Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-2T/12/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Uhorskaia a prísediacich Mgr. Margity Černákovej a Júliusa Czetnera v trestnej veci proti obžalovanému E.. A. P. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. marca 2020, takto

rozhodol:

Obžalovaný: E.. A. P.

X.. XX. XX. XXXX Y. K. R., V. L. L. Č.. XX, dôchodca,

j e v i n n ý , ž e

od začiatku septembra XXXX do XX. XX. XXXX v katastri obce L., časť zv. L., v poraste č. XXX, na parcelách č. XXX C. XXX/X, registra „U.“, evidovaný ako trvalé trávnaté porasty, patriace Lesom SR, š.p., po predchádzajúcej dohode už odsúdeného Z. a obžalovaného E.. P. o čistení trávnatých plôch, ktoré mal obžalovaný E.. P. v prenájme od Slovenského pozemkového fondu v susedstve tohto porastu odsúdený Z. bez povolenia vyrúbal 250 ks stromov buk, dub, hrab, agát a jelša o celkovom objeme 337,50 m3 za účelom ich predaja a získania finančných prostriedkov, pričom obžalovaný E.. P. od neho prijal po predaji dreva nie menej ako 1 730,- €, čo zodpovedá 260-280 prm drevnej hmoty, hoci si bol vedomý, že išlo o nelegálny výrub, a že takéto množstvo dreva nemohlo byť vyrúbané na jemu prenajatých pozemkoch, čím bola Lesom SR, š.p., Odštepný závod Rimavská Sobota spôsobená škoda vo výške 18 142,16 €,

t e d a

na seba previedol to, čo bolo za vec získanou trestným činom, spáchaným inou osobou zadovážené,

t ý m s p á c h a l

prečin podielnictva podľa .

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa , s použitím , pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolností podľa a pri nezistení žiadnej priťažujúcej

okolnosti podľa , , peňažný trest vo výške 1 500,- Eur (tisícpäťsto).

Podľa , pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, určuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa súd poškodenú stranu:

- Lesy SR, š. p., Odštepný závod Rimavská Sobota, s celým nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na súd obžalobu na obžalovaných E.. A. P. pre prečin podielnictva podľa 231 ods. 1 písm. b/ , na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Senát na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov D. Z., A.. D. K., E. L., E. H.X., S. L., H. P.. Taktiež bola prečítaná výpoveď svedkov E. L. C. A. F. z prípravného konania.

Pri predvolávaní svedka A.. D. K. na termín hlavného pojednávania senát od zistil, že tento už nepracuje na Lesoch SR, š.p., teda nemôže ich ďalej v konaní ani zastupovať a ani sa vyjadrovať ku výške žiadanej škody. Krajský súdom nariadené doplnenie dokazovania ohľadne výšky škody bolo vykonané prečítaním listinných dôkazov, ktoré senátu predložil splnomocnený zástupca Lesov SR, š.p. JUDr. Pavol Halaj. Návrh obžalovaného E.. P. a jeho obhajcu JUDr. Dzurošku na doplnenie dokazovania formou obhliadky miesta činu senát zamietol, pretože skutkové zistenia stavu predmetných parciel po výrube boli spoľahlivé prezreté ako aj zadokumentované a navyše o času skutku ubehlo 8,5 roka.

Obžalovaný E.. A. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v obžalobe uvedené pozemky má v prenájme od Slovenského pozemkového fondu, tá časť sa nenazýva L., ale Š., takisto je v obžalobe nesprávne uvedené, že predmetný pozemok patrí Lesom Slovenskej republiky, lebo Lesy SR to len spravujú, ale patrí to Urbárskej spoločnosti L., ako vlastníci sú uvedení na liste vlastníci podielnici tohto urbárskeho spoločenstva, ale nemajú právnu subjektivitu. V prenájme to má 4 - 5 rokov a prenajal si to za účelom, aby vykonával úlohu riadneho hospodára, aby ten pozemok nejako vyzeral, lebo je tam veľmi veľa vlastníkov. V roku 2011 dal prvýkrát čistiť tieto pozemky a oslovil p. Z., odporučil mu ho horár L., a keď sa zistil tento nepovolený výrub, tak horár Babic mu povedal, že sa Z. ukázal v plnej paráde. Z. kázal vyčistiť pozemky na parcelách XXXX/X, XXXX/X a mali ústnu dohodu, pri ktorej mu štyrikrát jasne ukázal hranice pozemkov, dvakrát bol tam s nimi aj svedok F.. Ukázal mu jasné hranice jeho pozemku a aj napriek tomu začal rúbať vedľa. Hranice týchto pozemkov tvorí lesná cesta a napravo bol jeho pozemok, ktorý mal Z. čistiť a vľavo boli pozemky v správe Lesov SR. V rámci ich dohody bolo aj to, že za jednu vetriesku dreva mu dá Z. 65,- €. Pri tej dohode Z. ukazoval rozhodnutie, ktoré je na č.l. 145-146 vyšetrovacieho spisu, kde je jasne napísané, ktoré stromy sa môžu vyrúbať na základe povolenia, teda stromy do 40 cm mohol rúbať koľko chcel. S tou sumou 1 730,- € súhlasil, nakoľko to jeho manželka zapisovala a on tie peniaze prijímal v domnení, že sa jedná o drevo z jeho prenajatého pozemku podľa dohody s Z.. Po zistení skutku s príslušníkom polície a s dvomi zástupcami lesov na jeho pozemku merali obvody kmeňov a ostalo tam 300 kmeňov do 40 cm obvodu, ktoré sa mali podľa dohody s Z. vyrúbať. Z tohto dôvodu tie peniaze prijímal s čistým svedomím, nakoľko si myslel, že sa jedná o stromy do obvodu 40 cm a z jeho pozemku. Po zistení skutku ku nemu prišiel Z. pred jeho dom, kde sa ho pýtal, že čo s tým budú robiť. Počas toho výrubu bol skontrolovať Z. tri, štyrikrát a peniaze od neho dostával priebežne až po urgenciách. Pri prvej kontrole zistil nelegálny výrub troch stromov, upozornil ho, že to bolo naposledy. Pri druhej a tretej kontrole rúbali tak, ako mali a štvrtýkrát zistil, že rúbu ako chcú aj s obvodom kmeňov nad 40 cm, išlo o nelegálny výrub, to vedel, ale nebol na jeho pozemkoch. Snažil sa Z. skontaktovať a upozorniť, ale on to vozil v noci. Po tej štvrtej kontrole od obžalovaného Z. neprijal ani euro, v tom čase si myslel, že mu dlhuje cca 300,- €, ale nenárokoval si od toho momentu od neho ani cent. Pri prvej kontrole p. Z., keď zistil nelegálny výrub tých troch stromov, toto neoznámil ako trestný čin, pretože sa jednalo o nie veľké stromy, boli veľké ako jeho noha, ktorých hodnota mohla byť 40,- €, škodu považoval za nepodstatnú. Pri štvrtej kontrole, kedy zistil, že sa rúbe nelegálne iný les, tak to neoznámil,

pretože keď sa vracal z tej kontroly z pozemku, išiel popri chate E. E. a jeho manželka U. E. robila po dedine krik, že čo si to dovoľuje rúbať a následne na to už prišli policajti. Horár L. sa zastavil pri ich chate a zrejme horár L. zavolal políciu, ktorá následne prišla, takže preto on nekontaktoval políciu. Na tom pozemku, kde sa dalo, kosil a kde sa dalo, A.. E. nechal vypásť pozemky, nemal s ním žiadnu dohodu a nedal mu to do prenájmu. Požiadal Mestský úrad Hnúšťa písomnou žiadosť, kde uviedol počty stromov, bol aj osobne za Ing. Lúčom, ktorý to vybavoval, nikto z Mestského úradu nebol na pozemku a tým pádom neboli označené stromy. Predtým ako začal p. Z. výrub, mohlo byť na jeho pozemku cca. 350 priestorových metrov vhodného na výrub a Z. podľa mohol vyrúbať 20 až 25 priestorových metrov, a preto tam ostalo vyše 300 priestorových metrov. Na jednu vetriesku sa zmestí cca 11 priestorových metrov dreva, tak mohol vyrúbať drevo na 2, 3 vetriesky, ktoré pochádzalo z tých predmetných 20 priestorových metrov dreva. Prvú kontrolu vykonal na 2. alebo 3. deň po začatí výrubu, tak 2. alebo 3. septembra. Neskôr opraviť jeho vyjadrenie, že prvú kontrolu urobil prvý deň výrubu poobede a zistil som tie tri vyrúbané stromy. Druhá kontrola bola asi 2, 3 dni nato a tretia kontrola bola zase po pár dňoch a štvrtá kontrola bola po dlhšom časovom odstupe, až toho 26.10.2011. V tom čase, keď chodil na kontroly, nerozmýšľal na tým, že koľko priestorových metrov dreva už bolo vyrúbaných, spoľahol na p. Z. a prijal tú sumu v dobrej viere, že to pochádza z jeho pozemku a neviedla sa žiadna evidencia vyrúbaného a predaného dreva a ani ho to nezaujímalo. Z jeho domu vidieť asi 100-200 metrov tohto pozemku a tie miesta, ktoré sú viditeľné z jeho domu, v prvých dňoch ťažili. Tak isto je vidieť z jeho domu na pozemok v správe Lesov, z ktorého vyťažil p. Z. tie tri nelegálne stromy. Nemal výhľad na kamióny, ktoré odnášali drevo, a taktiež nemal výhľad na miesto vykládky z vetriesky na kamión a počty vetriesok nekontroloval, veril p. Z., iba sem, tam videl, ako v noci ide do lesa vetrieska a nevidel som hrúbku dreva.

Svedok D. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s E.. P. sa dohodli ústne niekedy v auguste 2011, pretože ako živnostník robil takéto výruby a čistenie porastov bežne. Uzavreli ústnu dohodu, na základe ktorej mohol čistiť porasty a za každých 10 priestorových metrov dreva mal dať obžalovaného P. 65,- € s tým, že raz bol problém s jeho pani manželkou, kedy ona zistila, že mu nedával 60,- € ale 65,- €. Prvýkrát na mieste pozemkov bol on a E.. P., druhýkrát tam bol aj jeho zať F. a tretíkrát tam bol tak isto aj Krúž. E.. P. mu ukázal prvýkrát celý porast, a ako prešli k tej poľnej ceste, ktorá vedie k nejakej chate mu P. povedal, že môžu rúbať po ľavej aj pravej strane. Obžalovaný E.. P. mu vyslovene nepovedal, že má čistiť len lúky, jedine mu zakázal rúbať ovocné stromy. Pred začiatkom výrubu, ani jemu, ani jeho zaťovi neukázal žiadne povolenie a a to povolenie videl prvýkrát, keď policajti zastavili jeho vetriesku, čo bolo asi mesiac po začatí výrubu, ale on to povolenie nevidel, ale dozvedel sa vtedy, že také povolenie existuje. E.. P. mu nepovedal žiadne obmedzenia vo výrube, a to chodil pravidelne na kontrolu. E.. P. veril, nakoľko vedel, že je bývalý policajt a právnik katastrálneho úradu, odkiaľ ho aj poznal. Cca. 4 dni po začatí výrubu prišli nejaké panie, ktoré sa ho pýtali, prečo tam rúbu, on im povedal, že im to kázal p. P., oni povedali, že je to aj ich drevo a išli s jednou pani k domu E.. P., jej meno nevedel, ani nevedel, kde býva, ona má na L. dom po rodičoch. On jej vtedy povedal, že má povolenie na výrub, že je teda všetko v poriadku, že robia len to, čo im P. povedal. Na druhý deň prišiel jeden bradatý pán asi z F., ktorý začal fotiť ako nakladajú drevo na vetriesku, znova s ním išiel za E.. P., ktorý mu povedal, že on má povolenie na výrub a že ak sa mu niečo nezdá, nech ide na políciu. To časové obdobie uvedené v obžalobe je pravdivé, na kontroly chodil E.. P. často, minimálne raz do týždňa. Niekedy tam bol aj vtedy, keď tam ani on nebol, povedali mu to chlapi, že tam bol. Každá vetrieska musela prejsť okolo jeho domu, keďže iná cesta tade neviedla. Ešte mu povedal, „že nieže ho oklame, lebo on ho z terasy sleduje ďalekohľadom.“ Na to miesto, kde sa nakladalo drevo z vetriesky na kamión, to z domu nemohol vidieť, ale niekoľkokrát sa prišiel pozrieť pešo z domu na vykládku na kamión. E.. P. napriek tomu, že ho vyzval, on mu nevyznačil, kde má rúbať, platilo len to, čo sa dohodli prvýkrát. Pri kontrolách ich nikdy neupozornil na nelegálny výrub. Jednotlivé platby nerátal, ani počet fúr nerátal, napr. za 40 metrov dreva, ktoré ten deň odniesol, čiže 1 kamión, vyplatil v ten deň E.. P., ktorý si to do zošita vždy značil, takže mu dôveroval a tá suma, čo vyplatil E.. P., tak tá sedí. Okrem čistenia porastu, si dohodli aj vyčistenie prístupovej cesty, ktorú aj vyčistili, ale nedohodli si konkrétnu sumu za čistenie. Predtým túto činnosť robil dlhšie, bežne robil na základe ústnej dohody, nezačal by rúbať, keby mu to povedal obyčajný človek, ale keďže E.. P. tam každý poznal, veril mu, že na tie pozemky má povolenie na výrub, nebavili sa, komu konkrétne patria tie pozemky. Vyzval P., aby mu vyznačil stromy, ale on mu ich iba ukázal, nevyznačil, a to mu stačilo na začatie výrubu. Keď robil výrub dreva pre súkromníkov, robieval to bez toho, aby videl list vlastníctva, katastrálnu mapu, alebo iné povolenie, zakaždým dôveroval

vlastníkovi, jediné čo musel mať, bolo povolenie na vývoz dreva. V prípade E.. P. nebol taký papier potrebný, lebo sa kamión nakladal v L. a odtiaľ mal už jeho vývozný papier. Drevo, ktoré nakladali na kamión, už považoval za svoje vlastníctvo, pretože ho od E.. P. odkúpil za 65,- € za vetriesku a ďalej čo musel zaplatiť za chlapov, odvoz a na odmenu pre neho. Považoval to za odkupnú cenu dreva 65,- € od E.. P., toto si chcel uviesť aj do účtovníctva, ale napokon sa tak nestalo. Príjmové ani výdavkové doklady neriešil, nakoľko videl, že si to E.. P. zapisuje, veril mu a na záver sa mali vyúčtovať a mal mu vystaviť faktúru. Ak je napísané v tom zošite, že posledná platba bola 24.9.2011, tak je to možné a až do 26.10.2011 už nevyviezli žiadnu vetriesku, len čistili porast.

Svedok A.. D. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako zástupca Lesov Slovenskej republiky niekedy v tom období, ako je uvedené v obžalobe, dňa 26.10.2011 škodu oznámil lesník na parcelách uvedených v obžalobe. Parcely sú ochranné lesy, kde je zakázaný akýkoľvek výrub, podľa plánu sa tam nemôže ťažiť drevo. Na parcelách bola zistená škoda v takej výške, ako je uvedené v obžalobe. Po zistení trestného činu to postúpili polícii a boli s E.. P., p. L. a policajtom R. na pozemkoch p. P. premeriavať priemery kmeňov, aká je zásoba toho porastu a presný záznam je uvedený v zápisnici na č.l. 212 vyšetrovacieho spisu, čo je 218 m3, čo zodpovedá približne 300 priestorových metrov dreva. Táto tabuľka na č. l. 212 je zo všetkými taxačnými údajmi, ktoré sú potrebné na výpočet drevenej hmoty a výpočet drevenej hmoty prebehol v program KRPK. Celkové množstvo 217,9 m3, prepočítavací koeficient na priestorový meter (ďalej len prm.) je 0,59, čiže je to 369 prm. Na jednu vetriesku sa vojde 10 prm. Dreva a tento objem dreva by sa vedel zviesť na 36-tich vetrieskach. Táto tabuľka pochádza z merania poľnohospodárskeho pôvodného fondu spravovaného obžalovaným E.. P., a tieto stromy, čo sú uvedené v tabuľke, tam v tom čase stáli. Merali sme stromy, ktoré mali priemer dreva 8cm a viac a priemer menej ako 8cm sa nemeral. Ako palivové drevo sa dá využiť aj mäkké drevo ako jelša, topoľ, vŕba, kde je nižšia cena a zároveň tvrdšie dub, buk, javor, jaseň, kde je cena vyššia. Tvrdé dreviny sú drahšie cca. o 30% ako mäkké. V podmienkach zarastených pasienkov a lúk (pionierske lesy) je obvyklé, že sa dreviny ako napr. breza, vŕba, jelša, ktoré sú v tabuľke č. l. 212, pripravujú ako palivové drevo. Keď merali tú časť spravovanú obžalovaným E.. P., vizuálne bolo odtiaľ zrejmé, že sa viac ťažilo na časti patriacich Lesom Slovenskej Republike ako na časti, ktorú spravoval E.. P.. Lesný pôdny fond je tá časť, kde došlo k nelegálnemu výrubu a tie pozemky, ktoré má E.. P. v prenájme, tak to je poľnohospodársky pôdny fond a tam urobili aj priemerkovanie, čo je uvedené na č. l. 218 vyšetrovacieho spisu. Konkrétne v lesnom pôdnom fonde sú hrubšie, vyššie stromy, sú to sto ročné stromy, boli tam hospodárske dreviny - dub a buk. V poľnohospodárskom pôdnom fonde boli pionierske dreviny - breza, jelša, vŕba. Aj tam mohli byť hrubšie dreviny ako 40 cm po obvode, mohlo sa to stať, ale málo. Vo všeobecnosti ten, kto ide na území lesov ťažiť, musí mať rozhodnutie odborným lesným hospodárom (odborná správa lesov). Na poľnohospodárskom pôdnom fonde musí mať rozhodnutie také, ako mal E.. P. od mestského úradu. Ďalej je postup taký, že odborný lesný hospodár osobne označí každý strom určený na strom a musí mať mapku odkiaľ, pokiaľ sa môže rúbať a osobne mu musí odborný lesný hospodár ukázať hranice, ktoré sa aj označia. Väčšina živnostníkov je oboznámená s tým, že keď na pni nenájde bodku, ktorú označiť, tak podáva trestné oznámenie.

Svedok S. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných poznal len z videnia, pracoval ako SZČO a mal prenajaté lesy v Klenovci. Niekedy na jar, dva alebo tri roky dozadu, ho oslovil E.. P., že by potreboval vyčistiť pastvinu, tak išli s E.. P. a svedkom H. na miesto čistenia, nevedel uviesť názov miesta, ale bolo to na L.. Ukazoval im, čo potrebuje vyčistiť, koniec lúky, pastviny, ktorú bolo treba vyčistiť a z toho, čo mu ukázal, jasne videl rozdiel medzi pastvinou a štátnym lesom, lebo v časti štátnych lesov boli na stromoch biele značky, hranice porastov. Napokon sa na prácach nedohodli, pretože nevedeli zabezpečiť odbyt tých druhov drevín, ktoré na pastvine boli, čiže jelša, breza, osika, hrab, v jednej časti bol aj buk. Keď išiel s E.. P. a svedkom H. smerom do kopca, po tom závoze, tak na pravej strane bola pastvina, ktorú chcel obžalovaný E.. P. vyčistiť a naľavo bol les, ktorý zjavne vedel odlíšiť od tej pastviny. Na tej pastvine sa nachádzalo 150 až 200 m3 dreva, čo predstavuje cca 300 až 400 prm.

Svedok E. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných poznal z videnia a pracuje ako SZČO, lesná činnosť. Bolo to niekedy v lete asi 3 roky dozadu, keď si obžalovaný E.. P. u neho a u svedka L. chcel objednať služby, a to vyčistenie trvalého trávnatého porastu, pastviny, kde sa nachádzali rôzne druhy drevín vo veku 20 až 30 rokov, jednalo sa o mäkké a tvrdé dreviny, ako jelša, vŕba, buk, osika a agát a dreva vhodného na odvoz z pastviny bolo asi 150 až 200 m3. Dohoda bola taká, že sa zlikvidujú všetky dreviny, aj kroviny na pastvine a obžalovaný E.. P. im jasne ukázal, pokiaľ by sa malo rúbať a

ukázal im jasne, že nemajú rúbať v zalesnenej časti, bolo to oddelené závozom. Stromy v zalesnenej časti boli označené bielou farbou a niektoré hrubšie stromy sa nachádzali na strane E.. P. a tie neboli označené, tie boli súčasťou pastviny. Keď išli od dediny hore, tak na ľavej strane je štátny les a na pravej strane bola tá pastvina. S obžalovaným E.. P. sa dohodli, že budú zaplatený len za cenu dreva a nedohodli sa, lebo sa mu vtedy nakopilo veľa práce, tak od toho odstúpil a potom odstúpil aj L.. Od svedka Z. zobral cca. 10 vetriesok dreva, čo je asi 50 kubíkov a poskytol dovoz až do L. C. Z. na jeho aute vozil drevo do jeho firmy v P., za čo platil Z. za 1 vetriesku cca. 180,- €.

Svedok H. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že Z. nepoznal a obžalovaného E.. P. poznal z videnia ako obyvateľa obce L.. S kolegom horárom L. zistili, že sa predmetný výrub vykonáva inak a nie len na trvalom trávnatom poraste, kde vedeli, že má E.. P. povolenie, ale ťažilo sa aj v časti patriacej štátnym lesom. S E.. P. sa nikdy nestretli v teréne, ak sa aj stretli, tak len v dedine, väčšinou sa rozprával s p. L., ktorému povedal, že sa tam čistia pastviny, a tiež, že čistenie robí p. Z. a že on ho chodí kontrolovať. E.. P. sa sťažoval, že mu Z. neplatí to čo má, ale o výrube v časti patriacej štátnym lesom nehovoril nič. Až o dva týždne alebo mesiac, po stretnutí s E.. P. zistili, že sa robí výrub aj v časti patriacej štátnym lesom, lebo išli do terénu s kolegom L.. Keď to zistili, nahlásili to na polícii a cestou z terénu sa stavili u E.. P. a oznámili mu, že sa rúbe aj štátne, na čo on povedal, že on o tom nevedel. Na začiatku tej lesnej cesty bol označený jeden strom bielou farbou čo znamená, že je to hranica porastu a každý, kto robí s drevom by mal vedieť, že sa tam nachádza porasť a bez nášho povolenia sa tam nesmie rúbať. Niektoré stromy boli označené aj modrou farbou, to ostalo z predchádzajúcej ťažby, modrou farbou boli označené tie, ktoré boli plánované na výrub. Na to, aby niekto mohol ťažiť v ich lesoch potrebuje súhlas na ťažbu dreva, technologický protokol a stromy musia byť vyznačené. Konkrétne v tejto oblasti stromy neboli označené, iba tie, čo ostali z predchádzajúcej ťažby. Na pravej časti trvalých trávnatých porastov bolo vyrúbaných len 20 stromov, toto zistili v ten deň alebo na druhý deň, kedy zistili výrub zo štátnych lesov a boli tam aj s políciou a na štátnej strane lesov bolo vyrúbaných cca 200 stromov. Ak by niekto prišiel k výrubu v prvej časti porastu, tak by si to nemusel všimnúť, že sa rúbe zo štátneho, lebo tá cestička nebola hranicou medzi trvalým trávnatým porastom a štátnym lesom, ale pokračovala tá cesta štátnym porastom. Ako začína štátny les, asi 100 metrov je cesta hranicou medzi trvalým trávnatým porastom a štátnym lesom a po nejakých 100 až 150 metroch už prestáva byť hranicou, lebo je súčasťou štátneho lesa. Na trvalom trávnatom poraste je agát, jelša a možno pár bukov, čo naleteli z lesov a maximálna hrúbka stromov napr. jelše je priemerne okolo 25 cm priemer. Robila sa aj fotodokumentácia odpílených pňov, snažili sa odfotiť všetky, ktoré boli vyrúbané a dávali im aj poradové čísla na tie pne. Pred povolením na ťažbu v štátnych lesoch musí byť príslušný porast označený ťažbovým technikom zvyčajne rok pred vydaním povolenia na výrub. Po vydaní povolenia ide tá osoba, ktorá má povolený výrub s lesníkom a ten mu ukáže a povie technológiu, ako má rúbať, kde a koľko. Vtedy mu zároveň vydá súhlas na ťažbu dreva a technologický protokol. Vedeli, keď boli asi po mesiaci od začiatku ťažby, že sa ťaží každý deň, že chodia vetriesky, hovorilo sa to aj po dedine. Na jednu vetriesku sa vojde 5-6 m3, čo je 10 bežných metrov. Z tých 20 stromov by bola možno naplnená jedna vetrieska čiže 10 prm., čiže 5 m3, takže logicky to ostané drevo na vetrieskiach pochádzalo zo štátnych lesov, odkiaľ sa vyťažilo drevo, ktoré bolo vyčíslené na 337 m3, čiže to je okolo 75 vetriesok. Priemer vyrúbaných stromov v štátnych lesoch bol okolo 30-40 cm a ako znalý drevín a ťažby, keby si objednal p. Z., tak ako to urobil E.. P., chodil by sem, tam na kontrolu k ťažbe a z toho, čo bolo vyrúbané ako aj z toho, aké dreviny sa prevážajú na vetrieske, by určite vedel, že sa rúbe aj zo štátneho lesa. Pri legálnom výrube po udelení súhlasu na ťažbu, pri každom odvoze drevín z lesa musí prísť lesník k ťažbe, ešte predtým ako je naložené drevo na aute, preverí koľko je dreva nachystaného, podpíše papier, napíše množstvo dreva podpíše, že prebral drevo a ten kto ťaží ide vyplatiť k ekonómke na lesnú správu poplatok za vyrúbané drevo a potom mu ona dá doklad o zaplatení a potom ja vypíšem doklad na odvoz dreva z lesa. Osoba, ktorá má živnosť na pilčícke práce, musí prejsť školením a mala by takýto postup poznať.

Svedok E. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obidvoch obžalovaných, E.. P. pozná trochu lepšie, lebo je vedúci lesného obvodu L. a je zamestnancom Lesov SR. Z. raz chystal palivové drevo a nepáčilo sa svedkovi, lebo pracoval po 15.00 h, čo nie je zvykom, a preto ho to nahnevalo a prestal mu dôverovať. Napriek tomu p. Z. povedal, že E.. P. chce čistiť porasty, že nech sa tam ide opýtať. S kolegom P. išli nevedel kedy, ale bolo to potom, ako sa dozvedeli, že p. Z. robí pre E.. P., pozrieť predmetné parcely, a vtedy si už všimli, že došlo k výrubu na parcelách patriacich Lesom SR. Vedeli, že sa jedná

o nelegálny výrub, lebo Lesy SR nikto nepožiadal o povolenie na výrub a napriek tomu boli vyrúbané nejaké buky, duby, a agát, a preto zavolali políciu. Z toho pôdohospodárskeho lesného fondu, ktorý mal v nájme obžalovaný P., bolo vyrúbaných pár kusov jelši. Vizuálne je ľahké tieto dva fondy oddeliť, lebo keď idete do kopca, tak po pravej strane je les a po ľavej strane je lúka. To, že začal p. Z. robiť pre E.. P. sa dozvedel od E.. P., s ktorým sa o tom viackrát rozprával pred jeho domom, pričom sa P. vyslovene pýtal, keďže sa mal údajný výrub robiť v tesnej blízkosti lesného pôdneho fondu, či náhodou p. Z. nezarúbal aj do lesného fondu. E.. P. ho zakaždým uistil, že nie, a keďže bol bývalý policajt, tak mu veril. Nespomínal si, či sa bavili aj o tom, či tam bol E.. P. osobne. Miesto výrubu síce bolo vzdialené od domu E.. P. 400 metrov, ale nešiel sa presvedčiť osobne, lebo E.. P. veril. Taktiež uviedol, že to, čo uviedol v zápisnici v prípravnom konaní ohľadne toho, že v ten deň 26.10.2011 mu E.. P. hovoril o problémoch s p. Z., že mu dlhuje peniaze a že sa ho bojí a nespáva preto už 3 týždne, bola pravda.

Svedok A. F. pri výpovedi počas prípravného konania uviedol, že svedok Z. je jeho tzv. svokor a s jeho dcérou žijú ako druh a družka. Po prezretí fotodokumentácie z č. l. 113 spisu uviedol, že na fotke je tá cesta, ktorou išli s E.. P., kedy mu ukazoval pozemky, treba vyčistiť, a to cestu po ľavej aj po pravej strane cesty. Spomenul aj slovo rúbať, jediné obmedzenie, čo povedal, že nemali rúbať ovocné stromy, inak nespomenul do akej hĺbky mohli ísť od cesty, alebo do akej hĺbky nemohli ísť. Toto už bolo vtedy, keď sa začalo robiť, lebo z druhej stany tejto cesty ukázal p. Z. pozemky a jemu to ukazoval až potom, keď sa už robilo. Denne robili dve v3sky, nevedel presne, koľko to celé trvalo, mohlo to byť aj 2 mesiace. P. mu mal povedať, že môžu rúbať aj po pravej aj po ľavej strane, je všetko pravda. V prvej časti výpovede hovoril o výrube, čo hovoril jemu a p. Z. tam, kde bol ten mäkký porast, ale na fotke č. 113 spisu je cestička, po ktorej išli s E.. P.. Obžalovaný E.. P. po celý čas, čo ťažili, kde on bol pri ťažbe každý deň, chodil od začiatku, niekedy aj niekoľkokrát denne, raz sa stalo, že 5 dní neprišiel, ale ťažbu sledoval z cesty ďalekohľadom z dediny z mosta. Nikdy ich na nič neupozornil, že by ťažili zle, nikdy ich neupozornil na nelegálny výrub, iba raz im ukázal, že majú vyčistiť na pastvine breziny a povedal, že to majú urobiť, lebo si to príde potom pozrieť a bude z toho dotácia.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné skutočnosti:

Splnomocnený zástupca Lesov SR JUDr. Pavol Halaj vyčíslil škodu spôsobenú pre Lesy SR v tomto prípade na sumu 18.142,16 eur, avšak v prípade, že by poškodený vykonával výrub predmetných drevín sám, jeho náklady na ťažbu dreva v predmetnom množstve 337,59 m3, by boli vo výške 4.672,25 eur. Rozdiel medzi reálnou škodou na drevnej hmote a nákladmi, ktorý by na výrub musel poškodený vynaložiť, predstavujú sumu 13.469,92 eur, ktorú sumu si ako zástupca poškodeného JUDr. Pavol Halaj uplatnil ako náhradu škody v tomto konaní spolu s 8,75 % úrokom z omeškania od 17.08.2012, kedy sa obžalovaní dostali do omeškania zo zaplatením škody.

Z listinných dôkazov predložených splnomocneným zástupcom Lesov SR JUDr. Pavlom Halajom senát zistil, že v čase skutku boli obhospodarovateľom predmetných lesných pozemkov Lesy SR, š.p. na základe o lesoch ako správca majetku štátu, ďalej na základe o lesoch ako správca lesného majetku vo vlastníctve neznámych vlastníkov, a taktiež na základe o pôde ako nájomca zo zákona, a to lesných pozemkov vo vlastníctve známych vlastníkov.

Na základe žiadosti obžalovaného E.. P.ana zo dňa 28.02.2011 vydal dňa 02.03.2011 MsÚ Hnúšťa rozhodnutie, ktorým povolilo obžalovanému E.. P. výrub 127 ks stromov druhového zloženia: breza, borovica, jelša, Agát, buk a hrab v termíne do 31.03.2012.

Miesto predmetného výrubu je zrejmé z vykonanej obhliadky miesta činu, terénnej obhliadky výrubu ako aj priloženej fotodokumentácie a mapky porastu. Taktiež bola urobená obhliadka a spočítanie stromov nachádzajúcich sa na pozemkoch, ktoré mal v čase skutku v prenájme obžalovaný E.. P., a na výrub ktorých stromov mal obžalovaný E.. P. vyššie uvedené povolenie MsÚ Hnúšťa.

V správe Mesta Hnúšťa obžalovaný nie je bližšie hodnotený.

Z registra priestupkov senát zistil, že obžalovaný E.. P. bol v roku 2013, resp. 2015 postihnutý pokutami vo výške 20,- eur za prekročenie rýchlosti pri vedení motorového vozidla. Obžalovaný Z. nebol doteraz priestupkovo postihnutý.

Podľa odpisu z registra trestov má obžalovaný E.. P. 1 zápis z roku 2007, kedy bolo voči nemu podmienečne zastavené trestné stíhanie so skúšobnou dobou 1 rok, v ktorej sa osvedčil, a to za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa .

V súlade s súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súlade s súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie , súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Vykonané dokazovanie senátu jednoznačne preukázalo, že krádež drevnej hmoty uvedená v obžalobe sa stala, pričom bola bez pochybností preukázaná aj výška spôsobenej škoda. Hlavnou úlohou senátu bolo posúdiť, kto konkrétne bol za predmetnú krádež zodpovedný, resp. ak bolo vinníkov viac, aj mieru ich zavinenia, prípadne kto mal z tejto krádeže aj nejaký prospech.

Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že výrub bez povolenia príslušných orgánov, v tomto prípade Lesov SR, š.p., Odštepný závod Rimavská Sobota, vykonal za tento skutok už právoplatne odsúdený, v tomto konaní už svedok D. Z. ako živnostník, ktorého si na čistenie parciel nachádzajúcich sa vedľa miesta činu objednal obžalovaný E.. P., ktorý mal tieto parcely v prenájme, a ktorý mal na čistenie týchto porastov povolenie MsÚ Hnúšťa. Taktiež bolo dokazovaním jednoznačne preukázané, že s objednávateľom, obžalovaným E.. P. sa svedok Z. dohodol tak, že za odvedenú prácu si svedok Lali nechá vyťažené drevo, z ktorého predaja bude platiť obžalovanému E.. P. 65,- eur za jednu drevnou hmotou naplnené nákladné vozidlo značky V3S, čo bolo aj preukázané a v zásade nesporné.

Svedok Z. bol za predmetný skutok uvedený v obžalobe uznaný týmto senátom vinným z prečinu krádeže, pretože bolo preukázané, že ako živnostník oprávnený na výrub porastov, a ktorý už v minulosti mal skúsenosti s podobnými prácami, vykonal výrub z parciel patriacim Lesom SR, s.p., na ktoré v tom čase nemal ani on, ani objednávateľ, obžalovaný E.. P. povolenie, pričom drevnú hmotu postupne predával a obžalovanému E.. P. ako objednávateľovi výrubu pravidelne odovzdával vyššie uvedenú sumu peňazí.

D. Z. vo svojej výpovedi v postavení už ako svedok jednoznačne uviedol, že pri výrube konal len na základe príkazu obžalovaného E.. P., ktorému dôveroval. Toto tvrdenie podporil pri výpovedi aj svedok F., ktorí ohľadne obžalovanému E.. P. jasne uviedol, že tento mal vedomosť o tom, že sa ťaží po obidvoch stranách cesty nazývanej „zvážnica“, teda aj z časti patriacej Lesom SR a práve obžalovaný E.. P. ich ako pilčíkov uisťoval, že môžu rúbať po obidvoch stranách vyššie uvedenej cesty.

Vinu obžalovaného E.. P. z predmetného prečinu podielnictva teda preukazujú výpovede svedkov už odsúdeného Z. a jeho pracovníka na výrube svedka A. F., po vyhodnotení ktorých senát konštatuje, že obžalovaný E.. P. chodil na miesto výrubu na pravidelné kontroly a hovoril im, že môžu rúbať po obidvoch stranách lesnej cesty tzv. „zvážnice“ ( smerom dohora po ceste bola po ľavej strane časť patriaca Lesom SR a po pravej poľnohospodársky pôdny fond v prenájme obžalovaného E.. P. ). Počas kontrol videl, že sa rúbe po obidvoch stranách lesnej cesty, pričom senátu bolo aj z listinných dôkazov preukázané, že pri predmetných prácach sa drevná hmota ťažila hlavne zo strany patriacej Lesom SR. Svedkovia L. C. P. potvrdili podozrenie senátu, že obžalovaný pri návštevách miesta výrubu, prípadne aj z toho, že mal možnosť vidieť aký druh drevín sa na nákladných vozidlách V3S preváža z miesta výrubu, musel vedieť,

že predmetné drevo nepochádza z časti, ktorú mal on v prenájme a ktorá sa mala pôvodne čistiť, ale že drevo pochádza z lesného pôdneho fondu.

Pri hodnotení vyššie uvedených výpovedí svedkov senát dospel k presvedčeniu, že obžalovaný E.. P. jednak počas svojich návštev na mieste výrubu, resp. pri možnosti pozorovania miesta výrubu zo svojho domu, ako aj možnosti pozorovania odvozu drevnej hmoty na nákladných vozidlách V3S ( čo senát vyhodnotil ako logický následok toho, že obžalovaný E.. P. dostával od obžalovaného zaplatené 65,- eur za každú odvezenú V3S, a teda bolo potrebné kontrolovať počet odvozov), že obžalovaný E.. P. vedel, že pri čistení poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý si on objednal, dochádza k nelegálnemu výrubu hrubších, väčších a starších stromov, na odstránenie čoho neurobil žiadne kroky a naopak z tejto ťažby ťažil tým, že svedok Z. mu vyplácal za každú odvezenú V3S sumu 65 eur. Napriek tomu, že obžalovaný E.. P. vedel, že veľká väčšina drevnej hmoty, ktorú svedok Z. odvážal na V3S z miesta činu nepochádza z parciel, ktoré mal obžalovaný v nájme, ale že pochádzajú z nelegálneho výrubu z parciel Lesov SR, prijal od svedka Z. za takto nelegálne vyťažené drevo finančnú hotovosť v celkovej výške 1.730,- eur, čím sa dopustil prečinu podielnictva podľa .

Výpovede svedkov S. L. a E.X. H. senát vyhodnotil v prospech obžalovaného, avšak len v tej časti, ku ktorej sa títo svedkovia vedeli vyjadriť, a to k času pred začatím predmetného výrubu, kedy ich mal obžalovaný E.. P. osloviť s požiadavkou na vyčistenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý mal v prenájme a kedy im mal presne vysvetliť, ktorú časť môžu čistiť, a ktorú nie. Jednalo sa teda o výpovede, ktoré nesúviseli priamo zo skutkom uvedeným v obžalobe, ale iba o akési hodnotenie obžalovaného E.. P., ktorého pôvodné úmysly mali byť podľa týchto svedkov iba ohľadne čistenia jeho pozemkov od náletových drevín.

Výpovede vyhodnotené v prospech obžalovaného E.N.. P. však nemali tak významnú dôkaznú hodnotu, aby vyvrátili alebo aspoň spochybnili vyššie uvedené úvahy senátu o vine obžalovaného E.. P.. Pri celkovom hodnotení všetkých výpovedí, tak v prospech ako aj neprospech obžalovaného E.. P. senát dospel k záveru, že síce nebolo preukázané, či obžalovaný E.. P. mal od začiatku úmysel, aby svedok Z. rúbal dreviny zo štátneho lesného fondu, avšak po tom, ako si svedok Z. uvedomil, že mäkké dreviny nachádzajúce sa na pozemku, ktorý mal v prenájme E.. P., nebude vedieť predať tak výhodne ako očakával, navyše ak mal platiť chlapom za čistenie a dávať ešte aj 65 eur za každej V3S obžalovanému, začal Z. rúbať stromy aj na strane patriacej Lesom SR, a to hrubšie a staršie stromy, z ktorých bolo tvrdšie palivové drevo, ktoré malo oveľa väčšiu hodnotu ako mäkké drevo. Pri jednej z mnohých návštev toto zistil obžalovaný E.. P., ktorý sa spočiatku za tento nelegálny výrub na Z. hneval, avšak po tom, čo s Z. zistili, že zarobiť sa dá len na predaji tvrdšieho palivového dreva, nechal Z. rúbať aj na parcelách Lesov SR, pretože inak by mu Z. nemal z čoho pravidelne platiť po 65,- eur z každej odvezenej fúry drevnej hmoty. Obžalovaný teda jednoznačne konal v úmysle obohatiť sa a finančne profitoval z toho, že svedok a už v tejto veci odsúdený Z. kradol drevo z lesného pôdneho fondu, čím obžalovaný E.. P. naplnil skutkovú podstatu prečinu podielnictva podľa .

Pri rozhodovaní o druhu a výške trestu u obžalovaného E.. P. súd nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, pričom vzhľadom na zárobkové, majetkové a sociálne pomery obžalovaného, ako aj jeho doterajší život, považoval za vhodné uloženie peňažného trestu, a to približne v takej výške, v akej získal obžalovaný E.. P. za predmetný skutok majetkový prospech. Takýto trest by mal pôsobiť na obžalovaného dostatočne výchovne a zároveň by nemal vzhľadom na pomery obžalovaného ohroziť náhradu škody poškodenej strane.

Postavenie poškodenej strany - Lesy SR, š.p. bolo po doplnení dokazovania jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi predloženými ich splnomocneným zástupcom. Lesy SR, š.p. boli v čase nezákonného výrubu v roku 2011 jediným obhospodarovateľov predmetných lesných pozemkov (na základe skôr uvedených dôvodov), pričom pri určovaní poškodenej strany v tomto konaní nebolo podstatné vlastníctvo k predmetným lesným pozemkom, ale právo tie pozemky obhospodarovať, s čím je spojené aj právo užívať drevné plodiny na pozemkoch sa nachádzajúce.

Vzhľadom na odborné vyčíslenie škody poškodenou stranou - Lesy SR, š.p. nemal senát pochybností o výške škody, ktorá bola nelegálnym výrubom spôsobená, avšak vzhľadom na to, že svedok Z. už bol právoplatným rozsudkom v tomto konaní zaviazaný na náhradu škody spoločne a nerozdielne s obžalovaným E.. P., pričom v prípade E.. P. sa tento rozsudok nestal právoplatným, bolo potrebné v rámci

tohto konania nárok poškodeného odkázať na civilný proces, kde bude väčší priestor na vysporiadanie sa s otázkou v akom pomere by mali páchatelia nahradiť vzniknutú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.