Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-49-2019.pdf
PDF · 107.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24Csp/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOSŤ, SE, so sídlom Námestie T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČ: 04 355 211, zapísaného v obchodom registri vedenom Krajským súdom v Brne, oddiel H, vložka 602, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: J.. R. S. Y. T. M. Á. C. S. , nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX A., zastúpenému Spotrebiteľským Centrom, Andyho Warhola 33, 068 01 Medzilaborce, IČO: 42 249 708, o zaplatenie 84,-€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 61,- € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 100,- € od 29.4.2016 do 31.10.2016, zo sumy 99,- € od 1.11.2016 do 28.11.2016, zo sumy 98,- € od 29.11.2016 do 26.12.2016, zo sumy 97,- € od 27.12.2016 do 24.1.2017, zo sumy 96,- € od 25.1.2017 do 23.2.2017, zo sumy 95,- € od 24.2.2017 do 23.3.2017, zo sumy 94,- € od 24.3.2017 do 29.3.2017, zo sumy 93,- € od 30.3.2017 do 25.4.2017, zo sumy 92,- € od 26.4.2017 do 22.5.2017, zo sumy 91,- € od 23.5.2017 do 21.6.2017, zo sumy 90,- € od 22.6.2017 do 20.7.2017, zo sumy 89,- € od 21.7.2017 do 25.8.2017, zo sumy 88,- € od 26.8.2017 do 26.9.2017, zo sumy 87,- € od 27.9.2017 do 22.10.2017, zo sumy 86,- € od 23.10.2017 do 23.11.2017, zo sumy 85,- € od 24.11.2017 do 27.12.2017, zo sumy 84,- € od 28.12.2017 do 21.1.2018, zo sumy 83-, € od 22.1.2018 do 23.3.2018, zo sumy 82,- € od 24.3.2018 do 27.4.2018, zo sumy 81,- € od 28.4.2018 do 28.5.2018, zo sumy 80,- € od 29.5.2018 do 26.6.2018, zo sumy 79,- € od 27.6.2018 do 23.7.2018, zo sumy 78,- € od 24.7.2018 do 24.8.2018, zo sumy 77,- € od 25.8.2018 do 25.9.2018, zo sumy 76,- € od 26.9.2018 do 30.10.2018, zo sumy 75,- € od 31.10.2018 do 27.12.2018, zo sumy 74,- € od 28.12.2018 do 28.1.2019, zo sumy 73,- € od 29.1.2019 do 25.2.2019, zo sumy 72,- € od 26.2.2019 do 26.3.2019, zo sumy 71,- € od 27.3.2019 do 18.4.2019, zo sumy 70,- € od 19.4.2019 do 23.5.2019, zo sumy 69,- € od 24.5.2019 do 20.6.2019, zo sumy 68,- € od 21.6.2019 do 23.7.2019, zo sumy 67,- € od 24.7.2019 do 27.8.2019, zo sumy 66,- € od 28.8.2019 do 24.9.2019, zo sumy 65,- € od 25.9.2019 do 25.10.2019, zo sumy 64,- € od 26.10.2019 do 27.11.2019, zo sumy 63,- € od 28.11.2019 do 20.12.2019, zo sumy 62,- € od 21.1.2019 do 24.1.2020, zo sumy 61,- € od 25.1.2020 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- € a zostávajúceho príslušenstva pohľadávky z a m i e t a .
III. Súd konanie v časti istiny vo výške 11,- € z a s t a v u j e .
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 71,42%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou elektronicky podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.6.2019 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 72,-€ spolu s príslušenstvom - ročným úrokom z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 100,- € od 29.4.2016 do 31.10.2016, zo sumy 99,- € od 1.11.2016 do 28.11.2016, zo sumy 98,- € od 29.11.2016 do 26.12.2016, zo sumy 97,- € od 27.12.2016 do 24.1.2017, zo sumy 96,- € od 25.1.2017 do 23.2.2017, zo sumy 95,- € od 24.2.2017 do 23.3.2017, zo sumy 94,- € od 24.3.2017 do 29.3.2017, zo sumy 93,- € od 30.3.2017 do 25.4.2017, zo sumy 92,- € od 26.4.2017 do 22.5.2017, zo sumy 91,- € od 23.5.2017 do 21.6.2017, zo sumy 90,- € od 22.6.2017 do 20.7.2017, zo sumy 89,- € od 21.7.2017 do 25.8.2017, zo sumy 88,- € od 26.8.2017 do 26.9.2017, zo sumy 87,- € od 27.9.2017 do 22.10.2017, zo sumy 86,- € od 23.10.2017 do 23.11.2017, zo sumy 85,- € od 24.11.2017 do 27.12.2017, zo sumy 84,- € od 28.12.2017 do 21.1.2018, zo sumy 83-, € od 22.1.2018 do 23.3.2018, zo sumy 82,- € od 24.3.2018 do 27.4.2018, zo sumy 81,- € od 28.4.2018 do 28.5.2018, zo sumy 80,- € od 29.5.2018 do 26.6.2018, zo sumy 79,- € od 27.6.2018 do 23.7.2018, zo sumy 78,- € od 24.7.2018 do 24.8.2018, zo sumy 77,- € od 25.8.2018 do 25.9.2018, zo sumy 76,- € od 26.9.2018 do 30.10.2018, zo sumy 75,- € od 31.10.2018 do 27.12.2018, zo sumy 74,- € od 28.12.2018 do 28.1.2019, zo sumy 73,- € od 29.1.2019 do 25.2.2019, zo sumy 72,- € od 26.2.2019 do zaplatenia, náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 12,-€ a nahradiť vzniknuté trovy konania, titulom nesplnenia svojho záväzku dlžníka, vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke č. 482152 (ďalej Zmluva), uzavretej medzi procesnými stranami dňa 25.2.2016. V dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 04 355 211 (v súčasnosti so sídlom Námestie T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav) , ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, SE (nástupnícka spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. (zanikajúca spoločnosť) so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453, v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo ku zlúčeniu nástupníckej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Žalovaný sa prostredníctvom stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,-€, pri registrácii poskytol svoje údaje, odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o pôžičke a so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej VP). Žalovanému bol zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 100,-€, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,-€, so splatnosťou dňa 24.3.2016. Žalovaný z poskytnutej pôžičky uhradil do podania žaloby sumu 28,- €, ktorú poukazoval žalobcovi splátkovo mesačne vo výške 1,-€ od apríla 2016 do februára 2019. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému nesplatenú úverovú istinu vo výške 72,-€ a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12,-€, odmenu poskytovateľovi pôžičky nepožadoval. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností preložil nasledovné listinné dôkazy procesného útoku: Zmluvu, VP, emailové výzvy žalobcu na zaplatenie dlžnej pohľadávky zo dňa 25.4.2016, 26.4.2016 a 25.7.2016, výpis z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.5.2019 platobný rozkaz sp. zn. 6Up 277/2019, voči ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca vykonáva svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenska prostredníctvom webovej stránky voči spotrebiteľom žijúcim na Slovensku, na základe čoho je potrebné aplikovať na vzťah medzi procesnými stranami Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný od 23.12.2015 do 20.3.2016. Predmetnú zmluvu považoval za absolútne neplatnú, súčasne vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, s poukazom na dátum uzavretia zmluvného vzťahu 26.2.2016, teda žalobca mal svoje nároky najneskôr uplatniť dňa 26.2.2019, kedy uplynuli tri roky odo dňa poskytnutia peňazí zo strany žalobcu žalovanému.
3 Pred otvorením pojednávania vo veci samej písomnými podaniami, doručenými súdu 28.10.2019, 16.1.2020 a 24.2.2020, žalobca zobral časť žalobného návrhu späť, a to v celkovej výške 12,-€, nakoľko žalovaný v čase od februára 2019 do januára 2020 každý mesiac zaplatil žalobcovi 1,-€ na žalovanej istine. Súd podľa §145 ods. 2 CSP konanie v späťvzatej časti žaloby zastavil.
4. Po oboznámení sa listinnými dôkazmi procesného útoku dospel súd k nasledovnému právnemu záveru:
5. Podľa článku III Zmluvy spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú dlžnú čiastku najneskôr v deň splatnosti na účet veriteľa formou vkladu alebo prostredníctvom vkladového lístku na pošte alebo
pobočke banky veriteľa. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej sadzby nákladov sa vypočíta v zmysle zákona podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach.
6. Podľa článku IV Zmluvy veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo výške 3,-€ za každú odoslanú upomienku.
7. Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa §52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa §52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa §53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/.
11. Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
12. Podľa §54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa §2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
15. Podľa §9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa §101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Premlčanie možno definovať ako následok kvalifikovaného uplynutia času, ktorý spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva a vzniká tzv. naturálna obligácia. K premlčaniu práva stačí, ak nastala objektívna skutočnosť, a to uplynutie času, ktoré však samo o sebe neznamená zánik práva, toto právo trvá aj naďalej, avšak nachádza to odraz nielen v hmotnoprávnej rovine (právo sa premieňa na tzv. naturálne právo), ale aj v procesnej rovine v dôsledku toho, že v prípade, ak ten, kto má povinnosť
plniť, vznesie v príslušnom konaní námietku premlčania, takého právo nie je možné súdom priznať, teda právny poriadok mu nepriznáva právnu ochranu. Nepriznanie premlčaného práva je viazané na ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou je vznesenie kvalifikovanej námietky premlčania tým, voči ktorému je uplatňovaný žalovaný nárok, námietka premlčania je kvalifikovanou vtedy, ak je vznesená v konaní pred súdom oprávneným rozhodnúť o danom práve. Vznesenie námietky premlčania je adresný právny úkon procesnej strany , obsahom ktorého musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby, vyhnúť sa plneniu premlčaného práva. Samotné vznesenie námietky premlčania však nemá za následok zánik práva, ale iba zmenu charakteru práva, toho dôsledkom je, že aj po tom, čo bola vznesená námietka premlčania, na základe ktorej súd žalobu zamietol, je možné premlčané právo plniť a toto právo môže byť aj predmetom ďalších právnych úkonov.
19. Predpokladom úspešného dovolania sa premlčania je aj uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Občiansky zákonník pri stanovení dĺžky premlčacej vychádza zo zásad, že jej dĺžku stanovuje v závislosti na vzniku toho ktorého práva, všeobecne platí premlčacia doba, ktorá je tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na daný prípad je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, čo je v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR, uvedeným v rozsudku z 15.5.2010, sp.zn. 21Cdo 3433/2008, v ktorom Najvyšší súd SR prijal záver, že začiatok premlčacej lehoty v občianskoprávnych vzťahoch je všeobecne (objektívne) určený ustanovením §101 OZ, podľa ktorého lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Takto vymedzený počiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na poškodenom, beh premlčacej doby teda začne odo dňa, kedy by všeobecne každý mohol právo uplatniť, teda kedy by mohol podať žalobu. Nie je pri tom rozhodujúce, či snáď daný subjekt bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala, napr. aj tým, že o práve nevedel. Ide teda o objektívne určený začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorý sa odvíja od právnych skutočností, prípadne udalostí, ktorých vznik alebo existencia sú nezávislé na úrovni vedomia (znalosti) oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu.
20. V danom prípade súd dospel k záveru, že námietka premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky, vznesená žalovaným, nie je dôvodná, nakoľko neuplynula zákonom stanovená trojročná lehota odo dňa, kedy mohol žalobca svoj nárok uplatniť súdnou cestou. Žalobca predložil súdu relevantné dôkazy procesného útoku, a to emailové výzvy na zaplatenie dlžnej pohľadávky, preukázateľne doručené žalovanému 25.4.2016, 26.4.2016 a 25.7.2016, ktorými požaduje zaplatiť dlžobu zo strany žalovaného bezodkladne, teda prípadná premlčacia doba by začala plynúť až odo dňa nasledujúceho po dni doručenia tretej výzvy, teda 26.7.2019 a uplynula by 26.7.2019. Nakoľko žaloba na súd bola podaná 21.6.2019, bola podaná v trojročnej lehote a námietka premlčania nie je oprávnená. Súčasne je potrebné v uvedenej súvislosti poukázať na správanie sa samotného žalovaného, ktorý poskytnuté finančné prostriedky formou pôžičky splácal žalobcovi nepretržite každý mesiac od apríla 2016 do januára 2020 vo výške 1,-€ mesačne, teda oprávnenosť nároku žalobcu vlastne nespochybňuje, dlžobu postupne uhrádza a podľa názoru súdu premlčacia lehota ako taká ani nezačala plynúť vzhľadom na preukázanú aktivitu žalovaného splácať žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky.
21. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takého ustanovenia v zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým že fyzická osoba
- spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere.
Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. Oprávnené pochybnosti o zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzbudzuje absencia dôležitého a povinného údaju - ročnej percentuálnej miery nákladov.
22. Súd prijal právnu argumentáciu žalobcu, žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky týkajúce sa splatnosti poskytnutého úveru, keď finančné prostriedky nevrátil žalobcovi v dohodnutej dobe, teda do 24.3.2016, so splácaním začal neskôr, v čase rozhodnutia súdu časť dlžoby voči žalobcovi stále mal. Nárok žalobcu v nesplatenej časti poskytnutých finančných prostriedkov súd vyhodnotil ako plne dôvodný.
23. Povahou občianskoprávny vzťah uzavretý medzi procesnými stranami patrí medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie §53 OZ ex lege neplatné, nemôžu požívať právnu ochranu. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s upomienkou vo výške 3,-€ za každú odoslanú upomienku, spolu 12,-€, má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle §53 ods. 1 a 4 OZ, keďže v danom prípade išlo medzi procesnými stranami jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, majúcej podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, bez možnosti žalovaného ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce do zmluvného vzťahu vstúpiť. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo), ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení OZ v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách. V neposlednom rade nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval jednotlivé zmluvné podmienky a spotrebiteľ nemal možnosť zasahovať do textu zmluvy. Výška nákladov za každú odoslanú upomienku, ktorej odoslanie bolo realizované emailovou cestou, sa javí súdu zjavne neprimeraná, vzhľadom na zvolený spôsob realizácie zaslania upomienky a tiež vzhľadom na výšku žalovanej istiny. Žalobcom požadované právo na zaplatenie týchto nákladov nemôže podľa názoru súdu požívať ochranu a návrh, ktorým je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom zamietnutý. Súd musí brať pri vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvné podmienky a tiež okolnosti, za ktorých je zmluva uzavretá (čl. 4 ods. 1 Smernice). Žalobca ako právnická osoba podnikajúca na trhu poskytovania úverov alebo pôžičiek, podľa jedného z predmetu činností uvedených v obchodnom registri, má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, preto od neho možno dôvodne očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15.6.2009 sp.zn. I.ÚS 342/09, a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.
24. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.
27. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania vo výške 5%, určený z neuhradenej úverovej istiny, zohľadňujúc jednotlivé čiastkové mesačné úhrady zo strany žalovaného. V zostávajúcej časti príslušenstva pohľadávky, pozostávajúcej vo výške ročného úroku z omeškania, súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca požadoval priznať úrok z omeškania vo výške presahujúcej výšku stanovenú zákonom.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešnou procesnou stranou vo výške 85,71%, žalovaný vo výške 14,29%, teda čistý procesný úspech žalobcu predstavuje 71,42%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.