Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Csp-33-2023.pdf
PDF · 107.94 KB
Case nature
Area
Subarea
3Csp/33/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 1.513,53 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti:
- úroku z dlžnej úverovej istiny tak, že žalobca si ho uplatňuje len zo základu 1.400,55 eur,
- základu úroku z omeškania tak, že žalobca si aj tento uplatňuje len z neuhradenej istiny;
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 710,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 710,30 eur od 28.10.2020 do zaplatenia, ktorú sumu s príslušenstvom súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať v splátkach po 40,- eur mesačne, vždy do 20-tého dňa daného mesiaca po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žiadna zo sporových strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.513,53 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.12.2018.
2. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 7.12.2018 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len ,,úverová zmluva“). Obsahom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.570,70 eur tak, že sumu 1.524,30 eur žalovaný čerpal platbami na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia a sumu 46,40 eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 814,- eur. Na predžalobné
výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.10.2020 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.513,53 eur. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 1.460,55 eur od 17.10.2020 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.573,53 eur od 17.10.2020 do 26.2.2021 a ďalej tak, ako je to špecifikované v dôvodoch podanej žaloby.
3. Žaloba spolu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená dňa 5.6.2023. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote, ani do dňa rozhodnutia súdu, nevyjadril.
4. Dňa 10.7.2023 žalobca doručil súdu podanie, ktorým oznámil postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. a navrhol pripustiť zmenu na strane žalobcu, s čím postupník súhlasil. Súd uznesením č.k. 3Csp/33/2023-119 zo dňa 30.8.2023 pripustil zmenu na strane žalobcu v zmysle podaného návrhu.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 15.2.2024, na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní v záujme hospodárnosti konania a vyslovil súhlas s tým, aby súd rozhodol o žalobe na základe predložených dôkazov, bez osobnej účasti sporových strán. Žalovaný sa na pojednávanie dostavil.
6. Na pojednávaní dňa 15.2.2024 žalovaný uviedol, že je pravdou, že v roku 2018 si zobral úver, za ktorý si zakúpil telefón. V čase, keď ten úver bral, teda keď kupoval telefón, pracoval na obecnom úrade. Pracoval tam asi päť - šesť mesiacov. V súčasnosti nepracuje nikde, je na invalidnom dôchodku. Poberá invalidný dôchodok vo výške 280,60 eur. Iné úvery nemá, avšak má telefón s paušálom od spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ktorý spláca mesačne v sume 56,- eur. Úver, ktorý má u žalobcu, by chcel splácať, avšak žiada, aby mu bolo umožnené splácať ho v splátkach v nižšej sume, nakoľko spláca aj už spomínaný paušál. Je slobodný, deti nemá, býva u rodičov, kde býva ešte aj jeho sestra, ktorá má 17 rokov a chodí na strednú školu. Spolu s rodičmi platia elektrinu a vodu v sume cca 300,- eur. Úver by bol ochotný splácať v splátkach po 20,- eur. Doložil rozhodnutie o výške priznaného invalidného dôchodku v sume 280,60 eur a faktúru vystavenú Slovak Telekom, a.s. na sumu 56,- eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 7.12.2018 zmluvu označenú ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty“. Obsahom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. V zmluve bola uvedená aj aktuálna výška úverového rámca: 1.350,- eur a výška čerpania 1. revolvingového úveru: 1.305,- eur. Výška mesačnej splátky bola stanovená na min. 3 % aktuálnej výšky úverového rámca; splatnosť 1. mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru.
8. Na základe zmluvy žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške v celkovej výške 1.570,70 eur tak, že sumu 1.524,30 eur žalovaný čerpal platbami na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia a sumu 46,40 eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v zmysle úverovej zmluvy. Do dňa podania žaloby žalovaný z dlžnej sumy uhradil čiastku 814,- eur.
9. Z dôvodu, že žalovaný neuhrádzal splátky úverov tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve žalobca listom zo dňa 1.6.2020 oznámil žalovanému, že k uvedenému dňu eviduje aktuálnu dlžnú čiastku na predmetnom úvere vo výške 123,85 eur a vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej čiastky. Žalovaného zároveň upozornil, že pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva.
10. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, žalobca vyhlásil dňa 16.10.2020 mimoriadnu splatnosť úveru a listom zo dňa 19.10.2020 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti -
Predžalobná výzva vyzval žalovaného k úhrade dlhu vo výške 1.573,53 eur, ktorý nárok pozostáva z úverovej istiny 1.460,55 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 112,98 eur.
11. V podaní zo dňa 1.2.2024 žalobca, okrem iného, uviedol, že žalovaný po zosplatnení uhradil sumu 60,- eur, ktoré boli započítané na istinu a konštatoval, že pôvodný žalobca v základe pre výpočet úroku z dlžnej úverovej istiny (1.460,55 eur) nezohľadnil úhrady vykonané po zosplatnení úveru. Tento základ má byť správne 1.400,55 eur. Preto vzal žalobu späť v časti:
- úroku z dlžnej úverovej istiny tak, že si ten uplatňuje len zo základu 1.400,55 eur,
- základu úroku z omeškania tak, že si aj tento uplatňuje len z neuhradenej istiny.
Po zosplatnení úveru žalovaný uhradil sumu 60,- eur.
Po podaní žaloby žalovaný neuhradil žiadnu splátku.
12. Na výzvu súdu, aby žalobca ozrejmil, akým spôsobom overoval bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru, žalobca vo vyjadrení zo dňa 1.2.2024 uviedol, že existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra, ktorý priložil v prílohe a z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru 1 nesplátkový úver. Splátka poskytnutého úveru predstavovala 3 % aktuálneho úverového rámca, t.j. 3 % z 1.350,- eur = 40,50 eur. Žalovaný v žiadosti o úver deklaroval, že je zamestnaný na dobu neurčitú u zamestnávateľa Obec Lomnička a čistý príjem vo výške 400,- eur. Tento príjem bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne v súlade s ustanovením § 5 ods. 5 písm. g) Opatrenia, ktorý priložil v prílohe. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum žalovaného, nakoľko žalovaný v žiadosti neuviedol žiadne vyživované dieťa. Rodinný stav uviedol ako slobodný. Životné minimum na členov domácnosti spotrebiteľa ku dňu poskytnutia úveru bolo teda vo výške 205,07 eur.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
13. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ“), sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonávať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 9 ods. ZoSÚ účinného ku dňu 7.8.2018 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecný náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
e) celkovú výšku a konkrétnu meno spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).
26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k právnemu záveru:
29. V prvom rade je potrebné uviesť, že na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom (podaním zo dňa 1.2.2024) súd v súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami § 144, § 154 ods. 1, 2 konanie v označenej časti zastavil tak, ako to žiadal žalobca. Súd pritom nezisťoval súhlas, resp. nesúhlas žalovaného, keďže v zmysle § 146 ods. 1 CSP by súd na prípadný nesúhlas žalovaného neprihliadal.
30. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca, ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dňa 7.12.2018 konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s dlžníkom, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia dlžníka v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo). Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené je potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.
31. Keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah, je tu zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j. spotrebiteľa aj v súdnom konaní. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) bol povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku aj z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Dospel pritom k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nespĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch,
konkrétne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. e), i), účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 7.12.2018
32. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorú žalovaný využil a čerpal, neobsahuje obligatórne náležitosti, a to údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v bode 1.1. zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 1.350,- eur a následne je uvedená výška 1. čerpania revolvingového úveru 1.305,- eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom. Nie je možné teda ustáliť, aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené tri rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezo sporu platí aj pre revolvingový úver. Keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom § 9 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch.
33. V časti zmluvy o revolvingovom úvere ďalej absentuje aj konkrétna, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. V zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca. Pokiaľ zákon v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne. Je nesporné, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. Súd je však toho názoru, že určenie výšky každej mesačnej splátky spôsobom, že mesačná splátka činí min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, je určením výšky splátky pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Pokiaľ má spotrebiteľ nielenže vypočítať príslušné percento z dlžnej sumy, keď navyše sú v zmluve uvedené v podstate tri údaje o výške úverového, resp. aktuálneho úverového rámca, potom je takéto určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa príliš zložito. Spotrebiteľ je odkázaný sám si vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného vzorca. Naviac mylne a zavádzajúco vyznieva i uvedená výška mesačnej splátky v časti „Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN“, kde je uvedená výška čerpania revolvingového úveru 1.350,- eur s výškou mesačnej splátky 129,62 eur. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku mesačnej splátky nemožno prihliadať a aj preto súd konštatuje, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 7.12.2018, v zmluve chýba.
34. Absencia týchto náležitostí má za následok, že sa revolvingový úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z toho vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy po odpočítaní plnenia žalovaného. Žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal sumu 1.524,30 eur, pričom žalobcovi uhradil do zosplatnenia úveru sumu 754,- eur a po zosplatnení sumu 60,- eur, teda žalovaný zaplatil žalobcovi sumu celkom 814,- eur.
35. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval za právne dôvodné vyhovieť žalobe v časti o zaplatenie zostatku istiny úveru predstavujúcej sumu 710,30 eur (1.524,30 – 814 eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
36. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému aj zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne tak, ako to špecifikoval vo vyjadrení zo dňa 1.2.2024. Vzhľadom na to, že súd považoval úver poskytnutý žalovanému za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ), nárok žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 27 % ročne z dlžnej úverovej istiny zamietol.
37. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne zo sumy 1.460,55 eur od 17.10.2020 do 26.2.2021, zo sumy 1.440,55 eur od 27.2.2021 do 24.3.2021, zo sumy 1.420,55 eur od 25.3.2021 do 21.5.2021 a zo sumy 1.400,55 eur od 22.5.2021 do zaplatenia. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil dňa 16.10.2020 a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru realizoval listom zo dňa 19.10.2020, ktoré oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 27.10.2020. Skutočnosť, kedy sa žalovaný dozvedel o zosplatnení úveru, má zásadný vplyv na rozhodnutie vo vzťahu k nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky, konkrétne vo vzťahu k úrokom z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške, avšak len z prisúdenej sumy, t.j. 710,30 eur a až odo dňa 28.10.2020, teda odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa žalovaný preukázateľne dozvedel o zosplatnení úveru (dňa 27.10.2020). V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
38. Podľa § 232 Csp súd povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu, na ktorú ho zaviazal, v splátkach po 40,- eur mesačne. V danom prípade žalovaný na súdnom pojednávaní žiadal, aby mu súd povolil splatiť dlh v splátkach vo výške 20,- eur. Odôvodnil to tým, že je invalidným dôchodcom a poberá invalidný dôchodok vo výške 280,60 eur a spláca svoj ďalší záväzok voči spoločnosti T-mobile v sume 56,- eur mesačne. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz. Pre úvahu či priznať výhodu splátok bude najmä výška priznaného nároku, platobná schopnosť žalovaného, v konaní prejavovaná snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967). Z hľadiska ustálenej rozhodovacej praxe súdov výška priznaných splátok by mala byť primeraná tak, aby dlh bol splatený najneskôr približne do troch rokov od právoplatnosti rozsudku a výška splátok by súčasne nemala byť nižšia ako výška dohodnutých mesačných splátok v uzatvorenej spotrebiteľskej úverovej zmluve. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v danom prípade je dôvodné umožniť žalovanému splatiť svoj peňažný záväzok voči žalobcovi v splátkach po 40,- eur mesačne. Pri výške splátok 40,- eur bude dlh žalovaného splatený pred uplynutím troch rokov a výška týchto splátok nebude v podstate výrazne nižšia ako splátky dohodnuté v zmluve (splátka poskytnutého úveru predstavovala 3 % aktuálneho úverového rámca, t.j. 3 % z 1.350,- eur = 40,50 eur). Súd vzal do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj to, že žalovaný prejavil snahu o úhradu dlžnej sumy. Na ochranu žalobcu však súd povolil splátky pod hrozbou straty výhody splátok, a to tak, že ak čo i len jednu splátku žalovaný nezaplatí, má žalobca právo domáhať sa zaplatenia celého dlhu, nakoľko sa stane splatným celý dlh. Trovy konania
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.513,53 eur (100 %), súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 710,30 eur (43,93 % úspech žalobcu) a vo zvyšnej časti 803,23 eur (53,07 % úspech žalovaného) žalobu zamietol. Úspešnejším v konaní bol žalovaný, avšak len v nepatrnej časti – 6,14 % miera úspechu (53,07 – 46,93).
43. O trovách konania preto rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.