Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cb-47-2019.pdf
PDF · 125.9 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cb/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: SAD Prievidza a.s., so sídlom Ciglianska cesta 1, 971 36 Prievidza, IČO: 36 324 043, právne zastúpený: ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava, IČO: 36 715 638, proti žalovanému: F. D., S.. XX.XX.XXXX, M. S. Q. XXXX/X, XXX XX N. S. W., podnikajúci pod obchodným menom: Ján Fujdiak - FUJA, s miestom podnikania Na Prosnisko 1256/4, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 37 745 239, o zaplatenie 440,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 440,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 440,60 eur od 14.02.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2019 domáha voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 440,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 440,60 eur od 14.02.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo vymedzil tak, že medzi stranami došlo dňa 28.06.2017 k uzatvoreniu Zmluvy o vykonaní prepravných úkonov, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu služby spojené s vedením autobusov alebo osobných vozidiel vozového parku žalobcu podľa prepravných požiadaviek žalobcu. Povinnosťou žalovaného v zmluve označeného ako dodávateľa je najmä odovzdať vozidlo žalobcu v zmluvnom postavení objednávateľa v stave v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, resp. starať sa o jemu zverené hodnoty súvisiace s vozidlom, aby na nich nevznikali škody. Žalovaný dňa 20.11.2017 spôsobil dopravnú nehodu, pričom počas nehody vznikla škoda na autobuse žalobcu. Časť škody bola uhradená z havarijného poistenia žalobcu, avšak doteraz neuhradený zostatok škody tvorí sumu spoluúčasti vo výške 440,60 eur. Po prerokovaní výšky škody medzi žalobcom a žalovaným žalobca so súhlasom žalovaného vystavil na predmetnú časť škody faktúru č. 703180016 s dátumom vystavenia dňa 30.01.2018, so splatnosťou dňa 13.02.2018. Žalobca vzhľadom na omeškanie žalovaného so zaplatením faktúry viacnásobne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, naposledy listom zo dňa 23.05.2019, ktorý žalovaný prevzal dňa 03.06.2019, pričom na výzvu žalobcu žalovaný reagoval listom zo dňa 02.07.2019, v ktorej žalovaný uviedol argumenty, ktoré žalobca vzhľadom k povinnosti žalovaného splniť svoj peňažný záväzok, vyhodnotil za irelevantné. Keďže žalovaný ku dňu podania žaloby svoj záväzok nesplnil, žalobca sa domáha zaplatenia dlžnej istiny spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe spolu s náhradou trov konania.
2. Žalobca ako dôkaz v žalobe označil a k návrhu pripojil Zmluvu o vykonaní prepravných výkonov zo dňa 28.06.2017, oznámenie o likvidácii škodovej udalosti poisťovňou L. V. Q., faktúru č. 703180016, výzvu na zaplatenie zo dňa 23.05.2019 spolu s doručenkou zo dňa 03.06.2019, odpoveď na výzvu na zaplatenie zo dňa 02.07.2019, oznámenie o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu zo dňa 07.03.2018, stanovisko Z. Q. žalovanému dňa 23.02.2018 spolu s prílohami k uplatnenému poistnému nároku žalovaným.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 16.10.2019 označil podanú žalobu za nedôvodnú. Žalovaný potvrdil skutočnosť, že dňa 20.11.2017 žalovaný viedol motorové vozidlo po diaľnici z R. do mesta H. v Taliansku, pričom počas tejto cesty žalovaným vedené vozidlo v pravom jazdnom pruhu diaľnice v rýchlosti okolo 90 km/h z neznámych príčin vybočilo do ľavého jazdného pruhu na základe nerovnosti vozovky, pričom žalovaný v snahe zabrániť väčšej zrážke a poškodeniu jazdu korigoval volantom a brzdami, aby vozidlo vrátil späť do pravého pruhu, čo však nezabránilo stretu zadnej časti autobusu so súbežne jazdiacou nákladnou súpravou vozidla s návesom. Po strete obe vozidlá zastavili na kraji diaľnice a žalovaný sa so šoférom nákladnej súpravy dohodol na zastavení na najbližšom parkovisku a privolaní polície. Vodič z nákladného vozidla telefonicky zavolal políciu, ktorá po príchode obzrela obe poškodené vozidlá a odporučila vodičom spísať škodový protokol - záznam o dopravnej nehode. Následne polícia z miesta dopravnej nehody odišla bez spísania oznámenia a vyjadrenia. Vodiči následne spísali záznam o dopravnej nehode, v ktorom žalovaný uviedol svoje zavinenie dopravnej nehody, keďže iná možnosť pre vybočujúce vozidlo z príčiny nerovnosti vozovky nie je a miesto na opis situácie v zázname o dopravnej nehode má tri úzke riadky. Žalovaný nafotil poškodené vozidlo, na vozovke odstránil sklenené úlomky rozbitého vonkajšieho zadného skla a vykonal nevyhnutné opravy pre pokračovanie v jazde. Žalovaný uviedol, že svedkami celej situácie mohli byť cestujúci, avšak žalovaný nevedel uviesť, či títo sledovali premávku, keďže žalovaný sa plne venoval vedeniu vozidla. Následného dňa 21.11.2017 žalovaný poslal mailom záznam o dopravnej nehode i s fotografiami žalobcovi, aby poistnú udalosť nahlásil do poisťovne. Dňa 24.11.2017 žalovaný odviezol vozidlo do servisu v Paríži, v zmysle objednávky ho odovzdal preberajúcemu technikovi a následne žalovaný odletel cez Viedeň a Bratislavu domov. Žalovaný ďalej poukázal na internetové a osobné nahlásenie poistnej udalosti dňa 01.12.2017 do Z.H. Q. žalovaného na základe poistenia zodpovednosti v súvislosti s nárokom na náhradu škody, na popis vzniku poistnej udalosti v hlásení poistnej udalosti, z ktorého žalovaný cituje: „Počas súbežnej jazdy po diaľnici A1/E35 v blízkosti mesta Giove, ja som šiel s autobusom v pravom pruhu, vedľa mňa kamión s návesom, zrazu autobus, ktorý som šoféroval, vybočil z priamej trasy smerom doľava (asi na základe nerovnosti vozovky) a zadnou ľavou časťou narazil do prednej časti vľavo idúceho kamiónu, čím sa poškodila ľavá zadná časť autobusu a tým, že sa kamión ešte aj vyhýbal, sa poškodila jeho pravá aj ľavá časť.“ V následnej komunikácii žalovaný na požiadavku poisťovne doplnil chýbajúce podklady poisťovni s následným konštatovaním, že výsledná správa Z. Q. zo dňa 20.12.2018 bola vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody zamietavá a to z dôvodu, že spôsobená škoda na vozidle mala vzniknúť neočakávaným vybočením autobusu z jazdného pruhu a následného nárazu do vedľa idúceho kamiónu, pričom po preskúmaní všetkých doložených dokladov bolo zistené, že škoda mala vzniknúť v dôsledku nerovnosti vozovky. Vzhľadom ku skutočnosti, že za prípadné nerovnosti/závady v zjazdnosti zodpovedá správca komunikácie, teda osoba odlišná od poisteného, ktorá nie je poistená poistnou zmluvou, nie je ani možné škodovú udalosť riešiť z poistky zodpovednosti žalovaného. Poisťovňa žalovaného teda oznámila, že škodová udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia a preto uplatnený nárok poisťovňa vybavila bez poskytnutia náhrady škody. S poukazom na stanovisko poisťovne má žalovaný za to, že nárok na úhradu spoluúčasti vo výške 440,60 eur uplatnený žalobcom z poistného plnenia má smerovať na správcu komunikácie a nie na žalovaného. Žalovaný označil nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu za nedôvodný.
4. Spolu s vyjadrením k veci žalovaný predložil súdu opätovne záznam o dopravnej nehode zo dňa 20.11.2017, e-mailovú komunikáciu medzi žalovaným a jeho poisťovňou - Z. Q. spolu so zamietavou správou Z. Q. zo dňa 20.12.2018, vyjadrenie žalovaného adresované žalobcovi dňa 28.12.2018 a e-mailovú komunikáciu medzi žalovaným a žalobcom vo veci úhrady škody ako aj list žalovaného označený ako Vyjadrenie adresované žalobcovi dňa 02.03.2019.
5. K procesnej obrane žalovaného žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.12.2019 potvrdil medzi stranami nespornú skutočnosť, že žalovaný bol vodičom poškodeného vozidla v čase nehody, že škoda na predmetnom vozidle vznikla, nie je sporné miesto vzniku škody a výška škody a rovnako, že škoda
vznikla konaním žalovaného, a to vybočením do ľavého jazdného pruhu počas trvania Zmluvy o vykonaní prepravných úkonov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.06.2017. Žalobca uviedol, že po prerokovaní výšky škody medzi žalobcom a žalovaným žalobca so súhlasom žalovaného vystavil na predmetnú časť škody faktúru zo dňa 30.01.2018 s dátumom splatnosti dňa 13.02.2018, pričom žalovaný si uplatnil náhradu škody u svojej poisťovne, ktorá mu odmietla preplatiť plnenie z dôvodu, že škodová udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný odmieta svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu na poškodenom vozidle a to s poukazom na zodpovednosť správcu cestnej komunikácie.
6. Žalobca rozporuje, že k vybočeniu vozidla do ľavého jazdného pruhu došlo v dôsledku nerovnosti na vozovke, a to z dôvodu, že žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom, že škoda nevznikla jeho zavinením, ani nepreukázal, že vybočeniu predchádzali akékoľvek nerovnosti vozovky. Žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno a tak nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. Žalobca uviedol, že žalovaný nepredložil žiadnu správu vyhotovenú povereným príslušníkom policajného zboru, ktorá by mala obsahovať tvrdené nerovnosti na vozovke, rovnako nepredložil žiadne iné doklady o nerovnostiach na ceste a ich príčinnej súvislosti so vznikom škody, pričom sám žalovaný uvádza iba domnienku v uplatnení škody zasielaného poisťovni, v ktorom pripúšťa, že k vybočeniu z priamej trasy vozidla došlo „asi“ na základe nerovnosti vozovky. Uvedenú domnienku, ktorou si sám žalovaný nie je istý, poisťovňa žalovaného nekriticky prijala a ďalej situáciu neprešetrovala. Žalobca má za to, že škoda vznikla v priamej súvislosti s konaním žalovaného, ktorý vybočil zo svojho jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu, čím došlo k stretu s paralelne idúcim vozidlom a vznikom škody na vozidle žalobcu.
7. Aj v prípade, ak by na vozovke boli nerovnosti, čo aktuálne nie je preukázané, žalobca si právo na zaplatenie predmetnej sumy v konaní uplatňuje z titulu zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol založený zmluvou, to znamená, že prípadné nerovnosti na vozovke nemajú súvis s predmetným zodpovednostným vzťahom. Žalobca ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako dodávateľom zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu služby spojené s vedením autobusov alebo osobných vozidiel vozového parku žalobcu podľa prepravných požiadaviek žalobcu. Vo väzbe na citované zmluvné ustanovenia čl. V ods. 1 Zmluvy žalobca uviedol, že žalovaný dňa 20.11.2017 spôsobil dopravnú nehodu, pričom počas nehody vznikla škoda na autobuse žalobcu, z ktorej doteraz neuhradený zostatok škody tvorí sumu spoluúčasti vo výške 440,60 eur. Vo väzbe na citované zákonné ust. § 373 Obchodného zákonníka a zmluvné ust. V ods. 1 Zmluvy žalobca má za to, že žalovaný zmluvnú povinnosť starať sa o jemu zverené hodnoty tak, aby na nich nevznikali škody, nedodržal, čím došlo k spôsobeniu nehody a vzniku škody na zverenom vozidle, na základe čoho žalovaný nedodržal ani zmluvnú povinnosť odovzdať vozidlo v stave, v akom ho prevzal. Žalovanému tak vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu porušením záväzkovej povinnosti žalovaného vznikla, t. j. sumu spoluúčasti vo výške 440,60 eur. Zamietavá odpoveď poisťovne žalovaného nemá vplyv na vzťah medzi žalobcom a žalovaným a z toho vyplývajúcu zodpovednosť žalovaného. Vzťah medzi poisťovňou žalovaného a žalovaným je osobitným zmluvným vzťahom uzatvoreným medzi subjektmi odlišnými od žalobcu a nemá vplyv na právny vzťah žalobcu a žalovaného. Oba vzťahy majú samostatný právny základ a aj trvanie, sú uzatvorené medzi rôznymi osobami a sú samostatne vymáhateľné. Nepriznanie nároku na náhradu škody žalovanému jeho poisťovňou nemôže vyvolávať žiadne právne účinky smerom k žalobcovi, ale vyvoláva právne účinky výlučne medzi žalovaným a jeho poisťovňou. Stanovisko poisťovne žalovaného k poskytnutiu poistného plnenia žalobca označil za irelevantné vo vzťahu k zodpovednosti za škodu medzi žalobcom a žalovaným.
8. V duplike zo dňa 31.01.2020 žalovaný opätovne zotrvával na uplatnenej procesnej obrane a bližšie sa vyjadril k okolnostiam vykonávaného prepravného úkonu dňa 20.11.2019, pričom zdôraznil, že dopravná nehoda vznikla za plnej premávky na úseku talianskej diaľnice, pričom dokladovanie nerovnosti na komunikácii by obnášalo okrem iných nebezpečných úkonov vykonávaných na diaľnici za plnej premávky aj státie autobusu s cestujúcimi na diaľnici a vystavenie cestujúcich prípadnej ujme na zdraví v dôsledku ďalšieho nárazu. Preto žalovaný nedokázal spomínanú nerovnosť vozovky osobne zdokumentovať. Skutočnosť, že privolaná policajná hliadka na parkovisku, kde vodiči dopravnej nehody s poškodenými vozidlami stáli, situáciu obhliadla, zhodnotila a odišla bez spísania akéhokoľvek dokladu, žalovaný označil za nespadajúcu do kompetencie žalovaného, teda situáciu bez možnosti žalovaného zdokumentovať, že policajná hliadka bola prítomná na mieste, avšak nič neriešila. Žalovaný ďalej uviedol, že sa pokúsil niekoľkokrát kontaktovať vodiča druhého poškodeného vozidla, avšak na telefonáty a zaslané SMS nikto neodpovedal. Na cestujúcich zájazdu žalovaný nemá akýkoľvek kontakt.
Rovnako tvrdenia žalobcu, že škoda vznikla v priamej súvislosti s konaním žalovaného, označil žalovaný za založené na dohade a za nepravdivé tvrdenia. Žalovaný uviedol, že vozidlo z neznámych príčin vybočilo do ľavého jazdného pruhu na základe nerovnosti vozovky, čomu v danom okamihu žalovaný ako vodič vozidla nedokázal zabrániť. Toto vybočenie vozidla žalovaný dokázal iba korigovať, aby zabránil zväčšeniu škody. Žalobca so žalovaným neprerokovával výšku škody. Výška škody bola stanovená spoluúčasťou v poisťovni L., kde bola likvidovaná, pričom na výšku fakturácie žalovaný nemal žiaden dosah. Žalovaný odmieta svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu, pričom vyjadrenie odborníkov z poisťovne žalovaného utvrdilo v tom, že za prípadné nerovnosti v zjazdnosti vozovky zodpovedá správca komunikácie, teda osoba odlišná od poisteného, a keďže poisteným bol žalovaný, znamená to, že za nehodu zodpovedá správca komunikácie. Žalovaný súčasne označil za neopodstatnený nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 440,60 eur s poukazom na obsah zmluvy, z ktorej textu nevyplýva dohoda o zaplatení prípadného rozdielu medzi výškou škody a poistným plnením.
9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Súd vykonal dokazovanie prednesmi zúčastnených strán a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah medzi stranami ako obchodnoprávny, pričom na daný skutkový stav súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
10. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
12. Podľa § § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
13. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
14. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
15. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
16. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
18. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, ktorý je založený na princípe objektívnej zodpovednosti, je protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť, tzv. kauzálny nexus medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu, pričom existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený.
19. Žalobca sa v celom rozsahu na pojednávaní pridržiaval podanej žaloby a ostatných vyjadrení k veci a navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania. Svoj nárok žalobca uplatňuje z porušenia zmluvy uzatvorenej medzi stranami dňa 28.06.2017, v ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonávať služby spojené s vedením autobusu alebo osobných vozidiel a vo väzbe na konkrétne zmluvné ustanovenie čl. V ods. 1 a čl. VI ods. 1 Zmluvy, kedy žalovaný na seba prevzal zodpovednosť za stav predmetného vozidla počas času, kedy ním bude disponovať. V súvislosti s prevzatím motorového vozidla a jeho vedením dňa 20.11.2017 vznikla na motorovom vozidle žalobcu škodová udalosť vo výške 8.811,91 eur, ktorej výšku žalobca preukázal faktúrou č. 6516173897 (č. l. 105) . Žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie z havarijného poistenia spoločnosti L. vo výške 8.371,81 eur (Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 22.01.2018 - č.l. 9, rub č.l. 10), pričom výška uplatneného nároku žalobcom voči žalovanému predstavuje podiel žalobcu v rámci dojednanej spoluúčasti na vzniknutej škode vo výške 440,60 eur, ktorú si ako rozdiel medzi poskytnutým poistným plnením a škodou žalobca uplatňuje voči žalovanému s poukazom na čl. VI ods. 1 Zmluvy. Žalobca svoj nárok opiera o predložené listinné dôkazy, a to záznam o dopravnej nehode, v ktorom je uvedená zodpovednosť žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, ktorý po odmietavom stanovisku poisťovne žalovaného začal spochybňovať svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu, v dôsledku čoho bol žalobca nútený uplatňovať svoj nárok súdnou cestou. Žalobca trvá na tom, že v čase vzniku škody bol za stav vozidla podľa zmluvy zodpovedný žalovaný, výška škody bola žalobcom riadne preukázaná, pričom škoda predstavuje rozdiel v miere spoluúčasti žalobcu na vzniknutej škode. Zamietavé stanovisko poisťovne žalovaného vo vzťahu k predmetnej veci žalobca vníma ako irelevantné a má za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by vylučovali jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu.
20. Rovnako žalovaný zotrvával na uplatnenej procesnej obrane s poukazom na listinné dôkazy predložené žalovaným k okolnostiam škodovej udalosti a riešeniu škodovej udalosti poisťovňou žalovaného. Žalovaný trval na tom, že k vybočeniu motorového vozidla z jazdného pruhu došlo samovoľne, pričom žalovaný svojou vlastnou činnosťou len korigoval následky tohto stretu pri dopravnej nehode. Na základe popisu okolností dopravnej nehody vykonaného žalovaným poisťovňa žalovaného, ktorou je Z. Q., L..V.., odmietla poskytnúť žalovanému poistné plnenie. Žalovaný potvrdil, že polícia prišla na miesto dopravnej nehody, vykonala obhliadku vozidiel, avšak nevyhotovila žiaden písomný záznam, pričom v moci žalovaného nebolo nijakým spôsobom ovplyvňovať postup policajných orgánov v zahraničí.
21. Skutočnosťou medzi stranami nespornou je uzavretie Zmluvy o vykonaní prepravných výkonov zo dňa 28.06.2017, v ktorej sa žalovaný ako dodávateľ zaviazal žalobcovi najmä odovzdať vozidlo objednávateľa v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie, resp. starať sa o jemu zverené hodnoty súvisiace s vozidlom, aby na nich nevznikali škody (čl. V Zmluvy). V čl. VI sa žalovaný zaviazal v čase od prevzatia do času odovzdania zvereného vozidla objednávateľovi na dohodnutom mieste zaobchádzať s vozidlom s odbornou starostlivosťou. V prípade spôsobenia škody nedodržaním tejto povinnosti sa žalovaný ako dodávateľ zaviazal nahradiť škodu objednávateľovi v plnej výške, pričom ako skutočnú škodu strany dojednali v čl. VI rozdiel medzi výškou škody a poistným plnením. Ďalšou medzi stranami nespornou skutočnosťou je vznik škodovej udalosti na vozidle žalobcu, ku ktorej došlo pri dopravnej nehode dňa 20.11.2017 (oznámenie o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu č. l. 59 - 60, záznam o dopravnej nehode č. l. 47). Rovnako je medzi stranami nesporné, že náklady na vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla predstavujú sumu 8.811,91 eur (faktúra č. 6516173897), v súvislosti s ktorou bolo žalobcovi z titulu havarijného poistenia vozidla poskytnuté poistné plnenie spoločnosťou L. - V. Q. vo výške 8.371,31 eur, pričom
poistné plnenie poisťovňa žalobcovi krátila vo výške spoluúčasti v sume 440,60 eur (likvidácia škodovej udalosti - rub č. l. 10). Výzvou na zaplatenie zo dňa 23.05.2019, doručenou žalovanému dňa 03.06.2019 žalobca nesporne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 440,60 eur po tom, ako žalovaný žalobcom uplatnenú náhradu škody faktúrou č. 703180016 v sume 440,60 eur so splatnosťou 13.02.2018 žalobcovi neuhradil.
22. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je vznik zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu a teda pasívna legitimácia žalovaného, keď ťažiskom procesnej obrany žalovaného je námietka, že za škodu vzniknutú žalobcovi zodpovedá správa komunikácie, keďže k vzniku dopravnej nehody došlo v dôsledku nerovnosti vozovky, ktorá zapríčinila samovoľné vybočenie vozidla žalovaného do ľavého jazdného pruhu s následným stretom dvoch vedľa seba idúcich vozidiel.
23. Žalobca sa voči žalovanému domáha náhrady škody z titulu porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka, pričom právna úprava zodpovednosti za škodu vyplývajúca z ust. § 373 Obchodného zákonníka, ako je uvedené vyššie, je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať) za predpokladu, že preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka. Existenciu predpokladov zodpovednosti musí preukázať žalobca ako poškodený a pokiaľ sa žalovaný ako škodca chce svojej zodpovednosti zbaviť, musí preukázať okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť.
24. Z vykonaných dôkazov mal súd nesporne preukázané, že k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo v súvislosti s jeho prevádzkou pri tom, ako na základe zmluvy o vykonaní prepravných výkonov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.06.2017 žalovaný viedol motorové vozidlo žalobcu dňa 20.11.2017 po diaľnici v Taliansku, keď žalovaný sám potvrdil, že z neznámych príčin došlo k vybočeniu vozidla z jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu s následným stretom súbežne idúceho vozidla, v dôsledku čoho došlo ku škode na vozidle žalobcu. Uvedeným postupom došlo k porušeniu povinnosti žalovaného vymedzenej v čl. V Zmluvy o vykonaní prepravných výkonov, v ktorej sa žalovaný zaviazal najmä odovzdať vozidlo objednávateľa v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie, resp. starať sa o jemu zverené hodnoty súvisiace s vozidlom, aby na nich nevznikali škody. Žalovaný súčasne porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia čl. VI Zmluvy, podľa ktorého ustanovenia sa žalovaný zaviazal s vozidlom zaobchádzať s odbornou starostlivosťou a v prípade spôsobenia škody nedodržaním tejto povinnosti nahradiť žalobcovi škodu v plnej výške, pričom za skutočnú škodu zmluvné strany vymedzili rozdiel medzi výškou škody a poistným plnením, a to rovnako aj pri spôsobenej škode na samotnom vozidle počas jazdy.
25. Z vykonaných dôkazov ďalej vyplynulo, že škoda na vozidle v súvislosti s vykonávanou opravou poškodeného motorového vozidla vznikla v sume 8.811,91 eur (faktúra č. 6516173897), z ktorej na základe uzatvoreného havarijného poistenia žalobcu poisťovňa uhradila žalobcovi sumu 8.371,31 eur, pričom neuhradený zostatok z celkovej škody predstavuje žalovanú pohľadávku v sume 440,60 eur. Žalobcom uplatnená pohľadávka z právneho titulu náhrady škody predstavuje majetkovú ujmu, ktorá vznikla žalobcovi ako poškodenému, vyjadrenú v peniazoch ako náklady na uvedenie veci do predošlého stavu. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody, to znamená, že medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku to znamená, že bez porušenia povinnosti by ku vzniku škody nedošlo.
26. Osobou oprávnenou požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie zmluvnej povinnosti, resp. osoba, voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti a nakoľko žalobca uplatňuje svoj nárok z titulu porušenia zmluvného záväzkového vzťahu, je osobou oprávnenou ako osoba, ktorá je oprávnená požadovať splnenie záväzkovej povinnosti.
27. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá, t. j. ten, kto záväzkovú povinnosť porušil.
28. V posudzovanej právnej veci je zrejmé, že žalovaný nesporne porušil svoj záväzok odovzdať vozidlo objednávateľovi v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. Nakoľko žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z čl. V Zmluvy, keď v dôsledku vedenia vozidla žalovaným, pri ktorom došlo k dopravnej nehode spôsobenej žalovaným, vznikla nesporne žalobcovi škoda. Medzi
porušením tejto povinnosti žalovaným a vzniknutou škodou existuje vzťah príčiny a následku, keďže iné okolnosti, v dôsledku ktorých by došlo ku vzniku škody na majetku žalobcu v konaní preukázané neboli, sú naplnené všetky zákonom stanovené predpoklady podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka. Zákonná úprava v ust. § 374 Obchodného zákonníka umožňuje škodcovi, aby sa od objektívnej zodpovednosti za škodu oslobodil, a to preukázaním, že nesplnenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, avšak tieto sú svojou povahou nezávislé od vôle zmluvných strán. Tzn. že musia mať takú povahu, že bránia povinnej strane v plnení povinností, kam patrí o.i aj prekážky právnej povahy, ako je napríklad úradný zákaz, povahu prírodnej udalosti ako napr. povodeň alebo požiar, musia byť neodvrátiteľné, nepredvídateľné, musia nastať pred tým, ako nastalo omeškanie povinnej strany a nesmú mať pôvod v hospodárskych pomeroch povinnej strany. Existenciu takýchto okolností musí preukazovať škodca.
29. Žalovaný svoju procesnú obranu však nezaložil na tvrdení okolnosti vylučujúcich jeho zodpovednosť podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka, ale na nedostatku zavinenia, čo je v danom prípade irelevantné, keďže úprava Obchodného zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie, v dôsledku čoho sa otázka zavinenia neposudzuje. Strana, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou, prípadne zo zákona, je povinná nahradiť škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti druhej strane, pokiaľ nepreukáže, že túto povinnosť nesplnila pre prekážky uvedené v ust. § 374 Obchodného zákonníka.
30. Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že žalovaný svoje tvrdenie k príčinám samovoľného vybočenia autobusu z jazdného pruhu v dôsledku nerovnosti na vozovke ani nepreukázal a tak obrana žalovaného zostala v rovine ničím nepodložených tvrdení. Uvedený záver nemení ani stanovisko poisťovne žalovaného, keďže záväzkovo-právny vzťah založený medzi žalovaným a jeho poisťovňou (Z. Q. L..V..) je samostatným právnym vzťahom, z ktorého nároky nemajú dopad na žalobcom uplatnený nárok v predmetnom konaní. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť procesnej obrany, a preto súd posúdil nárok žalobcu na náhradu škody v celom rozsahu ako skutkovo a právne dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
31. Súčasne súd poznamenáva, že za daných skutkových okolností nie je vylúčené uplatnenie nároku na náhradu škody podľa ustanovenia § 427 an. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že medzi ustanovením § 373 Obchodného zákonníka a ust. § 427 Občianskeho zákonníka nie je pomer všeobecnej a osobitnej právnej úpravy, zákonná úprava nevylučuje možnosť uplatnenia nároku na základe ktoréhokoľvek z uvedených právnych titulov, prípadne z oboch súčasne. Nakoľko však žalobca vymedzil predmet konania spôsobom určujúcim pre hypotézu právnej normy podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, súd podmienky zodpovednosti žalovaného posudzoval vo vzťahu k takto vymedzenej skutkovej podstate zodpovednosti za škodu.
32. Tým, že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti vyplývajúcej z faktúry vystavenej žalobcom, ktorá v rovine práva predstavuje výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, vznikol žalobcovi zo zákona nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody, t. j. od dňa 14.02.2018 do zaplatenia dlžnej sumy.
33. Úrok z omeškania predstavuje sankciu dlžníka za to, že je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, pričom povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká ako právny dôsledok omeškania priamo zo zákona, pričom dlžník sa nemôže zbaviť svojej povinnosti platiť úroky z omeškania. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie dlžníka, keďže ide o objektívnu zodpovednosť. Strany môžu dojednať výšku úrokov z omeškania v zmluve, ak tieto nie sú dojednané, veriteľ má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe a to po celú dobu trvania omeškania dlžníka. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi podľa ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, s použitím § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, fixnú sadzbu úrokov z omeškania, ktorá s rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Súd priznal žalobcovi spolu s istinou nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 440,60 eur od 14.02.2018 do zaplatenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
34. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).