Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/130/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. F. Z., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, E., zastúpená JUDr. Jolana Fuchsová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice a otec F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X. Č.. XXXX, zastúpený JUDr. Pavel Piovarčí, advokát so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

I. Mal. F. Z., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia budú z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť jej majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. Z., nar. X.X.XXXX sumou 150 Eur mesačne od 13.9.2017 do 31.8.2019 a sumou 200 Eur mesačne od 1.9.2019 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 13.9.2017 do 29.2.2020 vo výške 4.100 Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 150 Eur pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátka je po právoplatnosti rozsudku.

V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. F. každý párny týždeň v mesiaci v stredu v čase od 15,00 hod. do 16,00 hod. v S. L., F. X, E..

VI. Matka je p o v i n n á zaplatiť trovy štátu vo výške 215,64 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice I.

VII. Otec je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 215,64 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice I.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 13.9.2017 sa domáhala zverenia maloletého dieťaťa F. Z., nar. X.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou 200 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna.

2. Otec s návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil a na výživu maloletej bol ochotný prispievať sumou 70 Eur mesačne. Súčasne navrhol upraviť styk s maloletým dieťaťom každý druhý týždeň v mesiaci od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod..

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov a potrieb maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k úprave styku navrhol rešpektovať prejavenú vôľu maloletého dieťaťa.

4. Matka dňa 15.1.2020 navrhla diferencovať výšku výživného od podania návrhu do 31.8.2019 a následne od 1.9.2019 vo výške 300 Eur mesačne z dôvodu, že maloletá navštevuje gymnázium.

5. Otec uviedol, že je ochotný prispievať na výživu maloletého dieťaťa od podania návrhu sumou 100 Eur mesačne do 31.8.2019 a následne sumou 120 Eur mesačne od 1.9.2019 do budúcna.

6. Rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a úprave styku uviedli, že došlo k čiastočnej dohode v tom, že by sa styk realizoval v S. L. N. E. každý párny týždeň v stredu v čase od 15,00 hod. do 16,00 hod., pričom otec sa zaviazal, že spoplatnené stretnutia zaplatí.

7. Kolízny opatrovník s navrhovanou úpravou styku súhlasil.

8. Z výpovede matky súd zistil, že s otcom mal. F. nie sú manželia. V družobnom pomere žili do 29.6.2016. Na Okresnom súde Košice I bolo pod sp. zn. vedené konanie o nariadenie neodkladného opatrenia o výkone rodičovských práv a povinností, pričom konanie bolo skončené zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Spolužitie s otcom mal. F. bolo poznamenané nadmerným užívaním alkoholu zo strany otca a z toho plynúce celkom nevhodné chovanie otca najmä voči nej, avšak aj voči maloletej. Otec bol po požití alkoholu verbálne aj fyzicky agresívny. Fyzická agresivita smerovala voči nej verbálne aj voči maloletej. Agresívne, vulgárne a ponižujúce chovanie otca maloletej pokračovala aj po rozchode. Dochádzalo medzi nimi k neustálym konfliktom pri výkone rodičovských práv a povinností vždy keď mal otec vypité. Chovanie otca voči nej vykulminovalo do opakovaných vyhrážok smrťou a ublížením na zdraví. Otec sa vyhrážal opakovane aj v prítomnosti maloletej a taktiež v jej prítomnosti sa choval ku nej agresívne a vulgárne. Potom čo otcovi oznámila, že si našla priateľa sa jeho chovanie ešte viac vyhrotilo. Nakoľko začala mať obavy o svoj život podala naňho trestné oznámenie. Otec bol vzatý do väzby od 22.2.2017 do 12.6.2017. Následne trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo 7.6.2017 uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa a za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10-ich mesiacov so skúšobnou dobou 14 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 12.6.2017.

9. Po odchode zo spoločnej domácnosti otec prispieval na výživu dcéry sumou 70 Eur mesačne, ktorú si sám stanovil. Takto otec prispieval do okamihu jeho vzatia do väzby. Následne po prepustení z väzby otec na výživu maloletej neprispieval ničím. Od návratu z väzby otec neprejavil o styk s maloletou záujem a intenzívne pil. Maloletá bola v dlhodobej starostlivosti detského psychológa PhDr. F. N. P. PhD.. Alkoholizmus otca bol potvrdený aj znaleckým dokazovaním vykonaným v trestnom konaní vedenom pre prečin nebezpečného vyhrážania a bol súčasťou trestného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. . Vzťah dcéry k otcovi bol poznačený dlhodobým nevhodným chovaním otca voči nej a čiastočne aj voči dcére. Pokiaľ je pod vplyvom alkoholu na maloletú kričí, ak mu niečo nevyhovuje a je k nej hrubý.

10. V čase podania návrhu maloletá navštevovala 4. ročník základnej školy na E. ulici 2. Výdavky spojené s jej výživou pozostávali mesačne z nasledovných položiek: školská jedáleň 1,01 Eur denne, školská družina 11 Eur, triedny fond školskej družiny 10 Eur ročne, triedny fond ZRPŠ 10 Eur ročne, pracovné zošity 17 Eur ročne, Základná umelecká škola 12 Eur, jazyková škola 90 Eur ročne, kapitálové životné poistenie mládeže a detí 16,83 Eur, Priemerne na oblečenie a iné výdavky 50 Eur, strava doma 70 Eur, hygiena a lieky 50 Eur.

11. Matka bola zamestnaná ako manažér logistiky a verejného obstarávania na Železniciach Slovenskej republiky s priemerným príjmom 855 Eur. Bývala aj s dcérou v byte matky a na domácnosť mesačne prispievala sumou 120 Eur mesačne. Splácala pôžičku z VÚB v sume 250,87 Eur a v sume 52,34

Eur, zákonnú poistku motorového vozidla 32,39 Eur štvrťročne, mobilný telefón 34,99 Eur, náklady na pohonné hmoty 100 Eur. Matka je spoluvlastníčkou rodičovského bytu, spoluvlastníčkou záhrady v obci K. a osobného motorového vozidla Citroen Xara Picasso.

12. Otec vykonával do 8.3.2017 činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, pracoval ako zvárač. Podľa jej informácií naďalej pracoval ako zvárač, chodil na týždňovky do zahraničia, pričom bližšie informácie matka nemala. Mal vyživovaciu povinnosť voči dcére R. Z. v sume 70 Eur mesačne.

13. Matka uviedla, že otec na mal. F. od septembra 2017 prispieval sumou 35 Eur mesačne.

14. Z výpovede otca súd zistil, že mu matka bránila v styku s maloletým dieťaťom a nielen jemu ale aj jeho rodine. Úplne zamedzila styk s maloletou a takéto situácie viedli k tomu, že niekedy nereagoval tak, akoby mal. Keď bol dohodnutý, že sa stretne s mal. F., išiel pred bytovku a maloletá sadla do auta, pričom sa jej opýtal prečo bola dva dni po sebe u jej kamarátky. Následne matka prikázala dcére, aby vystúpila z auta, pričom sa neudržal a povedal jej, že jej prerazí nos na druhú stranu hlavy, za čo dala na neho trestné oznámenie a následne bol väzobne trestne stíhaný. Bol odsúdený a prepustený z väzby. Otec uviedol, že mal vážny vzťah a nezaujímalo ho, že čo robí jeho bývalá partnerka. Po vzatí do väzby prišiel o živnosť a zároveň o prácu. Po prepustení z väzby ostal dlžný Sociálnej poisťovni, Zdravotnej poisťovni. zároveň dlžný štátu za nutnú obhajobu v sume 1.031,17 Eur a za súdne trovy konania 210 Eur, ktoré spláca. V ďalšom má dlh voči svojej rodine a priateľke, ktorí za neho platili hypotéku na dom a za náklady spojené s užívaním domu, pôžičky a daň z príjmu za rok 2016 v sume 850 Eur. Otec uviedol, že je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere vo firme Z., kde pracuje ako zvárač v hrubom 5 Eur za hodinu a stravné lístky, čistý príjem 654 Eur a stravné lístky, t.j. zhruba mesačne 700 Eur. Uviedol, že má záujem si plniť svoju vyživovaciu povinnosť a zároveň podieľať sa na výchove dieťaťa, ale sumu, ktorú požaduje matka je pre neho likvidačná. Momentálne prispieva sumou 35 Eur mesačne na účet matky od septembra 2017. Má ešte vyživovaciu povinnosť voči dcére R. Z., kde bolo určené výživné súdom 70 Eur mesačne. Tým, že bol väzobne stíhaný mu vznikol dlh za 5 mesiacov, ktoré tiež spláca. Otec uviedol nasledovné výdavky : SIPO 67 Eur, hypotéka 119 Eur, úver auto 47,41 Eur, pôžička 36,66 Eur, telefón 40 Eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa 34,30 Eur v mesačnej splátke celková suma 206,06 Eur, Krajský súd 20 Eur mesačné splátka celková suma 210 Eur, výživné R. 70 Eur plus dlžná suma 30 Eur spolu 100 Eur, výživné F. 35 Eur, pohonné hmoty 100 Eur, strava mesačne 200 Eur, spolu 799,37 Eur. S platbami mu pomáha rodina a priateľka.

15. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

16. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX. V závere znaleckého posudku uviedol, že rodičia sa navzájom obviňujú za chyby z minulosti. Matka sa priamej komunikácii vyhýba a otec je v dôsledku podmienečného odsúdenia za prečin nebezpečného vyhrážania pri komunikácii s matkou zdržanlivý a opatrný. V minimálnej miere funguje komunikácia otca s dcérou. Intelektové schopnosti maloletej sú v pásme nadpriemeru. Vo výkonových situáciách sa objavuje strach zo zlyhania a tendencie vzdávať sa. Osobnosť maloletej je extravertovaná, sociabilná vo vývine. Je aktívne zameraná emocionalita je aj vzhľadom na vek labilnejšia, celková úroveň úzkosti u maloletej aktuálne nie je za bežných okolností zvýšená. Záleží jej na tom, čo si o nej myslia druhí ľudia. Je citlivá na prijatie/ neprijatie sociálnym okolím. Pre maloletú je významná potreba byť prijímaná rodičmi. Rozvíja sa u nej schopnosť empatie i ďalšie sociálne schopnosti. Osobnostne i sociálne je vo veku primerane zrelá. Témy spojené s otcom a vzťahom rodičov nerozvíjajú intrapsychickú tenziu a úzkosť. Nemá rozvinuté správanie seba ako dcéry k otcovi, ktoré by bolo v súlade s jej ambivalentným postojom k otcovi. Vzťah maloletej k matke je jednoznačne pozitívny, intenzívny, spontánny. Matka je pre ňu zdrojom základného bezpečia. Prezentovaný postoj dcéry k matke je až idealizujúci bez kritickej zložky. Vzťah maloletej k otcovi je skôr negatívny, voči otcovi prežíva nespracované negatívne emócie ako sú strach a hnev. Tento vzťah má aj pozitívny komponent. Maloletá otca úplne neodmieta. Túži po harmonickom vzťahu k otcovi. Praje si dostávať otcovu pozornosť. Celkovo vzťah mal. F. k otcovi hodnotí ambivalentne s prevahou negatívnej zložky. Príčinou negatívnych emócií a postojov maloletej spojených s otcom sú jednak vlastné negatívnymi zážitkami s otcom ako aj preberanie negatívneho postoja matky k otcovi. V ostatnom období absentujú príležitosti na pozitívne emočne korektívne zážitky mal. F. s otcom. Vyšetrením nezistil cielene negatívne ovplyvňovanie ktoréhokoľvek rodiča či iných osôb voči druhej osobe rodiča. Prejavili sa však znaky F. identifikácie s matkinými negatívnymi postojmi voči otcovi.

17. Maloletá dokáže v hrubých rysoch vyjadriť svoje požiadavky ohľadne styku s otcom najmä pri komunikácii s neutrálnou osobou. Komunikácia s matkou, resp. ďalšími osobami zaangažovanými osobami ohľadom styku s otcom je pre maloletú značne emočne náročná a tým pádom významne ovplyvnená snahou vyhovieť matke, či iným osobne zainteresovaným ľuďom. Od otcových postojov je maloletá nezávislá. Jej postoje voči otcovi z veľkej časti vychádzajú priamo z vlastnej skúsenosti. Čiastočne sú ovplyvnené názormi a postojmi matky.

18. Znalec uviedol vo vzťahu k zdravému vývoju a výchove maloletej, že je žiadúce, aby maloletá postupne a v relatívne bezpečnom prostredí prehĺbila zásadne narušený vzťah s otcom. Vzhľadom na vek mal. F. táto už má potenciál, aby si vytvorila od matky relatívne nezávislý vlastný vzťah k osobe otca, je však dôležité, aby matka do tohto procesu zasahovala iba v minimálne nevyhnutnej miere. Treťou podmienkou je pokračujúce kompenzované t.j. spoločensky primerané správanie otca. Spoločensky adaptované správania otca je pre styk s dcérou dôležité najmä v oblasti konzumácie alkoholických nápojov - je dôležité, aby sa otec s dcérou stretával s vylúčením konzumácie alkoholických nápojov. Psychická pohoda a stabilita maloletej je aktuálne na dobre pozitívnej veku primeranej úrovni. Styk s otcom je aktuálne pre psychiky, pohodu mal. F. záťažou, avšak z dlhodobého hľadiska je významné túto záťaž zvládnuť a rozvinúť autonómny vzťah dcéry s otcom.

19. Znalec odporučil zveriť mal. F. do starostlivosti matky, upraviť styk maloletej s otcom takým spôsobom, aby sa dcéra a otec mohli stretávať raz za dva týždne najlepšie cez víkend na cca 3 hodiny. Bolo by vhodné, aby tieto stretnutia zo začiatku prebiehali buď za prítomnosti odborníka z pomáhajúcich profesií, alebo minimálne na verejnosti prístupnom mieste. Nie je vhodné, aby sa stretnutí dcéry a otca zúčastňovala matka maloletej.

20. Otec oznámil súdu prehľad zamestnaní a predložil listiny k uvedenému vzťahujúce: Od 1.7.2017 do 29.6.2018 zamestnaný v Z. K. s.r.o., pričom jeho príjem bol vo výške 989 Eur netto, od 9.7.2018 do 24.11.2018 živnostník - príjem podľa daňového priznania za rok 2018 príjem podľa pripojeného daňového priznania za rok 2018 vo výške mesačne 580 Eur netto, od 25.11.2018 do 1.12.2018 bez zamestnania, od 2.12.2018 do 17.5.2019 pracovne vo Švajčiarsku, príjem podľa daňového priznania za rok 2019 základ dane vo výške 25.470,89 Eur mesačne 2.122 Eur netto, od 18.5.2019 do 2.6.2019 bez zamestnania, od 3.6.2019 do 5.9.2019 živnostník, príjem podľa daňového priznania za rok 2019, od 6.9.2019 do 31.12.2019 zamestnaný v L. C. s.r.o., príjem podľa opisu mzdového listu vo výške 560 Eur netto, od 27.12.2019 až doposiaľ práceneschopný, pričom otec predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

21. Z pripojeného opisu mzdového listu doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 10/2016 do 9/2017 bol vo výške 896 Eur netto, za obdobie 10/2017 do 12/2017 vo výške 948 Eur netto, za obdobie 1/2018 do 9/2018 vo výške 881 Eur netto, za obdobie 10/2018 do 12/2019 vo výške 947 Eur netto.

22. Z oznámenia S. L., F. X, E. bolo zistené, že centrum vykonáva súčinnosť v čase, ktorý je stanovený ako pracovný čas. Súčinnosť odborného personálu na asistovaných stretnutiach alebo v poradenstve pre rodiny v krízovej situácii vykonávajú v dĺžke stretnutia maximálne v trvaní 60 minút a frekvencii 2x za mesiac. Asistované stretnutia sú spoplatnené podľa platného cenníka sumou 20 Eur/ hodina. Zároveň oznámili, že nemajú záujem zúčastniť sa pojednávania v danej veci dňa 4.3.2020.

23. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce jej výdavky v súvislosti s bývaním, výdavkami na maloleté dieťa ako i inými výdavkami.

24. Matka a otec zhodne uviedli, že otec prispieva na výživu maloletého dieťaťa sumou 35 Eur mesačne od septembra 2017.

25. Podľa ust. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

26. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

28. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

29. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

30. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

31. Pri rozhodovaní o právach o povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky.

32. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok ( § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine ).

33. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním

vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

34. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

35. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

36. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 150,- Eur mesačne od 13.9.2017 do 31.8.2019 a 200 Eur mesačne od 1.9.2019 do budúcna je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa je v starostlivosti matky, matka má výdavky spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka je zamestnaná s príjmom vo výške do 900 Eur mesačne a príjem otca je nepravidelný s prihliadnutím na výkon práce. K uvedenému súd uvádza, že pokiaľ príjem otca je nepravidelný plynúci z jeho sezónnej práce, je nutné vytvoriť do budúcna finančnú rezervu tak, aby mohol si v prvom rade plniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Pri určení vyživovacej povinnosti prihliadol i k tomu, že otec má vyživovaciu povinnosť k mal. R., na ktorú prispieva sumou 70 Eur mesačne. V ďalšom súd uvádza, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ust.§ 62 a 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním

vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ako to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecnú známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom. V prípade ak sú schopnosti, možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z uvedeného dôvodu preto súd diferencoval výšku výživného a to od podania návrhu do 31.8.2019 kedy určil výživné v sume 150 Eur mesačne a od 1.9.2019 do budúcna v sume 200 Eur mesačne s prihliadnutím na skutočnosť, že u maloletej došlo k zmene pomerov, ktoré nie sú len prechodného charakteru a to nástupom štúdia na gymnázium s čím má matka vyššie výdavky deklarované v priebehu konania.

37. Podľa ust. , , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

38. Na strane otca vzniklo dlžné výživné vypočítané od 13.9.2017 do 29.2.2020. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 3.9.2017 do 31.8.2019 výživné po 150 Eur mesačne, alikvotná časť za mesiac september 9/2017 150 : 30 = 5 Eur x 17 dní spolu 85 Eur, 10/2017 do 12/2017 3 mesiace x 150 Eur = 450 Eur, 1/2018 do 12/2018 12 mesiacov x 150 Eur = 1.800 Eur, 1/2019 do 8/2019 9 mesiacov x 150 Eur = 1.350 Eur. Následne od 1.9.2019 určené výživné v sume 200 Eur, rozdiel medzi sumou 200 Eur a 150 Eur predstavuje 50 Eur x za celé obdobie od 13.9.2017 do 29.2.2020 t.j. 30 mesiacov x 50 spolu 1.500 Eur. Dlžné výživné takto činí 5.185 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca od septembra 2017 po 35 Eur mesačne v celkovej výške 1.085 Eur (35 Eur x 31 mesiacov) a po odpočítaní uvedenej sumy od 5.185 Eur celkový dlh na výživnom predstavuje 4.100 Eur.

39. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd prihliadol na zárobkové majetkové pomery otca a dlžnú sumu mu umožnil splácať v mesačných splátkach po 150 Eur až do zaplatenia.

40. Podľa ust. , Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

41. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe

udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci ). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci ). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.

42. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

43. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletým dieťaťom. Vzhľadom na uvedené súd upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom za súčinnosti S. L. N. E. každý párny týždeň v mesiaci v stredu v čase od 15,00 hod. do 16,00 hod..

44. Podľa ust. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

46. Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj pre konania, v ktorých účastníci nemali postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodený od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu boli opodstatnené. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach mimosporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle . V prípade ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie, trovy ktoré by bol inak povinný nahradiť znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania.

47. V danom prípade štát platil náhradu trov za vypracovaný znalecký posudok vo výške 431,28 Eur z finančných prostriedkov štátu ( uznesenie OS Košice I sp. zn. -147 zo dňa 20.9.2018), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.9.2018. Uvedenú sumu v rozsahu 50 % (vo výške 215,64 Eur) súd uložil uhradiť tak matke ako aj otcovi, nakoľko vypracovaný znalecký posudok bol v prospech účastníkov.

48. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.