Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/5/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Mariána Mačuru na neverejnom zasadnutí konanom 03.03.2020 v trestnej veci odsúdeného W. A. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona, v konaní o žiadosti o podmienečného prepustenie z výkonu trestu, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 03.02.2020, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného W. A..

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd (ktorý rozhodol v senáte, aj keď v záhlaví uznesenia je uvedené, že rozhodol predsedom senátu, čo bude potrebné opraviť osobitným uznesením) podľa v spojení s Tr. zákona zamietol žiadosť odsúdeného W. A., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 12.09.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 01.04.2014 podľa Tr. zákona vo výmere deväť a pol roka.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený sťažnosť, ktorá nebola bližšie odôvodnená.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie napadnutému výroku uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná a rozhodnutie prvostupňového súdu je vo svojej podstate správne.

Tak, ako to konštatuje v dôvodoch napadnutého rozhodnutia okresný súd a ako to vyplýva aj z obsahu predloženého spisového materiálu, odsúdený W. A. vykonáva trest odňatia slobody vo výmere deväť a pol roka, ktorý mu bol ako súhrnný trest (pri zrušení výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 17.01.2011 uloženého mu za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zákona vo výmere 20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dva a pol roka) uložený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 12.09.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 01.04.2014 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona.

Výkon uvedeného trestu odsúdený nastúpil 01.04.2014, pričom do výkonu trestu odňatia slobody mu bola započítaná väzba od 02.03.2011 do 18.10.2011, čo znamená, že predpokladaný koniec trestu má odsúdený stanovený na 16.02.2023.

Na okolnosti, za ktorých môže (teda nie musí) súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu prvostupňový súd správne poukázal (aj keď chybne uviedol písmeno ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zákona).

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin, po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

K uvedenému považuje krajský súd za potrebné poukázať aj na ustanovenie § 66 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Pre to, aby bolo možné v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zákona odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, sa teda v prvom rade vyžaduje, aby odsúdený vykonal zákonom stanovenú časť trestu, teda v posudzovanom prípade, keďže odsúdený vykonáva trest za zločin, dva tretiny uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobodu. Uvedenú podmienku, ako to konštatuje aj súd prvého stupňa, odsúdený vzhľadom na dobu nástupu výkonu trestu, aj započítanú dobu väzby, nepochybne splnil.

Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť pre možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody splnená, je zistenie, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním počas výkonu trestu preukázal polepšenie a to do takej miery, že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Polepšenie je vnútorným proces premeny páchateľov osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní, a keďže odsúdený je vo výkone trestu pri skúmaní správania sa odsúdeného je samozrejme potrebné vychádzať v prvom rade z hodnotenia odsúdeného z ústavu na výkon trestu.

Skutočnosti, ktoré z hodnotenia odsúdeného W. A. vyplývajú, prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol veľmi konkrétne a podrobne, takže krajský súd na tomto mieste nepovažuje uvedené skutočnosti za potrebné opakovať a v tomto smere na dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu odkazuje. Len vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že až na menšie nedostatky v poriadku v osobných veciach a porušení časového rozvrhu dňa, ktoré boli riešené pohovormi, bolo správanie sa odsúdeného v súlade s ústavným poriadkom, svoje povinnosti si plnil, opakovane bol disciplinárne vo februári 2015, v decembri 2015, v júni 2016, v máji 2017 a v decembri 2019 disciplinárne odmenený a to pochvalou, v prvom prípade za vzornú dochádzku a prospech, v ďalších troch prípadoch za výsledky pri plnení aktivít v súvislosti s rozvojom osobnosti a v poslednom prípade za plnenie pracovných povinností. Mimo uvedených pozitív v hodnotení a správaní sa odsúdeného je však potrebné poukázať aj na ďalšie skutočnosti, ktoré z hodnotenia vyplývajú, a to najmä pri posudzovaní prostredia, do ktorého by sa mal vrátiť a resocializačnej prognózy odsúdeného, ktorá sa do budúcna javí ako nepriaznivá, z dôvodu dĺžky zamestnania pred nástupom do výkonu trestu, častého požívania alkoholu, postoja k výkonu trestu, pohlavia predchádzajúcich odsúdení i súčasného odsúdenia, kvalitu výchovného prostredia v detstve, finančnej situácie pred nástupom do výkonu trestu, nariadenej protialkoholickej liečby ústavnou formou, ktorú doposiaľ nevykonal a dosiahnutého vzdelania. Z uvedených dôvodov je riziko sociálneho zlyhania do budúcna vysoké a vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z hodnotenia, podľa názoru krajského súdu, nie je naviac ani zrejmé, že by odsúdený mal v prípade jeho prepustenia stabilné rodinné zázemie.

Už len vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako to konštatuje aj súd prvého stupňa, nie sú ani podľa názoru krajského súdu, splnené všetky podmienky pre možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, aj keď jeho správaniu sa počas výkonu trestu nemožno vytýkať závažnejšie nedostatky.

V súvislosti s tým je totiž potrebné zvýrazniť okolnosť, na ktorú opomenul prvostupňový súd poukázať a tou je skutočnosť, že odsúdený je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody za rovnakú trestnú činnosť (zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona) ako bola trestná činnosť, za ktorú mu boli v minulosti uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, z výkonu ktorých už bol podmienečne prepustený.

Z odpisu registra trestov, ale aj obsahu spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa je totiž zistiteľné, že prvý krát bol W. A. pre trestný čin lúpeže podľa vtedy účinného odsúdený rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 27.03.2002 na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Ďalším rozsudkom toho istého súdu sp. zn. zo dňa 10.07.2002 bol odsúdený pre taký istý trestný čin, teda trestný čin lúpeže podľa Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere tri a pol roka. Z výkonu oboch týchto trestov bol 20.04.2005 podmienečne prepustený a skúšobná doba mu bola stanovená na štyri roky, čiže plynula do 20.04.2009.

Už 20.04.2005, kedy bol z výkonu trest podmienečne prepustený, sa teda očakávalo, že odsúdený W. A. v budúcnosti povedie riadny život. O tom, že odsúdený uvedené očakávania nenaplnil, nesvedčia len trestné činy, pre ktoré vykonáva trest odňatia slobody v súčasnej dobe, ale aj ďalšie záznamy v registri trestov. Z nich vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 16.07.2008 bol odsúdený pre prečin pytliactva podľa § 310 Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý vykonal 24.12.2008. Trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 27.11.2008 bol znova odsúdený a to pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona a bol mu za ne uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý vykonal 16.05.2010 (z uvedeného potom plynie, že predmetné trestné činy zrejme musel spáchať ešte v skúšobnej dobe stanovenej mu pri podmienečnom prepustení). Trestných činov, pre ktoré v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody, sa pritom dopustil v mesiaci august 2010 a január 2011, pričom sa ich dopustil celkovo (vrátenie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Tr. zákona) štyrmi protiprávnymi konaniami.

Aj uvedené skutočnosti, podľa názoru krajského súdu, len nasvedčujú správnemu záveru súdu prvého stupňa v tom smere, že v súčasnej dobe ešte nie je možné od odsúdeného reálne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Rozhodnutie okresného súdu, teda považuje krajský súd za správne, a keďže ani v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, nezistil žiadne pochybenia, ktoré by vyvolali potrebu zrušenia napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného podľa ako nedôvodnú zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.