Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/163/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO 50 361 368 proti žalovaným 1/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, B. nad B., 2/ T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, B. nad B., obaja zastúpení JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina o zaplatenie 6.158,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -160 zo dňa 17. júla 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania v sume 182,00 eur zastavil /výrok I. rozsudku/, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol /výrok II. rozsudku/ a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku /výrok III. rozsudku/. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka a.s.) sa podanou žalobou podanou na súde dňa 28.08.2018 domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia istiny 6.158,18 eur, úrokov vo výške 427,86 eur, úrokov vo výške 2.713,44 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 12,90 % ročne zo sumy 6.158,18 eur od 01.06.2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.158,18 eur od 01.06.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že v právnom postavení veriteľa so žalovanými ako dlžníkmi uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 7.000,00 eur. Žalovaní 1/ a 2/ splatili svoj záväzok len čiastočne, do 31.05.2018 splatili na istinu sumu 841,82 eur, na úroky sumu 3.653,41 eur a na poplatky sumu 112,79 eur. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/ a 2/ úhradu pohľadávky nevykonali do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, veriteľ - Poštová banka, a.s. pristúpil k zosplatneniu úveru. Žalovaní k žalobe uviedli, že zmluva o úvere je absolútne neplatný právny úkon, pretože žalovaní v žiadosti žiadali úver vo výške 8.000,00 eur, ktorý chceli splácať 10 rokov k 20. dňu v mesiaci, právny predchodca žalobcu však schválil schválil úver vo výške 7.000,00 eur s náležitosťami, ktoré žiadosť o poskytnutie úveru neobsahovala a to údaj o RPMN, úrokovej sadzbe, výške mesačnej splátky, poplatok za správu a vedenie úverového účtu, celková výška nákladov, dátum 1. splátky a dátum konečnej splatnosti a ďalšie náležitosti uvedené jednostranne právnym predchodcom žalobcu v čl. 3 bod 3.1 zmluvy o úvere, ktoré však žiadosť podpísaná žalovanými neobsahovala. Schválenie žiadosti zo strany právneho predchodcu žalobcu treba považovať za odmietnutie návrhu a teda nový návrh, ku ktorému však žalovaní nepristúpili.

Pri neplatnej zmluve sú zmluvné strany povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 01.03.2013 a objektívna trojročná premlčacia doba uplynula dňa 01.03.2014, preto vzniesli námietku premlčania. 2. Súd uznesením č.k. -81 zo dňa 09.01.2019, právoplatným dňa 30.01.2019, pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s., vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.. 3. Žalobca podaním zo dňa 09.04.2019, pred otvorením prvého pojednávania v danom spore, zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania v sume 182,00 eur z dôvodu vykonaných úhrad žalovanými 1/ a 2/ po podaní žaloby späť. Preto súd konanie čiastočne zastavil podľa /ďalej len /. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie. Právny predchodca žalobcu predložil v spore listinu označenú ako "Zmluva o úvere lepšia splátka" podpísanú žalovanými 1/ a 2/ bez uvedenia dátumu a právnym predchodcom žalobcu dňa 01.03.2011. V časti 1 predmetnej listiny označenej ako "Zmluvné strany" je v bode A uvedený právny predchodca žalobcu a v bode B sú uvedení žalovaní 1/ a 2/ v postavení žiadateľov a spoludlžníkov, spolu s ich osobnými údajmi a údajmi o ich osobných a zárobkových pomeroch. V časti 2 predloženej listiny označenej ako "Žiadosť o poskytnutie úveru lepšia splátka" žalovaní 1/ a 2/ ako klienti vlastnoručne vypísali, že žiadajú poskytnutie úveru vo výške 8.000,00 eur, a to čerpaním na vymedzený účet s dobou splácania 10 rokov k 20. dňu v mesiaci. Zároveň v tejto časti je uvedené, že žiadajú o splatenie vlastnoručne vypísaného špecifikovaného záväzku v inej spoločnosti ako je spoločnosť právneho predchodcu žalobcu. V časti 3 predloženej listiny označenej ako "Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia" sú v bode 3.1 uvedené výška úveru 7.000,00 eur, výška mesačnej splátky 105,00 eur, poplatok za správu a vedenie úverového účtu 1,66 eur, výška splátky s poplatkom za správu a vedenie úverového účtu 106,66 eur, výška úrokovej sadzby 12,90 % ročne, RPMN banky 14,70 %, Priemerná RPMN 11,64 %, celková výška nákladov 5.909,41 eur, nepoistený úver, dátum prvej splátky 20.04.2011, dátum konečnej splatnosti úveru 20.03.2021, počet splátok 120 vždy k 20. dňu v mesiaci. Podľa článku 2 Obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka (ďalej len "predmetné obchodné podmienky") návrh je riadne vyplnený predtlačený formulár banky, na základe ktorého dlžník žiada banku o poskytnutie úveru. Dlžník podá návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere tak, že na predtlačenom formulári banky vyplní príslušnú časť formulára zmluvy o úvere, uvedie svoje osobné údaje, údaje o prípadných spoludlžníkoch, ako aj maximálnu požadovanú výšku úveru, požadovanú maximálnu lehotu splatnosti a formulár vlastnoručne podpíše pred zamestnancom obchodného miesta. Návrh vlastnoručne podpisujú aj ostatné osoby na ňom uvedené, predovšetkým spoludlžník, a to rovnako pred zamestnancom obchodného miesta alebo zabezpečia úradné overenie svojich podpisov v návrhu. Podľa článku 4.1 predmetných obchodných podmienok banka je po vyhodnotení bonity dlžníka oprávnená návrh akceptovať, odmietnuť alebo upraviť podmienky požadovaného úveru, napr. výšku úveru a/alebo dĺžku doby splácania úveru, výšku úrokovej sadzby a/alebo iné podmienky alebo si vyžiadať od dlžníka predloženie dodatočných dokumentov. Banka svoje rozhodnutie následne oznámi dlžníkovi. Podľa článku 4.2 predmetných obchodných podmienok dlžník je povinný pri podpise návrhu predložiť dokumenty požadované na overenie údajov uvedených v návrhu. Podľa článku 4.3 predmetných obchodných podmienok ak banka po vyhodnotení bonity dlžníka upraví požadovanú výšku úveru, dĺžku doby splácania úveru alebo upraví výšku úrokovej sadzby tak, že to neodporuje návrhu dlžníka, považuje sa to za akceptovanie návrhu. Banka svoje rozhodnutie o akceptovaní návrhu alebo úprave výšky úveru alebo úprave doby splácania úveru, úprave výšky úrokovej sadzby úveru a/alebo úprave iných podmienok alebo o neprijatí návrhu dlžníkovi oznámi do 5 pracovných dní. Dlžník berie na vedomie, že v prípade ak nespĺňa podmienky pre vznik ním označeného poistenia schopnosti splácať úver a banka sa o tejto skutočnosti dozvie pri posudzovaní návrhu, je banka oprávnená túto skutočnosť zohľadniť pri akceptácii návrhu a v zmluve o úvere vyznačiť typ poistenia, ktorý dlžníkovi skutočne vzniklo v súlade s ustanoveniami Poistnej zmluvy č. RZ200801, bližšie špecifikovanej v bode 10.1 týchto OP. Úpravy návrhu vykonané v súlade s týmto ustanovením OP sa nepovažujú za zmenu návrhu. Podľa článku 4.4 predmetných obchodných podmienok banka vykoná oznámenie najmä telefonicky na telefónne číslo uvedené v návrhu ako telefónne číslo dlžníka; ak dlžník nie je zastihnutý, písomné oznámenie mu bude doručené spôsobom uvedeným vo VOP. Ak dlžník neodmietne telefonicky alebo písomne do 5 pracovných dní upravenú výšku úveru, upravenú výšku úrokovej sadzby, ani upravenú dobu jeho splácania alebo úpravu iných podmienok, alebo ak banka schváli požadovanú výšku úveru a dobu jeho splácania uvedenú v návrhu, odošle jeden originál zmluvy o úvere dlžníkovi, ktorý je povinný o skutočnostiach poskytnutia a čerpania úveru informovať spoludlžníkov. Spoludlžníci podpisom na návrhu zmluvy o úvere splnomocňujú dlžníka na prevzatie originálu zmluvy o úvere aj v ich mene. Z

výpisu z úverového účtu, ako aj z listiny označenej ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 31.05.2018" vyplýva čerpanie úveru žalovanými 1/ a 2/ dňa 02.03.2011 v celkovej sume 7.000,00 eur. Upozornením, výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.08.2015 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaných 1/ a 2/, že ku dňu 20.08.2015 je pohľadávka banky vyplývajúca z predmetnej zmluvy viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 768,52 eur pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 767,37 eur, poplatkov vo výške 1,15 eur a poistného vo výške 0,00 eur. V prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená využiť ustanovenie a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení predmetnej zmluvy a obchodných podmienok a žiadať od žalovaných úhradu celej úverovej pohľadávky. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07.09.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu touto listinou žalovaným oznámil, že ku dňu 07.09.2015 sa stáva úverová pohľadávka z predmetnej zmluvy predčasne splatnou v celom rozsahu s uvedením dlžnej sumy v celkovej výške 6.383,90 eur. Právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovaných 1/ a 2/ na úhradu uvedenej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Uvedená listina bola žalovanému 1/ doručená podľa predloženej doručenky dňa 10.09.2015 a žalovanej 2/ podľa predloženej doručenky dňa 10.09.2015. Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ do podania žaloby uhradili veriteľovi celkovo sumu 4.969,07 eur a po podaní žaloby sumu 182,00 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2018 zo dňa 25.10.2018 Poštová banka, a. s., ako postupca postúpila pohľadávku uplatnenú v tomto spore spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692 (žalobcovi) ako postupníkovi, čo súd mal preukázané predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohy. 5. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa , , , , až 3, a , a , , a , a , , a , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ""). Uviedol, že v prvom rade skúmal, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere. Z predloženej listiny označenej ako "Zmluva o úvere lepšia splátka" nepochybne vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci požiadali veriteľa (právneho predchodcu žalobcu) o poskytnutie úveru, a to vlastnoručným vypísaním žiadosti o poskytnutie úveru, teda bodu 2 predloženého formulára, pričom požiadali o úver vo výške 8.000,00 eur s dobou splácania 10 rokov. V súlade so znením pripojených predmetných obchodných podmienok je žiadosť žalovaných 1/ a 2/ nepochybne potrebné považovať za riadny návrh zmluvy o úvere. Právny predchodca žalobcu postupom, ktorý je upravený v pripojených predmetných obchodných podmienkach, posudzoval podaný návrh žalovaných 1/ a 2/ ako žiadateľov o úver a po posúdení ich bonity následne do bodu 3 tejto listiny uviedol konkrétne parametre schváleného úveru tak, že výška úveru je 7.000,00 eur a doplnil a špecifikoval ďalšie konkrétne údaje, za ktorých je úver žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý (výška mesačnej splátky, poplatok za správu a vedenie úverového účtu, výška úrokovej sadzby, RPMN banky, celková výška nákladov, dátum prvej splátky a dátum konečnej splatnosti úveru priemerná RPMN). Na základe vykonaného dokazovania posúdiac konkrétne okolnosti daného prípadu súd mal potom za preukázané, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ vo svojej žiadosti navrhli uzavretie zmluvy o úvere, predmetom ktorej mal byť úver vo výške 8.000,00 eur s dobou splácania 10 rokov, avšak z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka a.s.) schválil žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 7.000,00 eur. Prijatie návrhu so zmenami, doplnkami, ktoré tvoria základné zákonné náležitosti zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale predstavuje len nový návrh na uzatvorenie zmluvy ( ). Ak teda právny predchodca žalobcu v rozpore s návrhom žalovaných 1/ a 2/ schválil úver len vo výške 7.000,00 eur, nie je možné to považovať za prijatie návrhu predloženého žalovanými, ale za nový návrh. Na platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle musí mať písomnú formu, sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a obsahovo zhodné písomné prijatie tohto návrhu. Pre platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepostačuje len konkludentný prejav, že úver žalovaní 1/ a 2/ čerpali a čiastočne splácali. V žiadnom prípade tiež nemôže samotná žiadosť o poskytnutie úveru nahrádzať zmluvu o úvere, pretože v čase podávania žiadosti neboli žalovaným 1/ a 2/ ako spotrebiteľom zrejmé podstatné náležitosti zmluvy o úvere tak, ako sú uvedené v bode 3 a taktiež došlo k podstatnej zmene výšky úveru. Zmluva o úvere z vyššie uvedených dôvodov nemohla byť uzavretá platne, a to pre rozpor s ustanovením , keďže veriteľ podstatným spôsobom upravil výšku poskytnutej sumy úveru, čo je podstatná náležitosť zmluvy o úvere a tiež doplnil ostatné náležitosti zmluvného vzťahu, ako napr. výšku úrokovej sadzby, lehoty splatnosti, RPMN a pod. Žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by takýto nový návrh dlžníci v súlade s ods.

1 a prijali bez výhrad v písomnej forme. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na postup veriteľa upravený v príslušných obchodných podmienkach (citované ustanovenia článku 4 predmetných obchodných podmienok). Súd dospel k názoru, že pri vytváraní ich znenia došlo zo strany veriteľa k obchádzaniu zákona a to tým, že veriteľ upravil spôsob uzatvárania zmluvného vzťahu v rozpore s , a , čo má za následok neplatnosť týchto článkov predmetných obchodných podmienok podľa . Súd preto dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, nakoľko tu nedošlo ku zhode v prejavoch vôle o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, resp. uvedené v spore žalobcom preukázané nebolo. Nakoľko súd nemal preukázané platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/, následne skúmal, či nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných na úkor veriteľa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ čerpali finančné prostriedky v celkovej výške 7.000,00 eur, zároveň uhradili veriteľovi do podania žaloby sumu 4.969,07 eur a po podaní žaloby sumu 182,00 eur, celkovo uhradili sumu 5.151,07 eur, to znamená, že suma 1.848,93 eur (7.000,00 eur mínus 5.151,07 eur) predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ vzniesli v spore voči uplatnenému nároku námietku premlčania. Súd nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa a . Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Žalovaní 1/ a 2/ finančné prostriedky od právneho predchodcu žalobcu v celej sume 7.000,00 eur vyčerpali dňa 02.03.2011. Momentom poskytnutia finančných prostriedkov žalovaným veriteľ vedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a aj kto sa na jeho úkor obohatil a mohol žiadať od žalovaných 1/ a 2/ vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna dvojročná premlčacia doba preto uplynula dňa 02.03.2013. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je v zmysle rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia, čo bolo v danom prípade dňa 02.03.2011. Trojročná objektívna premlčacia doba uplynula dňa 02.03.2014. Právny predchodca žalobcu (Poštová banka a.s.) podal žalobu na tunajšom súde až dňa 28.08.2018, teda nepochybne až po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania, súd túto vyhodnotil ako dôvodnú a dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol. 6. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a , , a . Žalobca sa v posudzovanom spore podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia istiny 6.158,18 eur s príslušenstvom. Konanie bolo v danom prípade čiastočne zastavené v nepatrnej časti čo do príslušenstva procesným zavinením žalovaných 1/ a 2/ a vo zvyšnej časti bol žalobca v spore v celom rozsahu neúspešný a žalovaní 1/ a 2/ úspešní. O trovách konania súd preto rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v stanovenej lehote náhradu trov konania v celom rozsahu. 7. Proti tomuto rozsudku, do výroku II. ktorým bola zvyšná časť jeho žaloby zamietnutá, podal včas odvolanie žalobca. K uzatvoreniu úverovej zmluvy došlo v súlade s a nasl. a s odkazom na Obchodné podmienky. V zmysle tam uvedeného postupu je teda zrejmé, že v prípade akceptácie návrhu úverovej zmluvy bankou, ktorá doplní po podpise klienta do formulára údaje o výške poskytnutého úveru spolu s ďalšími náležitosťami úverovej zmluvy, banka telefonicky alebo písomne oznámi klientovi túto informáciu, pričom klient môže upravený návrh úverovej zmluvy odmietnuť do 5 dní oznámenia banky o akceptácii návrhu klienta. Nakoľko telefonické rozhovory boli archivované len 1 rok, žalobca nemá k dispozícii predmetnú skutočnosť možnosť preukázať. Banka bez toho, aby nemala informáciu o akceptácii upravených podmienok návrhu zo strany klienta, klientovi spätne podpísanú zmluvu nezašle. Žalobca rovnako poukázal na skutočnosť, že žalovaný čerpal úver, pričom v čase jeho čerpania bol oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru, čiže akceptoval predmetný úver aj za týchto podmienok, žalovaný nikdy nespochybnil svoju vôľu smerom k uzavretej úverovej zmluve a nespochybnil dojednanie úverových podmienok. Podľa žalobcu ak zákon alebo dohoda strán zmluvy neobsahuje konkrétnu formu právneho úkonu, ktorým má byť prijatie návrhu, resp. akceptácia návrhu, a jej prijatie možno urobiť v akejkoľvek právnej forme, pokiaľ návrh a jeho prijatie bude zodpovedať náležitostiam platného právneho úkonu. Zákon však pripúšťa, aby aj v prípade, keď je pre zmluvu predpísaná písomná forma, bolo možné písomný návrh prijať aj inou formou. V tomto smere má žalobca za to, že žalovaný prijal návrh žalobcu o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, čo prejavil

najprv odsúhlasením úverových podmienok telefonicky, a následne čerpaním úveru, ako aj tým, že zo strany žalovaného dochádzalo k mesačným úhradám úveru. V prípade, ak by žalovaný nesúhlasil s podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere, neexistovala by podpísaná zmluva o úvere zo strany oboch účastníkov. Ďalej žalobca poukázal na to, že v zmysle zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení a klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. V tomto smere aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie uvádza, že podľa smernice 2008/48 sa zmluvy o úvere vypracujú písomne alebo na inom trvalom nosiči, ale uvedená smernica žiadnym spôsobom neuvádza, že zmluvy o úvere, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, musia byť vyhotovené v jedinom dokumente. Pokiaľ ide o , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je jasné, že oprávnený môže podať návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia do dvoch rokov ako sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil. Právny predchodca žalovaného, ani súčasný veriteľ nevedel, že prišlo k bezdôvodnému obohateniu, dozvedel sa to až teraz, a to doručením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Je predsa nepredstaviteľné, že ak by to právny predchodca veriteľa, spoločnosť Poštová banka, a.s. vedela, že sa žalovaný na jej úkor obohacuje, neposielala by žalovanému upomienky, aby doplatil omeškané splátky, neposiala by výzvy, ale žalovala by žalovaného hneď po čerpaní úveru o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vôbec nie je jasné, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že pôvodný veriteľ, Poštová banka, a. s., vedela, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje, pričom takéto tvrdenie súdu prvej inštancie považuje žalobca za subjektívne, ničím nepotvrdené konštatovanie. Podľa žalobcu je predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, čím bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces podľa . Nakoniec žalobca uviedol, že ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti. Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby odvolací v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. 8. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní. Podľa nich sú ustanovenia a nasl. sú kogentnej povahy to znamená, že zmluvné strany sa od týchto ustanovení nemôžu odchýliť a akékoľvek dohody, ktoré obchádzajú tieto ustanovenia sú neplatné v zmysle pre obchádzanie zákona. Žalobca nepreukázal platné uzatvorenie zmluvy o úvere, nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že by žalovaní pristúpili teda akceptovali nový návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere. Samotné čerpanie úveru nemožno považovať za konkludentné prijatie zmeneného návrhu na uzatvorenie zmluvy, teda akceptáciu novej oferty. Zásadné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno uviesť do všeobecných obchodných podmienok, čo uviedol vo svojom rozhodnutí Ústavný súd Českej republiky. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva môže pozostávať z viacerých dokumentov, zmluvné ustanovenia však musia byť dojednané individuálne, pričom zmluva musí byť pre spotrebiteľa transparentná. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sadzobník poplatkov ako aj všeobecné obchodné podmienky neboli žalovaným podpísané, resp. neboli s ním individuálne dohodnuté. Keďže zmluva o úvere je neplatná, zmluvné strany sú povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Pri neplatnej zmluve k bezdôvodnému obohateniu dochádza okamihom uzatvorenia zmluvy, resp. dňom, v ktorom boli na účet žalovaných zaslané finančné prostriedky. Pri neplatnej zmluve je moment začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby a objektívnej premlčacej doby rovnaký. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne, fakticky došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne, preukázateľne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Keďže právny predchodca žalobcu ako podnikateľský subjekt znalý právnych predpisov si musel byť vedomý nedodržania kogentných ustanovení a nasl. a teda pri neplatnej zmluve subjektívna a objektívna premlčacia doba začala plynúť rovnako. Ak by aj nebol zo strany konajúceho súdu správne určený začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, pohľadávka žalobcu je jednoznačne premlčaná aj pre uplynutie objektívnej premlčacej doby. Žalovaní ďalej zastávajú názor, že odvodnenie napadnutého rozsudku je v súlade so zákonnými požiadavkami, a vyhodnotenie dôkazov vedúce k neúspechu žalobcu v konaní predsa nemôže znamenať pochybenie súdu. Na základe uvedených skutočností žalovaní navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku II. ako vecne správne. 9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zamietavom výroku II. podľa a ako vecne správny potvrdiť. 10. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 11. Podľa skutkových záverov, ktoré súd prvej inštancie správne vyvodil z vykonaného dokazovania, žalovaní na vopred predpripravenom formulári právneho preedchodcu žalobcu navrhli tomuto uzatvorenie zmluvy o úvere, keď vo formulári označenom ako zmluva o úvere lepšia splátka vypísali v bode 2 Žiadosť o poskytnutie úveru lepšia splátka a žiadosť o zriadenie osobného účtu, údaje o požadovanom úvere /8.000,- eur/, a to čerpaním na vymedzený účet s dobou splácania 10 rokov k 20. dňu v mesiaci. Právny predchodca žalobcu mal tento návrh žalovaných na uzatvorenie zmluvy písomne akceptovať v bode 3 Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, kde uviedol, že výšku úveru 7.000,- eur, výšku mesačnej splátky 105 eur, poplatok za správu a vedenie účtu 1,66 eur, výšku splátky s poplatkom za správu a vedenie úverového účtu 106,66 eur, výšku úrokovej sadzby 12,90 % ročne, RPMN banky 14,70 %, priemernú RPMN 11,64 %, celkovú výšku nákladov 5.909,41 eur, dátum prvej splátky 20.04.2011, dátum konečnej splatnosti úveru 20.03.2021, počet splátok 120 vždy k 20. dňu v mesiaci. 12. Posúdení uvedených skutočností podľa a nasl. je zrejmé, že právny predchodca žalobcu návrh žalovaných na uzatvorenie zmluvy o úvere akceptoval s výhradami, keď jeho akceptácia nie je zhodná s návrhom žalovaných pokiaľ ide o výšku úveru, a je doplnená o náležitosti zmluvy, ktoré žalovaní v návrhu neuvádzali - výška splátky, úroková sadzba a podobne. Keďže prijatie návrhu žalovaných právnym predchodcom žalobcu sa nezhodovalo s návrhom žalovaných a obsahovalo aj ďalšie náležitosti zmluvy, ktoré žalovaní nenavrhovali, nešlo o prijatie návrhu, ktorého dôsledkom by bol vznik zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, ale jednalo sa v zmysle o nový návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere. O prijatí tohto nového návrhu žalovanými žalobca v spore nepredložil žiaden dôkaz. Účastníci sa teda nedojednali na podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úveru a preto medzi nimi nedošlo podľa k uzatvoreniu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Právne závery súdu prvej inštancie v tomto smere sú preto celkom správne a odvolací súd ich bez výhrad prijíma. 13. Odvolací súd považuje za nedôvodný aj poukaz žalobcu na dojednanie mechanizmu uzatvorenia zmluvy v zmluvných dojednaniach, ktorý je odlišný od mechanizmu stanoveného v . Dojednania, na ktoré žalobca poukazuje jednak súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné pre rozpor s kogentnými ustanoveniami o uzatváraní zmlúv. Ešte podstatnejšie však je, že obchodné podmienky obsahujúce uvedené dojednanie sú listinou vypracovanou vopred

právnym predchodcom žalobcu, nepodpísanou žalovanými a z ničoho tak nevyplýva, že s týmito dojednaniami boli žalovaní pred podaním návrhu na uzatvorenie zmluvy právnemu predchodcovi žalobcu oboznámení a súhlasili s nimi. V spore teda nebolo preukázané, že by žalovaní pred alebo pri predložení návrhu na uzatvorenie zmluvy právnemu predchodcovi žalobcu súhlasili s tým, že kontraktačný proces medzi nimi a právnym predchodcom žalobcu sa bude riadiť dojednaniami uvedenými v obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu, ktoré sú odlišné od právnej úpravy obsiahnutej v . 14. Rovnako za nedôvodnú musí odvolací súd hodnotiť aj námietku žalobcu, že k akceptácii jeho nového návrhu na uzatvorenie zmluvy o úvere žalovanými došlo faktickým konaním žalovaných, ktorý úver čerpali, nenamietali voči nemu a zčali ho aj podľa dojednaní jeho návrhu zmluvy splácať. Žalobcom uvedený mechanizmus uzatvorenia zmluvy, kedy je písomný návrh na uzatvorenie zmluvy prijatý aj konkludentným konaním osoby, ktorej bol návrh určený / / možno aplikovať len pri tých právnych úkonoch, ktoré nemusia mať písomnú formu. Ak však musí mať zmluva podľa zákona alebo dohody účastníkov písomnú formu, musí vzniknúť písomnou akceptáciou písomného návrhu na uzatvorenie zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je práve takou zmluvou, keď o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v stanovuje pre ňu povinnú písomnú formu. Ak by potom písomný nový návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebol aj písomne akceptovaný, ale adresát návrhu by ho prijal len konkludentným konaním, jednalo by sa o absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok formy v zmysle . Dôsledok tohto stavu a následného čerpania peňažných prostriedkov „úveru“ by bol teda rovnaký ako v prípade, že zmluva o spotrebiteľskom úvere vôbec nevznikla a napriek tomu došlo k čerpaniu „úveru“, teda vznik bezdôvodného obohatenia. 15. Čo sa týka zostávajúcej odvolacej námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby jeho práva žiadať od žalovaných vydanie bezdôvodného obohatenia, ani táto odvolacia námietka nebola dôvodná. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v spotrebiteľských vzťahoch a zároveň banka podnikajúca na trhu poskytovania bankových úverov, musel vedieť aký je zákonný mechanizmus vzniku zmlúv ako dvojstranných právnych úkonov a že tento nebol v danom prípade naplnený /poznal návrh žalovaných na uzatvorenie zmluvy ako aj svoj prejav akceptácie tohto návrhu/ a preto platná zmluva o spotrebiteľskom úvere nevznikla. Momentom čerpania „úveru“ žalovanými tak vedel, že ide o čerpania peňažných prostriedkov na jeho úkor bez platne uzatvorenej úverovej zmluvy, či iného právneho titulu a jedná sa teda o bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaní získavajú na jeho úkor. Týmto momentom preto začala právnemu predchodcovi žalobcu plynúť subjektívna premlčacia doba jeho práva žiadať od žalovaných vydanie bezdôvodného obohatenia. Okrem toho ani posúdenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa úvah žalobcu predostretých v odvolaní, by nič nemenilo na záveroch súdu prvej inštancie o márnom uplynutí objektívnej premlčacej doby žalobcom uplatneného práva v dobe podania jeho žaloby. Jeho žalobe by tak nemohlo byť nijako vyhovené ani v prípade, že bol akceptovaný jeho chybný názor, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa dozvedel až v konaní pred súdom prvej inštancie a len tým momentom začala plynúť subjektívna lehota jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných. 16. Na základe týchto záverov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavej časti /výrok II./ ako vecne správny potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).