Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_49C-4-2024.pdf
PDF · 83.89 KB
Case nature
Subarea
49C/4/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky: Kristína Štefková, nar. 05.10.1985, trvale bytom Bystrická 2497/17, 902 01 Pezinok zastúpená: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47232757 proti odporcovi: Peter Martinec, nar.30.07.1977, trvale bytom Okružná 60/A, 900 26 Slovenský Grob o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto,
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto zabezpečovacie opatrenie: Súd zriaďuje záložné právo v prospech navrhovateľky na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Slovenský Grob, okres Pezinok, obec Slovenský Grob, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok, na liste vlastníctva číslo 4296, ako byt č. 2, vchod 60A, umiestnený na prízemí rodinného domu so súpisným číslom 1651 (popis stavby: Rodinný dom), ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 3390/4 o výmere 209 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a nachádzajúcej sa v katastrálnom území Slovenský Grob, okres Pezinok, obec Slovenský Grob, ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok na liste vlastníctva číslo 4437, ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 3390/3 o výmere 221 m2, druh pozemku: ostatná plocha, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi vo výške 40.000 € s príslušenstvom, v súvislosti s ktorou sa vedie konanie na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8C/63/2023. Navrhovateľke sa proti odporcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.01.2024 domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech navrhovateľky (ako záložného veriteľa) na nehnuteľnostiach odporcu (ako záložného dlžníka): nachádzajúcich sa v katastrálnom území Slovenský Grob, okres Pezinok, obec Slovenský Grob, evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok na liste vlastníctva číslo 4296 ako byt č. 2, vchod 60A, umiestnený na prízemí rodinného domu so súpisným číslom 1651 (popis stavby: Rodinný dom), ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 3390/4 o výmere 209 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a nachádzajúcej sa v katastrálnom území Slovenský Grob, okres Pezinok, obec Slovenský Grob, ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok na liste vlastníctva číslo 4437 ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 3390/3 o výmere 221 m2, druh pozemku: ostatná plocha, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi vo výške 40.000 € s príslušenstvom, v súvislosti s ktorou sa vedie konanie na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8C/63/2023.
2. Podaný návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že medzi ňou a odporcom vznikol záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia. V priebehu rokov 2018 až 2021 vykonala navrhovateľka investície do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, spolu vo výške 40.000,- EUR. Jednalo sa o investície do nehnuteľností odporcu, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Slovenský Grob, obec: Slovenský Grob, okres: Pezinok, ktoré sú evidované katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok na liste
vlastníctva číslo 4296 (ide o rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami) - bytu č. 2, vchod 60A, umiestnený na prízemí rodinného domu so súpisným číslom 1651 (popis stavby: Rodinný dom), ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 3390/4 o výmere 209 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a pozemok nachádzajúci sa vedľa bytu pare. č. 3390/3 na ĽV č. 4437 vo výlučnom vlastníctve žalovaného (ďalej ako "nehnuteľnosť" alebo "byt"). V súvislosti s vyššie uvedeným bezdôvodným obohatením podala navrhovateľka na súd žalobu o zaplatenie sumy 40.000 eur, pričom konanie je vedené na Okresnom súde v Pezinku pod sp.zn. 8C/63/2023. Tieto investície vykonávala navrhovateľka zo svojich výlučných peňažných prostriedkov, čo preukazuje výpismi z účtu vykonanými od roku 2018 až do roku 2022. Vo výpisoch sú aj platby, ktoré platila jednotlivým dodávateľom alebo výbery hotovosti, ktoré platila za jednotlivé služby spojené so zariaďovaním bytu odporcu a okolia bytu. Realizovala rôzne spôsoby úhrad za dodané tovary a služby. Vyplýva to nielen z výpisu z jej účtu, ale aj ostatných dôkazov, ktoré tvoria prílohu žaloby o zaplatenie 40.000 eur, a ktoré sú už súčasťou spisového materiálu konania vedeného Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 8C/63/2023. Presná výška investícii bude v konaní vo veci samej (o zaplatenie 40.000 eur) preukazovaná znaleckým posudkom, pričom v žalobe o zaplatenie 40.000 eur navrhla aj nariadenie znaleckého dokazovania. Navrhovateľka zároveň uviedla, že s odporcom boli manželia, mali však zúžené BSM notárskou zápisnicou, v zmysle ktorej v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len ako "BSM") neboli naše príjmy, ktoré počas trvania manželstva každý z manželov nadobudol. Taktiež zápisnicou o zúžení BSM s odporcom vylúčili nadobudnutie vyššie uvedenej nehnuteľnosti do BSM, nehnuteľnosť napokon nadobudol do svojho výlučného vlastníctva iba odporca. Pôvodne boli navrhovateľka s odporcom dohodnutí na tom, že odporca jej 1/2 nehnuteľnosti daruje. Z tohto dôvodu investovala do tejto nehnuteľnosti odporcu vlastné finančné prostriedky. Darovaciu zmluvu mali predpripravenú v Tatra banke. Nakoniec však nedošlo k jej podpisu z dôvodov na strane odporcu. Odporca na prelome rokov 2022-2023 navrhovateľku z bytu vyhodil, v podstate skoro bezprostredne po tom, ako si našiel novú priateľku, pričom odmietol s navrhovateľkou viac o vysporiadaní komunikovať. 3. Navrhovateľka zároveň poukázala na skutočnosť, že pred podaním návrhu sa pokúšala s odporcom dohodnúť, a to aj prostredníctvom advokáta, načo však odporca vôbec nereagoval. Taktiež sa dozvedela, že namiesto toho, aby odporca pristúpil ku krokom, ktoré budú smerovať k splneniu jeho povinnosti a úhrade dlhu, práve naopak pristúpil ku krokom, ktorých cieľom je zbavenie sa jeho majetku a to z dôvodu, že si svoju dlžobu uvedomuje. Pôvodne bola ústna dohoda taká, že prevedie polovicu nehnuteľnosti na navrhovateľku, avšak po tom ako si našiel po rozvode priateľku v decembri 2022 táto dohoda prestala platiť z jeho strany. Keďže ide o absolútne neplatný právny úkon (ústna dohoda k nehnuteľnosti), domáham sa svojho práva formou vydania bezdôvodného obohatenia. O predaji domu s pozemkom odporca navrhovateľku účelovo nijako neupovedomil. Odporca predáva byt (aj keď zavádzajúco uvádza, že ide o dom). Byt predáva spolu s pozemkom, tak ako je zobrazený na obrázkoch z webstránky www.nehnutelnosti.sk <http://www.nehnutelnosti.sk> (ktorý priložila k návrhu). Z inzerátu tiež vyplýva, že predáva aj "terasy", ktoré sa nachádzajú na tomto pozemku. Jediným majetkom odporcu, ktorý by mohol postačovať na uspokojenie pohľadávky navrhovateľky vo výške 40.000 eur sú nehnuteľnosti odporcu, spomínané už aj vyššie, nachádzajúce sa v katastrálnom území Slovenský Grob, okres Pezinok, obec Slovenský Grob, a to: evidované katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok na liste vlastníctva číslo 4296 ako byt č. 2, vchod 60A, umiestnený na prízemí rodinného domu so súpisným číslom 1651 (popis stavby: Rodinný dom), ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 3390/4 0 výmere 209 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a evidované katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok na liste vlastníctva číslo 4437 ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape s parcelným číslom 3390/3 o výmere 221 m2, druh pozemku: ostatná plocha. Z navrhovateľkou predloženej katastrálnej mapy je zrejmé, že tento pozemok je priľahlým pozemkom k bytu č. 2. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sa odporca snaží zbaviť majetku, uvedomujúc si svoje dlhy a má v pláne nehnuteľnosť predať. Odporca tak robí v čase, keď si je vedomý svojich dlhov a záväzkov voči navrhovateľke. Z uvedeného je zrejmé, že odporca pristúpil ku krokom, ktoré ohrozia - znemožnia budúci nútený výkon súdneho rozhodnutia (exekúciu), pretože ak by reálne došlo k predaju nehnuteľnosti, potom by bola prípadná exekúcia vedená vo vzťahu k dlžnej sume vo výške 40.000 eur nepochybne ohrozená. Výška uplatnenej peňažnej pohľadávky totiž môže byť nepochybne uspokojená len v prípade predaja podielu na nehnuteľnostiach, nakoľko odporca takou sumou nedisponuje. Na uspokojenie takejto pohľadávky pritom podľa vedomostí navrhovateľky nepostačuje ani iný majetok odporcu, takže dôvod na obavu z ohrozenia exekúcie je reálne daný a existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľka pripojila kópiu žaloby o zaplatenie 40.000,-€ zo dňa 12.12.2023, Notársku zápisnicu N 310/2018, Nz 18307/2018 zo dňa 06.06.2018, ktorou bola uzavretá dohoda o zúžení zákonného rozsahu BSM účastníkov konania, kópiu LV č. 4296, LV č.4437, Kópiu inzerátu predmetnej nehnuteľnosti, Výzvu na usporiadanie vzájomných vzťahov zo dňa 15.12.2022. 5. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
7. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. K návrhu navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvádza súd nasledovné:
13. Navrhovateľka sa zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, teda navrhovateľky zabezpečovacieho opatrenia - potenciálnej oprávnenej v exekučnom konaní. Zmyslom tohto opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 stanovuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.
14. Pokiaľ ide o existenciu a dôvodnosť nároku navrhovateľky voči odporcovi súd má za preukázané, že navrhovateľka svoj nárok dostatočne preukázala a to najmä skutočnosťou, že odporca, ktorý si je vedomý toho, že navrhovateľka ktorá sa súdnou cestou domáha zaplatenia svoje pohľadávky ktorú voči nemu má, robí kroky smerujúce k existencii predpokladu, že prípadná budúca exekúcia navrhovateľky bude zmarená. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia je takým inštitútom civilného sporového konania, ktorý má posilniť istotu veriteľa, ktorý si v prípade úspechu v konaní bude môcť svoju súdom judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi riadne uspokojiť výkonom záložného práva. 15. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani
existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
16. Pokiaľ ide o existenciu a dôvodnosť nároku navrhovateľky voči odporcovi súd má za preukázané, že navrhovateľka svoj nárok preukázala najmä skutočnosťou, že navrhovateľ ako vlastník nehnuteľnosti realizuje kroky, ktorý by mohli smerovať k predpokladu, že prípadná budúca exekúcia navrhovateľky bude zmarená. Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 12.12.2023 návrh, ktorým sa od odporcu domáha zaplatenia sumy 40.000,-€, pričom tento je vedený na tunajšom súde pod sp.zn. 8C 63/2023. Z navrhovateľkou predloženého inzerátu je zrejmé, že odporca má v úmysle predmetnú nehnuteľnosť predať, čím by mohlo dôjsť k značnému sťaženiu, jej prípadného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Navrhovateľka opakovane kontaktovala odporcu za účelom dohody o usporiadaní si vzájomných vzťahov, avšak neúspešne. Z obsahu podania vedeného pod sp.zn. 8C 63/2023 je zrejmé, že účastníci ako bývalí manželia, napriek tomu, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo dohodou uzavretou dňa 06.06.2018 zúžené v zákonom stanovenom rozsahu, nemajú doposiaľ riadne vysporiadané svoje vzájomné peňažné pohľadávky.
17. Z dôkazom predložených navrhovateľkou a z jej tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má súd taktiež za preukázané, že existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia bude zmarená.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.sp. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia a súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia podľa § 332 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 334 C.s.p..