Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-235-2019.pdf
PDF · 92.9 KB
Case nature
Subarea
24Ek/235/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, v zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, proti povinnému: T. W., T.. XX.X.XXXX, U. I. R., M. M., o vymoženie 7770,50,- EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Andrej Semela, so sídlom exekútorského úradu Lichnerova 23, 903 01 Senec, pod sp. zn. XXXEX XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi: Mgr. Andrej Semela, so sídlom exekútorského úradu Lichnerova 23, 903 01 Senec, trovy exekúcie vo výške 36,- EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.02.2019 domáhal od povinného vymoženia 7770,50,- EUR s príslušenstvom a to na základe exekučných titulov - Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 14.06.2018, vykonateľný dňom 04.09.2018 (ďalej len „rozsudok“) a Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. XXC/XXX/XXXX- XXX zo dňa 16.10.2018, vykonateľný dňom 13.12.2018 (ďalej len „uznesenie“).
2. Poverením ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119223835.1 zo dňa 19.02.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Andrej Semela, so sídlom exekútorského úradu Lichnerova 23, 903 01 Senec, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XX/XX. 3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 26.02.2019 doručil návrh na zastavenie exekúcie dňa 13.03.2019, dodatočne ďalší návrh na zastavenie exekúcie - vyjadrenie dňa 02.04.2019, ktorým povinný doplnil svoj návrh doručený dňa 13.03.2019. Dňa 30.04.2019 bol na exekútorský úrad Senec doručený ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie doručený povinným dňa 13.03.2019 podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že rozsudok a uznesenie mu neboli nikdy zákonne doručené (v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku), lehota na podanie odvolania voči rozsudku nielenže neuplynula, ale ani nezačala plynúť a rozsudok sa tak nemohol stať právoplatným a vykonateľným a taktiež ani uznesenie. Povinný namieta, že súdny exekútor mu upovedomenie o začatí exekúcie doručil na adresu trvalého pobytu - U., 841 02 Bratislava a teda až potom, čo mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.02.2019 z toho upovedomenia zistil, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX mal byť dňa 14.06.2018 vydaný rozsudok a následne dňa 16.10.2018 uznesenie o trovách. Povinný navštívil Okresný
súd Bratislava IV a zistil, že tento mu písomnosti na adresu jeho trvalého pobytu/jeho adresu evidovanú v registri obyvateľov v súlade s Civilným sporovým poriadkom nedoručoval. Okresný súd Bratislava IV mu nedoručoval a nedoručil nielen predmetný rozsudok a predmetné uznesenie o trovách, ale ani predvolanie na pojednávanie, ktoré vo veci vytýčil, čím porušil jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené Ústavou Slovenskej republiky. Okresný súd Bratislava IV mu týmto znemožnil jeho účasť na pojednávaní. Okresný súd Bratislava IV mu ďalej znemožnil podanie odvolania voči rozsudku zo dňa 14.06.2018, voči uzneseniu o trovách zo dňa 16.10.2018 a vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti týchto rozhodnutí umožnil začatie vedenia exekučného konania. Povinný ďalej namieta, že samotná vec nebola prejednaná a rozhodnutá spravodlivo a zákonne. Aj súdnemu exekútorovi musí byť z podkladov v tejto veci zrejmé, že v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 14.06.2018 a v uznesení o trovách Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 16.10.2018 je ako povinného uvedená adresa X., Bratislava (záhlavie rozsudku). V rozsudku sa ďalej uvádza, že predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 14.06.2018 (ktoré povinnému malo byť doručované na adresu X., Bratislava), na ktorom súd proti žalovanej (povinnej) rozhodol tak, že nároku žalobcu (oprávneného) vyhovel sa súdu vrátilo s označením „adresát neznámy“ (bod 8. odôvodnenia rozsudku, súčasť exekučného spisu). Nie je tu teda uvedené, že by zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, alebo že by povinný bol na uvedenej adrese nezastihnutý, z čoho by bolo možné usudzovať, že sa na danej adrese povinný minimálne zdržuje. Povinný predkladá doklad - poskytnutie údajov o pobyte osoby zo dňa 06.03.2019, vydané Oddelením správy registrov, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu SVS MV SR, podľa ktorého má pobyt od 11.03.2015 hlásený na adrese Bratislava IV, Bratislava-Dúbravka, U.. Osobitným podaním povinný žiadal Okresný súd Bratislava IV o riadne doručenie rozsudku i uznesenia, a z dôvodu opatrnosti osobitne podal odvolanie voči rozsudku a sťažnosť voči uzneseniu.
5. Oprávnený sa do dnešného dňa k predmetným návrhom nevyjadril.
6. Súdny exekútor uviedol, že so všetkými skutočnosťami procesnoprávnej povahy súd oboznámil a k hmotnoprávnej stránke návrhu na zastavenie exekúcie mu neprislúcha vyjadrovať sa, nakoľko súdny exekútor v zmysle § 3 Exekučného poriadku vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle, čo by mohlo byť jeho prípadným vyjadrením porušené. Súdny exekútor taktiež nie je účastníkom konania, okrem prípadu, ak ide o rozhodovanie súdu o trovách exekúcie (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), čo nie je tento prípad.
7. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
9. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
17. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Po doručení návrhu na súd tento podlieha spolu s prílohami preskúmaniu exekučnému súdu. Procesným predpokladom vedenia exekúcie je existencia exekučného titulu. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Formálna vykonateľnosť sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Doložkou vykonateľnosti opatrí exekučný titul orgán, ktorý rozhodnutie vydal alebo schválil resp. orgán na to oprávnený. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Ohybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Vykonateľnosť rozhodnutia je základným predpokladom zákonnosti exekúcie. K prípadu, že rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo vykonateľnosť, môže dôjsť najmä vtedy, ak bola doložka vykonateľnosti na rozhodnutí predloženom spolu s návrhom na vykonanie exekúcie vyznačená z nejakého dôvodu nesprávne (omylom).
18. V predmetnom exekučnom konaní sú exekučnými titulmi Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 14.06.2018 a Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 16.10.2018. Súd na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie, písomnosťou zo dňa 15.10.2019 požiadal o súčinnosť Okresný súd Bratislava IV, ktorý predmetné exekučné tituly vydal, o preukázanie doručenia predmetných rozhodnutí povinnému, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie namieta nedoručenie exekučných titulov. Na základe oznámenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.10.2019, v ktorom tunajšiemu súdu oznámil, že momentálne nemôžu vyhovieť našej požiadavke, nakoľko sa predmetný spis nachádza na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu odvolania žalovanej.
19. Súd písomnosťou zo dňa 23.10.2019 požiadal Krajský súd Bratislava o vyjadrenie resp. scan doručeniek, či rozsudok a uznesenie, ktoré sú exekučnými titulmi v danom exekučnom konaní boli
doručené žalovanému (povinnému). Krajský súd Bratislava odpovedal na žiadosť dňom 28.02.2020 a tunajšiemu súdu oznámil, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že prvoinštančný súd doručoval rozsudok aj uznesenie žalovanému (povinnému) na adresu X., Bratislava, pričom zásielky sa súdu vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Žalovaný (povinný) podal dňa 08.03.2019 odvolanie proti rozsudku spolu so žiadosťou o jeho riadne doručenie ako aj doručenie predmetného uznesenia. Súd prvej inštancie vykonal doručenie rozsudku aj uznesenia žalovanej na jej adresu U., Bratislava. Žalovaný (povinný) následne opätovne podal odvolanie proti rozsudku, zároveň podal aj sťažnosť proti uzneseniu. Dňa 01.07.2019 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu odvolania proti rozsudku. Námietky žalovanej uplatnené v odvolaní (vrátane námietky, že rozsudok jej nebol riadne doručený) budú predmetom odvolacieho prieskumu. Z obsahu týchto oznámení ďalej vyplýva, že predmetné rozhodnutia súdu, ktoré sú exekučným titulom v danom exekučnom konaní nie sú vykonateľné, a preto je zrejmé, že doložky právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov boli chybne vyznačené, nakoľko bolo vykonané opätovné doručovanie rozsudku a uznesenia. Rozhodnutia boli povinnej doručené až dňom 27.03.2019, čo preukazuje elektronická doručenka vyžiadaná z Krajského súdu Bratislava. Súd konštatuje, že predmetné exekučné konanie sa začalo na základe exekučných titulov, ktoré v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie neboli vykonateľné (vykonateľnosť rozsudku dňom 04.09.2018 a vykonateľnosť uznesenia dňom 13.12.2018).
20. Exekúciu možno viesť iba na základe vykonateľných exekučných titulov, a keďže rozhodnutia, na základe ktorých oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, neboli v čase podania návrhu vykonateľné a na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd zistil rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie zistil dôvody zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
22. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
25. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
26. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
27. Podľa § 199c ods. 1 veta prvá exekučného poriadku , ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
28. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
29. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou so vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
30. Podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
31. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
32. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
33. Súd pri rozhodovaní o trovách povereného súdneho exekútora vychádzal z predložených dokumentov doručených spolu s návrhom na zastavenie exekúcie, pričom sa zaoberal otázkou, či je dôvod na úhradu trov exekúcie, ktorý možno pričítať oprávnenému. Pri rozhodovaní, či v danom prípade oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, čím súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie súd uvádza, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto zavinenie oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie možno posudzovať len z hľadiska procesného podľa procesného výsledku. V danom prípade sa exekúcia začala na podklade dvoch rozhodnutí, ktoré v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie neboli vykonateľnými, a preto nie je možné na ich podklade viesť predmetnú exekúciu. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.05.2014 sp. zn. 278/2014 cit.: „Podľa názoru ústavného súdu okolnosti veci môžu odôvodňovať, aby súd účastníkom (vrátane povinného) výnimočne náhradu trov exekučného konania celkom alebo sčasti nepriznal, a prenechal tak vysporiadanie náhrady majetkovej ujmy spôsobenej im v dôsledku vedenia exekúcie, ktorá musela byť zastavená, na prípadné osobitné konanie o zodpovednosti za škodu proti subjektu zodpovednému za vzniknutú škodu. Z už uvedených záverov vyplývajúcich z rozhodovacej činnosti ústavného súdu ale vyplýva, že oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (v tomto prípade rozsudok a uznesenie súdu opatrené doložkou právoplatnosti), ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutia nespĺňali podmienky vykonateľného exekučného titulu.“ Ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe neprávoplatných a nevykonateľných rozhodnutí, čiže nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, čo bolo dôvodom zastavenia exekúcie, z procesného hľadiska zavinil zastavenie exekúcie práve oprávnený.
34. V otázke výške náhrady paušálnych nákladov súdneho exekútora súd uvádza, že pri určovaní tejto výšky vychádzal z ustanovení § 21, § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky a § 197 Exekučného poriadku. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych nákladov vo výške 60 Eur. Súd s prihliadnutím na ustanovenie § 22 ods. 2 Vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30 Eur. Nakoľko súd zistil z registra daňových subjektov registrovaných pre daň z DPH, že súdny exekútor je daňovým subjektom podliehajúcim tejto dani, priznal súdnemu exekútorovi daň z DPH vo výške 20 %, teda v sume 6 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora v celkovej výške 36 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
35. Nakoľko si povinný neuplatnil nárok na náhradu trov konania, súd o tomto nároku nerozhodoval a povinnému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.