkyňa odkazuje na , v zmysle ktorého má pracovná zmluva obsahovať identifikačné údaje zamestnávateľa, toto je výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v EÚ, s účinnosťou od 1. 11. 2022. V čase uzavretia pracovnej zmluvy takúto obsahovú náležitosť pracovnej zmluvy neupravoval. Nesplnenie obsahovej náležitosti uviesť identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca v pracovnej zmluve nemá za následok neplatnosť pracovnej zmluvy, rovnako nepresné označenie účastníka zmluvy nespôsobuje samo osebe jej neplatnosť, zamestnávateľovi teda nevznikla povinnosť neplatné ustanovenie nahradiť platným. Okrem žalobkyňou uvedenej výpovede zo dňa 27. 5. 2021 zamestnávateľ bol ako zahraničná osoba označený aj v rozhodnutí o organizačnej zmene zamestnávateľa č. 1/2021, výzve na bezodkladné vrátenie zverených predmetov zo dňa 2. 6. 2021 a v liste z 20. 10. 2021, ktorým žalovaný umožnil pokračovať v práci a vyzval žalobkyňu na návrat do práce. Žalobkyňa mala všetky dokumenty k dispozícii už pred podaním žaloby, nemôže preto obstáť jej tvrdenie, že nemohla mať vedomosť o tom, že zamestnávateľom nie je zahraničná osoba. 6/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 ), pričom dospel k záveru, že toto dôvodné nie je. 7/Procesné podmienky, aj keď ich vyslovene a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení nedostatku neodstrániteľnej podmienky konania súd konanie zastaví. Medzi nedostatky procesných podmienok patrí, okrem iných, aj nedostatok procesnej subjektivity ktorejkoľvek zo strán sporu. 8/Tak ako uvádza žalovaný, osobitné predpisy a zakladajúce dokumenty zahraničnej osoby v danom prípade nepreniesli na žalovaného právnu subjektivitu, ktorý v dôsledku tohto nemohol byť zamestnávateľom žalobkyne, a od začiatku nemal a nemá ani procesnú subjektivitu v predmetnom konaní. Podľa ustálenej judikatúry platí, že absencia procesnej spôsobilosti sporovej strany, ktorá existovala už v čase začatia konania, predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno dodatočne zhojiť. Následkom neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky je obligatórne zastavenie konania. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uvedený nedostatok procesnej podmienky označuje za vadu podania, táto predstavuje absenciu zákonom stanovenej náležitosti, ktorá sa prejavuje neúplnosťou, nezrozumiteľnosťou alebo neurčitosťou podania. Žaloba však z tohto hľadiska vadou netrpela, označenie žalovaného spĺňalo zákonné náležitosti označenia sporovej strany. Nedostatok procesnej subjektivity žalovaného nepredstavuje vadu podania a preto súd nemohol žalobkyňu vyzvať na jeho odstránenie v zmysle . 9/Všeobecná úprava manudukčnej povinnosti súdu je upravená v . Podľa všeobecnej úpravy súd poskytuje stranám poučenie o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom

zákonom. Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Aj v prípade individuálnych pracovnoprávnych sporov sa zavádza osobitná manudukčná povinnosť súdu ( ), ktorá je konštruovaná širšie než všeobecná poučovacia povinnosť súdu. Jej zmyslom je vyvažovanie procesnej nerovnosti sporových strán. V zmysle označeného ustanovenia súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o a) možnosti zastúpenia, b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. Nedostatok právneho zastúpenia žalobkyne nemôže suplovať súd, ktorého poučenie zamestnanca ako slabšej sporovej strany sa svojím obsahom vzťahuje výlučne na procesné práva a povinnosti. Poučenie strán sporu o právach a povinnostiach, ktoré majú základ v hmotnom práve, je neprípustné. Súd prvej inštancie teda postupoval procesne správne, keď žalobkyňu o nedostatku predmetnej procesnej podmienky zvlášť neinformoval, keď nešlo o nedostatok označenia sporovej strany, ale o nedostatok procesnej subjektivity označeného žalovaného ako procesnej podmienky konania. 10/Odvolací súd sa nakoniec stotožnil aj s tvrdením žalovaného, že tento nemohol v súvislosti s označením zamestnávateľa uviesť žalobkyňu do omylu či konať v rozpore s dobrými mravmi. Už pracovná zmluva zo dňa 27. 3. 2018 obsahuje na prvej strane v spodnej časti identifikáciu zahraničnej osoby, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky, uvedenej i v záhlaví pracovnej zmluvy. Z toho skutočne nemožno nijakým spôsobom odvodzovať prenesenie právnej subjektivity v pracovnoprávnych vzťahoch zo zahraničnej osoby na organizačnú zložku. Zo zmluvy tiež jednoznačne vyplýva, že ju neuzavrela organizačná zložka vo svojom mene, ale v mene právnickej osoby, ktorej je zložkou. 11/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo než odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť, podľa , z hľadiska jeho vecnej správnosti. 12/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu. 13/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).