Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/141/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Alpha medical, s.r.o., so sídlom Záborského 2, 036 01 Martin, IČO: 31 647 758, právne zast. Mgr. Rastislavom Domčekom, advokátom, so sídlom A. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 01.08.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Prvostupňový orgán Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát so sídlom v Žiline, rozhodnutím č. zo dňa 10.08.2017 rozhodol tak, že účastníkovi konania Alpha medical, s.r.o., Záborského 2, Martin, 1. pre porušenie povinností veľkého podniku podľa § 14 ods. 1, v zmysle ktorého je tento povinný zabezpečiť vykonanie energetického auditu aspoň raz za štyri roky, keď kontrolami dňa 18.05.2017 a 30.05.2017 bolo zistené, že účastník konania, ktorý je veľkým podnikom, nezabezpečil vykonanie energetického auditu v zákonom stanovenej lehote do 05.decembra 2015 (podľa § 32 ods. 17 zákona o energetickej efektívnosti (prechodné ustanovenia) je veľký podnik, ktorý vznikol alebo sa stal veľkým podnikom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, povinný zabezpečiť vykonanie energetického auditu podľa § 14 ods. 1 najneskôr do 05.decembra 2015), keď tento bol vykonaný v mesiaci december 2016, avšak až na základe objednávky zo dňa 10.12.2015; 2. pre porušenie povinností vlastníka budovy podľa § 14 ods. 7, v zmysle ktorého je veľký podnik povinný poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému elektronicky súbor údajov pre monitorovací systém a súhrnný informačný list najneskôr do 30 dní od vyhotovenia súhrnného informačného listu, keď kontrolami dňa 18.05.2017 a 30.05.2017 bolo zistené, že účastník konania si nesplnil povinnosť poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému elektronicky súbor údajov pre monitorovací systém a súhrnný informačný list najneskôr do 30 dní od vyhotovenia súhrnného informačného listu, nakoľko tento bol podľa predložených dokladov zo strany kontrolovaného subjektu zaslaný prevádzkovateľovi monitorovacieho systému až dňa 19.05.2017, uložil podľa § 29 ods. 1 písm. g) bod 1 a bod 3 zákona o energetickej efektívnosti pokutu vo výške 5 000 €, ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastník konania, ktorý je veľkým podnikom, nezabezpečil vykonanie energetického auditu v zákonom stanovenej lehote do 05. decembra 2015, keď tento bol vykonaný v

mesiaci december 2016, avšak až na základe objednávky zo dňa 10.12.2015. Zároveň bolo kontrolami zistené, že účastník konania si nesplnil povinnosť poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému elektronický súbor údajov pre monitorovací systéme a súhrnný informačný list najneskôr do 30 dní od vyhotovenia súhrnného informačného listu, nakoľko tento bol podľa predložených dokladov zo strany kontrolovaného subjektu zaslaný prevádzkovateľovi monitorovacieho systému až dňa 19.05.2017. Účastníkovi konania bolo dňa 13.07.2017 oznámené začatie správneho konania o uložení pokuty a účastník konania svoje vyjadrenie označené ako vyjadrenie vo veci začatého konania č. k. - k dôvodom konania a vo veci návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 22.07.2017 doručil dňa 25.07.2017. Účastník konania v predmetnom vyjadrení nepopiera nedostatky zistené kontrolou, ale vysvetľuje príčiny a okolnosti ich vzniku, a to napríklad nesprávne právne posúdenie povinnosti stanovenej zákonom. Je nepochybné, že na samotnú realizáciu energetického auditu a úkonov s tým spojených je potrebné dlhšie časové obdobie, avšak účastník konania bol povinný si zaistiť splnenie danej povinnosti v zákonom stanovenom termíne, t. j. do 05. decembra 2015. Správny orgán pri posudzovaní skutkového stavu ako aj pri ukladaní sankcie zohľadnil skutočnosť, že zo strany účastníka konania došlo k zabezpečeniu energetického auditu v krátkom čase, avšak tento mal byť zabezpečený k 05. decembru 2015, pričom objednávka už bola realizovaná po uplynutí vyššie špecifikovanej lehoty stanovenej zákonom o energetickej efektívnosti, a to konkrétne 10. decembra 2015. K povinnosti zaslania súboru údajov pre monitorovací systém a súhrnného informačného listu správny orgán uviedol, že veľký podnik je nositeľom objektívnej zodpovednosti pre všetky povinnosti, ktoré pre neho z právnej úpravy vyplývajú, pričom správny orgán neskúma zavinenie, a to či už úmyselné alebo nedbanlivostné, môže vychádzať len z objektívnej zodpovednosti účastníka konania. Zároveň zobral pri ukladaní sankcie na zreteľ splnenie povinnosti - vykonanie energetického auditu zo strany účastníka konania a následné zaslanie súhrnného informačného listu prevádzkovateľovi monitorovacieho systému, aj keď tieto boli realizované až po uplynutí zákonom stanoveného termínu. Skutkový stav bol kontrolou spoľahlivo a preukázateľne zistený, pričom zákon o energetickej efektívnosti neumožňuje správnemu orgánu v prípade omeškania so splnením povinností vyplývajúcich z § 14 upustiť od správneho konania, ale stanovuje, že Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu za iný správny delikt, a to v tomto prípade pre nezabezpečenie energetického auditu podľa § 14 ods. 1 a pre neposkytnutie súboru údajov pre monitorovací systéme alebo súhrnný informačný list podľa § 14 ods. 7 zákona o energetickej efektívnosti. Správny orgán sa podrobne a dôkladne zaoberal skutkovými zisteniami uvedenými v inšpekčnom zázname zo dňa 18.05.2017 a v Protokole zo dňa 30.05.2017, vyjadrením splnomocneného zástupcu účastníka konania zo dňa 22.07.2017, predloženými dokladmi v rámci kontroly a uložil účastníkovi konania pokutu vo výške, ktorá zodpovedá rozsahu a významu zisteného nedostatku, ako aj okolnostiam konkrétneho prípadu. Účastník konania ako vlastník budovy je nositeľom objektívnej zodpovednosti za dodržanie povinností, ktoré pre neho zo zákona o energetickej efektívnosti vyplývajú, a to bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj v zmysle § 29 ods. 2 písm. c) zákona o energetickej efektívnosti ukladá účastníkovi konania, ktorý sa dopustí iného správneho deliktu podľa § 29 ods. 1 písm. g) bod 1 pokutu od 5 000 € do 30 000 €. Podľa § 29 ods. 4 zákona o energetickej efektívnosti sa pri určení výšky pokuty prihliadne najmä na závažnosť konania, spôsob spáchania iného správneho deliktu, na trvanie, následky a aj opakovanie. Správny orgán má za to, že pokuta uložená vo výške 5 000 € je vzhľadom na jej represívno- výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

2. Na základe odvolania účastníka konania žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnutým rozhodnutím č. zo dňa 01.08.2018 prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti zmenil tak, že znenie „ukladá účastníkovi konania podľa § 29 ods. 1 písm. g) bod 1 a bod 3 zákona o energetickej efektívnosti“ nahradil znením „ukladá účastníkovi konania podľa § 29 ods. 1 písm. g) bod 1 v spojení s § 29 ods. 2 písm. c) zákona o energetickej efektívnosti“. Ostatná časť výroku vrátane uloženej sankcie ostáva bez zmeny. Z odôvodnenia vyplýva, že inšpektormi SOI bolo pri kontrolách vykonaných v dňoch 18.05.2017 a 30.05.2017 v sídle účastníka konania Záborského 2, Martin zistené porušenie povinností veľkého podniku podľa § 14 ods. 1 a porušenie povinností vlastníka budovy podľa § 14 ods. 7 zákona o energetickej efektívnosti. Žalovaný zistil dôvod na zmenu rozhodnutia č. zo dňa 10.08.2017, nakoľko prvostupňový správny orgán uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia nesprávne označenie ustanovení § 29 ods. 1 písm. g) bod 1 a bod 3 zákona o energetickej efektívnosti, podľa ktorých prvostupňový správny orgán uložil účastníkovi konania pokutu. Správne označenie ustanovenia, podľa ktorého prvostupňový správny orgán mal účastníkovi

konania uložiť pokutu, je na základe absorpčnej zásady len § 29 ods. 1 písm. g) bod 1 v spojení s § 29 ods. 2 písm. c) zákona o energetickej efektívnosti, pričom túto zmenu vykonal sám odvolací orgán. Ten aj doplnil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v časti týkajúcej sa využitia absorpčnej zásady. Žalovaný pritom konštatoval, že skutkový stav vo vzťahu k zisteným porušeniam však bol uvedený správne, uvedená oprava nemá žiaden vplyv na právne účinky napadnutého rozhodnutia a nie je ani dôvodom pre prehodnotenie výšky uloženej pokuty. Dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaný nezistil. Energetický audit bol vypracovaný energetickým audítorom Ing. H. X., avšak účastník konania, ktorý je veľkým podnikom, nezabezpečil jeho vykonanie v zákonom stanovenej lehote do 05. decembra 2015, keď tento bol vykonaný v mesiaci december 2016, avšak až na základe objednávky zo dňa 10.12.2015, čím účastník konania porušil povinnosť podľa § 14 ods. 1 v nadväznosti na § 32 ods. 17 zákona o energetickej efektívnosti. Ďalej si účastník konania nesplnil povinnosť poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému elektronický súbor údajov pre monitorovací systéme a súhrnný informačný list najneskôr do 30 dní od vyhotovenia súhrnného informačného listu, nakoľko tento bol podľa predložených dokladov zo strany účastníka konania zaslaný prevádzkovateľovi monitorovacieho systému až dňa 19.05.2017, čím účastník konania porušil povinnosť podľa § 14 ods. 7 zákona o energetickej efektívnosti. Účastník konania v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. Účastník konania v odvolaní nespochybňuje zistený skutkový stav pri kontrole zo dňa 18.05.2017 a 30.05.2017 vo vzťahu k porušeniu povinnosti podľa § 14 ods. 7 zákona o energetickej efektívnosti, žiada však o zrušenie uloženej pokuty. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaný okrem iného uviedol, že odkaz ust. § 32 ods. 7 zákona o energetickej efektívnosti na § 14 ods. 1 citovaného zákona neudáva lehotu, tá je jednoznačná (veľký podnik, ktorý vznikol alebo sa stal veľkým podnikom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je povinný zabezpečiť vykonanie energetického auditu podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona najneskôr do 05. decembra 2015 a následne potom aspoň raz za štyri roky), ale udáva spôsoby splnenia si povinnosti vyjadrené v § 14 ods. 1 citovaného zákona, a to zabezpečiť vykonanie energetického auditu podľa písmena a) v nadväznosti na § 2 písm. j) citovaného zákona (ktorý obsahuje definíciu energetického auditu) alebo podľa písmena b) citovaného zákona, a to vykonanie energetického auditu, ktorý je súčasťou zavedeného certifikovaného systému energetického manažérstva alebo systému environmentálneho manažérstva, vypracovaného osobou podľa § 13 v rozsahu podľa § 33 ods. 1 písm. g) druhého bodu. Povinnosť veľkého podniku absolvovať prvý energetický audit do 05. decembra 2015 a následne aspoň každé štyri roky od predchádzajúceho energetického auditu bola taktiež zreteľne vyjadrená jasne aj v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EU o energetickej účinnosti, o zmene smernice 2009/125/ES a 2010/30/EU a o zrušení smerníc 2004/8/ES a 2006/32/ES, ktorej transponovanou normou sa stal práve zákon o energetickej efektívnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri absencii výslovnej právnej úpravy je potrebné na základe analogie legis použiť tzv. absorpčnú zásadu v zmysle v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorých zo zbiehajúcich sa trestných činov. Za najprísnejšie postihnuteľný správny delikt sa bude považovať ten, za ktorý je možné uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Vzhľadom k uvedenému najprísnejšie postihnuteľným správnym deliktom bude v danom prípade konanie, ktorým účastník konania porušil ust. zákona o energetickej efektívnosti, t. j. v danom prípade bola pokuta v súlade s absorpčnou zásadou uložená podľa ust. v spojení s zákona o energetickej efektívnosti. Žalovaný prihliadol pri určení výšky pokuty na závažnosť zisteného protiprávneho konania spočívajúceho v tom, že v dôsledku absencie krokov účastníka konania, ktoré by smerovali k zabezpečeniu si svojich povinností podľa zákona o energetickej efektívnosti, bolo ohrozené racionálne používanie energie a nebol dosiahnutý účel citovaného zákona, ktorým má byť efektívne využívanie energie pri premene, prenose, preprave, distribúcii a jej spotrebe, nakoľko energetické audity pomáhajú odhaliť, kde je možné znížiť spotrebu energie. Taktiež nebol dosiahnutý cieľ citovaného zákona, ktorým je zvýšiť účinnosť využitia energie v celom energetickom reťazci a najmä v oblastiach konečnej spotreby s vysokým predpokladom úspor energie, ako napríklad budovy alebo priemysel

- v danom prípade desiatky predmetných budov v správe účastníka konania, čo činí konanie, resp. nekonanie účastníka konania ešte závažnejším. Taktiež z hľadiska následkov iného správneho deliktu mohli byť včasným získaním správy z energetického auditu prijaté opatrenia na racionálne používanie energie skôr, čím úspora energie mohla byť oveľa vyššia. Žalovaný súčasne zohľadnil čas trvania

porušenia povinnosti podľa § 14 ods. 1 zákona o energetickej efektívnosti, ktorý možno určiť od najneskoršieho dátumu daného účastníkovi konania zákonom o energetickej efektívnosti na splnenie si povinnosti podľa § 14 ods. 1 (v nadväznosti na § 32 ods. 17) citovaného zákona, ktorým bol termín najneskôr do 05. decembra 2015, pričom energetický audit bol objednaný dňa 10.12.2015 a samotný energetický audit bol vypracovaný až v decembri roku 2016. Keďže predmetný zákon nadobudol účinnosť dňa 01.12.2014, účastník konania mal viac než dostatočný časový úsek (viac než jeden rok) na splnenie si svojich povinností. V prípade porušenia povinností podľa § 14 ods. 7 zákona o energetickej efektívnosti, určil čas trvania iného správneho deliktu od najneskoršieho termínu daného účastníkovi konania zákonom o energetickej efektívnosti na splnenie povinností podľa § 14 ods. 7 citovaného zákona, a to od januára roku 2017 až do 19.05.2017, kedy si účastník konania splnil svoju povinnosť a poskytol súhrnný informačný list prevádzkovateľovi monitorovacieho zariadenia, pričom k uvedenému došlo až po vykonaní prvej kontroly SOI dňa 18.05.2017. Výška uloženej pokuty je podľa žalovaného vzhľadom na jej represívno-výchovnú, ale najmú preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze, uloženou na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu, charakteru a rozsahu porušenia zákona. Účastník konania je po celý čas výkonu svojej činnosti povinný dodržiavať všetky právne predpisy vzťahujúce sa na predmet činnosti, vrátane zákona o energetickej efektívnosti.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhol zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného s vrátením veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Trvá na tom, že odvolací správny orgán nesprávne aplikoval právnu úpravu a vec nesprávne právne posúdil, a to vo vzťahu k ust. § 14 ods. 1, § 32 ods. 17, § 29 ods. 1 písm. g) bod 1 a § 29 ods. 2 písm. c) zákona o energetickej efektívnosti. Nespochybňuje pritom zistený skutkový stav pri kontrole zo dňa 18.05.2017 a 30.05.2017 vo vzťahu k porušeniu povinnosti podľa § 32 ods. 17 a § 14 ods. 7 zákona o energetickej efektívnosti. Žalobca má za to, že pre uloženie pokuty podľa správnym orgánom avizovaného naplnenia správneho deliktu zo strany žalobcu podľa ust. § 29 ods. 1 písm. g) bod 1 zákona o energetickej efektívnosti nie je relevantný dôvod, nakoľko: 1. citované ustanovenie o správnom delikte sa vzťahuje na nedodržanie povinnosti podľa § 14 ods. 1 zákona o energetickej efektívnosti, 2. spoločnosti je však vytýkané nezabezpečenie energetického auditu podľa § 32 ods. 17 zákona o energetickej efektívnosti, t. j. nezabezpečenie jeho vykonania v lehote do 05.12.2015, 3. zákon o energetickej efektívnosti však nevymedzuje, že iného správneho deliktu sa dopustí aj subjekt, ktorý nesplní povinnosť podľa § 32 ods. 17 zákona, t. j. nedodrží lehotu pre energetický audit podľa tohto ustanovenia. Žalobca zároveň namieta, že argumentácia odvolacieho správneho orgánu smerujúca k preukázaniu oprávnenosti správneho trestania je nezrozumiteľná. Podľa neho nie je zrejmé, akou úvahou dospel odvolací správny orgán k záveru, že na jednej strane ust. § 32 ods. 17 určilo lehotu pre účastníka, ale zároveň ustanovenie určilo, že tak má učiniť podľa § 14 zákona o energetickej efektívnosti, hoci toto ustanovenie rovnako ustanovuje povinnosť energetického auditu, avšak v rozdielnej lehote štyroch rokov (písmeno a)). Žalobca preto tvrdí, že odvolací orgán nezrozumiteľne, neurčito a arbitrárne iba konštatuje, že potom bol účastník konania - žalobca postihovaný za porušenie § 14 zákona o energetickej bezpečnosti. Podľa žalobcu v žiadnom prípade nemohlo dôjsť nedodržaním lehoty zo strany žalobcu uvedenej v § 32 ods. 17 zákona o energetickej efektívnosti na vykonanie energetického auditu, k porušeniu § 14 ods. 1 v spojení s § 29 ods. 1 písm. g) bod 1 zákona o energetickej efektívnosti, pretože žalobca naplnil povinnosť energetického auditu podľa výkladu žalovaného jedným zo spôsobov danými ustanovením § 14 ods. 1 zákona o energetickej efektívnosti, avšak nie v lehote podľa § 32 ods. 17 zákona o energetickej efektívnosti. Správny orgán aplikujúci správne právo nie je podľa žalobcu oprávnený nedostatky zákonnej právnej úpravy svojim výkladom odstraňovať tak, že by interpretáciou normy správneho práva tvoril nové vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami, hoci neboli legislatívne oprávneným orgánom takto zakotvené v zákone. Žalobca má za to, že bol napadnutým rozhodnutím poškodený na svojich právach.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.03.2019 navrhol žalobu zamietnuť opakujúc skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Namieta nesplnenie základnej procesnej podmienky, a to podanie správnej žaloby včas, keďže zo spisového materiálu preukázateľne vyplýva, že druhostupňové rozhodnutie č. zo dňa 01.08.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 08.08.2018 a podľa pečiatky krajského súdu bola správna žaloba zo dňa 05.08.2018 doručená dňa 09.10.2018. Keďže išlo o lehotu podľa , posledným dňom pre podanie správnej žaloby

bol deň 08.10.2017 (utorok). Z uvedeného dôvodu bola žalobcova správna žaloba podaná oneskorene, pričom podľa zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Pokiaľ ide o žalobné námietky, žalovaný uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí, konkrétne vo výroku rozhodnutia, prvostupňový správny orgán odcitoval ust. zákona o energetickej efektívnosti, ďalej ho odcitoval taktiež v rámci odôvodnenia rozhodnutia, a taktiež sa dostatočným spôsobom vyrovnal s argumentáciou žalobcu. Druhostupňový správny orgán síce zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ale dôvod zmeny sa predmetnej časti vôbec netýkal, a teda výrok rozhodnutia a argumentácia prvostupňového správneho orgánu zostala v plnej miere zachovaná, tak ako to vyplýva z výroku druhostupňového rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného je ťažiskovým argumentom žalobcu téza, že ak zákonodarca určil periodickú povinnosť, ku ktorej však ustanovil počiatočný dátum v prechodných ustanoveniach, tak mal zákonodarca pre takúto prechodnú povinnosť zaviesť samostatné sankčné ustanovenie špeciálne pre toto prechodné ustanovenie v ustanovení týkajúcom sa iných správnych deliktov. Podľa názoru žalovaného však takýto postup nemá právnu oporu v právnych predpisoch. Žalobca zároveň tým spochybňuje úlohu prechodných ustanovení, ktoré majú určiť prechodné spolupôsobenie noriem. Poukázal pritom na ust. (systematika členenia právneho predpisu) odsek 4 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý citoval. Podľa žalovaného v predmetnom prípade bol text, rovnako tak i zmysel a účel predmetného ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov v plnej miere zachovaný. S tvrdením žalobcu o povinnosti orgánov verejnej moci v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie garantovaných základných práv a slobôd žalovaný súhlasí, avšak je toho názoru, že v danom prípade nedošlo k žiadnym relevantným pochybnostiam, nakoľko ust. zákona o energetickej efektívnosti jednoznačne a presne určilo povinnosť veľkému podniku, ktorý vznikol alebo sa stal veľkým podnikom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zabezpečiť vykonanie energetického auditu podľa najneskôr do 05. decembra 2015, a teda z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti táto bola postihovaná na základe v spojení s zákona o energetickej efektívnosti, ako porušenie povinnosti podľa citovaného zákona, podľa zákona o energetickej efektívnosti ako prechodného ustanovenia, ktoré výslovne odkazovalo na ust. citovaného zákona. Povinnosť podľa zákona o energetickej efektívnosti bola pochopiteľná bez akýchkoľvek pochybností, keď žalobca mal v pozícii veľkého podniku, ktorý vznikol alebo sa stal veľkým podnikom pred nadobudnutím účinnosti o energetickej efektívnosti, zabezpečiť vykonanie energetického auditu podľa najneskôr do 05. decembra 2015. Žalobca však vykonal objednávku energetického auditu dňa 10. decembra 2015, pričom k vykonaniu energetického auditu došlo až v mesiaci december 2016, pričom zákon bol platný od 28.11.2014 a účinný od 01.12.2014. To znamená, že žalobca mal jednoznačne danú povinnosť, pričom na jej vykonanie mal poskytnutý viac než dostatočný časový úsek, avšak ani za viac než dva roky ju nestihol zrealizovať a splniť si ju. K námietke žalobcu ohľadne nezrozumiteľnosti argumentácie odvolacieho orgánu smerujúcej k preukázaniu oprávnenosti správneho trestania žalovaný odkazuje na svoje vyššie uvedené stanovisko, t. j. že ust. zákona o energetickej efektívnosti jednoznačne a presne určilo povinnosť veľkému podniku, ktorý vznikol alebo sa stal veľkým podnikom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zabezpečiť vykonanie energetického auditu podľa najneskôr do 05. decembra 2015, pričom prvostupňový orgán sa s aplikovaním uvedených ustanovení a ich vzájomným vzťahom vysporiadal už v prvostupňovom rozhodnutí, konkrétne vo výroku rozhodnutia prvostupňový správny orgán odcitoval ust. citovaného zákona, ďalej ho odcitoval taktiež v rámci odôvodnenia rozhodnutia a následne sa dostatočným spôsobom vyrovnal s argumentáciou žalobcu. Žalobca citujúc žalovaného účelovo vynechal časť odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, pričom vynechal podčiarknutú časť rozhodnutia, bez ktorej citovaná časť nadobúda odlišný význam: „Odkaz ust. zákona o energetickej efektívnosti na cit. zákona totiž neudáva lehotu, nakoľko tá je jednoznačná (veľký podnik, ktorý vznikol alebo sa stal veľkým podnikom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je povinný zabezpečiť vykonanie energetického auditu podľa citovaného zákona najneskôr do 05. decembra 2015 a následne potom aspoň raz za štyri roky), ale udáva spôsoby splnenia si povinnosti vyjadrené v citovaného zákona, a to zabezpečiť vykonanie energetického auditu podľa písmena a) v nadväznosti na citovaného zákona (ktorý obsahuje definíciu energetického auditu) alebo podľa písmena b) cit. zákona, a to vykonanie energetického auditu, ktorý je súčasťou zavedeného certifikovaného systému energetického manažérstva alebo systému environmentálneho manažérstva, vypracovaného osobou podľa v rozsahu podľa druhého bodu.“ Žalovaný taktiež uvádza, že predmetným argumentom reagoval žalovaný na námietku žalobcu ohľadne rozporu lehôt (určeného pevným dátumom splnenia si povinnosti prvýkrát do 05. decembra 2015 aplikovaním prechodného ustanovenia zákona o energetickej efektívnosti

a následne cyklickej povinnosti raz za štyri roky podľa ust. § 14 ods. 1 cit. zákona). Z uvedeného dôvodu žalovaný uvádza, že nemožno účelovo odstraňovať z odôvodnenia rozhodnutia jednotlivé vety, ktoré sa týkajú určitých bodov a tie si oddelene a svojvoľne vysvetľovať mimo daný kontext. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu ohľadne tvorby nových vzťahov medzi jednotlivými právnymi normami, nakoľko žalovaný len aplikoval jednotlivé ustanovenia zákona o energetickej efektívnosti, ktoré boli pre účastníka konania predvídateľné, zákonným spôsobom publikované, a ktoré boli aj reálne splniteľné. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj č. zo dňa 10.08.2017 bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu a v súlade s platnými právnymi predpismi.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24.05.2019 sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších tvrdení uvedených v správnej žalobe a poukázal na skutočnosť, že žalobca dvojmesačnú lehotu na podanie správnej žaloby podľa nezmeškal a žaloba bola podaná včas. Žalobca predmetnú žalobu podal posledný deň lehoty, t. j. 08.10.2018, prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., o čom svedčí aj doklad preukazujúci deň podania predmetnej správnej žaloby na prepravu

- podací lístok č. RE68056907SK, ktorý predložil súdu ako dôkaz. Keďže súd prevzal zásielku od pošty dňa 09.10.2018, musela byť nepochybne doručená pošte najneskôr dňa 08.10.2018. Ďalej žalobca uviedol, že o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v prechodnom ust. jednoznačne, presne a úplne nestanovil, že za porušenie povinnosti vykonať energetický audit do 05.12.2015 bude povinnému subjektu uložená sankcia. Naopak, zákon o energetickej efektívnosti spája sankcionovanie výslovne iba za „nezabezpečenie vykonania energetického auditu podľa zákona“, t. j. za nesplnenie povinnosti jeho vykonania raz za štyri roky. Žalobca preto opätovne uvádza a je toho názoru, že pre uloženie pokuty žalobcovi podľa zákona o energetickej efektívnosti nie je právny základ, nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu povinnosti uvedenej v zákona o energetickej efektívnosti, ale k porušeniu povinnosti stanovenej v zákona, s ktorou zákon nespája možnosť postihu. Žalovaný odvolací orgán teda nesprávne aplikoval právnu úpravu a vec nesprávne právne posúdil, a to vo vzťahu k ust. , , a zákona o energetickej efektívnosti.

6. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v (ďalej ) a contrario v spojení s . O verejnom vyhlásení rozsudku bola spísaná zápisnica.

8. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle v spojení s a nasl. , a to v medziach žalobných bodov ( , ), pričom nezistil vady uvedené v , na ktoré by mal prihliadnuť ex offo. Po zistení, že žaloba nie je dôvodná, ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

9. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.

Podľa o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu 30.05.2017 (deň spáchania iného správneho deliktu) na účely tohto zákona sa rozumie energetickým auditom systematický postup na získavanie dostatočných informácií o aktuálnom stave a charakteristike spotreby energie potrebných na identifikáciu a návrh nákladovo efektívnych možností úspor energie v budove, v skupine budov, v priemyselnej prevádzke, v obchodnej prevádzke alebo v zariadení na poskytovanie súkromných služieb alebo verejných služieb; energetický audit musí byť vyvážený, reprezentatívny a založený na ekonomickom, environmentálnom a technickom hodnotení zohľadňujúcom životný cyklus výrobkov a služieb.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) citovaného zákona ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo dopravy") v spolupráci s ministerstvom vypracuje a každé tri roky aktualizuje dlhodobú stratégiu aktivizácie investícií do obnovy budov (ďalej len "stratégia"), ktorá obsahuje prehľad budov v členení podľa osobitného predpisu,41). 41) o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) citovaného zákona ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo dopravy") v spolupráci s ministerstvom vypracuje a každé tri roky aktualizuje dlhodobú stratégiu aktivizácie investícií do obnovy budov (ďalej len "stratégia"), ktorá obsahuje nákladovo efektívny spôsob obnovy budov podľa kategórie budov a klimatickej oblasti.

Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona veľký podnik je povinný zabezpečiť vykonanie a) energetického auditu aspoň raz za štyri roky alebo b) energetického auditu, ktorý je súčasťou zavedeného certifikovaného systému energetického manažérstva60) alebo systému environmentálneho manažérstva,61) vypracovaného osobou podľa § 13 v rozsahu podľa § 31 ods. 1 písm. g) druhého bodu. 60) STN EN ISO 50001 Systém energetického manažérstva. Požiadavky s návodom na používanie (ISO 50001: 2011) (38 0005). 61) STN EN ISO 14001/AC Systémy environmentálneho manažérstva. Požiadavky s pokynmi na použitie (ISO 14001: 2004/Cor. 1: 2009) (83 9001).

Podľa § 32 ods. 7 citovaného zákona ministerstvo dopravy v spolupráci s ministerstvom vypracuje stratégiu v rozsahu podľa a) § 9 ods. 1 písm. a) do 31. decembra 2014, b) § 9 ods. 1 písm. b) až e) do 30. apríla 2017.

Podľa § 32 ods. 17 citovaného zákona veľký podnik, ktorý vznikol alebo sa stal veľkým podnikom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je povinný zabezpečiť vykonanie energetického auditu podľa § 14 ods. 1 najneskôr do 5. decembra 2015.

Podľa § 29 ods. 1 písm. g) bod 1 citovaného zákona iného správneho deliktu sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá ako veľký podnik nezabezpečí vykonanie energetického auditu podľa § 14 ods. 1.

Podľa § 29 ods. 2 písm. c) citovaného zákona inšpekcia uloží pokutu za iný správny delikt podľa odseku 1 písm. g) prvého bodu od 5 000 € do 30 000 €.

Podľa § 31 ods. 1 písm. g) bod 2. ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví v oblasti energetického auditu podľa § 14 obsah písomnej správy z energetického auditu.

Podľa o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Formulácia prechodných ustanovení musí byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v právnom predpise bolo jednoznačné a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu. V prechodných ustanoveniach sa vyjadruje aj časovo obmedzená účinnosť ustanovení právneho predpisu.

10. V prvom rade správny súd, vzhľadom na námietku žalovaného, že správna žaloba zo dňa 05.08.2018 bola podaná oneskorene, keď podľa pečiatky krajskému súdu bola doručená dňa 09.10.2018, uvádza, že žalobca žalobu podal v lehote stanovenej v . Žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného oznámené doručením do vlastných rúk jeho právnemu zástupcovi dňa 08.08.2018. Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami, je doručené mimo pracovného času. Pre procesné lehoty je príznačné, že na ich zachovanie nie je nevyhnutné, aby sa procesný úkon dostal pred uplynutím lehoty do dispozičnej sféry správneho súdu, ale postačí jeho odovzdanie na poštovú prepravu. Lehota je teda zachovaná (t. j. neuplynula márne), ak podanie účastníka konania bolo do uplynutia lehoty buď doručené správnemu súdu alebo odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť doručiť podanie správnemu súdu. Poštové služby poskytujú poštové podniky, t. j. podnikateľské subjekty s poštovou licenciou na poskytovanie tzv. univerzálnej poštovej služby (v súčasnosti len Slovenská pošta, a.s.) alebo registrované na poskytovanie inej ako univerzálnej služby. Z fotokópie podacieho lístku na č. l. 52 súdneho spisu, ktorý predložil žalobca, je zrejmé, že zásielka bola odoslaná ako doporučený list druhá trieda dňa 08.10.2020, čo zodpovedá aj odtlačku pečiatky a podaciemu číslu na obálke, v ktorej bola Krajskému súdu v Žiline správna žaloba s prílohami doručená (č. l. 19 súdneho spisu). Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal správnu žalobu v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje v súlade s ust. .

11. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, že žalobca, ktorý je veľkým podnikom, nezabezpečil vykonanie energetického auditu v zákonom stanovenej lehote do 05. decembra 2015, keď tento bol vykonaný až v mesiaci december 2016, a to až na základe objednávky zo dňa 10.12.2015, čím porušil povinnosť veľkého podniku podľa v nadväznosti na ust. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa . citovaného zákona a zároveň porušil aj povinnosť vlastníka budovy podľa citovaného zákona, keď nesplnil povinnosť poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému elektronický súbor údajov pre monitorovací systém a súhrnný informačný list najneskôr do 30 dní od vyhotovenia súhrnného informačného listu, keď tento bol podľa predložených dokladov zaslaný prevádzkovateľovi monitorovacieho systému až dňa 19.05.2017, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa . citovaného zákona.

12. Správny súd námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, vyhodnotil ako nedôvodnú. Tvrdenie žalobcu, že v žiadnom z citovaných ustanovení, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vo vzťahu k uloženiu pokuty, sa neuvádza ust. , správny súd považuje za neopodstatnené už aj preto, že žalobca nedodržal lehotu uvedenú v , ktorá je explicitne stanovená do 05.12.2015, čo napokon aj sám žalobca priznáva, keď konštatuje, že naplnil povinnosť energetického auditu podľa výkladu žalovaného jedným zo spôsobov danými ust. , avšak nie v lehote podľa . Správny súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že správny orgán odstraňuje nedostatky zákonnej úpravy svojim výkladom tak, že interpretáciou normy správneho práva tvorí nové vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami, naopak má za to, že žalovaný postupoval v súlade s ust. Správneho poriadku, keď uviedol a vysvetlil, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Skutková veta výrokovej časti

prvostupňového rozhodnutia je formulovaná jednoznačne tak, že obsahuje uvedenie ust. , podľa ktorého veľký podnik, ktorý vznikol alebo sa stal veľkým podnikom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je povinný zabezpečiť vykonanie energetického auditu podľa najneskôr do 05. decembra 2015, teda jeho presnú citáciu a aj skutočnosť, že žalobca, ktorý je veľkým podnikom, nezabezpečil vykonanie energetického auditu v zákonom stanovenej lehote do 05. decembra 2015, a tento bol vykonaný až v mesiaci december 2016, a to na základe objednávky zo dňa 10.12.2015.

13. Niet pochybností o tom, že žalobca je veľkým podnikom a veľkým podnikom sa stal už pred 01. decembrom 2014, kedy nadobudol účinnosť o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa Čl. VIII citovaného zákona tento zákon nadobudol účinnosť dňom 01. decembra 2014. Je nepochybné, že zákonodarca určil v ust. citovaného zákona v prípade veľkého podniku periodickú povinnosť zabezpečiť vykonanie energetického auditu aspoň raz za štyri roky. Ust. citovaného zákona je potom potrebné vykladať s poukazom na Čl. VIII citovaného zákona v spojitosti s prechodným ustanovením citovaného zákona a nie izolovane, pretože práve bez tohto prechodného ustanovenia by nebolo zrejmé, odkedy je žalobca povinný splniť svoju periodickú povinnosť a zabezpečiť vykonanie energetického auditu aspoň raz za štyri roky. Ust. priamo nadväzuje a odkazuje na ust. citovaného zákona, preto niet dôvodu, ak nedôjde k splneniu povinnosti vyplývajúcej z ust. citovaného zákona, vykladať toto ustanovenie izolovanie od ust. citovaného o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ust. definoval význam prechodných ustanovení a vymedzil základné pravidlá, ktoré treba dodržiavať pri formulácii v texte právneho predpisu. Pri tvorbe novej právnej regulácie, ktorá nahrádza doterajšiu právnu úpravu, treba rešpektovať skutočnosť, že k zániku doterajších právnych vzťahov nedochádza automaticky. Na základe novej právnej úpravy môže dôjsť k ich zmenám alebo modifikácii, alebo sa zrušujú bez náhrady. V oboch prípadoch však treba zabezpečiť časový priestor pre vyriešenie kontinuity právnej úpravy a prechod právnych vzťahov spod režimu jedného právneho predpisu pod režim iného právneho predpisu, či pre vysporiadanie sa so zánikom právnych vzťahov. Pri tvorbe nového právneho predpisu sa môžu kreovať právne vzťahy, ktoré sú úplne nové, a teda dosiaľ neexistovali. Aj tu prechodné ustanovenia majú zmysel, pretože sa v nich zadefinuje napríklad postupnosť krokov, ako sa bude nová právna úprava po nadobudnutí účinnosti právneho predpisu zavádzať do aplikačnej praxe a podobne. Tak je tomu aj v prípade ust. vo vzťahu k ust. tohto zákona, a preto niet dôvodu v prípade žalobcu ust. vykladať izolovane od prechodného ust. aj v prípade vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti. o energetickej efektívnosti s účinnosťou od 01. decembra 2014 zrušil čl. I o efektívnosti pri používaní energie, ktorý v Prílohe 1 určoval len lehoty prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a poľnohospodárstve.

14. Povinnosť vykonať audit podľa o energetickej efektívnosti platí pre všetky veľké podniky definované v ust. citovaného zákona bez rozdielu na to, kedy vznikli, resp. od ktorého dátumu sa považujú za veľké podniky, avšak u tých, ktoré vznikli až po účinnosti je nepochybné, že tak musia robiť periodicky od 01. decembra 2014 každé štyri roky. Pre tie, ktoré vznikli už pred účinnosťou , t. j. pred 01. decembrom 2014, zákon stanovil povinnosť vykonať audit podľa najneskôr do 05. decembra 2015 a potom periodicky aspoň raz za štyri roky. Nesplnenie tejto povinnosti je vynútiteľné sankciou za iný správny delikt podľa . bez ohľadu na to, či ide o veľký podnik, ktorý vznikol, resp. sa stal veľkým podnikom pred 01. decembra 2014 alebo až po tomto dátume a nie je dôvod, aby neboli sankcionované za nesplnenie uvedenej povinnosti rovnako. S poukazom na uvedené neobstojí námietka žalobcu, že pre uloženie pokuty podľa správnym orgánom avizovaného naplnenia správneho deliktu zo strany žalobcu podľa ust. . nie je relevantný dôvod a že nedodržaním lehoty zo strany žalobcu uvedenej v nemohlo dôjsť k porušeniu v spojení s . , pretože žalobca naplnil povinnosť energetického auditu podľa výkladu žalovaného jedným zo spôsobov danými ust. , avšak nie v lehote podľa , čo napokon konštatuje aj sám žalobca. Rozhodnutie žalovaného nesvedčí v prospech právneho posúdenia a výkladu daného žalobcom a nie je možné ho považovať ani za nezrozumiteľné, neurčité a arbitrárne.

15. S poukazom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Správny súd napadnuté rozhodnutie z pohľadu žalobných bodov považoval za zákonné, námietky žalobcu ako nedôvodné, z ktorého dôvodu žalobu za aplikácie zamietol.

16. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.