Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-24-2020.pdf
PDF · 76.69 KB
Case nature
Subarea
25Co/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobcov v 1. rade: S. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. Q. XX, v 2. rade: P. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. Q. XX, v 3. rade: C. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, E., proti žalovanému: W.. V. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. K. X Z L. zastúpenému: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát so sídlom Nitra, Školská X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 21. januára 2020 pod č. k. 16C/1/2020-20 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd zakázal žalovanému a ním povereným osobám do skončenia súdneho konania akokoľvek nakladať s predmetom žaloby, t. j. najmä tento predmet scudziť, podnikať kroky k vysťahovaniu žalobcu v druhom rade, užívať osobne žalovaným alebo umožniť užívať cudzím osobám vykonávať stavebné zmeny, vypratávať predmet žaloby, vnášať tam svoje veci, alebo inak rušiť žalobcu v druhom rade v pokojnom fyzickom užívaní predmetu žaloby, zakázať žalovanému inak ako úradnou cestou, alebo splnomocneného advokáta kontaktovať žalobcov, najmä žalobcu v druhom rade a aby mu zakázal do predmetu žaloby vstupovať a približovať sa na vzdialenosť 10 metrov k žalobcovi v druhom rade.
2. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 3, 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, f/, h/ a § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2 CSP. Dospel k záveru o nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobcovia neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. K návrhu nepriložili a neoznačili žiadne listiny, ktoré by aspoň čiastočne osvedčovali nimi tvrdené skutočnosti. Uviedol, že rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznaní dôchodku žalovanému v druhom rade nie je spôsobilé osvedčiť úpravu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a tvrdenia žalobcov uvedené v návrhu, resp. v žalobe. To sú základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nemal preukázané správanie žalovaného, odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobcovia nepredložili žiaden listinný dôkaz osvedčujúci snahu žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou spôsobom nimi označeným, resp. vyvíjaním nátlaku na žalobcu v druhom rade za účelom jeho vysťahovania a kroky smerujúce k vysťahovaniu žalobcu v druhom rade. Neosvedčili obavu vstupu žalovaného do nehnuteľnosti, vynášania hnuteľných vecí z nej, resp. ich poškodzovania. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Žalobcovia podali voči uzneseniu odvolanie označené ako sťažnosť voči uzneseniu o nenariadení neodkladného opatrenia. Uviedli, že súd liknavo zvážil nimi uvedené skutočnosti, ktoré uviedli pravdivo. Ich obava z konania žalovaného je reálne založená na jeho skutočnom konaní a presvedčení o
dôvodnosti ich žaloby. Dôvody rozhodnutia sa im javia tak, ako by chcel súd čakať na prípadné pokračovanie činnosti žalovaného a poskytnúť im ochranu, ktorá by mohla byť neskorá a konanie žalovaného by už malo viditeľné neželané následky. Napadnuté uznesenie žiadali zrušiť.
4. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcov. Uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu o rozsahu spoluvlastníckeho podielu 2/3 v celku. Žalobca v prvom rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 v celku. Predmetné nehnuteľnosti nevyužíva pre svoje potreby a umožňuje nerušené užívanie rodine druhého podielového spoluvlastníka, žalobcovi v druhom rade. Poukázal na tvrdenia žalobcov o udalostiach zo dňa 11.01.2020 a 13.01.2020 na základe ktorých sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia s tvrdením o jeho údajnom konaní v uvedených dňoch. Toto tvrdenie poprel, pretože žiadneho konania sa nedopustil. Rodinný dom užíva žalobca v druhom rade a žiadnym spôsobom mu neznemožňuje užívanie domu. Poukázal na tvrdenia žalobcov, ktoré hovoria iba o údajných udalostiach ,údajnom konaní cudzích osôb a jeho údajnom zámere o vysťahovanie z nehnuteľnosti a údajnej obave žalobcu v druhom rade. Žalobcovia však žiadne jeho konanie pre vydanie neodkladného opatrenia neosvedčili. Ak by malo dochádzať k určitým protiprávnym konaniam jeho alebo neznámych osôb, mohol žalobca v druhom rade požiadať o pomoc políciu, čo sa doposiaľ nestalo. Na základe uvedeného neosvedčili skutočnosti významné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcov odmietol, alebo ako vecne správne potvrdil, majúc za to, že odvolanie nespĺňa náležitosti § 363 a 365 ods. 1 CSP.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné . Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
6.Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán(nie s končenom platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana a to tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel, aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, t. j. toho, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada. Neodkladným opatrením nie je prejudikovaný končený výsledok sporu, len sa ním zaisťuje, aby končené rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Tam, kde dosiaľ
nebolo vydané rozhodnutie treba, aby okrem skutočností, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie bolo tiež preukázané, alebo aspoň osvedčené (kumulatívne) že navrhovateľ má nárok, ktorý mu bude priznaný súdnym rozhodnutím. Z toho vyplýva, že zákonná úprava postupu pri neodkladných opatreniach vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok a jednak, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena je nutné v každom sporovom konaní, teda aj v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, smerujúce k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru a legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Z daného vyplýva, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok, a jednak, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Jednou z podmienok na vydanie neodkladného opatrenia na návrh strany je vecná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je alebo má byť predmetom konania vo veci samej. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti na vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
7.Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali potrebu bezprostrednej úpravy vzájomných práv a neosvedčili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Svoj návrh založili iba na obavách z konania žalovaného a konania cudzích osôb, ktorých totožnosť nevedeli osvedčiť. Súd návrh na nariadenie neodkladné opatrenie zamietol 25.01.2020. Žalobcovia v priebehu odvolacej lehoty spolu s odvolaním doručili odvolaciemu súdu výzvu žalovaného na vypratanie a protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti zo dňa 11.02.2020. Odvolací súd na uvedenú výzvu neprihliadal, pretože pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Žalobcovia podali žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy pre rozpor s § 39 OZ, pretože nemali v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu a zároveň namietali tieseň pri uzatváraní zmluvy. Z obsahu zmluvy vyplýva, že so žalovaným uzavreli kúpnu zmluvu 5.12.2018 a predali mu svoje podiely na nehnuteľnosti. Na LV č. XXX pre kat. úz. E. Q. sú ako spoluvlastníci sporných nehnuteľností zapísaní žalobca v 1. rade v podiele 1/3 a žalovaný v podiele 2/3. V bode 5. kúpnej zmluvy si strany dohodli uplatnenie práva spätnej kúpy nehnuteľnosti za kúpnu cenu 24 480 eur do 04.12.2019. Žalobcovia nevyužili právo spätnej kúpy a domáhali sa neplatnosti zmluvy. V kúpnej zmluve sa žalovaný zaviazal poskytnúť im ubytovanie do 04.12.2019 a predávajúci sa zaviazali nehnuteľnosť vypratať najneskôr do 05.12.2019. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami sporu je vzájomný vzťah z kúpnej zmluvy, ale žalobcovia neosvedčili potrebu zásahu súdu do ich vzájomného vzťahu formou neodkladného opatrenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nite v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).