Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoCsp-13-2023.pdf
PDF · 103.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/13/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795 proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, C., B. D. XXX/XX, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o., Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 3.137,25 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 17Csp/169/2021 zo dňa 6. decembra 2022
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zaväzujúcom výroku II. a súvisiacom výroku o trovách konania III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trebišov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 83,16 eura s prísl. (výrok I.), uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.054,09 eura a úroky z omeškania vo výroku špecifikované (výrok II.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej (výrok III).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie 3.137,25 eura s prísl. a náhradu trov konania skutkovo dôvodiac tým, že pôvodná žalobkyňa, právna predchodkyňa žalobcu v spore Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len VÚB) a žalovaná uzavreli 26.10.2016 zmluvu o pôžičke č. 7171445/7600504313, na základe ktorej poskytla VÚB žalovanej pôžičku 5.000,- eur, ktorú žalovaná mala splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach po 139,58 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky 8.374,80 eura. Do podania žaloby pritom uhradila žalovaná z uvedenej sumy len 4.278,66 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, VÚB v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) listom z 27.3.2019 - Predžalobná upomienka, vyzvala žalovanú na úhradu dlžných splátok a poskytla jej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní, súčasne ju upozornila, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnená úver zosplatniť. Keďže žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila, právna predchodkyňa žalobcu dňa 19.5.2019 úver zosplatnila, o čom žalovanú informovala listom z 22.5.2019 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalovaná nárok žalobcu neuznala a namietala v konaní, že zo strany veriteľa nebola pri poskytnutí úveru overená bonita žalovanej v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej namietala, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ a namietala aj aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách. Namietala i nesprávne uvedenie výšky RPMN v zmluve. Súd prvej inštancie posúdil zistený skutkový stav podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 9, § 565, § 524 ods. 1, 2, § 657, § 559, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 1 ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ,,ZoOS“) a § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré citoval. Konštatoval, že vzhľadom na námietky žalovanej (že nebola pri uzatváraní
zmluvy overená veriteľom jej bonita, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu s poukazom na § 92 ods. 8 zák. o bankách a že je v zmluve uvedená nesprávna výška RPMN) sa bude postupne týmito námietkami zaoberať. Pokiaľ ide o otázku splatnosti úveru, uviedol, že sa dlh žalovanej z úverovej zmluvy stal splatným v celom rozsahu naraz, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňom 22.5.2019. K tomu uviedol, že tak mohol veriteľ urobiť len pre omeškanie splátky splatnej 20.1.2019, najskôr tak totiž mohol urobiť 21.5.2019, t.j. po uplynutí 3 mesiacov a najneskôr 19.6.2019, t.j. do splatnosti ďalšej splátky splatnej 20.6.2019 a to za splnenia ostatných podmienok v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Mal preukázané predloženou doručenkou, že právny predchodca žalobcu účinne zasielal žalovanej výzvu z 27.3.2019, ktorou ju upozornil na možnosť zosplatnenia úveru a následne listom z 22.5.2019 úver ku dňu 22.5.2019 zosplatnil, pričom tak urobil do splatnosti najbližšie splatnej splátky, t.j. splátky splatnej dňa 20.6.2019, nakoľko z predžalobnej výzvy z 27.3.2019 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej lehotu na zaplatenie dlžnej sumy do 5.5.2019. Na tom základe uzavrel, že došlo k platnému zosplatneniu úveru, a teda právny predchodca žalobcu mohol v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách postúpiť splatnú pohľadávku na žalobcu a teda žalobca je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že zmluva spĺňa všetky náležitosti aj v zmysle § 9 ZoSÚ, preto ju nemožno považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú. Súd skúmal aj výšku odplaty pri spotrebiteľských úveroch, ktorá nesmie podľa § 53 ods. 6 OZ prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať a to v zmysle kritérií o najvyššie prípustnej výške odplaty ustanovuj nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Zistil z verejne na webovom sídle MF SR dostupnej informácie, že najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2016 (platná pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté od 16. augusta 2016 do 15. novembra 2016) pri úveroch so zmluvnou splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov vrátane bola 25,04 %. V zmluve uvedená odplata bola vo výške 25%, čo je v prospech spotrebiteľa, uvedená odplata neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, a teda úver z 26.10.2016 nemožno ani z tohto dôvodu považovať za bez úrokov a bez poplatkov. Súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú i ďalšiu námietku žalovanej, a to že právny predchodca žalobcu neskúmal bonitu žalovanej, nakoľko z predložených listinných dôkazov mal za vyplývajúce, že žalovaná k žiadosti o poskytnutie úveru predložila doklad preukazujúci jej príjem zo zahraničia za posledné dva mesiace pred poskytnutím úveru, pracovnú zmluvu ako aj kópiu výpisu zo živnostenského registra v Rakúsku spolu s potvrdením o výške daňovej povinnosti. Súd prvej inštancie tak po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a uložil žalovanej povinnosť v zmysle výroku II. rozsudku, po tom, čo konanie v časti, v ktorej žalobca zobral žalobu čiastočne späť, výrokom I. zastavil. S poukazom na omeškanie žalovanej so zaplatením dlžnej sumy súd ju zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške 5% ročne tak, ako je to uvedené v II. výroku rozsudku. Súd taktiež úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej (výrok III).
3. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku II. a vo výroku III. o trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalovaná uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Namietala, že neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ, pretože žalobca nepreukázal doručenie Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 22.5.2019 a zároveň nepreukázal, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky (nebolo preukázané vyhlásenie mimoriadnej splatnosti k 19.5.2019). Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ, mala nutné tak predžalobnú výzvu zo dňa 27.3.2019 ako i oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti považovať za neplatné právne úkony. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31.3.2022 sp. zn. 2Cdo/266/2020 trvalal na tom že samotné doručenie žalobného návrhu žalovanej nemôže predstavovať výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt, a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP tak, že vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnej miere.
5. V odvolacej replike žalovaná zotrvala na podanom odvolaní v celom rozsahu.
6. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.
7. Rozsudok vo výroku I. nebol odvolaním napadnutý, nebol preto predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods. 1 CSP).
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného žalovanou včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že je odvolanie žalovanej dôvodné.
9. Žalovaná odvolanie odôvodnila s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý však nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý síce správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil a teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
12. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie a procesného postupu, ktoré konaniu predchádzalo odvolací súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody boli naplnené, keď súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorých dôvodov sú jeho závery predčasné a svoje rozhodnutie založil tiež na nesprávnej interpretácii aplikovaných právnych noriem.
13. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí prijal záver o platnom zosplatnení úveru, platnom postúpení v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách splatnej pohľadávky a o danosti aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v tomto konaní. S týmito závermi súdu prvej inštancie nie je možné aby sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu, tak ako ich súd prvej inštancie učinil a nie je možné považovať ich za správne v celom rozsahu. Ide vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovanie o minimálne predčasné závery, najmä v súvislosti s otázkou zosplatnenia úveru.
14. Stratou výhody splátok je stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka, v zmysle omeškania so splnením niektorej splátky, a následnej legitímnej žiadosti veriteľa, nastane splatnosť celej neuspokojenej časti pohľadávky naraz, čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky. V režime § 565 OZ nenastáva teda splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. Toto svoje právo veriteľ môže, ale nemusí využiť, a je na rozhodnutí veriteľa, pre omeškanie ktorej splátky toto právo využije. V prípade spotrebiteľských zmlúv, ak sa veriteľ rozhodne, že pre neuhradenie niektorej zročnej splátky toto právo využije, môže tak
urobiť len za splnenia podmienok ustanovených § 53 ods. 9 OZ: uplynutia 3 mesiacov od zročnosti neuhradenej splátky a upozornenia dlžníka na možnosť využitia práva úver zosplatniť najmenej 15 dní pred jeho využitím; zároveň podľa § 565 OZ je využitie tohto práva veriteľa obmedzené do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V danom prípade nie je sporné, že veriteľ so zosplatnením úveru čakal tri mesiace od zročnosti nezaplatenej splátky a žalovanú predžalobnou upomienkou z 27.3.2019 upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Zároveň preukázal doručenie upozornenia žalovanej (fikciou, keďže sa zásielka preukázateľne dostala do dispozičnej sféry žalovanej, ktorá si ju na pošte nevyzdvihla). Žiadosť veriteľa o zaplatenie zostatku úveru,v tomto prípade oznámenie o okamžitej splatnosti úveru, je jednostranným adresovaným úkonom veriteľa, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi, resp. že sa dostane do jeho dispozičnej sféry. Je pravdou, že súdnou praxou je akceptovaný aj záver, že veriteľ je do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky oprávnený žiadať o zosplatnenie aj podaním žaloby na súde o zaplatenie celej pohľadávky. V takom prípade nahrádza tento procesný úkon veriteľa jeho žiadosť adresovanú priamo dlžníkovi. Z hľadiska hmotného práva však môže strata výhody splátok nastať až doručením žaloby dlžníkovi súdom. Je pritom potrebné zohľadniť, že o podaní žaloby sa môže dlžník dozvedieť až so značným časovým odstupom nielen po splatnosti omeškanej splátky, ale aj ďalších následne splatných splátok. S ohľadom na § 103 OZ sa splátky, ktorých splatnosť nastala pred účinným vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, premlčujú samostatne. Zároveň, podľa názoru odvolacieho súdu, ak do momentu doručenia žiadosti veriteľa o zaplatenie celého dlhu dlžníkovi, došlo zo strany dlžníka k úhrade najbližšie splatnej splátky (len do dňa splatnosti ktorej mohol veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ) potom takou žiadosťou veriteľa neboli splnené zákonné podmienky postupu podľa § 565 OZ. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v prípade posudzovania doručovania takejto žiadosti veriteľa podaním žaloby na súde o zaplatenie celej pohľadávky, potom obdobne do dňa doručenia žalobného návrhu dlžníkovi, resp. žalovanému nemohlo by dôjsť z jeho strany k zaplateniu najbližšie splatnej pohľadávky, prípadne akejkoľvek ďalšej s dňom splatnosti do doručenia žalobného návrhu. Právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú výzvou zo dňa 27.3.2019, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky, konkrétne so splátkou splatnou v mesiaci január 2019 a upozornil ju na možnosť úver zosplatniť. Žalobca, resp. jeho právny predchodca uplatnil Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru mimoriadnu splatnosť úveru dňa 22.5.2019, avšak uvedeného dňa tak mohol veriteľ v zmysle § 565 veta druhá OZ urobiť len pre omeškanie splátky splatnej 20.2.2019, nie splátky splatnej 20.1.2019 (pre omeškanie tejto splátky, splatnej v januári 2019 mohol veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením, k čomu došlo 21.4.2019 a len do dňa 20.5.2019 ako dňa najbližšie nasledujúcej splátky), ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Žalobca v žalobnom návrhu tvrdí, že využil oprávnenie na „zosplatnenie“ a úver zosplatnil dňa 19.5.2019, a súčasne tvrdí, že o tom informoval žalovanú listom z 22.5.2019. Z obsahu predloženého listu z 22.5. 2019 však nevyplýva, že by bol žalobca, resp. veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 19.5.2019 a ani v konaní nebolo preukázané, že by bol tento list „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ doručil žalovanej tak aby sa dostal do jej dispozičnej sféry. Z dikcie § 565 veta prvá OZ vyplýva, že „veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky“, ide v prípade tzv. zosplatnenia úveru, resp. vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru síce o jednostranný, ale adresný právny úkon veriteľa dlžníkovi, pre účinnosť ktorého je potrebné, aby sa dostal do dispozície dlžníka ako jeho adresáta. Za predpokladu, že žalobca chcel vyhlásiť splatnosť úveru pre neuhradenie splátky splatnej 20.1.2019 mal a mohol tak urobiť len do 20.5.2019 (prípadne po tomto dátume účinne vtedy, ak by dlžník nezaplatil ani ďalšiu najbližšie splatnú splátku, splátku so splatnosťou 20.6.2019). Tvrdenia žalobcu ako aj predložené dôkazy vyvolávajú vážne pochybnosti o tom, že veriteľ uplatnil právo na zaplatenie celej pohľadávky naraz pre nezaplatenie niektorej splátky v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ, teda vážne pochybnosti, že bol úver tzv. zosplatnený platne. Skutkový stav nebol súdom prvej inštancie v týchto súvislostiach dostatočne zistený a vyhodnotený.
14. Z § 17 ZoSÚ vyplýva, že veriteľ môže pohľadávku postúpiť na tretiu osobu len, ak sa pohľadávka postupuje po termíne konečnej splatnosti úveru alebo, ak sa pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti, teda došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Zároveň z § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka musí preukázateľne zaslať písomnú výzvu dlžníkovi (v omeškaní) a dlžník následne musí byť v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní. V prípade, pokiaľ by neboli splnené podmienky vyplývajúce z § 92 ods. 8 pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, išlo by o postúpenie v rozpore so zákonom, ktoré je v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené. Išlo by o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Povinnosť podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách, zaslanie písomnej výzvy dlžníkovi si žalobca splnil, ide o výzvu zo dňa 27.3.2019, a aj napriek tejto výzve bola žalovaná
nepretržite v omeškaní viac ako 90 dní. Všeobecná úverová banka postúpila pohľadávku zo zmluvy č. 7171445 uzavretej dňa 26.10.2016 žalobcovi zmluvou o postúpení zo dňa 14.6.2022 a teda po termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý v zmysle čl. V. zmluvy o spotrebiteľskom úvere uplynul 20.10.2021. To znamená, že aj ak by bolo tzv. zosplatnenie úveru, resp. vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru posúdené ako neplatné, je zrejmé a nesporné, že predmetom postúpenia bola pohľadávka po termíne konečnej splatnosti úveru a teda podmienky tak § 17 ZoSÚ ako i § 92 ods. 8 zákona o bankách boli dodržané a preto v tomto konaní je žalobca aktívne vecne legitimovaný.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody odvolací musí konštatovať, že žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nedostatočne zisteného skutkového stavu a v tej súvislosti i nesprávneho právneho posúdenia veci, boli naplnené. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Po vrátení veci súd prvej inštancie, viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu, vec opätovne prejedná a rozhodne. Dôkladne posúdi všetky relevantné skutočnosti potrebné pre zistenie dôvodnosti uplatneného nároku, zabezpečí si pre svoje závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, vysporiada sa s listinnými dôkazmi aj ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci procesne predpísaným spôsobom, umožni stranám uplatniť prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Povinnosťou súdu bude najmä sa opätovne zaoberať otázkou platnosti právnou predchodkyňou žalobcu uplatneného postupu podľa § 565 OZ, tzv. žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (oznámením z 22.5.2019 o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré má svoj význam pre plynutie premlčacej doby žalobou uplatnenej pohľadávky (pretože pokiaľ ide o otázku danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, táto sa nejaví byť spornou, nakoľko aj ak ku dňu postúpenia pohľadávky nedošlo platne k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, v každom prípade sa tak stalo po termíne konečnej splatnosti úveru). V nadväznosti na posúdenie platnosti či neplatnosti postupu právnej predchodkyne žalobu podľa § 565 OZ, v novom rozhodnutí súd sa bude zaoberať otázkou možného premlčania nároku (§ 54a OZ). Ak nedošlo platne k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, plynie premlčacia doba jednotlivo pre každú jednu samostatne (až do úplnej splatnosti úveru) splatnú splátku. V opačnom prípade by pre splátky s lehotou splatnosti do dňa splatnosti tej splátky, pre nezaplatenie ktorej pristúpil veriteľ k uplatneniu práva podľa § 566 OZ plynula premlčacia doba jednotlivo, vždy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty splatnosti tej-ktorej splátky a premlčacia doba počnúc splátkou, pre nezaplatenie, resp. pre omeškanie s ktorou pristúpil veriteľ k postupu podľa § 565 OZ, by plynula odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenej tzv. predčasnej splatnosti úveru. Po posúdení veci podľa relevantného hmotného práva súd rozhodnutie následne odôvodní tak, aby sa dôsledne, presvedčivo a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán, s námietkami uvedenými v odvolaní a zároveň aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.
17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).